Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: matky W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX R. V. a otca C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/XX, XXX XX T., oboch zastúpených Ing. JUDr. Jankou Kantíkovou, advokátkou, so sídlom N. A. S. XX, XXX XX T., o návrhu navrhovateľov: 1/ Mgr. Ing. Q. B., nar. XX.XX.XXXX bytom N. XXX, B., okres C., Česká republika, a 2/ Mgr. Ing. R. B., nar. XX.XX.XXXX., bytom N. XXX, B., okres C., Česká republika, navrhovatelia v rade 1/ a 2/ zastúpení JUDr. Katarínou Geškovou, PhD., advokátkou, so sídlom N. Y. XX/X, XXX XX R. V., o úprave styku biologických starých rodičov s maloletým dieťaťom po osvojení manželom matky, o odvolaní navrhovateľov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -78 zo dňa 12.11.2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -78 zo dňa 12. 11. 2018 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa , , , , a o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“) a v spojení s zamietol návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ná úpravu styku s maloletým dieťaťom (výrok I.). Súčasne rozhodol o trovách konania podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia ako biologickí starí rodičia maloletého dieťaťa sa svojím návrhom domáhali, aby súd upravil ich styk s maloletým V. D., nar. XX.XX.XXXX v rozsahu: v čase jarných prázdnin pre Žilinský kraj od pondelka 9.00 do štvrtka do 19.00 hod. na území Slovenskej republiky, v čase letných prázdnin od 10. augusta od 9.00 hod. do 19. augusta do 19.00 hod. aj mimo územia Slovenskej republiky, od 27. decembra od 9.00 hod. do 30. decembra do 19.00 hod. aj mimo územia Slovenskej republiky, od druhého piatku v mesiaci máj od 15.00 hod. do najbližšieho pondelka do 19.00 hod. v období do nástupu maloletého na povinnú školskú dochádzku na území Slovenskej republiky, od druhého piatku v mesiaci október od 15.00 hod. do najbližšieho pondelka do 19.00 hod v období do nástupu maloletého na povinnú školskú dochádzku aj mimo územia Slovenskej republiky, od druhého piatku v mesiaci máj od 15.00 hod. do najbližšej nedele do 17.00 hod v období po nástupe maloletého na povinnú školskú dochádzku na území Slovenskej republiky, od druhého piatku v mesiaci október od 15.00 hod do najbližšej nedele do 17.00 hod v období po nástupe maloletého na povinú školskú dochádzku aj mimo územia Slovenskej republiky s tým, že biologickí starí rodičia si maloletého prevezmú v mieste bydliska dieťaťa a po ukončení styku ho rodičom v mieste bydliska maloletého dieťaťa včas a riadne odovzdajú. Svoj návrh odôvodnili tým,

