Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-427-2013.pdf
PDF · 72.67 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Er/427/2013
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Mesto Partizánske, so sídlom Partizánske, Námestie SNP 212/4, IČO: 00 310 905, zastúpený v konaní: JUDr. Ondrej Szilágyi, so sídlom Lučenec, Haličská cesta 3200, proti povinnému: W. P., K.. XX.XX.XXXX, G.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V., Z. XXXX/XX, o vymoženie 15,43 €, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnenému ukladá povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Romanovi Fogtovi, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Priemyselná 6, trovy exekúcie vo výške 39,83 € do pätnástich dní od doručenia tohto uznesenia.
III. Oprávnenému a povinnému súd nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
(1) Oprávnený sa návrhom zo dňa 10.04.2013 domáha proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 15,43 € na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný výmer č. 1620049962/2008 zo dňa 25.03.2008, ktorý vydal Mesto Partizánske.
(2) Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 23.04.2013 JUDr. Romana Fogtu, súdneho exekútora so sídlom v Bratislave.
(3) Súdny exekútor doručil súdu dňa 25.07.2019 podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku. Trovy exekúcie si uplatnil v minimálnej výške 39,83 € s DPH.
(4) Súd z uznesenia Okresného súdu Partizánske zo dňa 14.06.2016, č.k. 4D/114/2016-27, Dnot 103/2016 zistil, že povinný dňa 07.06.2015 zomrel. Dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť.
(5) Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP") exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
(6) Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
(7) Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
(8) Dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre nedostatok majetku. Z toho vyplýva, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preto súd exekúciu podľa citovaného zákonného ustanovenia zastavil. Súd pri aplikácii ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP na zastavenie exekúcie v tejto exekučnej veci vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení zo dňa 13.5.2011 sp. zn. 7 M Cdo 5/2011, podľa ktorého ak povinný v priebehu exekučného konania zomrie a dedičské konanie po ňom je zastavené pre nemajetnosť, je to dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP.
(9) Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
(10) Podľa § 200 ods. 1 prvej vety EP v znení účinnom do 31.10.2013 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
(11) Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.10.2013 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
(12) Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
(13) Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Výšku trov exekúcie pri zastavení exekúcie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení /ďalej len "vyhláška"/.
(14) Podľa § 14 vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
(15) Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie b) doručenie príkazu na začatie exekúcie c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie d) doručenie exekučného príkazu e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní g) každé zisťovanie bydliska povinného h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného i) každé zisťovanie účtu povinného j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
(16) Súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora a priznal mu trovy exekúcie v minimálnej zákonnej výške 33,19 € podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, vrátane DPH vo výške 39,83 €. Keďže si poverený súdny exekútor uplatnil odmenu len v minimálnej zákonnej výške, súd mu ju priznal bez potreby ďalšieho skúmania počtu úkonov exekučnej činnosti a účelnosti ich vykonania. Ide o najnižšiu zákonnú výšku odmeny, ktorá by mala patriť poverenému súdnemu exekútorovi za každých okolností.
(17) S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 prvej vety EP v znení účinnom do 31.10.2013 k náhrade trov exekúcie v celkovej výške 39,83 € súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
(18) Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
(19) Podľa § 256 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
(20) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(21) Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 9a EP, § 262 ods. 1 CSP). K zastaveniu konania došlo z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený ani povinný teda zastavenie konania procesne nezavinili. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávnený a povinný nemajú na náhradu trov exekučného konania nárok.
Poučenie:
Proti výrokom I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku) Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.