Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_60Ek-317-2023.pdf
PDF · 86.11 KB
Case nature
Subarea
60Ek/317/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar: XX.X.XXXX, XXX XX C. XX, zast.: Advokátska kancelária ŠIMONOVIČ, s. r. o., Duklianska 887/38B, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 52 838 781 proti povinnému: D. E., nar: XX.XX.XXXX, XXX XX F. F. XXX, o vymoženie výživného s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Boris Halás, so sídlom Exekútorského úradu Popradská 70, 822 02 Bratislava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 9.2.2023 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného a bežného výživného, na podklade exekučného titulu – Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. XXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 2.10.2017. 2. Poverením zo dňa 21.3.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Boris Halás, so sídlom Exekútorského úradu Popradská 70, 822 02 Bratislava, ktorý exekúciu vedie pod č. k. XXXXX XXX/XX. 3. Dňa 26.7.2024 súd vydal dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie z dôvodu zmeny exekučného titulu čo do zvýšenia sumy bežného výživného Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. XXX/X/XXXX-XX zo dňa 11.4.2023. 4. Súdny exekútor dňa 27.8.2024 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že povinnému bolo dňa 12.4.2023 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný doručil poverenému súdnemu exekútorovi podanie označené ako „Vec: Zrušenie exekúcie XXXXX XXX/XX“ dňa 30.7.2024, pričom podanie povinného bolo podané na poštovú prepravu dňa 26.7.2024. 5. Povinný vo svojom podaní, ktoré súd posúdil podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie uviedol, že exekúciu žiada zastaviť z dôvodu vyplatenia dlžného výživného za 9 mesiacov 450 Eur. V ďalšom uviedol, cit.: „Určené výživné čo mi bolo po dohode s dcérou stanovené súdom pod sp. zn. XXX/X/XXXX- XX v Sp. Novej Vsi dňa 11.4.2023 z 50 Eur na 100 euro mesačne budem platiť dcére na jej účet ako mi to bolo dané stanovené súdom výživné.“ 6. Súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený prostredníctvom zákonného zástupcu uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí 7. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, cit.: „Súdny exekútor považuje návrh povinného na zastavenie exekúcie za účelový v snahe vyhnúť sa exekučnému konaniu. Súdny exekútor navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol, nakoľko nenastal žiadny zo zákonných dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie.“
8. Podľa § 61k odsek 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 9. Podľa § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61k odsek 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 11. Podľa § 61k odsek 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 12. Podľa § 61l odsek 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 13. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 14. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. 15. Podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. 16. Súd mal za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 12.4.2023. Povinný mal teda podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie u súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené, posledný deň na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, v zmysle citovaného ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku pripadol na deň 27.4.2023. Keďže podanie povinného doručené poverenému súdnemu exekútorovi dňa 30.7.2024 bolo podané na poštovú prepravu až dňa 26.7.2024 súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonom stanovenej lehote, t. j. oneskorene. 17. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinný môže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie. Právne skutočnosti (dôvody na zastavenie exekúcie) musí však povinný uplatniť včas. Pravidlá včasného uplatnenia skutočností sú nasledovné: V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (§ 61b) musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Súd návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval. Procesný úkon povinného (návrh na zastavenie exekúcie) je teda v predmetnej časti neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) je zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. Ak je návrh exekučným súdom zamietnutý preto, že právna skutočnosť bola predložená oneskorene,
hoci tu dôvod na zastavenie exekúcie je, považuje sa suma vymožená od povinného za bezdôvodné obohatenie. Vymoženie pohľadávky, ktorá zanikla už skôr z iného právneho dôvodu, prichádza do úvahy najmä vtedy, keď exekučný súd inak dôvodný návrh na zastavenie exekúcie zamietne iba preto, že bol podaný oneskorene. Exekučný súd exekúciu zastaví, aj keď povinný právnu skutočnosť neuplatnil včas, len pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu. V predmetnom prípade sa však nejedná o právnu skutočnosť, pre ktorú je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu. 18. Platná právna úprava obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody na zastavenie exekúcie neuplatnil včas. Napriek uvedenému exekučný súd môže exekúciu zastaviť ex offo, ale iba z určitých dôvodov. Vzhľadom na koncentráciu konania je zrejmé, že nie je prípustné, aby exekučný súd zastavil exekúciu ex offo z dôvodu, ktorý je zistiteľný len na základe riadneho splnenia povinnosti povinného tvrdiť a navrhnúť dôkazy. Do úvahy potom prichádzajú dva okruhy dôvodov, pre ktoré môže exekučný súd zastaviť exekúciu aj bez návrhu. Po prvé, ak ide o dôvod, pre ktorý mal exekučný súd návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, teda dôvod, ktorý mal exekučný súd zistiť z návrhu a jeho príloh. Zastavenie exekúcie tu predstavuje nápravu pochybenia, ktoré vzniklo nesprávnym posúdením návrhu na vykonanie exekúcie. Po druhé, ak právna skutočnosť, ktorá je dôvodom na zastavenie exekúcie, je zistiteľná z vlastnej činnosti exekučného súdu, prípadne zo súdnych či verejných registrov, teda ak sa nevyžaduje predloženie tvrdení a dôkazných návrhov zo strany povinného. O takúto situáciu pôjde napríklad vtedy, ak exekučný súd zistí, že exekučný titul bol v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku zrušený. 