Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K3-10Cb-2-2022.pdf
PDF · 145.02 KB
Case nature
Area
Subarea
K3-10Cb/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu STABO, s.r.o., IČO: 31 620 582, so sídlom Dunajská 1, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Blankou Gondovou, advokátkou, so sídlom Skuteckého 30, Banská Bystrica, proti žalovanému ABM plus, v.o.s. Košice, IČO: 45 613 761, so sídlom Svätovavrinecká 13920/10, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, v konaní o zaplatenie 6 770,44 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6 770,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 6 770,44 eur od 9. júla 2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne vynaložených trov konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len "žaloba"), podaným pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 21. júla 2022, domáhal v konaní začatom podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o upomínacom konaní"), aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 6 770,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 6 770,44 eur od 9. júla 2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 8. júna 2018 uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo DAF FT XF 530 SC s príslušenstvom – strešná kompresová klimatizácia, vysielačka – s kúpnou cenou vo výške 82 750,00 eur bez DPH. Keďže žalovaný si vozidlo napriek výzvam neprevzal, žalobca dňa 24. mája 2019 odstúpil od kúpnej zmluvy a informoval žalovaného o nárokoch, ktoré si voči nemu bude v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami uplatňovať. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2119131335 vo výške 8 275,00 eur, predstavujúcej zmluvnú pokutu 10,00 % z kúpnej ceny bez DPH. Vzhľadom na to, že žalovaný si motorové vozidlo neprevzal a toto bolo žalobcom skladované, žalobca žalovaného dňa 29. apríla 2019 informoval o fakturovaní nákladov na uskladnenie tovaru a priložil faktúru č. 2119130723 vo výške 428,40 eur. Žalovaný uvedené faktúry do dňa splatnosti, a to ani na základe viacerých upomienok nezaplatil. Žalobca preto cestou svojej právnej zástupkyne zaslal žalovanému pokus o pokonávku, ktorým ho vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 8 703,40 eur najneskôr do 13. septembra 2019. Na základe viacerých následných rokovaní sa strany dohodli na vyriešení veci, a preto dňa 3. novembra 2021 spísali dohodu o splátkach, ktorou boli stanovené splátky a pre prípad, že žalovaný dodrží dohodnuté splátky, žalobca znížil sumu fakturovanú faktúrou č. 2119131335 na polovicu. Žalovaný dohodu so svojím podpisom žalobcovi napriek viacerým
výzvam neposlal, ale splátky podľa nej začal splácať. Ku dňu 4. marca 2022 uhradil žalovaný faktúru č. 2119130723 v plnej výške a z faktúry č. 2119131335 uhradil štyri splátky vo výške 1 504,46 eur.
3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca v žalobe označil a k tejto pripojil Kúpnu zmluvu z 8. júna 2018, Všeobecné obchodné podmienky pre predaj nových motorových vozidiel DAF, TATRA a KOGEL právnickým osobám, Odstúpenie od Kúpnej zmluvy z 24. mája 2019, faktúru č. 2119131335 z 3. júla 2019, Oznámenie o fakturácii nákladov na uskladnenie tovaru z 29. apríla 2019, faktúru č. 2119130723 z 29. apríla 2019, Pokus o pokonávku zo 4. septembra 2019, Dohodu o splátkach s Podacím lístkom a e-mailové správy právnej zástupkyne žalobcu adresované žalovanému zo 14. júna 2022 a z 11. júla 2022.
4. V zmysle návrhu žalobcu Okresný súd Banská Bystrica dňa 2. augusta 2022 vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný dňa 30. augusta 2022 v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením, následkom čoho došlo v zmysle § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.
5. V podanom odpore žalovaný potvrdil, že pristúpil k uzavretiu kúpnej zmluvy na motorové vozidlo továrenskej značky DAF typ FT XF 530 SC za kúpnu cenu 99 300,00 eur s DPH. Pripustil, že o kúpu vozidla mal záujem, ale v dôsledku meškania jeho dlžníkov s úhradou pohľadávok nechcel pristúpiť k prevzatiu vozidla skôr, ako by bol spôsobilý uhradiť pohľadávku v prospech žalobcu. Žalovaný takisto potvrdil, že žalobca listom z 24. mája 2019 odstúpil od kúpnej zmluvy a súčasne mu oznámil, že si bude uplatňovať zmluvnú pokutu vo výške 3,00 eur za každý deň omeškania od 1. januára 2019 až do dňa, kedy vozidlo opustí prevádzku Zvolen po tom, ako bude predané tretej osobe. Žalovaný však tvrdil, že žalobca v čase odstúpenia od kúpnej zmluvy už vozidlo nemal k dispozícii k odovzdaniu, keďže podľa jeho informácií došlo k predaju a odovzdaniu vozidla tretej osobe dňa 29. apríla 2019, kedy vozidlo aj opustilo prevádzku Zvolen. Za skladovanie vozidla za obdobie od 1. januára 2019 do 29. apríla 2019 žalobca vystavil faktúru č. 2119130723. Následne žalobca vystavil aj faktúru č. 2119131335 na 8 275,00 eur ako zmluvnú pokutu vo výške 10,00 % z kúpnej ceny vozidla bez DPH. Žalovaný uviedol, že predmetnú faktúru nemá zaradenú v účtovníctve a nárok žalobcu na zmluvnú pokutu v uplatňovanej výške neuznáva. Súčasne