Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/30/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestnenej Mgr. U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. C. M. č. X, o odvolaní umiestnenej proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. -9 zo dňa 23. mája 2019, takto

rozhodol:

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Námestovo uznesením č. k. -9 zo dňa 23.05.2019 vyslovil, že prevzatie umiestnenej Mgr. U. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C. M. č. X, do zdravotníckeho zariadenia Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, Mieru 549/16, 028 01 Trstená, IČO: 00 634 891 bolo prípustné. Konštatoval, že psychiatrické oddelenie Hornooravskej Nemocnice s poliklinikou Trstená e-mailovým podaním zo dňa 22.05.2019 oznámilo, že dňa 18.05.2019 o 16.27 bola do ústavu zdravotníckej starostlivosti jeho zariadenia na psychiatrické oddelenie umiestnená pacientka Mgr. U. S. s jej súhlasom pre výrazné poruchy správania pri základnom ochorení, dňa 21.05.2019 o 20.20 hod. odvolala súhlas s hospitalizáciou. Nutnosť použitia obmedzujúcich prostriedkov. Súd uznesením č. k. -4 zo dňa 22.05.2019 začal konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestnenej pacientky. Súd v konaní vypočul ošetrujúcu lekárku menovanej a zistil, že pacientka s diagnózou bipolárna afektívna porucha bola u nich opakovanej hospitalizovaná, naposledy v septembri 2019 pre F31.1 t.č. privezená RZP v doprovode polície. T.č. prijatá pre relaps F31.1 pri liekovej noncompliancii. Hospitalizácia je nutná pre riziko z premeškania. Vstupne klinicky dominuje pri vyšetrení spolupracuje, bez foetor etyl ex ore, nerešpektuje spoločenské formality, naliehavá na kontakt, opakovane zasahuje do rozhovoru, bohatá spontánna verbálna produkcia až logoreo, hlasitejší verbálny prejav, očný kontakt udržiava, usmievavá, psychomotorické tempo instabilné, hyperspontaneita, afektívna labilita, zvýšená impulzivita, pri vedomí, orientovaná správne, nálada manická, myslenie dynamicky rýchlejšie, determinujúcu tendenciu ešte udrží, naznačená vzťahovačnosť, religiozna, bez evidentných bludných produkcií, poruchy vnímania nie sú manifestné, pozornosť rozptýlená, dezinhibičné fenomény v správaní, hyperaktivita, ťažko usmerniteľná, anamnesticky sekundárne poruchy správania, totálna anozognozia, lieková noncompliance, osobnosť alterovaná v afektemotivite pod manickým obrazom. Podľa ošetrujúcej lekárky v prípade neprevzatia menovanej do hospitalizácie hrozí vysoké riziko nepredvídateľného konania s možnosťou ohrozenia seba a svojho okolia. Spôsob liečby medikamentózny eventuálne ECT s predpokladanou dĺžkou liečby cca 4 až 6 týždňov. Umiestnená pacientka pred vypočutím a to po poučení (§ 258, § 259 C. m. p. a § 195 a nasl. C. m. p.) uviedla, že bola ubytovaná v hoteli T., kde po konfliktom s personálom ju polícia previezla na toto oddelenie. Súhlas odvolala po konfliktom s personálom a pacientmi. Konflikty sa týkali odpadových košov a vody. Pacientka sa cíti psychicky zdravá a naďalej tu nechce byť hospitalizovaná. Na ďalšie otázky súdu neodpovedala vecne a v rozhovore zabiehala do iných udalostí z minulosti. Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. §

253 ods. 1 (ďalej „C. m. p.“), ďalej , , a o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákona o zdravotnej starostlivosti, , , C. m. p. a na základe doposiaľ vykonaného dokazovania mal dostatočne preukázané, že bez poskytnutia neodkladnej ústavnej zdravotnej starostlivosti by umiestnená pre duševnú poruchu, ktorou trpí, mohla ohroziť seba alebo svoje okolie. V dôsledku toho preto súd rozhodol tak, že jej prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.