že navrhovatelia v rade 1/ a 2/ (biologickí starí rodičia maloletého V.) udržiavali kontakt s maloletým dieťaťom a jeho matkou bezprostredne od jeho narodenia v čase spolužitia rodičov maloletého dieťaťa, v čase dočasného pobytu matky a maloletého na Slovensku (v období oddeleného spolužitia rodičov maloletého dieťaťa), ako aj po ich definitívnom odchode z Českej republiky koncom roku 2014. Príležitostne sa s vnukom navštevovali, telefonovali si. V období od 25.11.2014 do 18.12.2014 matka s maloletým dieťaťom bývala u nich v domácnosti. Zmena v ich stretávaní nastala po tom, ako sa matka zoznámila so súčasným manželom (adoptívnym otcom maloletého dieťaťa - C. D.), za ktorého sa v roku 2016 vydala a v novembri 2016 sa im narodil syn. Matka prestala reagovať na emaily, zmenila si telefónne číslo. Od júna 2016 sa navrhovatelia snažili zrealizovať styk s maloletým a navrhovali matke rôzne alternatívy. Boli ústretoví stretávať sa s maloletým V. v okolí T.. Po vzájomnej dohode s matkou maloletého dvakrát do roka trávili s maloletým vnukom niekoľko hodín (s výnimkou nocí), chodili spolu na výlety, a to najskôr za prítomnosti matky, neskôr aj bez jej prítomnosti. Približne raz za dva týždne s V. spolu telefonovali alebo komunikovali cez skype. Po osvojení maloletého dieťaťa manželom matky sa však uskutočnila už iba jedna návšteva (dňa 21.05.2017). Od 12.08.2017 sú navrhovatelia bez akéhokoľvek kontaktu s maloletým. Dôvodmi osvojenia maloletého V. boli najmä obava o zabezpečenie jeho výchovy a výživy a vzdialenosť s prihliadnutím na finančné možnosti biologického otca dieťaťa. V konaní o osvojení, na ktoré dal biologický otec súhlas, súčasne on sám vyslovil prosbu, aby aj po osvojení mali biologickí starí rodičia možnosť stretávať sa s maloletým V.. V tejto súvislosti navrhovatelia poukázali na ust. , ktorý umožňuje úpravu styku dieťaťa s blízkymi osobami v spojení s ust. , a a Dohovor o právach dieťaťa. Zdôraznili, že V. bol osvojený vo veku 5 rokov, kedy intenzívne vnímal starých rodičov, na návštevy s nimi sa tešil, a preto ich vzájomné stretávanie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Ďalej navrhovatelia akcentovali právo osvojenca poznať svoj pôvod, ktorý nemá význam utajovať, pretože týmto spôsobom by sa mohlo vážne zasiahnuť do psychiky dieťaťa. Maloletý pozná svoju biologickú rodinu, vie o nej. Udržanie kontaktu s biologickými starými rodičmi môže zmierniť pocit krivdy dieťaťa z osvojenia a z toho, že sa ho biologický otec vzdal. 3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -42 zo dňa 03.04.2017 (právoplatným dňa 20.06.2017) bol maloletý V. B., nar. XX.XX.XXXX osvojený manželom matky C. D.. Osvojením príbuzenské vzťahy medzi maloletým, jeho biologickým otcom a rodinou biologického otca po právnej stránke zanikli. Preto na základe právne zaniknutého príbuzenského vzťahu medzi navrhovateľmi v rade 1/ a 2/ a maloletým nie je možné úspešne sa dožadovať úpravy styku podľa . 4. Vzhľadom na konštrukciu návrhu na úpravu styku medzi blízkymi osobami (osoby v obdobnom ako rodinnom pomere, ktoré sú si navzájom blízke a ktoré by ujmu jednej z nich pociťovali ako vlastnú) pre posúdenie vzájomnosti konajúci súd zisťoval, či sú navrhovatelia v rade 1/ a 2/ blízkymi osobami pre maloletého a naopak. U navrhovateľov nemal súd pochybnosti, že by ujmu maloletého pociťovali ako vlastnú vzhľadom na ich v konaní preukázaný záujem o maloletého. Zisťovanie tohto záujmu u maloletého dieťaťa súd realizoval vyšetrením maloletého dieťaťa u psychologičky Mgr. R. L. v Súkromnom centre špeciálno-pedagogického poradenstva v Ružomberku, ktorá s dieťaťom dlhodobo pracuje (správa z vyšetrení vykonaných v dňoch 20.08.2018 a 09.10.2018). Pri obidvoch vyšetreniach maloleté dieťa prirodzene rozprávalo o starých rodičoch zo strany matky a otca (osvojiteľa), starých rodičov z Čiech nespomínalo., Vybavilo si ich až po navádzacích otázkach psychologičky ako „pár z ďaleka“. Bez toho, aby si dieťa spontánne vybavilo starých rodičov psychologička nevedela vyhodnotiť, či je absencia vzťahu závažná, no aktuálne nie je negatívna. Maloletý má starých rodičov, s ktorými sa pravidelne stretáva a neprichádza o zážitky so starými rodičmi. Preto nestretávanie sa s biologickými starými rodičmi psychologička nevnímala u dieťaťa negatívne v rámci jeho integrity. Dieťa v súčasnosti prechádza ujasňovaním si pozície v rodinných vzťahoch v rámci rodiny, v ktorej žije. Jeho opätovné stretávanie s biologickými starými rodičmi by mohlo vyvolať v dieťati chaos. 5. Na základe uvedeného súd prvej inštancie vyvodil záver, že aj keď si maloletý na biologických starých rodičov spomenul, aktuálne ich nevníma ako blízke osoby, hoci v minulosti pre neho blízkymi osobami mohli byť. Svoju úlohu pritom zohrala vzdialenosť bydliska maloletého a navrhovateľov a frekvencia ich stretávania, a tiež rozdielne názory na výchovu a podobne. 6. Na preukázanie absencie aktuálne blízkeho vzťahu maloletého k navrhovateľom v rade 1/ a 2/ považoval okresný súd vykonané dokazovanie za dostatočné. Podľa jeho názoru nebolo vhodné dieťa vzhľadom na jeho nízky vek vypočúvať, a ani ho podrobovať ďalším vyšetreniam len na potvrdenie existencie/neexistencie aktuálnej citovej väzby k navrhovateľom. Dieťa je v súčasnosti v terapeutickej starostlivosti psychológa (od mája 2018 ho pravidelne dvakrát do mesiaca navštevuje). V krátkej dobe

