Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-261-2018.pdf
PDF · 145.47 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/261/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: H. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., proti žalovaným: 1. W. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., I. XXX/XX, 2. P. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. W. XXX, obe žalované zastúpené JUDr. Martinom Balvanom, advokátom, so sídlom Nitra, Štúrova 74/138, o určenie neplatnosti právnych úkonov a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29. júna 2018 č. k. 4C/169/2016-563 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch (II. a III.) a vo výroku o trovách konania (IV.) p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu, čo do určenia neplatnosti kúpnej a darovacej zmluvy uzavretej dňa 29. 03. 2006, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V 756/06 a určenia, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor pre kat. úz. S., obec S., okres Topoľčany ako parcela registra „C“ č. 4369 zastavané plochy a nádvoria o výmere 251 m2 a stavba rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. č. 4369 a určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu a o veľkosti 1 k uvedeným nehnuteľnostiam, zamietol. Súd určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa 25. 01. 2008 medzi žalobcom, žalovanou v 1. rade ako darcami a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený pod V 756/06; darovacia zmluva uzavretá dňa 29. 10. 2008 medzi žalovanou v 2. rade ako darkyňou a žalovanou v 1. rade ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený pod V 3110/2008; darovacia zmluva uzavretá dňa 29. 02. 2016 medzi žalovanou v 1. rade ako darkyňou a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený pod V 587/2016, sú neplatné. Súd určil, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v podiele 1/1 vedených na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, pre kat. úz. I., obec I., okres Topoľčany ako parcela registra „C“ č. 243/1 orná pôda o výmere 2949 m2, parcela registra „C“ č. 243/2 orná pôda o výmere 1425 m2, parcela registra „C“ č. 243/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 274 m2, parcela registra „C“ č. 243/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, stavba - rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. č. 243/4, stavba - dvojgaráž so súp. č. XXX postavený na parc. č. 243/5 a nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, pre kat. úz. S., obec S., okres Topoľčany ako parcela registra „C“ č. 935/8 záhrady o výmere 950 m2. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 137 písm. c) CSP, § 35 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 39, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že podmienkou procesnej prípustnosti určovacej
žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, alebo, či zbytočne nevyvoláva ďalšie konanie, ktoré by malo nasledovať. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak bez tohto určenia by bolo právo žalobcu ohrozené alebo, ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R17/1972). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. V konaní o určení neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. OZ). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z ustanovenia § 35 OZ vyplýva, že ak má právny úkon plniť svoju funkciu, nesmie prejav vôle vzbudzovať pochybnosti o obsahu, ktorý prejavuje. Výklad prejavu vôle musí predovšetkým zodpovedať skutočnému obsahu vôle. Pri každom výklade prejavu vôle treba zachovať konkrétny prístup, najmä, že treba zhodnotiť situáciu, za ktorej k prejavu vôle došlo, prihliadnuť na všetky okolnosti a prejav vôle hodnotiť v jeho celku, a nehodnotiť jednotlivé jeho zložky odtrhnuto. Pri výklade prejavu vôle treba tiež posúdiť, či sa právny úkon urobil platne. Ak má pri právnom úkone vôľa účastníka alebo jej prejav vady, a to také, ktoré uvádza v ustanovení § 37, je to dôvod pre neplatnosť právneho úkonu. V odseku 1 § 37 ods. 1 OZ sú ustanovené viaceré náležitosti právneho úkonu. Ak právny úkon trpí vadami vôle alebo trpí vadami prejavu vôle, je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Právny úkon sa urobil slobodne, ak k prejavu vôle účastník nebol prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Neplatné sú právne úkony, ku ktorým došlo na základe nátlaku na účastníka, ktorý môže byť vykonaný priamym fyzickým nátlakom alebo môže ísť aj o nátlak psychický. Právny úkon sa urobil vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu. O vážnu vôľu nemôže ísť napríklad vtedy, ak ide o právny úkon zastretý, t. j. ak namiesto skutočne uzavretého právneho úkonu sa zamýšľal iný právny úkon. Platnosť zastretého právneho úkonu treba posúdiť najmä podľa § 39 OZ. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.