poukázal na to, že žalobcovi na základe faktúr uhradil sumu vo výške 1 504,56 eur, t.j. uhradil zmluvnú pokutu vo výške 428,40 eur a navyše 1 076,16 eur. Vychádzajúc z ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka, citujúc z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 8. decembra 2010, sp. zn. 2 Obdo 39/2010 a poukazujúc na to, že vozidlo neprevzal, nepoužíval, a teda ostalo nové, nepoškodené, v pôvodnom vlastníctve, pričom žalobca ho ako nové, bez používania odpredal tretej osobe, považoval žalovaný, aj s prihliadnutím na výšku kúpnej ceny, výšku zmluvnej pokuty vo výške 10,00 % z celkovej kúpnej ceny vozidla za neprimerane vysokú. Mal za to, že škoda, vyjmúc náklady za státie vozidla vo Zvolene, ktoré však žalobcovi uhradil, žalobcovi nevznikla. Súčasne namietal, že kým žalobca má v zmysle obchodných podmienok v prípade odstúpenia od zmluvy pre neprevzatie vozidla nárok na zmluvnú pokutu, a to popri nároku na náhradu škody, absentuje akýkoľvek nárok na zmluvnú pokutu v prípade nedodania vozidla kupujúcemu. Žalovaný zároveň poukázal aj na to, že zakotvenie nároku na zmluvnú pokutu sa nachádza vo všeobecných zmluvných podmienkach a je teda ľahko prehliadnuteľné, čo bol aj jeho prípad. Žalovaný sa domnieval, že primeraná zmluvná pokuta, za predpokladu zachovania reciprocity vzájomných práv a povinností strán, by bola v rozsahu maximálne 0,50 % až 1,00 % z celkovej kúpnej ceny vozidla neprevzatého od predávajúceho. S ohľadom na uvedené žalovaný neuznal uplatňovaný nárok žalobcu a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
6. Žalobca v podaní zo 4. októbra 2022 v súlade s § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP.
7. Dňa 5. októbra 2022 Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec podľa § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní Okresnému súd Košice - okolie ako súdu príslušnému na jej prejednanie.
8. V reakcii na odpor žalovaného žalobca v podaní z 27. októbra 2022 doplnil, že vozidlo, VIN: A., so špecifikáciou a farbou, ktoré si u neho žalovaný objednal, kúpil dňa 18. októbra 2018, pričom dňa 24. mája 2019, teda v čase odstúpenia od kúpnej zmluvy, sa vozidlo nachádzalo na pobočke Zvolen, a to až do doby jeho predaja. Vozidlo bolo predané inému zákazníkovi – spoločnosti ŠEĽO, spol. s r.o. – až dňa 10. februára 2020. Žalobca poukázal na to, že vozidlo bolo náročné predať inému zákazníkovi najmä z dôvodu, že bolo svetlo zelenej farby tak, ako je to uvedené v kúpnej zmluve z 8. júna 2018 – farba:
H3611GREE, išlo o vozidlo na prevoz ťažších nákladov s vyššou spotrebou pohonných látok (výkon vozidla XF 530) a vo svojej špecifikácii sa jednalo o vozidlo, ktoré sa nepredávalo bežne. Za rok žalobca predal 2 až 3 vozidlá tohto typu. Zákazníci mali záujem skôr o vozidlo neutrálnej bielej farby, respektíve farby svojej flotily s výkonom XF 480, teda ľahšie vozidlo s nižšou spotrebou pohonných látok.
Žalobca ďalej ozrejmil, že so žalovaným uzatvoril dňa 8. júna 2018 kúpnu zmluvu na predaj vozidla za 82 750,00 eur bez DPH a napokon ho predal za 77 000,00 eur bez DPH, a teda rozdiel v predajných cenách predstavuje stratu – 5 750,00 eur. Poukázal na to, že z dôvodu, že vozidlo nepredal ihneď, keďže žalovaný si ho napriek výzvam neprevzal, musel ho v lehote splatnosti vyplatiť svojmu dodávateľovi DAF TRUCKS NV, EINDHOVEN z prostriedkov úverového financovania, pričom len na úrokoch za prefinancovanie kúpnej ceny vozidla zaplatil do 31. decembra 2019 sumu 2 467,78 eur. Keďže vo financujúcej spoločnosti možno mať vozidlo vo financovaní maximálne 270 dní, finančné prostriedky musel do financujúcej spoločnosti vrátiť, na čo musel použiť finančné prostriedky zo svojho kontokorentu, ktorý je tiež úročený, pričom úrok až ku dňu zaplatenia vozidla bol 124,30 eur. Dodal, že vozidlo bolo novým zákazníkom (ŠEĽO, spol. s r.o.) zaplatené v splátkach, pričom posledná splátka bola zaplatená 28. februára 2020. Okrem nákladov za prefinancovanie kúpnej ceny vozidla vznikli žalobcovi aj náklady za vykonaný predpredajný servis, za prihlásenie vozidla a za inzerciu súvisiacu s jeho predajom, celkom spolu 1 461,77 eur. Žalobca zhrnul, že s ohľadom na nákupnú cenu a náklady, ktoré mu pri uvedenom vozidle vznikli, mu z predaja vozidla vznikla strata (80 953,85 eur – 77 000,00 eur =) 3 953,85 eur, v ktorej nie je zahrnutá cena práce jeho predajcov vozidla. Vysvetlil, že tieto náklady mu pokrýva marža pri predaji vozidla, ale keďže vozidlo bolo predané so stratou, náklady na svojich predajcov a zisk z predaja vozidla nemal pokrytý. Zopakoval, že k predaju vozidla so stratou pristúpil z dôvodu, že ho už vyše roka mal na sklade, jeho predaj bol komplikovaný vzhľadom na jeho farbu a špecifikáciu a tiež, že čím má vozidlo starší dátum výroby, tým je náročnejšie ho predať aj napriek tomu, že je nové a nebolo používané. Žalobca výslovne poprel tvrdenie žalovaného, že v čase odstúpenia od zmluvy nemal vozidlo k dispozícii k odovzdaniu, keďže k predaju vozidla tretej osobe došlo až 10. februára 2020, a nie, ako tvrdí žalovaný, dňa 29. apríla 2019.