si prešlo viacerými zmenami. Matka dieťaťa sa vydala. Postavenie maloletého v rodine sa zmenilo tiež narodením mladšieho súrodenca z manželstva matky a otca (osvojiteľa) maloletého. Dieťa začalo ignorovať požiadavky matky, vzdorovať, hnevať sa a vyžadovať od matky nadmernú pozornosť. Tieto problémy pretrvávali len v domácom prostredí. V súčasnosti si dieťa hľadá pozíciu v rodine, ktorá sa zmenila narodením mladšieho súrodenca. Informácie o biologickom otcovi nemá. Blízko však vníma vzťah rodičov a upravuje sa vzťah medzi ním a mladším súrodencom. Vytvárajú sa tiež väzby medzi maloletým a prarodičmi zo strany osvojiteľa. Maloletý V. potrebuje presné pravidlá a ich napĺňanie. Psychologička preto vyslovila obavu, že opätovné stretávanie navrhovateľov s vnukom by mohlo v dieťati vyvolať ďalší chaos. Nie je dôvod, aby sa upevňovala, či vytvárala väzba medzi maloletým a biologickými starými rodičmi zo strany biologického otca po osvojení dieťaťa manželom matky. Dieťa má primárnu rodinu a príbuzných zo strany rodičov dieťaťa, ktorými sú matka, otec (osvojiteľ) a súrodenec. Rodičia si v súčasnosti neprajú styk maloletého s navrhovateľmi a vnímajú styk ako rušivý pre ich rodinný život a výchovu. 7. Súd prvej inštancie uviedol ďalej uviedol, že rodičia ako zákonní zástupcovia majú prevažujúci výchovný vplyv na dieťa a určujú spôsob a smerovanie výchovy. Štát iba v obmedzenom rozsahu určenom zákonom môže zasahovať do práva na rodinný život. Osvojené dieťa má právo poznať svoj pôvod, ale informácia o pôvode nezakladá právo pôvodnej rodiny domáhať sa styku s dieťaťom, vytvárať a budovať vzťahy s ním. Preto súd prvej inštancie návrh zamietol. 8. O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s ust. .

9. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia v rade 1/ a 2/, ktorí sa domáhali zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že odvolací súd ich návrhu vyhovie; alternatívne navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. V dôvodoch opravného prostriedku odvolatelia, uviedli odvolacie dôvody uvedené v ust. , , . Zdôraznili, že maloletý bol osvojený vo veku takmer 5 rokov. V rámci konania o osvojenie rodičia neodmietli, aby sa biologickí starí rodičia s maloletým naďalej stretávali. Dokonca sudkyňa pri odôvodňovaní rozhodnutia o osvojení sama o tejto alternatíve hovorila ako o pozitívnej pre maloletého V. a v tomto smere apelovala na účastníkov konania. Požiadavka navrhovateľov je preto akceptovateľná, podporená predbežným súhlasom všetkých účastníkov konania o osvojení a v tom čase pozitívne vnímaná aj súdom. Udržiavanie už vytvorených vzťahov s biologickými starými rodičmi môže mať len priaznivý vplyv na maloletého V. a je teda v jeho záujme. v ust. cielene hovorí o blízkych osobách, aby právo mohlo flexibilne reagovať na dynamiku rodinných vzťahov, na rôzne zákonom nepredvídané situácie. V súčasnosti je bežné, že dieťa sa stretáva s viacerými „starými rodičmi“, napr. ak sú rodičia rozvedení. V danej súvislosti odvolatelia poukázali aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré smeruje k zachovaniu biologických väzieb a to aj v prípade, že dieťa má svoju „právnu rodinu“ (rozsudok vo veci Schneider proti Nemecku zo dňa 15.09.2011). Súd vo svojom rozhodnutí rešpektoval len názor a prianie rodičov nestretávať sa, a to z dôvodov výchovných nezhôd, ktoré aj sám súd považoval za nepodstatné. Súd prvej inštancie nezistil žiadne prekážky v správaní alebo charaktere navrhovateľov, ktoré by odôvodňovali záver, že nebudú rešpektovať prianie a výchovné metódy rodičov. Z toho dôvodu navrhovatelia navrhli komunikáciu cez skype, aby rodičia mohli kontrolovať dodržiavanie pravidiel. Zároveň uviedli, že v priebehu konania sa snažili dospieť k dohode. Správu zo psychologického vyšetrenia, z ktorej konajúci súd vychádzal a na základe ktorej dospel k záveru o tom, že navrhovatelia nie sú po citovej stránke prežívania blízkymi osobami dieťaťa, hoci v minulosti mohli byť, označili odvolatelia za neprofesionálnu, vnútorne si protirečiacu. Jedná sa totiž o správu bez vyhodnotenia celej rodinnej situácie a zodpovedania otázok súdu, s neistými závermi, ktoré majú závažným spôsobom ovplyvniť život maloletého. Správa je len prepisom rozhovoru s maloletým, voči ktorej navrhovatelia vzniesli v prvoinštančnom konaní námietky, na ktorých zotrvali i v štádiu odvolacieho konania. Ďalej odvolatelia namietali, že okresný súd k psychologickému vyšetreniu maloletého dieťaťa nezaslal otázky, ktoré navrhovatelia priložili vo vyjadrení k vykonaniu tohto dôkazu. Zdôraznili, že práve rodičia znemožnili upevňovanie vzájomnej väzby autoritatívnym zákazom styku. Styk sa navrhovateľov s vnukom sa nerealizoval od augusta 2017. Je teda normálne, že dieťa o navrhovateľoch prirodzene samo od seba nehovorilo. Za danej situácie je úspech, že si po dlhej dobe vôbec na nich spomenulo. Zabezpečenie nového odborného vyjadrenia za účasti navrhovateľov súd zamietol. Navyše, súd priamo nezisťoval názor maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa nebolo informované o tom, že biologickí starí rodičia sa chcú s ním stretávať, ale nemôžu, keďže rodičia si to neprajú. Nikto nespochybňoval dobrý vzťah biologických starých rodičov s maloletým. Účastníci netvrdili, že by stretnutia boli problematické alebo, že by sa maloletý

nechcel s navrhovateľmi stretávať. Súd však pri svojom rozhodovaní z týchto skutkových zistení vôbec nevychádzal. Aj podanom opravnom prostriedku navrhovatelia žiadali, aby súd zistil názor dieťaťa, a to prostredníctvom odborného vyjadrenia, znaleckého dokazovania alebo výsluchom maloletého priamo na súde. Uviedli, že nariadením styku súd umožní zachovať už existujúcu väzbu a dá maloletému objektívnu možnosť rozhodnúť sa, či chce túto väzbu neskôr udržiavať. Na základe uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, uprednostnil názor a autoritatívne rozhodnutie rodičov pred záujmom dieťaťa a nedostatočne zistil názor maloletého. Konajúci súd vôbec neprihliadol na pozitívny vzťah maloletého V. k biologickým starým rodičom v minulosti. Nezaoberal sa ani tým, prečo dieťa o navrhovateľoch prirodzene nehovorí, t.j. či nejde o bežný prejav toho, že ich maloletý nevidel vyše roka, čo však nebolo spôsobené ich vinou. Súd tiež vôbec vo svojom rozhodnutí nezohľadnil, že dôvodom, pre ktorý rodičia nesúhlasia so stykom, sú vlastne len výchovné nezhody a hľadal iné dôvody, pre ktoré styk nechcel nariadiť. Nakoľko súd neviedol účastníkov k zmieru, rodičia maloletého necítili potrebu a motiváciu dohodnúť sa, pričom dohoda by bola pre maloletého najvhodnejšia.

11. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom z dôvodu právneho zániku príbuzenských vzťahov biologického otca - osvojením dieťaťa manželom matky.

12. Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ vo vyjadrení k tomuto vyjadreniu kolízneho opatrovníka nesúhlasili s názorom kolízneho opatrovníka, ktorý podľa ich názoru nezohľadňuje najlepší záujem dieťaťa, ktoré v konaní nebolo vypočuté. V danom prípade neboli tiež zohľadnené osobitosti konkrétneho prípadu, keď dieťa do veku svojich 5 rokov biologických starých rodičov poznalo a stretávalo sa s nimi.

13. Kolízny opatrovník v odvolacej duplike zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu.

14. Odvolanie, ako aj vyjadrenia účastníkov konania boli zaslané rodičom maloletého dieťaťa, ktorí v odvolacom konaní nepodali žiadne vyjadrenie. Ďalšie podania účastníkov konania v predmetnej veci neboli doručené súdu prvej inštancie ani odvolaciemu súdu.

15. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný ( ) a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa v spojení , a contrario) v spojení s rozsudok okresného súdu v zamietajúcom výroku (výrok I.) ako aj v závislom výroku o trovách konania (výrok II.) v zmysle ust. ako vecne správny potvrdil.

16. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

17. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky odvolateľov formulované v opravnom prostriedku. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odvolatelia sa nestotožnili s právnymi závermi súdu prvej inštancie prezentovanými v napadnutom rozsudku, t.j., že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napr. rozhodnutie NS SR 2M ).

19. V prejednávanej veci odvolací súd prioritne dáva do pozornosti inštitút osvojenia upravený v ust. a nasl. .

20. Hlavným zámerom osvojenia je vytvorenie náhradnej, fungujúcej rodiny, ktorej právny poriadok priznáva všetky právne následky rodiny biologickej. Základným právnym následkom osvojenia, ktorý nastane dňom právoplatnosti rozhodnutia o osvojení (v danom prípade dňom 20.06.2017) je že osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia ( ). S osvojením sú spojené rovnaké právne následky, ako keby došlo k existencii pokrvného príbuzenstva. Osvojitelia (manžel matky) nadobúdajú (nadobúda) rovnaké práva a povinnosti ako majú rodičia a súčasne biologickí rodičia, (resp. jeden z nich), stráca/-jú všetky práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovského vzťahu. Ak dôjde k vzniku príbuzenstva na základe osvojenia, je tým vylúčené ďalšie trvanie príbuzenstva na prirodzenom základe; ktoré de iure zaniká a trvá len de facto. Právoplatné rozhodnutie o osvojení konštituuje nové rodinno-právne vzťahy. 21. Aj ďalšie právne následky osvojenia (osvojenec nadobúda priezvisko osvojiteľa, zápis osvojiteľa v matrike namiesto rodiča, vznik vzájomných dedičských nárokov medzi osvojencom a osvojiteľom a zánik dedičských nárokov k pokrvnej rodine) formulované právnom normou sledujú prioritný zámer vytvoriť medzi osvojencom a osvojiteľom trvalý, funkčný vzťah a týmto spôsobom adekvátne nahradiť chýbajúce alebo nedostatočné rodinné prostredie novým prostredím, novou fungujúcou rodinou. Preto aj zákon vychádza z premisy, že rodinný vzťah založený osvojením by mal zásadne zaniknúť tak, ako prirodzený vzťah medzi rodičmi a deťmi a jeho zrušenie reštriktívne obmedzuje len na vážne dôvody v zákonom určenej lehote ( ).

22. Osvojenie možno charakterizovať ako právnu skutočnosť, hlboko zasahujúcu do existujúcich rodinnoprávnych pomerov dieťaťa, ktorá zakladá nové rodinnoprávne vzťahy s celoživotnými následkami. Zákon kladie mimoriadny dôraz na náhradný rodičovský a príbuzenský vzťah založený osvojením.

23. Osvojenie má teda za následok aj zmenu mnohých rodinnoprávnych vzťahov rozličného charakteru, pretože osvojením v zmysle zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou. Len výnimočne zostávajú v platnosti niektoré rodinnoprávne vzťahy osvojenca k pôvodnej rodine aj po osvojení dieťaťa. Je to vtedy, keď dieťa osvojí manžel jedného z rodičov (ako v prejednávanej veci). Ak je osvojiteľ manžel jedného z rodičov osvojenca, nemá osvojenie vplyv na vzťahy medzi osvojencom a týmto rodičom a jeho príbuznými ( ). Osvojením teda zaniká vzťah osvojenca k jeho pokrvným príbuzným v priamom i pobočnom rade.