1.2. V danej veci na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, lebo inak by bolo jeho právne postavenie neisté, vzhľadom na zápisy na liste vlastníctva, na ktorých sú zapísané predmetné nehnuteľnosti, teda, aby na základe žaloby o určenie vlastníckeho práva bol eliminovaný stav právnej neistoty v jeho právnom postavení. Pokiaľ ide o námietku nedostatku naliehavého právneho záujmu zo strany žalovaných, s touto sa súd nestotožnil. Pokiaľ poukazovali na to, že otázku platnosti, resp. neplatnosti predmetných zmlúv možno riešiť ako prejudiciálnu otázku v rámci konania vyporiadania BSM medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade, k tomu súd dodal, že za súčasného stavu manželstvo žalobcu so žalovanou v 1. rade nie je rozvedené a nedošlo tak ani k zániku BSM. Vo veci sa súd zaoberal najskôr v žalobe žalobcu domáhajúcou sa neplatnosťou kúpnej a darovacej zmluvy uzavretej dňa 29. 03. 2006, na základe ktorej žalovaná v 1. rade na základe kúpnej zmluvy nadobudla spoluvlastnícky podiel od sestry žalobcu v 1 k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v kat. úz. S., zapísaným na LV č. XXX ako parcela registra „C“ č. 4369 zastavaná plocha dom súp. č. XXX a nádvorie vo výmere 251 m2 v 1, za ktorú podľa tejto zmluvy žalovaná v 1. rade ako kupujúca zaplatila 200.000,- Sk. Žalobca na základe predmetnej zmluvy daroval žalovanej v 1. rade svoj spoluvlastnícky podiel v 1 k uvedeným nehnuteľnostiam. Podľa súdu predmetná zmluva ako právny úkon obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti pre riadny právny úkon. Žalobca nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom a neuniesol tak dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že kúpna cena za spoluvlastnícky podiel jeho sestry v 1 k uvedeným nehnuteľnostiam bola uhradená výlučne žalobcom z jeho peňazí, teda ako tvrdil, že išlo o spoločné peniaze, ktoré mali spolu so žalovanou v 1. rade za trvania manželstva. Žalovaná v 1. rade jeho tvrdenie jednoznačne poprela a v tejto súvislosti treba poukázať na znenie samotnej zmluvy článku II, v ktorej samotný žalobca prehlasuje, že súhlasí, že odkupovaný podiel 1 bude vo výlučnom vlastníctve jeho manželky W. W., keďže finančné prostriedky na kúpu tejto nehnuteľnosti tvoria jej výlučné vlastníctvo nadobudnuté pred uzatvorením
manželstva. Takisto súd nezistil, že by uvedená zmluva bola uzavretá v rozpore s ustanoveniami § 628 a nasl. OZ, ktoré upravuje náležitosti darovacej zmluvy, čo netvrdil ani samotný žalobca. Takisto žalobca nepreukázal účelovosť právneho úkonu, ktorý mal byť len ako prostriedok smerujúci k vylúčeniu jeho detí z prvého manželstva ako budúcich dedičov z dedenia zákonného podielu na nehnuteľnostiach, opak bol preukázaný vyššie uvedenými svedeckými výpoveďami. Žalobca v konaní nepreukázal, že by predmetná kúpna zmluva a darovacia zmluva neboli uzavreté slobodne, vážne a zrozumiteľne. Preto súd v tejto časti žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
1.3. Súd sa ďalej zaoberal žalobným návrhom, ktorým sa domáhal žalobca vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 25. 01. 2008. Následne darovacej zmluvy zo dňa 29.10.2008 a darovacej zmluvy zo dňa 29. 02. 2016 a určenia vlastníckeho práva. Platnosť právneho úkonu treba posudzovať k okamžiku a so zreteľom na okolnosti, kedy bol právny úkon urobený. V zmysle § 39 OZ o obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je v rozpore so zákonom, ale svojimi dôsledkami by viedlo k tomu, že by zákon nebol dodržaný. Z R 6/1979 vyplýva, že darovanie napríklad rodinného domu patriaceho do BSM jedným z manželov druhému treba posudzovať ako obchádzanie (§ 39) kogentných ustanovení OZ o rozsahu a trvaní BSM. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 OZ). Z vykonaného dokazovania je nesporné, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. I., zapísané na LV č. XXX (uvedené vyššie) nadobudli žalobca a žalovaná v 1. rade počas trvania manželstva ako veci patriace do BSM a rovnako nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. S. zapísanú na LV č. XXX ako parc. č. 935/8. Z rozhodovacej praxe súdov (R 42/72) vyplýva, že darom môže byť aj vec darovaná druhým manželom z jeho samostatného majetku. Darovanie medzi manželmi nie je možné vtedy, ak má ísť o darovanie veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva niektorého z manželov. Ak by predsa len došlo k uzavretiu darovacej zmluvy veci, ktorá patrí do BSM, do výlučného vlastníctva jedného z manželov, darovacia zmluva by tým obchádzala, ako to je uvedené vyššie, kogentné ustanovenia OZ o rozsahu BSM, čo má za dôsledok absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ. V danej veci je nepochybné, že na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 25. 01. 2008 žalobca spolu so žalovanou v 1. rade darovali žalovanej v 2. rade nehnuteľnosti patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. I., zapísané na LV č. XXX a nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. S. zapísanú v LV č. XXX. Krátko po uvedenom právnom úkone žalovaná v 2. rade na základe darovacej zmluvy zo dňa 29. 10. 2008 darovala tie isté nehnuteľnosti, teda nehnuteľnosti pôvodne patriace žalobcovi a žalovanej v 1. rade do BSM, žalovanej v 1. rade ako obdarovanej. Uvedenými právnymi úkonmi v skutočnosti mali strany sporu záujem vykonať prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patriacich do BSM žalobcu a žalovanej v 1. rade tak, aby sa ich vlastníčkou stala výlučne žalovaná v 2. rade. Podľa tvrdenia žalobcu účelom darovania nehnuteľností patriacich do BSM so žalovanou v 1. rade žalovanej v 2. rade bol dôvod, aby boli vylúčené v dedičskom konaní jeho deti z prvého manželstva. Toto tvrdenie bolo popreté žalovanou v 1. rade, ako aj svedeckými výpoveďami. Účelovosť uvedeného právneho úkonu však potvrdzuje vyjadrenie samotných žalovaných, keď žalovaná v 1. rade poukázala na to, že žalobca pracoval ako živnostník a ako fyzická osoba by v prípade neúspešného podnikania zodpovedal celým majetkom a aj preto nemal záujem, aby bol vedený ako vlastník nehnuteľností. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že v čase uzatvárania zmlúv bol žalobca živnostník, a teda ako fyzická osoba by v prípade neúspešného podnikania zodpovedal celým majetkom a aj preto nemal záujem, aby bol vedený ako vlastník nehnuteľností. Tiež poukázala na to, že žalobca sa púšťal do rôznych rizikových, majetkových a finančných transakcií a mal obavy, aby prípadným neúspešným podnikaním, ako i svojím nezodpovedným konaním nezaťažil majetok, o ktorý sa nepričinil. Z výpovede žalovanej v 2. rade pritom vyplýva, že žalobca spolu so žalovanou v 1. rade sa dohodli, pretože žalobca mal pochybných kamarátov a mohli ho vydierať, aby sa nehnuteľnosti prepísali a nemohli ich vydierať. Bolo dohodnuté na začiatku, že následne sa to prevedie na žalovanú v 1. rade. Z uvedeného je teda zrejmé, že strany sporu boli vopred dohodnuté, že predmetné veci patriace do BSM žalobcu a žalovanej v 1. rade budú vlastnícky prevedené tak, aby vlastnícky boli vedené iba na žalovanú v 1. rade. Z dokazovania teda vyplýva, že strany sporu sledovali ten cieľ, aby zákon nebol dodržaný, teda znenie citovaného ustanovenia § 143 OZ a nasl. Na základe uvedeného vlastne došlo k premene vlastníckeho režimu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej v 1. rade na výlučné vlastníctvo
iba jedného z manželov, teda žalovanej v 1. rade. Tým by došlo k obchádzaniu kogentných ustanovení o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a k zániku spoluvlastníctva k spoločným veciam manželov. K zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže dôjsť iba v prípadoch zákonom presne určených, nie však dispozíciou účastníkov, a teda ani darovacou zmluvou a to i v prípade darovaním tretej osobe, žalovanej v 2. rade, ktorá žalovanej v 1. rade po krátkom čase previedla darovacou zmluvou nehnuteľnosti na žalovanú v 1. rade. Takže darovacia zmluva, ktorou žalobca a žalovaná v 1. rade darovali vec patriacu do BSM manželov a následná darovacia zmluva sú so zreteľom na ustanovenie § 39 OZ neplatné. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastala bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, pričom absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Preto platne nemohla byť uzavretá ani následná darovacia zmluva dňa 29. 02. 2016 medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade, ktoré nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. I. zapísané na LV č. XXX darovala žalovanej v 2. rade, k čomu došlo vlastne v čase rozvodového konania žalovanej v 1. rade a žalobcu. Preto súd čiastočne žalobe žalobcu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v odsekoch II. a III. výrokovej časti tohto rozsudku. V konaní žalované v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania neplatnosti právnych úkonov, na ktorú námietku súd nemohol prihliadať, pretože námietka premlčania vo vzťahu k absolútnej neplatnosti právneho úkonu nie je dôvodná, pretože právo domáhať sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa nepremlčuje. Iba právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podlieha premlčaniu. Pokiaľ ide o predmetné nehnuteľnosti patriace do BSM žalobcu a žalovanej v 1. rade, pri ktorých tvrdila žalovaná v 1. rade, že sa podstatným podielom pričinila o ich zveľadenie najmä z finančných prostriedkov jej rodičov, má možnosť v prípade zániku BSM rozvodom manželstva so žalobcom domáhať sa, aby súd pri vyporiadaní majetku patriaceho do BSM jej tvrdenia zohľadnil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, a vzhľadom na čiastočný úspech v konaní, súd žalobcovi a žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali žalované v 1. a 2. rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti výrokom II., III. a IV. a navrhli, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnili tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že prvým aspektom, ktorý zakladá vecnú nesprávnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu, je jeho mylné vyhodnotenie vlastníckeho režimu nehnuteľností, vedených na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, pre kat. úz. I., obec I., okres Topoľčany ako parcela registra „C” č. 243/1 orná pôda o výmere 2949 m2, parcela registra „C” č. 243/2 orná pôda o výmere 1425 m2, parcela registra „C” č. 243/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 274 m2, parcela registra „C” č. 243/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, stavba - rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. č. 243/4, stavba - dvojgaráž so súp. č. XXX postavený na parc. č. 243/5 a nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, pre kat. úz. S., obec S., okres Topoľčany ako parcela registra „C” č. 935/8 záhrady o výmere 950 m2. Tieto súd zaradil do masy bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v 1. rade bez vyriešenia predbežnej otázky, či tieto majú byť jej súčasťou. Nakoľko, ako bolo v konaní opakovane preukázané, žalobca nikdy nedisponoval finančnými prostriedkami na ich nadobudnutie, ani sa o toto nijakým spôsobom nepričinil, pričom tieto boli v zmysle tak súhlasných tvrdení oboch žalovaných, svedka U. H., svedkyne L. W., svedka H. W., ako aj na základe listinných dôkazov preukazujúcich príjem žalobcu z podnikania, zaobstarané výsostne z finančných prostriedkov žalovanej v 2. rade a jej manžela, darovaných výlučne žalovanej v 1. rade, ako dcére jej rodičmi, a teda nespadajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobcom v rámci jeho výsluchu v konaní tvrdenú majetnosť v čase po rozvode s prvou manželkou, jednoznačne vyvracajú tiež rozhodnutia Okresného súdu v Topoľčanoch, ktoré prikladajú v prílohe. V súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Cdo 99/2011, ak ale určitú vec nadobudol jeden z manželov počas trvania manželstva výlučne za prostriedky tvoriace jeho oddelené vlastníctvo, zostáva aj takto nadobudnutá vec predmetom jeho samostatného vlastníctva. Nie je zrejmé, z akého právne relevantného dôvodu je podľa súdu prvej inštancie kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudla žalovaná v 1. rade za trvania manželstva do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti od sestry žalobcu s jeho súhlasom a potvrdením, že finančné prostriedky zodpovedajúce kúpnej cene nadobudla žalovaná v 1. rade pred vstupom do manželstva, platná, zatiaľ čo darovanie nehnuteľností, ktoré boli taktiež nadobudnuté z jej výlučných finančných prostriedkov získaných darom od svojho otca a žalovanej v 2. rade, t. j. s totožnou podstatou a rovnakým výsledkom, už právne neplatné. Žalobca je dobrovoľne dlhodobo nezamestnaný, pričom počas manželstva so žalovanou v 1. rade hazardoval s finančnými prostriedkami, ku ktorým dokonca
postrádal vlastnícke právo, keď tieto patrili žalovanej v 1. rade, ktorá ich dostávala darom od svojho otca a matky - žalovanej v 2. rade, respektíve úsporami svojho plnoletého syna F. v sume 33.000 eur, ktoré mu bez jeho vedomia odcudzil, napriek tomu, že tieto syn dostával a šetril si ich ako každoročný dar rovnako od svojho starého otca a jeho manželky - žalovanej v 2. rade. Schopnosti a majetkové pomery žalobcu odzrkadľuje tiež výška výživného, ktorou prispieva na starostlivosť o svoju maloletú dcéru B. X. v sume 28 eur. Nevyhnutným dôsledkom správania žalobcu boli jeho pôžičky a exekučné konania vedené voči jeho osobe, na základe čoho boli rodičia žalovanej v 1. rade nútení tejto finančne pomáhať, nakoľko sa žalobca o svoju rodinu nedokázal postarať. Práve naopak, túto do dnešného dňa traumatizuje, či už viacerými nedôvodnými a na základe toho neúspešnými žalobnými návrhmi voči svojmu synovi z prvého manželstva, zámerným predlžovaním a marením rozvodového konania a tiež psychickým a fyzickým napádaním členov rodiny, v dôsledku čoho bol viacnásobne priestupkovo stíhaný a tiež právoplatne uznaný vinným. Na základe uvedených skutočností by bolo priznanie právnej ochrany tvrdeniam žalobcu tiež v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie uviedol, že neplatná bola iba prvá darovacia zmluva zo dňa 25. 01. 2008, pričom ostatné, nasledujúce darovacie zmluvy sa stali neplatnými výlučne na jej základe. Ako je teda možné oddeliť prvú darovaciu zmluvu, posúdiť ju samostatne a zároveň odvodiť jej absolútnu neplatnosť výlučne od jej vzťahu s druhou absolútne neplatnou darovacou zmluvou zo dňa 29. 10. 2008, na ktorú sa hľadí, ako keby ani nebola urobená, keďže absolútna neplatnosť pôsobí „ex tunc“? Darovacia zmluva zo dňa 25. 01. 2008 sama o sebe, bez v dôsledku jej absolútnej neplatnosti, a teda nespôsobenia právnych následkov vo forme vzniknutej darovacej zmluvy zo dňa 29. 10. 2008 (keďže vlastníctvo nehnuteľností v dôsledku uvedeného nikdy neprešlo na žalovanú v 2. rade a platí princíp „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“), nie je z dôvodu jej bezvadného uzatvorenia v súlade so zákonom neplatná. Je predsa nemožné založiť absolútnu neplatnosť právneho úkonu na jeho väzbe s iným právnym úkonom, ktorý vznikol na jeho základe, nakoľko absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky a na tento sa rovnako hľadí, ako by nikdy nevznikol. Absolútna neplatnosť darovacej zmluvy nemôže byť založená na jej vzájomnom vzťahu s darovacou zmluvou, ktorá vôbec nevznikla. Samotná absolútna neplatnosť konštatovaná súdom je tiež v rozpore s princípom formálnej pravdy, ktorý je jedným z východiskových inštitútov tvoriacich základ poňatia civilného procesu a jeho dokazovania v zmysle zákona č. 160/2015 Z. z., keď neplatnosť právneho úkonu zo súdom prezentovaných dôvodov nebola ani jednou z procesných strán tvrdená, respektíve v priebehu konania, čo i len jediný raz spomenutá. Prvoinštančný súd nikdy neprezentoval svoj právny názor, čím stranám konania neumožnil procesne sa brániť a znemožnil žalovaným, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho založil ďalší odvolací dôvod v zmysle Civilného sporového poriadku. Súd postavil celý svoj petit v časti II., III. a IV. rozsudku na absolútnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu obchádzania zákona. Zároveň však nikde presne nešpecifikoval, ktoré zákonné ustanovenie malo byť spoločne žalobcom a žalovanými obchádzané. Za predpokladu, že sa jedná o § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, tento darovacia zmluva platne uzatvorená spoločne tak žalobcom, ako aj žalovanou v 1. rade, t. j. obidvomi manželmi nijakým spôsobom neobchádza. Za nesplneného predpokladu, že by vyššie špecifikované nehnuteľnosti boli súčasťou masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, darovanie z tejto masy zákon nijakým spôsobom nezakazuje, ani nesankcionuje. Naopak, samotná dispozícia s okruhom vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jej rozšírenie alebo zúženie, či okamih vzniku a zániku tohto vzájomného spoluvlastníctva bez určenia vzájomných podielov, je manželom zákonodarcom umožnená v § 143a ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení. Keď je platne možné rovnaký stav, výsledkom ktorého je vlastníctvo veci pôvodne patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva, jedným z manželov, dosiahnuť dohodou, či zrušením bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva, z akého dôvodu súd sankcionuje platný právny úkon v podobe darovacej zmluvy zo dňa 25. 01. 2008 neplatnosťou? V opačnom prípade nie je uvedené, ktoré zákonné ustanovenie má byť zákonom obchádzané. Súd musí v odôvodnení odpovedať na podstatné a právne významné dôvody svojho rozhodnutia, inak sa dostane mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Jediný relevantný dôvod neplatnosti, i to len neplatnosti relatívnej, by bol založený porušením ustanovení § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení. K splneniu zákonodarcom žiadaných podmienok však preukázateľne prišlo, darovacia zmluva zo dňa 25. 01. 2008 bola uzatvorená žalobcom, aj žalovanou v 1. rade, teda obidvomi manželmi ako disponentmi veci v ich spoluvlastníctve, v súlade s § 37 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení k tomu spôsobilými
