Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1775-2015.pdf
PDF · 77.12 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1775/2015
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného: Úrad vládneho auditu, T. G. Masaryka 10, P.O.BOX 136, Zvolen, IČO: 50 086 821, proti povinnému: A. B. A. XX, A. B., B. XX, C., IČO: 46 421 190, nar.: 17.10.1988, o vymoženie sumy vo výške 2.630,20 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jana Debnárová, Exekútorský úrad Lučenec so sídlom T. Vansovej 2, Lučenec, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Janou Debnárovou pod sp.zn.: EX 625/2015 s a z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 57,41 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený požiadal súdneho exekútora o vymoženie 2.630,20 eur . Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie.
2. Súdny exekútor požiadal súd o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko podľa vykonaných lustrácií majetkových pomerov povinného bolo zistené, že nevlastní žiaden majetok hnuteľný ani nehnuteľný, je nezamestnaný a nepoberá žiadne dávky, nemá účet v banke a nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017 a v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „vyhláška“).
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Vo vyššie cit. ust. § 57 ods. 1 písm. h/ je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.
7. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením však nie je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS398/2012, III. ÚS 185/2012), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
8. Súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Na podporu tohto záveru súd navyše vykonal aj aktuálnu lustráciu v databáze Sociálnej poisťovni a majetku cez ústredný portál katastrálneho úradu. Výsledky obidvoch šetrení potvrdili záver, ktorý uviedol súdny exekútor vo svojom podnete na zastavenie exekučného konania.
9. Súdu je známa argumentácia oprávnených v obdobných prípadoch a preto poukazuje na závery Krajského súdu Banská Bystrica v konaní 2 CoE/183/2017 zo dňa 31.01.2018 s ktorým sa stotožňuje :
„Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného v tom, že povinný sa môže opätovne zamestnať alebo nadobudnúť majetok iným spôsobom, túto odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak potom v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá skutočnosť zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Navyše, aj napriek tomu, že prvoradým účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie, len primeraným spôsobom a nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§
61a Exekučného poriadku).Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie 2017 exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť. Ako už totiž bolo uvedené vyššie, exekúcia môže zasiahnuť do práv povinného len v nevyhnutnej miere, ktorej zásade by odporoval postup
súdneho exekútora či exekučného súdu, ktorý by zjavne nemajetného povinného vystavil obmedzeniam vyplývajúcim z Exekučného poriadku po neobmedzený čas, a to len z dôvodu, že je v istej miere pravdepodobné, že majetkové pomery povinného sa v budúcnosti môžu (v pozitívnom zmysle) zmeniť. Skutočnosť, že povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takého majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, tomu nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného. Možno dôvodne predpokladať, že oprávnený, ak podal návrh na exekúciu, má záujem na jej vykonaní, preto s jej zastavením nebude súhlasiť. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku upravuje dôvody zastavenia exekúcie, ktoré vyplývajú z objektívnych okolností, mimo vôle oprávneného. Výrazom dispozičného oprávnenia oprávneného je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku. Pokiaľ by odvolací súd prisvedčil argumentácii oprávneného, ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku by bolo obsolentným ustanovením.
V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS452/2011 z 20.10.2011)“.
10. Keďže exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku s použitím § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom len "CSP") rozhodol tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie.
11.Podľa § 14 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
12.Súdny exekútor si vyčíslil odmenu pri zastavení exekúcie sumou 67,97 eur s DPH, ktorú špecifikoval nasledovne:
1. odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky......................................................................... 33,19 eur, 2. hotové výdavky podľa § 22 ods. 1 vyhlášky............................................................ 23,45 eur + DPH 20 % celkom spolu .............................................................................................................. 67,97 eur.
13. Súdny exekútor si vyúčtoval minimálnu odmenu v súlade s citovaným § 14 vyhlášky, na základe čoho mu súd priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v uplatnenej výške 33,19 eur.
14. Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 14,65 eur, ktorá pozostáva z preukázateľne vynaložených poštových poplatkov (11,95 eur) a poplatkov za elektronické lustrácie (2,70 eur).
15. Súd teda rozhodol o trovách konania tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spolu v celkovej výške 57,41 eur s DPH.
13. Na náhradu trov exekúcie súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 C. s. p. podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Proti výroku náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.