24. Aby si osvojenie plnilo svoj účel je nevyhnutné, aby právny režim osvojenia sa bezvýhradne uplatňoval v právnych vzťahoch osvojením založených ako aj zaniknutých.

25. Ako už bolo uvedené vyššie, jedným z účinkov osvojenia je zánik práv a povinností medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, medzi inými aj zánik nároku pokrvných príbuzných osvojenca stýkať sa s osvojencom. Uvedená právna norma je kogentného charakteru, a preto je potrebné ju bezvýhradne rešpektovať. Poskytuje sa tým prioritná ochrana novovzniknutým rodinným vzťahom.

26. Na základe vyššie uvedenej právnej argumentácii je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že z dôvodu osvojenia maloletého V. manželom matky (C. D.) zanikol právny nárok navrhovateľov v rade 1/ a 2/ ako biologických starých rodičov na styk s maloletým vnukom V.. Vzhľadom na východiská právnej úpravy osvojenia sa javí posúdenie kvality vzťahu medzi biologickými starými rodičmi a maloletým dieťaťom ako právne bezvýznamné.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu úpravu styku medzi maloletým dieťaťom a blízkymi príbuznými vyplývajúcu z ust. v spojení s ust. (poskytujúceho výklad právneho pojmu „blízke osoby“ v civilnom práve) upravuje skutkovo a právne odlišnú situáciu. V citovanom zákonnom ustanovení je upravený výkon rodičovských práv a povinností a úprava styku, ktorá nie je spojená s rozvodom manželstva, t.j. pre prípady, keď rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, alebo sú manželia a nežijú spolu. Práve pre takéto prípady bola ochrana práv starých rodičov a iných blízkych príbuzných na styk s maloletým dieťaťom zjednotená s obdobnou právnou úpravou, ktorú týmto osobám poskytuje zákon pri zániku manželstva rodičov maloletého

dieťaťa (rozvodom - , resp. smrťou alebo vyhlásením jedného manžela za mŕtveho - ). Účelom tohto zákonného ustanovenia bolo poskytnúť súdnu ochranu v presne definovanej situácii, ktorá je teda diametrálne odlišná s posudzovanou vecou. Úpravu právnych pomerov k maloletému dieťaťu v pôvodnej biologickej rodine nie je možné stotožňovať s právnymi následkami osvojenia, ktorého dôsledkom je jednoznačné uprednostňovanie, podpora a ochrana novovzniknutých príbuzenských vzťahov). V uvedených súvislostiach nie je potom možné uvažovať o aplikácii ust. vety tretej na prejednávanú vec.

28. Z morálneho a ľudského hľadiska odvolací súd rozumie postupu súdu prvej inštancie, ktorý vychádzajúc z konštrukcie návrhu navrhovateľov, vykonal dokazovanie ohľadne zisťovania blízkeho vzťahu maloletého dieťaťa k biologickým starým rodičom. Vzhľadom na kogentnosť právnej úpravy osvojenia je však rozsah vykonaného dokazovania okresným súdom týmto smerom viac než postačujúci. Primárnym dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľov v rade 1/ a 2/ je totiž neexistencia právneho nároku na predmet požadovanej súdnej ochrany. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (viď ), a nie účastníkov. Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 SR a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

29. Prvoplánový zámer zákonodarcu pri úprave osvojenia je vytvorenie fungujúcich rodinných vzťahov založených osvojením ich ochranu a podporu. V správach z psychologického vyšetrenia maloletého dieťaťa už badať náznaky budovania kvalitných rodinných vzťahov nielen medzi maloletým V. a otcom (osvojiteľom), ale aj jeho vzťahov s príbuznými otca osvojiteľa. Tieto správy odkryli aj zmeny, ktorým muselo maloleté dieťa (vrátane jeho rodičov) v spojení s osvojením čeliť a tieto sa negatívnym spôsobom prejavovali v správaní maloletého V.. Zákonodarca správne predpokladal vývoj a budovanie vzájomných vzťahov v novej rodine, ktoré k tomu potrebujú minimálne kvalitný právny základ, a samozrejme čas, aby sa mohli stabilizovať a naplno rozvinúť v prospech maloletého dieťaťa. Z uvedených dôvodov nepochybne v najlepšom záujme dieťaťa jednoznačne priorizoval rodinu založenú osvojením.