subjektmi slobodne a vážne, určite, zrozumiteľne, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, bez akéhokoľvek nátlaku a jej predmetom nebolo nemožné plnenie, pričom táto bola príslušným katastrálnym úradom, ako orgánom štátnej správy, bezvýhradne riadne zavkladovaná. Žalobca, žalovaná v 1. rade a tiež žalovaná v 2. rade konali v súlade s ustanovením článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákazom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Žalobca a žalovaná v 1. rade, rovnako ako žalovaná v 2. rade, využili článkom 20. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky garantované a zákonom chránené právo vlastniť majetok a s týmto podľa svojej úvahy slobodne nakladať. Nikto nemôže byť nútený k akejkoľvek dispozícii s jeho vlastným majetkom mimo Ústavou Slovenskej republiky v článku 20. ods. 4 stanovené medze. V zmysle interpretácie súdu prvej inštancie sa žalovaná v 2. rade po riadnom a zákonnom nadobudnutí predmetných nehnuteľností mala nepochopiteľne dostať do absurdného právneho postavenia, kedy mohla so svojim majetkom naložiť akokoľvek, len tento nedarovať svojej dcére, aby tým neobchádzala zákon. Týmto prichádza v rozpore s článkom 20. ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky k inému zásahu do vlastníckeho práva, a tak k jednoznačnému porušeniu tohto ústavného práva občana. V zmysle ústavne konformného výkladu v prospech platnosti zmlúv, kedy pri pochybnostiach by mal byť uprednostňovaný výklad, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred výkladom, ktorý rešpektuje platnosť zmluvy, v zmysle zásady „pacta sunt servanda“, predstavuje nerešpektovanie zásady „potius valeat actus quam pereat“ tzv. kvalifikovanú vadu, ktorá má za následok porušenie ústavnosti. V súkromnoprávnej sfére platí zásada, že čo nie je zakázané, je dovolené. Preto každý zákonný zásah do tejto sféry je treba vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody, a preto je nutné vykladať ustanovenie o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor so zákonom reštriktívne, a nie extenzívne (Nález Ústavného súdu Českej republiky z 28. 02. 2013 sp. zn. III. ÚS 3900/12). Súd uviedol, že žalovaná v 2. rade previedla predmetné nehnuteľnosti na žalovanú v 1. rade v krátkom čase, pričom sledovali ten cieľ, aby zákon nebol dodržaný. V tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, na základe akej právnej normy súd určil, že časový úsek v trvaní viac ako desať mesiacov je krátky čas. Mali za to, že doba v trvaní takmer jedného roka je dostatočne dlhou na to, aby sa či už zmýšľanie strán, alebo ich vzájomné vzťahy diametrálne zmenili. V zmysle právnej teórie nemožno stotožňovať pohnútku s vôľou, či jej prejavom. Strany konania, t. j. žalobca, žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade nijakým spôsobom neprejavili svoju vôľu previesť predmet darovacích zmlúv do vlastníctva žalovanej v 1. rade. Nikdy neuzatvorili žiadnu zmluvu, či už darovaciu, kúpnu alebo zmluvu o budúcej zmluve, ktorou by vyššie uvedené demonštrovali. Úmyslom žalobcu a žalovanej v 1. rade bolo platne scudziť časť svojho majetku na tretiu osobu. Žalovaná v 2. rade bola logickou voľbou z dôvodu rodinného vzťahu, na základe ktorého zostane majetok za každých okolností deťom žalobcu a žalovanej v 1. rade, pričom nikdy neexistovala a ani neexistuje žiadna preukázateľná dohoda o úmysle previesť predmetné nehnuteľnosti na žalovanú v 1. rade, iba dohoda o tom, že tieto zostanú v rodine, tak ako to mala na mysli tiež žalovaná v 2. rade. Na tomto základe bez podloženia akýmkoľvek dôkazom nemôže predsa súd prvej inštancie svojvoľne a arbitrárne konštatovať, po viac než desiatich rokoch, absolútnu neplatnosť troch riadne zavkladovaných darovacích zmlúv, ako titulov nadobudnutia vlastníckeho práva a dispozície s ním. Priorita právnej istoty a stability právnych vzťahov musí byť jednoznačne preferovaná pred ich neopodstatnenou neurčitosťou aj s ohľadom na plynutie času. V opačnom prípade by súd prvej inštancie založil neistotu u všetkých právnych nástupcov, pričom by mohol byť kedykoľvek katastrálnym úradom, ako orgánom štátnej správy dozorujúcim zákonnosť v prvej inštancii, riadne zavkladovaný, bezvadný právny titul spĺňajúci všetky zákonné náležitosti, súdom vyhlásený za neplatný, bez ohľadu na tým spôsobenú nestabilitu všetkých priamo, či nepriamo súvisiacich právnych vzťahov, založených či už darovacou, alebo kúpnou zmluvou, čo by generovalo zákonom neprípustné reťazenie súdnych sporov.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že podľa jeho názoru je rozsudok správny a spravodlivý, lebo je založený na dôslednom zákonnom postupe. Súd zohľadnil všetky dôkazy, ktoré navrhol on, ako i protistrana a správne rozhodol. Odvolanie sa zameriava na skutočnosti, ktoré majú odpútať pozornosť odvolacieho súdu od podstaty veci. Zvlášť tomu nasvedčujú k odvolaniu pripojené doklady, ktoré s vecou nemajú nič spoločné.