V ďalšej časti repliky žalobca uviedol, že na základe splátkového kalendára z 3. novembra 2021 mu žalovaný dňa 5. novembra 2021 uhradil prvú splátku vo výške 428,40 eur, ktorú tvorili náklady za uskladnenie tovaru a žalovanému boli vyfakturované faktúrou č. 2119130723. Suma vo výške 1 504,56 eur predstavuje ďalšie štyri splátky zo splátkového kalendára, ktoré sú splátkami zmluvnej pokuty vyfakturovanej faktúrou č. 2119131335 v celkovej výške 8 275,00 eur a boli uhradené platbou vo výške 376,14 eur dňa 9. decembra 2021, platbou vo výške 376,14 eur dňa 5. januára 2022, platbou vo výške 376,14 eur dňa 2. februára 2022 a platbou vo výške 376,14 eur dňa 4. marca 2022.
Žalobca zhrnul, že vozidlo bol nútený predať so stratou 3 953,85 eur bez zisku a pokrytia nákladov predajcov. Ako marža pri predaji vozidla žalovanému bola plánovaná suma 3 850,00 eur. Náklady uskladnenia tovaru od 30. apríla 2019 do 10. februára 2020 vo výške 861,00 eur bez DPH (287 dní + 3,00 eur) žalobca žalovanému nefakturoval. Uvedené spolu predstavuje sumu 8 664,85 eur, teda viac ako je ním uplatnená zmluvná pokuta vo výške 8 275,00 eur.
K výhrade žalovaného, že dojednanie o zmluvnej pokute sa nachádza vo všeobecných obchodných podmienkach, žalobca upriamil pozornosť na článok IV. bod 5 kúpnej zmluvy z 8. júna 2018, v ktorom je uvedené, že Všeobecné obchodné podmienky pre predaj nových motorových vozidiel sú neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy a kupujúci podpisom potvrduje, že si tieto podmienky prečítal, ich obsahu porozumel a akceptuje ich. Žalobca zdôraznil, že žalovaný podpísal kúpnu zmluvu i všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli jej súčasťou, a teda so zmluvnou pokutou a jej výškou v prípade neprevzatia vozidla bol oboznámený.
Žalobca sa nestotožnil ani s názorom žalovaného o neprimeranosti zmluvnej pokuty, a preto žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
V prílohe repliky žalobca predložil súdu faktúru č. SK005875 z 18. októbra 2018, vystavenú mu spoločnosťou DAF TRUCKS NV, a faktúru č. 2120330010 z 10. februára 2020, vystavenú žalobcom spoločnosti ŠEĽO, spol. s r.o.
9. Na základe výzvy žalobca dňa 8. novembra 2022 doručil súdu Kúpnu zmluvu z 8. júna 2018 a Všeobecné obchodné podmienky pre predaj nových motorových vozidiel DAF, TATRA a KOGEL právnickým osobám v čitateľnom vyhotovení a nad rámec doposiaľ predložených listín aj žalovaným podpísanú Špecifikáciu XF 530 FT 4x2 Ťahač.
10. Žalovaný na repliku žalobcu z 27. októbra 2022 reagoval podaním z 24. novembra 2022, v ktorom upriamiac pozornosť na všeobecné obchodné podmienky pre predaj nových motorových vozidiel, v zmysle ktorých je tovar až do úplného zaplatenia majetkom žalobcu, opätovne pripomenul, že sa nestal vlastníkom motorového vozidla a toto ani v žiadnom štádiu nepoužíval. Vozidlo ostalo vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaný tiež zopakoval, že má informácie, že vozidlo bolo predané ako nové tretej osobe skôr ako 10. februára 2020, čomu podľa neho zodpovedá aj jediná faktúra vystavená za uskladnenie, uchovanie a starostlivosť o vozidlo. Žalovaný spochybnil aj žalobcom uvádzané (ale nijakým spôsobom nepreukazované) náklady súvisiace s predajom vozidla a zahŕňajúce úroky, náklady na servis, na inzerciu a pod. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti nákupnú faktúru žalobcu v sume 76 900,00 eur a predajnú cenu vo výške 77 000,00 eur. Žalovaný trval na tom, že žalobcovi zaplatil sumu vo výške 1 504,56 eur, t.j. že mu uhradil sumu vo výške 428,40 eur za uskladnenie, uchovanie a starostlivosť o tovar a navyše 1 076,16 eur. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca ako predávajúci môže v zmysle všeobecných obchodných podmienok odstúpiť od uzavretej zmluvy v krátkej lehote, keďže kupujúci má prevziať tovar do 10 dní po upovedomení, predávajúci následne určuje náhradný termín a ak kupujúci neprevezme tovar v náhradnom termíne, predávajúci je oprávnený od zmluvy odstúpiť. Prezentoval názor, že žalobcovi nevznikali ním uvádzané náklady, inak by pristúpil k odstúpeniu skôr. Žalovaný zotrval aj na tvrdení, že zmluvná pokuta vo výške 10,00 % z celkovej kúpnej ceny vozidla je, s prihliadnutím na zabezpečovanú povinnosť, t.j. na záväzok prevzatia predávaného vozidla, ktoré v prípade neprevzatia a využitia práva predávajúceho odstúpiť ostáva naďalej vo vlastníctve predávajúceho bez akéhokoľvek poškodenia a znehodnotenia, neprimeraná a žiadal o jej zníženie na výšku 1 076,16 eur (1,30 % z kúpnej ceny vozidla), teda už uhradenej zmluvnej pokuty.