30. V daných súvislostiach treba vnímať aj postoj rodičov mal. dieťaťa. Nie je možné naň nazerať tak, že si len presadzujú autoritatívne svoj názor. V prvom rade majú nepochybne záujem na „usporiadaní“ vzťahov medzi nimi (rodičmi) a deťmi, aby dieťa malo pocit bezpečia, lásky a porozumenia, jednoducho povedané majú záujem na vytvorení fungujúcej rodiny. Treba mať na pamäti, že budovanie vzájomných rodinných vzťahov potrebuje čas a trpezlivosť. Vytvorenie priestoru na vybudovanie funkčnej rodiny je zárukou vybudovania kvalitných vzťahov neskôr aj s ostatnými príbuznými.

31. Pokiaľ zákonná úprava osvojenia vytvára právny základ pre rozvoj novovzniknutých vzťahov, zánik práv a povinností osvojenca k pôvodnej rodine vychádza z platnej právnej úpravy (kogentným príkazom, že vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a jeho pôvodnou rodinou zanikajú), v danom prípade neexistuje relevantný dôvod na to, aby súdy vyhoveli návrhu navrhovateľov. V opačnom prípade by sa poprel význam inštitútu osvojenia.

32. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že štát len v obmedzenom rozsahu na základe zákona a v jeho medziach ( SR) môže zasahovať do práva na rodinný život. Právna úprava osvojenia sa nedostáva do rozporu s právom osvojenca poznať svoj pôvod. Realizácia tohto práva je v dispozícií maloletého dieťaťa, ktoré sa v budúcnosti samo rozhodne, či bude udržiavať kontakt s biologickou rodinou, alebo nie. Aj k otázke poskytovania informácií o pôvode osvojenca (pokrvnom príbuzenstve) je potrebné pristupovať opatrne, uvážlivo so znalosťou osobitostí prípadu a zvažovať, či je v konkrétnom prípade naplnený čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa

- zohľadnenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa ako prvoradé hľadisko. Aktuálne je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa vybudovanie funkčných vzťahov v rodine, založených osvojením a úlohou súdu je v tomto smere chrániť najmä záujem maloletého dieťaťa.

33. Na základe uvedené ho je zrejmé, že súd prvej inštancie totiž v prejednávanej veci vykonal vo veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. , súčasne spôsobom plne zodpovedajúcim princípom mimosporového konania, umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil aj meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré plne zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. až s použitím aj správne a presvedčivo odôvodnil.

34. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom meritórnom výroku vo veci samej (t.j. vo výroku I.) ako vecne správny p o t v r d i l .

35. Vecne správnym je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania (výrok II.), ktorý plne zodpovedá ust. aplikovaného súdom prvej inštancie na prejednávanú vec.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa 396 ods. 1 v spojení s , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

37. Z kontextu udalostí uvádzaných navrhovateľmi v rade 1/ a 2/ v priebehu konania, ktoré nastali od narodenia maloletého V. až po jeho osvojenie je zrejmé, že navrhovatelia majú úprimný záujem stretávať sa s maloletým V.. Práve na tomto základe by mali rodičia maloletého dieťaťa z morálneho hľadiska akceptovať, (aj keď možno nie hneď), požiadavku biologických starých rodičov stretávať sa v primeranej miere s maloletým V.. Zdvorilostné informovanie biologických starých rodičov o maloletom dieťati, telefonický rozhovor s maloletým V., resp. iná forma komunikácie, či príležitostná návšteva rodiny, samozrejme všetko po vzájomnej dohode, nemôže byť rušivým momentom v živote rodiny, ani vo výchove maloletého. Aj rodičia maloletého V. musia mať na pamäti, že maloletý sa skôr či neskôr dozvie o osvojení zo strany otca a sám sa rozhodne, či bude udržiavať kontakt aj s biologickou rodinou zo strany otca. Odvolací súd preto apeluje na navrhovateľov i rodičov maloletého V., aby do budúcna zvážili usporiadať vzájomné vzťahy dohodou.

38. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. ( )

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa a nasl. .