4. Žalované v 1. a 2. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedli, že trvajú na svojich tvrdeniach dôsledne súdu prezentovaných v odvolaní žalovaných, keď považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie za zaujaté, arbitrárne a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde, nakoľko jednotlivé dôvody uvedené v odvolaní sa tak každý zvlášť, ako aj v ich vzájomnej súvislosti týkajú merita veci, odôvodňujú pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany, respektíve logicky a právne argumentujú nesprávnosť samotného rozhodnutia v jeho odvolaním dotknutých častiach. Naopak, samotné vyjadrenie žalobcu je bezobsažné s absenciou čo i
len jediného právne relevantného argumentu svedčiaceho o nesprávnosti úvah žalovaných vo vzťahu k namietanej absolútnej nezákonnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) odvolania žalovaných v 1. a 2. rade, preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch (II. a III.) a vo výroku o trovách konania (IV.) je potrebné, vzhľadom na dôvody odvolania žalovaných v 1. a 2. rade, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej a darovacej zmluvy zo dňa 29. 03. 2006, ktorej vklad bol povolený pod V 756/06, darovacej zmluvy zo dňa 25. 01. 2008, ktorej vklad bol povolený pod V 305/08, darovacej zmluvy zo dňa 29. 10. 2008, ktorej vklad bol povolený pod V 3110/08 a darovacej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V 587/16. Ďalej sa domáhal určenia, že so žalovanou v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v podiele 1/1 vedených na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, pre kat. úz. I., obec I., okres Topoľčany ako parcela registra „C“ č. 243/1 orná pôda o výmere 2949 m2, parcela registra „C“ č. 243/2 orná pôda o výmere 1425 m2, parcela registra „C“ č. 243/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 274 m2, parcela registra „C“ č. 243/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, stavba - rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. č. 243/4, stavba - dvojgaráž so súp. č. XXX postavený na parc. č. 243/5 a nehnuteľností vedených na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, pre kat. úz. S., obec S., okres Topoľčany ako parcela registra „C“ č. 935/8 záhrady o výmere 950 m2. Domáhal sa tiež určenia, že so žalovanou v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, pre kat. úz. S., obec S., okres Topoľčany ako parcela registra „C“ č. 4369 zastavané plochy a nádvoria o výmere 251 m2 a stavba rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. č. 4369 a že žalobca je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k týmto nehnuteľnostiam, teda nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, pre kat. úz. S., obec S., okres Topoľčany ako parcela registra „C“ č. 4369 zastavané plochy a nádvoria o výmere 251 m2 a stavba rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. č. 4369. Žalobu odôvodnil tým, že k úkonom, ktorých neplatnosti sa domáha, došlo medzi ním, žalovanými v 1. a 2. rade a jeho sestrou, O. W. a to z dôvodu, že žalovaná v 1. rade mala strach a obavu o jeho život, nakoľko po uzavretí manželstva dvakrát týždenne cestoval do Nemecka a na strane druhej zlé rodinné vzťahy s jeho deťmi pochádzajúcimi z prvého manželstva. Pri uzatváraní zmlúv si žalovaná v 1. rade bola vedomá, že jeho deti z prvého manželstva by mali v prípade jeho smrti zákonný nárok na podiel z nehnuteľností, a preto uvedenými zmluvami chceli obísť zákon, konkrétne ustanovenia o neopomenuteľných zákonných dedičoch. Uviedol, že podľa jeho názoru sú zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, pretože odporujú zákonu a priečia sa dobrým mravom. Jediným cieľom uzatvorenia zmluvy bolo vylúčiť jeho deti z prvého manželstva N. a H. z dedenia ich zákonných podielov. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalované v 1. a 2. rade odvolanie vo vyhovujúcich výrokoch (II. a III.) a vo výroku o trovách konania (IV.). Výrok o zamietnutí žaloby, čo do určenia neplatnosti kúpnej a darovacej zmluvy uzavretej dňa 29. 03. 2006, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V 756/06 a určenia, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor pre kat. úz. S., obec S., okres Topoľčany ako parcela registra „C“ č. 4369 zastavané plochy a nádvoria o výmere 251 m2 a stavba rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. č. 4369 a určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu a o veľkosti 1 k uvedeným nehnuteľnostiam (I.), je z dôvodu absencie odvolania už právoplatný.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