11. Vo veci sa za účasti strán uskutočnilo pojednávanie dňa 23. novembra 2023, ktoré bolo ešte pred jeho otvorením za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu odročené na 17. januára 2024.
12. Dňa 27. novembra 2023 žalobca predložil súdu listinné dôkazy, na ktoré odkazoval v rámci zmierovacieho konania a doposiaľ neboli súčasťou spisového materiálu. Nad rámec skôr predložených listín doručil súdu Platobný doklad číslo 992300091 z 30. júna 2019, Platobný doklad číslo 992300095 z 30. septembra 2019, Platobný doklad číslo 992300098 z 31. decembra 2019, faktúru č. 201906116 z 30. júna 2019, faktúru č. 200404 z 28. februára 2020, faktúru č. IN21181514 z 23. októbra 2018, faktúru č. 20200005 zo 16. januára 2020, úplné vyhotovenie Dohody o splátkach, Potvrdenie o zrealizovaní transakcie z 5. novembra 2021, Potvrdenie o zrealizovaní transakcie z 9. decembra 2021, Potvrdenie o zrealizovaní transakcie z 5. januára 2022, Potvrdenie o zrealizovaní transakcie z 2. februára 2022, Potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo 4. marca 2022. Uvedené listiny boli žalovanému doručené dňa 21. decembra 2023.
13. Na pojednávanie konané 17. januára 2024 sa žalobca nedostavil, pričom svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Pojednávania sa bez včasného a riadneho ospravedlnenia nezúčastnil ani žalovaný. S ohľadom na uvedené, súd, vychádzajúc z ustanovenia § 180 CSP, vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.
14. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných podaní strán sporu, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalujúcej i žalovanej strany, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
15. Dňa 8. júna 2018 uzavrel žalobca ako predávajúci so žalovaným v postavení kupujúceho Kúpnu zmluvu (ďalej v rozhodnutí len "Kúpna zmluva") (na č. l. 53 spisu), predmetom ktorej bola kúpa motorového vozidla továrenskej značky DAF, typ FT XF 530 SC vo farbe H3611GREE s dodatočnou výbavou: strešná kompresorová klimatizácia, vysielačka (ďalej v rozhodnutí len "predmetné motorové vozidlo"), a to za kúpnu cenu 82 750,00 eur bez DPH, respektíve 99 300,00 eur s DPH. Ako miesto dodania bol dohodnutý Zvolen a ako predpokladaný termín dodania 43. týždeň roku 2018. V zmysle čl. IV. ods. 5 Kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že neoddeliteľnou súčasťou tejto kúpnej zmluvy
sú Všeobecné obchodné podmienky pre predaj nových motorových vozidiel predávajúceho priložené k tejto zmluve s tým, že kupujúci podpisom zároveň potvrdzuje, že tieto podmienky prečítal, ich obsahu porozumel a ich aj akceptuje.
16. V bode 2 čl. VIII., označeného Zmluvná pokuta, Všeobecných obchodných podmienok pre predaj nových motorových vozidiel DAF, TATRA a KOGEL právnickým osobám (ďalej v rozhodnutí len "VOP") (na č. l. 55-56 spisu) bolo dojednané, že ak kupujúci neprevezme motorové vozidlo v stanovenej lehote, predávajúcemu vzniká právo na zmluvnú pokutu vo výške 10,00 % z kúpnej ceny. Predávajúci je oprávnený si nárok na zmluvnú pokutu uplatniť, ak pre toto omeškanie kupujúceho odstúpi od zmluvy. Kupujúci je povinný zaplatiť takúto zmluvnú pokutu do 5 kalendárnych dní od doručenia výzvy na zaplatenie kupujúcemu. V zmysle čl. VI. (Dodacie podmienky), bodu 5 VOP je kupujúci povinný tovar prevziať do 10 (desiatich) dní odo dňa upovedomenia predávajúceho v zmysle bodu 2 tohto článku, pokiaľ sa s predávajúcim nedohodne inak. VOP boli dňa 8. júna 2018 opatrené pečiatkami a podpismi oboch zmluvných strán (strán sporu), pričom žalovaným bola osobitne podpísaná aj prvá strana vyhotovenia VOP.