2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie umiestnená. V odvolaní nesúhlasila s uznesením a s jej nedobrovoľným pobytom na psychiatrickom oddelení, nakoľko je zdravá, cíti sa dobe. Následne opisovala udalosti za ktorých sa dostala do predmetného zariadenia. Pamätala si aj to, že ju sestričky priväzovali za prítomnosti dvoch policajtov, takto bola 6 dní. Podľa nej je v uznesení chyba lebo sa píše, že bola prijatá bez súhlasu, ona o 16.27 hod. súhlas podpísala. Pokiaľ súd uvádza, že mala vážne poruchy správania a preto ju priväzovali tak uviedla, že mala len strach z mužov, ktorí jej nadávali, že jej môžu reálne ublížiť. K tvrdeniu, že trpí duševnou poruchou, pre ktorú môže ohroziť seba, resp. svoje okolie uviedla, že ochorením trpí od r. 2014 a zatiaľ nikomu neublížila (v r. 2016 sa len bránila keď ju napadol manžel a škrtil, dokopala ho a volala 112 ale privolaní policajti nespútali násilníka ale ju ako obeť a v nemocnici priviazali o posteľ, aby ju mohli opäť liečiť). Umiestnená tiež uviedla, že ochorenie si uvedomuje, ale súčasne sa aj pozná, že nikdy nikomu vedome neublížila ani neublíži. Pokiaľ lekár uvádza, že nerešpektuje spoločenské formality, tak podľa nej neuvádza aké, za normálne považuje, že zasahuje do rozhovoru. Lieky môže užívať aj doma, s ECT nesúhlasí. Podľa nej by liečbu zvládla aj ambulantne pod dozorom MUDr. T. A. a navštevovaním psychoterapeutky K. T.. Umiestnená mala za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

3. Zdravotnícke zariadenie vo vyjadrení k odvolaniu umiestnenej uviedlo, že táto bola hospitalizovaná na ich oddelení od 18.05.2019 do 21.06.2019. Dňa 18.05.2019 udelila súhlas s hospitalizáciou, ktorý odvolala dňa 23.05.2019. Do konca hospitalizácie už neudelila súhlas s hospitalizáciou. Dňa 21.06.2019 bola prepustená do domáceho liečenia.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( C. m. p., , ďalej len „“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania ( , , C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( C. m. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), preskúmal uznesenie okresného súdu podľa , C. m. p. a napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil.

5. V preskúmavanej veci mal odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že psychiatrické oddelenie Hornooravskej Nemocnice s poliklinikou Trstená, ul. Mieru č. 549/16 oznámilo e-mailom zo dňa 22.05.2019 okresnému súdu, že podľa § 9 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti bola dňa 18.05.2019 o 16.27 hod. prijatá do ústavnej psychiatrickej starostlivosti pacientka Mgr. U. S. s jej súhlasom. Pacientka bola u nich opakovane hospitalizovaná. Odoslaná z internej ambulancie-urgent, kde bola privezená RZP v doprovode polície. Tam doporučená k hospitalizácii na psychiatrickom oddelení. Prijatá v rámci neodkladnej hospitalizácie pre relaps závažného duševného ochorenia pri liekovej nocnompliancii. Pacientka pri prijatí s hospitalizáciou súhlasila, podpísala informovaný súhlas. Dňa 21.05.2019 o 20.20 hod. nutnosť použitia obmedzujúcich prostriedkov pre výrazné poruchy správania pri základnom ochorení. Psychiatrickým vyšetrením bolo zistené, že menovaná trpí duševnou poruchou, pre ktorú môže ohroziť seba resp. svoje okolie a táto duševná porucha si vyžaduje neodkladné psychiatrické liečenie. V zmysle citovaného zákona bolo tak oznámené prevzatie pacientky do ústavnej psychiatrickej starostlivosti. Okresný súd Námestovo uznesením č. k. -4 zo dňa 22.05.2019 začal konanie o prípustnosti prevzatia a držania v ústave zdravotníckej starostlivosti proti menovanej a to v zmysle ust. Dňa 22.05.2019 bola okresným súdom vypočutá umiestnená po poučení podľa , , a nasl. spôsobom zohľadňujúcim jej aktuálny zdravotný stav a prevzala uznesenie o začatí konania o prípustnosti prevzatia a držania v ústave zdravotníckej starostlivosti. Taktiež uvedeného dňa bola vypočutá po poučení podľa ošetrujúca lekárka MUDr. Y. O..

6. Podľa ust. § 253 ods. 2 C. m. p. ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je tak zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia.