10. V danej veci je predmetom preskúmania odvolacím súdom posúdenie platnosti viacerých právnych úkonov, a to jednak darovacej zmluvy, uzavretej dňa 25. 01. 2008 medzi žalobcom, žalovanou v 1. rade ako darcami a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený pod V 756/06, darovacej zmluvy, uzavretej dňa 29. 10. 2008 medzi žalovanou v 2. rade ako darkyňou a žalovanou v 1. rade ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený pod V 3110/2008 a darovacej zmluvy uzavretej dňa 29. 02. 2016 medzi žalovanou v 1. rade ako darkyňou a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený pod V 587/2016. Predmetom odvolacieho konania je tiež posúdenie výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v podiele 1/1 vedených na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, pre kat. úz. I., obec I., okres Topoľčany ako parcela registra „C“ č. 243/1 orná pôda o výmere 2949m2, parcela registra „C“ č. 243/2 orná pôda o výmere 1425 m2, parcela registra „C“ č. 243/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 274 m2, parcela registra „C“ č. 243/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, stavba - rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. č. 243/4, stavba - dvojgaráž so súp. č. XXX postavený na parc. č. 243/5 a nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, pre kat. úz. S., E. S., okres Topoľčany ako parcela registra „C“ č. 935/8 záhrady o výmere 950 m2 a výrok o trovách konania.
11. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že súd prvej inštancie ohľadom posúdenia dôvodnosti žaloby ohľadne určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 25. 01. 2008 medzi žalobcom, žalovanou v 1. rade ako darcami a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou (V 756/06), neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 29. 10. 2008 medzi žalovanou v 2. rade ako darkyňou a žalovanou v 1. rade ako obdarovanou (V 3110/2008) a darovacej zmluvy uzavretej dňa 29. 02. 2016 medzi žalovanou v 1. rade ako darkyňou a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou (V 587/2016) vykonané dôkazy správne vyhodnotil a v týchto výrokoch vec aj správne právne posúdil, preto odvolací súd v tomto výroku (II.) rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, pričom s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti sa v plnom rozsahu stotožňuje a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je dôvodmi odvolania viazaný, k odvolacím dôvodom žalovaných dodáva, že aj keď dôvody neplatnosti týchto právnych úkonov z dôvodov uvádzaných žalobcom v žalobe (zlé rodinné vzťahy s jeho deťmi pochádzajúcimi z prvého manželstva a vylúčenie jeho deti z prvého manželstva N. a H. z dedenia ich zákonných podielov) preukázané neboli, práve z výpovedí žalovanej v 1. a 2. rade vyplýva, že tieto úkony boli iniciované z dôvodu, že žalobca mal finančné problémy, stretával sa s pochybnými ľuďmi (ktorí ho mohli vydierať), obchodoval na hrane, robil pochybné veci, nepodieľal sa na nákladoch v spoločnej domácnosti, ako aj z dôvodu, že nadobudnutie majetku financovali jej rodičia, pričom tieto úkony boli urobené za tým účelom, aby sa žalobca na týchto nehnuteľnostiach nijako nepodieľal. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že od začiatku bolo dohodnuté, že nehnuteľnosti sa následne prevedú na žalovanú v 1. rade. Od začiatku bolo teda medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade dohodnuté, že nehnuteľnosti, ktoré boli pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej v 1. rade, budú najskôr prevedené na žalovanú v 2. rade a potom na žalovanú v 1. rade, čím malo dôjsť k tomu, aby nehnuteľnosti pôvodne patriace do BSM žalobcu a žalovanej v 1. rade boli vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 1. rade, a to za trvania manželstva so žalobcom. V takomto konaní strán sporu videl aj odvolací súd obchádzanie zákona z dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie, a pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnocoval darovacie zmluvy zo dňa 25. 01. 2008 a zo dňa 29. 10. 2008 vo vzájomnom kontexte, jeho právne posúdenie veci je správne a korešponduje s úmyslom strán sporu, ktoré uvádzali práve žalované. Ak sú potom darovacie zmluvy zo dňa 25. 01. 2008 a zo dňa 29. 10. 2008 podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné pre obchádzanie zákona, teda nemožnosti darovať majetok v BSM za trvania manželstva jedným z manželov druhému z manželov (v tomto prípade cez prechodné vlastníctvo žalovanej v 2. rade), je aj následne uzavretá zmluva zo dňa 29. 02. 2016 neplatná. Nebyť zhoršenia vzťahov medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade a rozvodu ich