17. Faktúrou č. SK005875, vyhotovenou dňa 18. októbra 2018 a splatnou dňa 19. novembra 2018 (na č. l. 43-44 spisu), fakturovala spoločnosť DAF TRUCKS NV za predmetné motorové vozidlo žalobcovi sumu 76 9000,00 eur.
18. Listom z 29. apríla 2019 (na č. l. 14 spisu) žalobca oznámil žalovanému, že z dôvodu, že si predmetné motorové vozidlo neprevzal v zmluvne dohodnutom termíne ani v náhradnom termíne, dohodnutom na mesiac december 2018, vzniklo mu ako predávajúcemu v súlade s čl. VI. bodom 6. VOP právo na fakturáciu nákladov na uskladnenie tovaru vo výške 3,00 eur za každý deň omeškania od 1. januára 2019. Do uvedeného dňa (29. apríla 2019) predstavujú náklady na uskladnenie tovaru 357,00 eur, o úhradu ktorých žalobca žiadal žalovaného. V zmysle pripojenej faktúry č. 2119130723 (na č. l. 15 spisu), vystavenej dňa 29. apríla 2019 a splatnej dňa 6. mája 2019, žalobca fakturoval žalovanému náklady za uskladnenie tovaru za obdobie od 1. januára 2019 do 29. apríla 2019 v celkovej výške 357,00 eur bez DPH, respektíve 428,40 eur s DPH.
19. Z dôvodu porušenia ustanovenia čl. VI. bodu 5. VOP, ku ktorému došlo tým, že žalovaný si predmetné motorové vozidlo v lehote desiatich dní neprevzal napriek tomu, že žalobca mu v zmysle ustanovenia čl. VI. bodu 2. VOP dňa 25. októbra 2018 poslal MMS s fotografiou vozidla a oznámením, že vozidlo je už na sklade v prevádzke vo Zvolene, a následne, dňa 5. novembra 2018 aj telefonicky oznámil, že je pripravený mu ho odovzdať, žalobca listom z 24. mája 2019 (na č. l. 12 spisu) oznámil žalovanému, že odstupuje od Kúpnej zmluvy a že si voči nemu bude uplatňovať nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže žalovaný nereflektoval ani na následnú opätovnú telefonickú výzvu z 26. novembra 2018 na prevzatie predmetného vozidla a a vozidla od žalobcu neprevzal ani v dodatočne poskytnutej lehote.
20. Faktúrou č. 2119131335, vystavenou dňa 3. júla 2019 a splatnou dňa 8. júla 2019 (na č. l. 13 spisu), fakturoval žalobca ako dodávateľ žalovanému ako odberateľovi s odkazom na Odstúpenie od Kúpnej zmluvy a čl. VIII. bod 2. VOP zmluvnú pokutu vo výške 10,00 % z kúpnej ceny predmetného motorového vozidla bez DPH, t.j. zo sumy 82 7500,00 eur, a teda sumu 8 275,00 eur.
21. Pokusom o pokonávku zo 4. septembra 2019 (na č. l. 15 p.v. spisu) žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne vyzval žalovaného, aby mu dlžnú sumu v celkovej výške 8 703,40 eur, vyúčtovanú faktúrami č. 2119130723 a č. 2119131335 z titulu nákladov na uskladnenie tovaru a zmluvnej pokuty, uhradil najneskôr do 13. septembra 2019, upozorniac ho, že v opačnom prípade sa so svojím nárokom obráti na príslušný súd.
22. Faktúrou č. 2120330010, vystavenou dňa 10. februára 2020 a splatnou dňa 17. februára 2020 (na č. l. 45 spisu), fakturoval žalobca ako dodávateľ spoločnosti ŠEĽO, spol. s r.o., IČO: 36 412 830, so sídlom Radzovka 594/50, 029 52 Hruštín ako odberateľovi predmetné motorové vozidlo v celkovej výške 77 000,00 eur bez DPH, respektíve 92 400,00 eur s DPH.
23. V bode II. Dohody o splátkach, podpísanej žalobcom dňa 3. novembra 2021 a zo strany žalovaného nepodpísanej (na č. l. 110-111 spisu) sa uvádza, že žalovaný ako dlžník má voči žalobcovi ako veriteľovi neuhradenú faktúru č. 2119130723 v zostatkovej výške 428,40 eur, splatnú 6. mája 2019, ktorou boli
žalovanému fakturované náklady spojené s uskladnením tovaru za obdobie od 1. januára 2019 do 29. apríla 2019 na základe Kúpnej zmluvy a čl. VI. bodu 6. VOP, a neuhradenú faktúru č. 2119131335 v zostatkovej výške 8 275,00 eur, splatnú 8. júla 2019, ktorou bola žalovanému vyfakturovaná zmluvná pokuty na základe Odstúpenia od Kúpnej zmluvy a čl. VIII. bodu 2. VOP. V bode III. Dohody o splátkach bolo uvedené, že dlžník uznáva pohľadávky veriteľa podľa bodu II. Dohody o splátkach čo do dôvodu a výšky v plnom rozsahu. Veriteľ sa s dlžníkom dohodol, že dlžník uhradí dlžnú sumu v celkovej výške 4 565,90 eur, teda faktúru č. 2119131335 veriteľ znížil o polovicu a takto dohodnutú sumu umožnil žalovanému splatiť v dvanástich splátkach vo výške prvej splátky 428,40 eur a druhej až dvanástej splátky po 376,14 eur, splatných vždy k 5. dňu v mesiaci, počnúc 5. novembrom 2021, a so splatnosťou poslednej splátky 5. októbra 2022, avšak s tým, že v prípade omeškania dlžníka čo i len s jednou splátkou sa stáva zročným celý dlh v plnej výške 8 703,40 eur a dlžník stráca výhodu uhradiť dlh v splátkach. V zmysle pripojenej fotokópie Podacieho lístka (na č. l. 112 spisu) bola zásielka obsahujúca vyhotovenie predmetnej Dohody o splátkach odoslaná žalobcom žalovanému dňa 3. novembra 2021.