19. Súd v danom prípade má za jednoznačne preukázané, že návrh povinného bol podaný oneskorene. Povinný si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 12.4.2023, pričom na podanie návrhu na zastavenie exekúcie mal zákonom stanovenú lehotu 15 dní. Posledným dňom (koniec lehoty) na včasné podanie návrhu na zastavenie exekúcie bol deň 27.4.2023. Povinný však svoj návrh podal až dňa 26.7.2024 a doručil súdnemu exekútorovi až dňa 30.7.2024. Povinný teda nedodržal zákonom stanovenú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a neuplatnil svoje námietky včas. Keďže ide o zákonom stanovenú lehotu, jej zmeškanie nie je možné povinnému odpustiť. 20. Nad rámec uvedeného súd vo vzťahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie poukazuje i na nasledovné: 21. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že uhradil dlžné výživné „za 9 mesiacov 450 Eur,“ t. j. navrhol zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Súd v tejto súvislosti poukazuje, že povinný v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil žiadny doklad preukazujúci úhrady zo strany povinného vo vzťahu k vymáhanému nároku v tomto exekučnom konaní. Z podania povinného nie je preto zrejmé, či povinný podľa jeho tvrdenia mal realizovať predmetné tvrdené (ale nepreukázané) úhrady pred začatím exekučného konania alebo ide o úhrady realizované v čase po začatí exekučného konania povinným priamo v prospech oprávneného, resp. cestou súdneho exekútora. Súd konštatuje, že dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku spočíva v tom, že po vzniku exekučného titulu a súčasne pred samotným začatím exekučného konania došlo k takým skutočnostiam, ktoré spôsobil zánik vymáhaného nároku. Príkladom súd uvádza, že ako právne dôvody zániku záväzku, ktoré prichádzajú po vzniku exekučného titulu do úvahy sú splnenie dlhu (solutio), dohoda o nahradení záväzku novým záväzkom (privatívna novácia), dohoda o odpustení dlhu, splynutie práva a povinnosti (confusio) a iné. Súd taktiež uvádza, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Je potrebné zároveň poukázať, že len povinný zodpovedá za podaný návrh na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí (rozsudok Najvyššieho súdu SR 3 Cdo2/2016). Úspech procesnej strany je definovaný jej povinnosťou tvrdenia, na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci. (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 217/2007). Jednoducho povedané, povinný, na ktorom leží dôkazné bremeno, musí preukázať dôvody neprípustnosti exekúcie, musí súdu poskytnúť relevantné skutkové tvrdenia a tieto aj preukázať relevantnými listinnými dôkaznými prostriedkami, a to všetko včas. Súd s ohľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nezistil taký dôvod, a súčasne povinný zaťažený bremenom tvrdenia ako i dôkazným
bremenom nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že došlo k zániku vymáhaného nároku, pričom nepredložil súčasne ani žiadny dôkaz o tom, že by existoval dôvod pre postup súdu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. V neposlednom rade pokiaľ by aj úhrady zo strany povinného boli realizované (čo súd nemal za preukázané) v rámci tejto exekúcie úhradami povinného priamo súdnemu exekútorovi súd dodáva, že úhrady povinného po podaní návrhu na vykonanie exekúcie nemožno pripočítať oprávnenému a exekúciu zastaviť (čo i len v časti), nakoľko moment uhradenia pohľadávky je čisto na vôli povinného, či ju uhradí riadne a včas, nútene počas exekúcie alebo dobrovoľne v čase po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Ak povinný uhradí vymáhanú pohľadávku po začatí exekučného konania, robí tak aj pod ťarchou exekučného konania, ktoré sa voči nemu vedie. Všetky úhrady vymáhanej pohľadávky, ktoré povinný vykonal po začatí exekučného konania, sa považujú za vymožené v rámci exekučného konania a nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. V takom prípade pohľadávka bola vymožená v rámci exekúcie, teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor v uhradenej časti fakticky upustí od vykonania exekúcie a už ju nevymáha. V takomto prípade nedôjde k skončeniu exekučného konania vymožením, keďže nedošlo k vymoženiu pohľadávky v celosti. Súdny exekútor po čiastočnej úhrade vymáhanej pohľadávky oprávneného pokračuje už len vo vymáhaní jej zvyšku. K skončeniu exekučného konania preto dôjde len vtedy, keď je uhradená celá vymáhaná pohľadávka oprávneného s príslušenstvom vrátane trov exekúcie. Súd preto uzatvára, že kým nedôjde k vymoženiu celej pohľadávky, nedôjde ani k ukončeniu exekučného konania. S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku nie je daný. 22. Súd sa ďalej zaoberal aj prípadom, kedy by mohol byť návrh na zastavenie exekúcie podaný oneskorene. Ide o prípady, kedy povinný môže namietať len tie skutočnosti, ktoré vznikli po uplynutí 15- dňovej lehoty (§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku). V danom prípade v súlade s vyššie uvedeným súd nevzhliadol žiadny takýto dôvod na zastavenie exekúcie, pričom povinný takýto dôvod na zastavenie exekúcie vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol a taktiež ani nepreukázal. 23. Súd v neposlednom rade uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 24. Koniec zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku pripadol na deň 27.4.2023. Teda návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný až po zákonnej 15 dňovej lehote, t. j. oneskorene. Povinný taktiež neuviedol relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po zákonnej lehote môžu namietať tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výrok). 25. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.