manželstva by k uzavretiu darovacej zmluvy zo dňa 29. 02. 2016 pravdepodobne ani nedošlo. Keďže však darovacie zmluvy zo dňa 25. 01. 2008 a zo dňa 29. 10. 2008 sú neplatné, neplatná je aj následne uzavretá zmluva zo dňa 29. 02. 2016. Pokiaľ ide o poukazovanie na východiskové inštitúty tvoriace základ poňatia Civilného sporového poriadku, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že strany sporu nie sú povinné uvádzať právne posúdenie veci (to je vecou súdu), ale len skutkové tvrdenia, pričom práve zo skutkových tvrdení žalovaných v priebehu konania súd prvej inštancie dospel k neplatnosti predmetných právnych úkonov z dôvodov, ktoré uviedol (teda iných ako uvádzal žalobca v žalobe), pričom ide o dôvody absolútnej neplatnosti, na ktoré súd prvej inštancie musel prihliadnuť a zaoberať sa nimi, keď vyšli z ním vykonaného dokazovania najavo. Súd prvej inštancie sa k predbežnému právnemu posúdeniu veci vyjadril len na začiatku prvého pojednávania, pričom v tom čase skutkové okolnosti, z ktorých neskôr vychádzal, ešte neboli súdu zrejmé, preto ani nemohol v tom čase prezentovať svoj právny názor, k akému dospel po vykonanom dokazovaní. Odvolací súd preto dospel k záveru, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k znemožneniu práva žalovaným, procesne sa brániť v konaní a uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z dôvodu obchádzania akých ustanovení zákona došlo k vysloveniu neplatnosti predmetných darovacích zmlúv, preto je táto námietka žalovaných nedôvodná. Účel, ktorý chceli strany sporu predmetnými právnymi úkonmi dosiahnuť, je možné dosiahnuť právnymi inštitútmi, ktoré to riešia (zrušenie BSM za trvania manželstva), tak ako na to správne poukázali v odvolaní žalované, avšak nie takýmto konaním, ktoré obchádzalo zákon. Aj keď podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom a integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky, z tohto práva ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Z uvedených dôvodov je aj námietka týkajúca sa prípadnej „len“ relevantnej neplatnosti právneho úkonu žalovaných nedôvodná. Čo sa týka výkladu námietky, že žalovaná v 2. rade sa po riadnom a zákonnom nadobudnutí predmetných nehnuteľností mala dostať do absurdného postavenia, kedy mohla so svojim majetkom naložiť akokoľvek, len tento nedarovať svojej dcére, aby tým neobchádzala zákon, nie je správny a je vytrhnutý z kontextu. Práve žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že od začiatku bolo dohodnuté, že nehnuteľnosti sa následne prevedú na žalovanú v 1. rade, teda nešlo o situáciu, kedy by najskôr boli nehnuteľnosti prevedené na žalovanú v 2. rade a po čase (bez nadväznosti na prvú darovaciu zmluvu) na žalovanú v 1. rade. Všetkým stranám bolo od začiatku zrejmé, že nehnuteľnosti neskončia vo vlastníctve žalovanej v 2. rade, ale vo vlastníctve žalovanej v 1. rade. Takýmto posúdením predmetných právnych úkonov teda nedošlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne v 2. rade. Tvrdenie žalovaných, že žalobca, žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade nijakým spôsobom neprejavili svoju vôľu previesť predmet darovacích zmlúv do vlastníctva žalovanej v 1. rade je v rozpore s ich vyjadreniami na prvom pojednávaní na súde prvej inštancie a ich zmenu tvrdenia odvolací súd vyhodnotil za účelovú, v snahe zvrátiť záver súdu, vzhľadom na právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.
12. Čo sa týka ďalšieho vyhovujúceho výroku (III.) a odvolacích námietok žalovaných voči tomuto výroku, odvolací súd dodáva, že z konania žalobcu a žalovanej v 1. rade za trvania manželstva, pokiaľ ich vzťahy ešte boli dobré, vyplýva, že pri nadobúdaní nehnuteľností za trvania manželstva rozlišovali nadobúdanie nehnuteľnosti do BSM a do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade (za súhlasu žalobcu), tak ako to bolo v kúpnej a darovanej zmluve zo dňa 29. 03. 2006 a ohľadne ktorej bola žaloba žalobcu zamietnutá (výrok I. napadnutého rozsudku). Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacích zmlúv zo dňa 25. 01. 2008, zo dňa 29. 10. 2008 a zo dňa 29. 02. 2016, tvorili predtým BSM žalobcu a žalovanej v 1. rade, pričom v priebehu konania nebolo preukázané, že tieto nehnuteľnosti (LV č. XXX kat. úz. I. a LV č. XXX kat. úz. S.) by boli nadobudnuté len z výlučných prostriedkov žalovanej v 1. rade, preto odvolací súd aj v tomto výroku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Pokiaľ by si žalobca a žalovaná v 1. rade boli tohto vedomí, mohli sa tak, ako pri nehnuteľnosti LV č. XXX kat. úz. S. dohodnúť, že ich nadobudne žalovaná v 1. rade do svojho výlučného vlastníctva, čo však neurobili. Aj keď z dokazovania vyplýva, že rodinu žalobcu a žalovanej v 1. rade rodičia žalovanej v 1. rade počas celého manželstva výrazne finančne podporovali, nadobudnutie predmetných nehnuteľností len z ich zdrojov v konaní preukázané nebolo.
13. Aj keď predmetom odvolacieho konania bol aj výrok o trovách konania, keďže okrem toho, že žalované uviedli, že ho napádajú a že chcú priznať trovy konania, žiadne dôvody k tomuto výroku neuviedli, odvolací súd výrok súdu prvej inštancie o trovách konania pre absenciu dôvodov, ktorými by sa mal zaoberať, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).