24. Zo žalobcom dodatočne predložených Potvrdení o zrealizovaní transakcie (na č. l. 113-115 spisu) vyplýva, že v prospech účtu žalobcu, vedeného vo B. C., poukázal žalovaný dňa 5. novembra 2021 pod variabilným symbolom 2119130723 sumu vo výške 428,40 eur a následne, v dňoch 9. decembra 2021, 5. januára 2022, 2. februára 2022 a 4. marca 2022 pod variabilným symbolom 2119131335 zakaždým sumu vo výške 376,14 eur.
25. E-mailovou správou zo 14. júna 2022 (na č. l. 17 p.v - 18 spisu) žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne vyzval žalovaného na úhradu troch omeškaných splátok v celkovej výške 1 128,42 eur, pôvodne splatných 5. apríla 2022, 5. mája 2022 a 5. júna 2022, a to najneskôr do 22. júna 2022 s upozornením, že v opačnom prípade si nárok uplatní na príslušnom súde.
26. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je po právnej stránke potrebné posúdiť podľa ustanovení § 300 až 302 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Kúpnej zmluvy, t.j. do 31. augusta 2018 (ďalej len "Obchodný zákonník"), v spojení s § 544 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Kúpnej zmluvy, t.j. do 31. augusta 2018 (ďalej len "Občiansky zákonník"), ustanovení § 409 a nasl. Obchodného zákonníka a ustanovení § 323 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, a to v spojení s ustanovením § 261 ods. 1, ods. 7 Obchodného zákonníka. Súd pritom vychádzal z toho, že predmetom konania bolo uplatnenie nároku na zvyšok čiastočne uhradenej zmluvnej pokuty, ktorej sa žalobca domáhal z titulu porušenia zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti žalovaného, vyplývajúcej mu z obchodnoprávneho záväzkového vzťahu, založeného Kúpnou zmluvou, uzavretou medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľmi a v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou, pričom na zmluvnú pokutu aplikoval aj všeobecnú úpravu tohto inštitútu obsiahnutú v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka.
27. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
29. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
30. Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
31. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
32. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
33. Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
34. Podľa § 302 Obchodného zákonníka odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
35. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
36. Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
37. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
38. Podľa § 392 ods. 1, prvá veta, Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).
39. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
40. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
41. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
42. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
43. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "nariadenie"), namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
44. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
45. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
46. Podľa § 192 CSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.
47. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 8. júna 2018 uzavreli Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa motorového vozidla továrenskej značky DAF, typ FT XF 530 SC, vo farbe H3611GREE s dodatočnou výbavou: strešná kompresorová klimatizácia, vysielačka, za kúpnu cenu 82 750,00 eur bez DPH. Žalovaný v priebehu konania nerozporoval, že si predmetné motorové vozidlo neprevzal v zmluvne dojednanej, ani v žalobcom dodatočne poskytnutej lehote a že žalobca listom z 24. mája 2019 odstúpil od Kúpnej zmluvy. Nesporné bolo aj to, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2119131335 na zmluvnú pokutu vo výške 8 275,00 eur a faktúru č. 2119130723 na náklady za uskladnenie tovaru vo výške 428,40 eur. Spornými neboli ani tvrdenia žalobcu o viacerých rokovaniach, ktoré dňa 3. novembra 2021 vyústili do spísania Dohody o splátkach, ktorou boli stanovené splátky a, za predpokladu ich splnenia, zníženie zmluvnej pokuty na polovicu. Napokon, strany sa zhodli aj na tom, že náklady za uskladnenie tovaru vo výške 428,40 eur žalovaný žalobcovi uhradil a že bola uhradená aj časť zmluvnej pokuty. Na druhej strane, z jednotlivých prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, uplatnených v priebehu konania sporovými stranami, vyplynulo, že sporná medzi nimi ostala výška uhradenej zmluvnej pokuty, primeranosť dojednanej zmluvnej pokuty, ďalej vynaloženie a výška nákladov žalobcu, spočívajúcich v úrokoch, nákladoch na servis, prihlásenie a inzerciu predmetného motorového vozidla, ako aj to, či v čase odstúpenia žalobcu od Kúpnej zmluvy, t.j. k 24. máju 2019, bolo predmetné motorové vozidlo k dispozícii na prevzatie.
48. Vychádzajúc z uvedeného, súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a ich právneho posúdenia v kontexte vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný a preukázaný.