7. Podľa ust. súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania.

8. Podľa odvolacieho súdu účelom prvej fázy detenčného konania je posúdiť zákonnosť prevzatia umiestneného, nie zákonnosť a dôvodnosť jeho ďalšieho držania. Na rozdiel od konania o spôsobilosti na právne úkony ide v prípade detencie len o prvú fázu konania, ktorej hlavným zmyslom je posúdiť zákonnosť prevzatia umiestneného vo veľmi krátkej lehote. Pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase prevzatia umiestneného na hospitalizáciu, to znamená či v momente, keď došlo k obmedzeniu jeho osobnej slobody, existovali na takéto obmedzenie dôvody podľa Z citovaného hmotnoprávneho ustanovenia vyplýva, že prevziať umiestneného do zdravotníckeho zariadenia je možné iba vtedy, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej choroby a) ohrozuje seba alebo svoje okolie, b) alebo ak hrozí vážne zhoršenie zdravotného stavu.

9. Podľa odvolacieho súdu okresný súd pristúpil k vykonaniu dokazovania, ktorého minimálny zákonný rámec upravuje ust. § 260 a § 261 C. m. p. nasledovne: a) súd umiestneného vyslúchne; ak by výsluch bol na ujmu zdravotného stavu umiestneného, možno od výsluchu upustiť a súd v takom prípade umiestneného vzhliadne, b) súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. Naviac dodáva, že v prvom štádiu detenčného konania spravidla od súdu nemožno požadovať vykonanie aj iných dôkazov, ako výsluch umiestnenej osoby a ošetrujúceho lekára (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.02.2008).

10. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že umiestnená trpí duševnou poruchou - bipolárna afektívna porucha. Do zdravotníckeho zariadenia bola prijatá pre relaps F31.1 pri liekovej nocnompliancii (zhoršenie stavu pre neužívanie liekov) s jej súhlasom, pričom dňa 21.05.2019 o 20.20 hod. bola nutnosť použitia obmedzujúcich prostriedkov pre výrazné poruchy správania pri základnom ochorení. Podľa odvolacieho súdu aj za tejto situácie bolo potrebné posúdiť či došlo k prevzatia umiestnenej do zariadenia zo zákonných dôvodov v zmysle ust. 262 ods. 1 V tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie R 48/1993, podľa ktorého i keď je osoba umiestnená v psychiatrickej liečebni pôvodne s vlastným súhlasom až v priebehu liečby obmedzená vo voľnom pohybe alebo v styku s vonkajším svetom, je potrebné, aby súd posúdil, či došlo k prevzatiu do ústavu zo zákonných dôvodov (uvedených najmä v ustanovení v znení so zmenami a doplnkami vyhlásenom pod č. ). Podľa oznámenia zdravotníckeho zariadenia bola umiestnená opakovane hospitalizovaná. Vyplývalo to aj zo zistení odvolacieho súdu keď uznesením Okresného súdu Námestovo č. k. -10 zo dňa 09.10.2014 určil, že k prevzatiu umiestnenej do zdravotníckej starostlivosti Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, psychiatrické oddelenie došlo (07.10.2014) zo zákonných dôvodov. Rovnako tak aj uznesenia č. k. -9 zo dňa 27.12.2016 ohľadom prípustnosti prevzatia dňa 26.02.2016 sp. zn. zo dňa 28.02.2017 ohľadom prípustnosti prevzatia dňa 24.02.2017, uznesenia sp. zn. zo dňa 27.11.2017 ohľadom prípustnosti prevzatia dňa 25.11.2017, uznesenia č. k. -8 zo dňa 20.08.2018 ohľadom prípustnosti prevzatia dňa 19.08.2018. Z výsluchu ošetrujúceho lekára vyplýva, že v prípade neprevzatia umiestnenej do hospitalizácie hrozí tejto vysoké riziko nepredvídateľného konania s možnosťou ohrozenia seba a svojho okolia. Vzhľadom na zistené skutočnosti je preto podľa odvolacieho súdu naplnený aj hmotnoprávny dôvod detencie a teda že umiestnená ohrozuje seba ako i svoje okolie pričom hrozí aj vážne zhoršenie jej zdravotného stavu v príčinnej súvislosti s ochorením.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil majúc za to, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutočný stav veci a na jeho podklade vec aj správne právne posúdil.

12. Odvolanie umiestnenej nepovažoval za dôvodné. Táto sama potvrdila svoje poruchy správania. Dokonca i to, že si svoje ochorenie uvedomuje. Na jej poukazovanie, že zatiaľ nikomu neublížila ani neublíži, nemohol prihliadnuť. V tomto smere bolo rozhodujúce vyjadrenie ošetrujúceho lekára.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s . p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).