49. Žalobca preukázal (a žalovaný nerozporoval), že žalovaný dlh v súlade s Dohodou o splátkach, hoci ním nepodpísanou, čiastočne plnil. Sporný bol len rozsah, v akom došlo k čiastočnému plneniu žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty, pričom z predložených Potvrdení o zrealizovaní transakcie mal súd za spoľahlivo preukázané, že žalovaný z titulu zmluvnej pokuty vyúčtovanej faktúrou č. 2119131335 uhradil žalobcovi sumu v celkovej výške 1 504,56 eur. Určenie právneho dôvodu plnenia v prospech žalobcu zo strany žalovaného vyplýva z uvedenia variabilného symbolu pri žalovaným realizovaných platbách, ktorý sa v prípade platieb uskutočnených v dňoch 9. decembra 2021, 5. januára 2022, 2. februára 2022 a 4. marca 2022 zhoduje s číslom faktúry, ktorou bola zmluvná pokuta žalovanému vyfakturovaná. Zároveň, žalovaný pristúpil k realizácii jednotlivých úhrad vo výške zhodnej s výškou splátok uvedenou v Dohode o splátkach (376,14 eur) a, odhliadnuc od krátkeho omeškania s úhradou prvej z týchto splátok, aj v termínoch zodpovedajúcich termínom splatnosti jednotlivých splátok zmluvnej pokuty v zmysle Dohody o splátkach.
50. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalovaný svojím konkludentným konaním, teda realizáciou čiastočných úhrad, uznal dlh, ako to predpokladá § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka v spojení s § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka.
51. V zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka je totiž čiastočné plnenie právnym úkonom, ktorý má (za tam uvedených podmienok) účinky uznania zvyšnej časti dlhu. Ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka teda s čiastočným plnením záväzku, poskytnutým za takých okolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku, spája vznik vyvrátiteľnej domnienky trvania zvyšku záväzku v čase jeho uznania (za splnenia podmienky, že nešlo o záväzok premlčaný). Pre posúdenie splnenia zákonnej podmienky, že možno usudzovať, že dlžník plnením uznáva aj zvyšnú časť záväzku, je potrebné vziať do úvahy konkrétne okolnosti prípadu. Nie je pritom rozhodujúce, či dlžník čiastočným plnením zamýšľa spôsobiť uznanie zvyšnej časti záväzku. Usudzovať, že dlžník čiastočným plnením uznáva zvyšnú časť dlhu, možno z rôznych písomností, ako je korešpondencia medzi stranami, účtovné doklady, prípadne konkrétne správanie sa dlžníka a pod. Pri čiastočnom plnení je preto namieste obozretnosť dlžníka, ktorý ak nechce svojím čiastočným plnením spôsobiť uznanie aj zvyšnej časti dlhu, mal by to výslovne vyhlásiť. V posudzovanom prípade súd s ohľadom na okolnosti čiastočných plnení dlhu tak, ako sú uvedené v bode 49. odôvodnenia tohto rozhodnutia, nemal pochybnosti, že ich realizáciou dlžník (žalovaný) uznal aj zvyšok dlhu,
fakturovaného mu faktúrou č. 2119131335, a že tento v čase čiastočných úhrad žalovaného nebol premlčaný.
52. Podstatou uvedeného inštitútu je, že uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania, a teda ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať takú skutočnosť podľa § 192 CSP za preukázanú. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, ktorý tak nemusí dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. Naopak, dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu záväzku, spočíva na dlžníkovi (žalovanom). Pokiaľ teda dlžník namieta, že záväzok nevznikol, že bol splatený alebo zanikol inak, je na ňom, aby svoje tvrdenie preukázal. Inak povedané, uznaním záväzku prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka.
53. V prejednávanej veci však žalovaný nespochybnil existenciu samotného záväzku (na zaplatenie zmluvnej pokuty) čo do jeho právneho dôvodu a výšky, táto sa mu len, s ohľadom na to, že predmetné motorové vozidlo ostalo vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktorý ho ako nové odpredal tretej osobe, že žalobcovi uhradil náklady za uskladnenie tovaru, ako aj časť zmluvnej pokuty, ako aj s ohľadom na absenciu reciprocity vzájomných práv a povinností, skutočnosť, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo obsiahnuté len vo VOP, s prihliadnutím na zabezpečovanú povinnosť a spochybňujúc aj žalobcom deklarovanú výšku škody (s výnimkou nákladov uhradených za uskladnenie tovaru), javila byť neprimeraná, z ktorého dôvodu žiadal jej zníženie na výšku 1 076,16 eur (1,30 % z kúpnej ceny vozidla), teda už uhradenej zmluvnej pokuty.
54. S takýmto hodnotením žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty sa súd, predovšetkým s ohľadom na hodnotu a význam zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti, nestotožnil. Moderačné (zmierňovacie) právo (ius moderandi), ktoré prislúcha súdu, spočíva v tom, že súd môže na návrh rozhodnúť, že zmluvnú pokutu neprizná v celej výške, t.j. vo výške, v akej bola stranami dohodnutá, aj keď veriteľovi na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol nárok. Použitie moderačného práva je vždy zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového vzťahu, a preto zásah súdu do zmluvných vzťahov aplikáciou § 301 Obchodného zákonníka je postupom výnimočným a jeho použitie je na mieste len v odôvodnených prípadoch, ak sa výška zmluvnej pokuty javí ako neprimerane vysoká. K jednotlivým okolnostiam, ktorými žalovaný odôvodňoval potrebu moderovať žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu, súd uvádza nasledovné. Predovšetkým, vo vzťahu k spochybňovaniu vzniku a výšky škody na strane žalobcu v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného súd pripomína, že podmienkou vzniku nároku na zmluvnú pokutu nie je porušením zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti spôsobený vznik škody. Obdobne neobstojí ani poukaz žalovaného na to, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo obsiahnuté len vo VOP. Odhliadnuc od toho, že tieto boli zákonným spôsobom inkorporované do Kúpnej zmluvy, boli žalovaným na znak toho, že sa s nimi oboznámil a súhlasí, aj samotné podpísané na oboch stranách ich písomného vyhotovenia. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú absenciu reciprocity vzájomných práv a povinností, k tomu súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry nemožno pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k významu zabezpečovanej povinnosti brať zreteľ na vyváženosť zmluvy, respektíve vyváženosť plnení, t.j. či porovnateľné povinnosti oboch zmluvných strán boli zabezpečené približne rovnakými zmluvnými pokutami. To, či si zmluvné strany v obchodných vzťahoch dohodou niektorú zo zmluvných povinností zabezpečia, či to bude jedna alebo viac povinností, či pôjde o povinnosť jednej alebo oboch zmluvných strán, je vecou výlučne dohody zmluvných strán. Preto ani vyváženosť zmluvy z tohto hľadiska nemôže hrať žiadnu úlohu. Platí tu, že zásada zmluvnej voľnosti strán by nemala byť podriadená zásade rovnosti zmluvných strán, ktorej prejavom by mala byť aj vyváženosť zmluvy, pokiaľ ide o práva a povinnosti strán. Hľadisko „vyváženosti zmluvy“ z tohto aspektu nemá oporu v zákone a nemôže byť ani dôvodom na zníženie neprimeranej zmluvnej pokuty. Pri posudzovaní primeranosti žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty však súd zohľadnil predovšetkým to, že vyúčtovanou zmluvnou pokutou bolo zabezpečené prevzatie tovaru, ktoré v zmysle zákonnej dikcie § 447 Obchodného zákonníka predstavuje (popri zaplatení kúpnej ceny) jednu z dvoch esenciálnych povinností kupujúceho (v danom prípade žalovaného), na ktorých inštitút kúpnej zmluvy spočíva. Z hľadiska významu zmluvnou pokutou zabezpečovanej povinnosti teda išlo o zabezpečenie jednej z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy. V súvislosti s prihliadnutím na hodnotu zmluvnou pokutou zabezpečovanej povinnosti, implicitne vyjadrenú vo výške kúpnej ceny, súd vzal zreteľ i na to, že v danom prípade sa jednalo o špecifický tovar, disponujúci žalovaným vymienenými vlastnosťami, ktorý sa žalobcovi podarilo predať tretej osobe až viac než po jednom roku. Pre úplnosť k tomu súd dodáva,
že žalovaný svoju obranu spočívajúcu v tomto smere v tom, že v čase odstúpenia žalobcu od Kúpnej zmluvy, t.j. k 24. máju 2019, už predmetné motorové vozidlo nebolo k dispozícii na prevzatie, žiadnym spôsobom nepreukázal, zatiaľ čo žalobca predložením faktúry č. 2120330010 spoľahlivo preukázal, že k predaju predmetného motorového vozidla tretej osobe došlo až dňa 10. februára 2020.
55. Vzhľadom na to, že súd po posúdení všetkých vyššie uvedených okolností dojednania a uplatnenia zmluvnej pokuty dospel k záveru, že táto nie je neprimerane vysoká, a teda aplikácia § 301 Obchodného zákonníka nie je na mieste, nepovažoval za účelné ani hospodárne zaoberať sa výškou škody, ktorá žalobcovi vznikla porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa predmetná zmluvná pokuta vzťahuje.
56. Keďže žalovaný žalobcovi zo sumy záväzku uznaného vo výške 8 275,00 eur preukázateľne uhradil len časť vo výške 1 504,56 eur a v konaní nepreukázal, že by záväzok na zaplatenie zostávajúcej časti zmluvnej pokuty, ako aj príslušného úroku z omeškania v čase uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol, súd žalobe žalobcu, ktorou si tento uplatnil zostatok dlhu vo výške 6 770,44 eur, vyhovel. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a teda zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6 770,44 eur.
57. Žalobca si žalobou uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy.
58. Zákonné úroky z omeškania boli žalobcom uplatnené v sadzbe súladnej s nariadením, teda o deväť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania.
59. Súd mal za preukázané, že žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku (vyúčtovanej zmluvnej pokuty) dostal do omeškania, a preto žalobcovi priznal aj v zmysle § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vzniknuté právo na zákonné úroky z omeškania.
60. Sumarizujúc uvedené, považoval súd žalobu za dôvodnú v celom rozsahu, a preto žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 6 770,44 eur a úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 6 770,44 eur od 9. júla 2019 do zaplatenia (výrok I.). Keďže v priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že dlžnú sumu mu žalovaný do dňa podania žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatil, bol k tejto povinnosti zaviazaný súdom.
61. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
62. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
63. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa citovaných ustanovení § 232 ods. 2, ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd žiaden dôvod nezistil.
64. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
65. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
66. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami CSP. Vychádzajúc z toho, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % účelne vynaložených trov konania proti žalovanému. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).