Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-14-2016.pdf
PDF · 82.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9Csp/14/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX, XXX XX O., za účasti osobitného subjektu: Občianske združenie Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735, právne zastúpeného: JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom Jazerná 19, Nové Zámky, o zaplatenie 2.029,01 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Konanie v časti zaplatenia sumy 780 eur s a z a s t a v u j e
III. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
IV. Osobitný subjekt má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou z 15.07.2016 sa žalobca na žalovanej domáhal zaplatenia istiny vo výške uvedenej v záhlaví tohto rozhodnutia s príslušenstvom a náhrady trov konania. Dôvodom žaloby je podľa žalobcu nesplnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke z 21.02.2012 č. 611 31 59 žalovanou.
2. Na 05.08.2019 o 14.00 hod súd vytýčil vo veci predbežné prejednanie sporu. Žalobca bol naň riadne a včas predvolaný.
3. Žalobca sa na predbežné prejednanie sporu neustanovil. Svoju neúčasť odôvodnil podaním z 31.07.2019 hospodárnosťou konania a pracovnou zaneprázdnenosťou.
4. Osobitný subjekt, ktorý v konaní vystupuje na strane žalovaného sa na pojednávanie ustanovil, navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa ust. § 278 C. s. p. a žalobu zamietnuť.
5. Žalobca bol poučený o následkoch nedostavenia sa na predbežné prejednanie sporu vrátane možnosti súdu rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.
6. Podľa § 171 C. s. p., ak je to možné a účelné, súd môže na predbežnom prejednaní rozhodnúť vo veci samej.
7. Podľa § 278 C. s. p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v prejednávanej veci uzavrel, že žalobca neprítomnosť neospravedlnil vážnou okolnosťou, ktorá by mu objektívne bránila v účasti na predbežnom prejednaní sporu, a preto boli splnené podmienky pre vynesenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu tak, ako to predpokladá ust. § 278 C. s. p.
9. Otázku včasnosti a dôvodnosti ospravedlnenia súd posúdil s prihliadnutím na konanie žalobcu. Za vážnu okolnosť, pre ktorú strana sporu, prípadne jej zástupca môže ospravedlniť svoju neúčasť na predbežnom prejednaní sporu vo veci sa podľa ustanovenia §278 písm. b) C. s. p. považuje okolnosť, ktorá sporovej strane (jej zástupcovi) objektívne (nezávisle na jeho vôli) zabráni zúčastniť sa na predbežnom prejednaní sporu (napr. zdravotná indispozícia), ako aj okolnosť sporovou stranou (jej zástupcom) spôsobená alebo inak zavinená, ak ju možno považovať - s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu a k pomerom sporovej strany (jej zástupcu) - za vážnu. Zásadne platí, že aj keď sporová strana (jej zástupca) uvádza v žiadosti o ospravedlnenie dôvod inak spôsobilý viesť k záveru o možnosti konať v jej neprítomnosti (prípadne pokračovaní v konaní), nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak nie je využívaný v súlade so zmyslom a účelom ustanovení §§§150, 151, 153 a Čl. 17 C. s. p., ale k prenášaniu zodpovednosti za svoj vlastný spor na štát reprezentovaný súdom Slovenskej republiky, prípadne na žalobcu.
10. V danom prípade žalobca v oznámení svojej neúčasti iba vysvetlil dôvod neprítomnosti bez toho, aby zároveň požiadal súd o odročenie pojednávania. V nadväznosti na to nebolo ani povinnosťou súdu postupovať podľa ust. §183 ods. 4 C. s. p., keďže jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch, ak strana sporu požiada o odročenie pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na takýto procesný postup nie je dôležitý. Je preto potrebné dôsledne rozlišovať medzi skúmaním naplnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 písm. a) a b) C. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/> s. p. a skúmaním dôvodnosti procesného návrhu strany sporu na odročenie pojednávania podľa § 183 C. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> s. p., pričom žiadna analógia legis C. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> s. p. vo vzťahu k § 278 písm. b) C. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> s. p. do úvahy neprichádza (pozri Uznesenie Krajského súdu Žilina z 28.02.2019 spis. zn. 7Co 17/2019).
11. Predbežné prejednanie sporu je inštitútom procesného práva, ktorý slúži na vymedzenie predmetu konania. Inými slovami, aby súd v súčinnosti so stranami vyjasnil o čom má konať, ktoré skutočnosti považuje za sporné a ktoré za nesporné a v neposlednom rade k tomu, aby strany sporu viedol k zmierlivému vyriešeniu sporu, čo je jeho základnou povinnosťou podľa Článku 7 Základných princípov C. s. p.
12. Vo všeobecnej rovine súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity žalobcu v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalobcu sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Pripomína sa zásada, že práva patria bdelým, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Bola to pritom práve nečinnosť žalobcu, ktorý sa bez riadneho, hoci včasného uvedenia dôvodu neustanovil na predbežné prejednanie sporu nariadené vo veci súdom prvej inštancie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a bol v predvolaní výslovne poučený o možnom následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za danej situácie osobitný subjekt na predbežnom prejednaní sporu navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, bolo povinnosťou súdu rozhodnúť podľa ust. § 278 C. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> s. p. (pozri Stručný komentár, Civilný sporový poriadok - Jaroslav Krajčo, Eurounion, 2018, str. 353) tak, že žalobu zamietol. Žalobca totiž
nerešpektoval povinnosti uložené súdom prvej inštancie podľa Článku 10 Základných princípov civilného sporového konania a tomu zodpovedala forma a výsledok konania. (pozri obd. Uznesenie Krajského súdu Žilina z 28.02.2019 spis. zn. 7Co 17/2019).
13. V tejto súvislosti súd vo vzťahu k dôvodu neúčasti uvádzanému žalobcom odkazuje i na právny názor vyslovený Krajským súdom v Nitre v Uznesení č. k.: 9Co/388/2017-97 z 26.4.2018, ktorý vyslovil, že za vážnu okolnosť nemožno považovať hospodárnosť konania. Tento dôvod nemožno, v zmysle vyššie uvedených záverov súdov vyššej inštancie, považovať za dôvod, ktorý by sporovej strane objektívne bránil v účasti na predbežnom prejednaní sporu.
14. Nie je ospravedlniteľným dôvodom neúčasti na pojednávaní presvedčenie sporovej strany (jej zástupcu), že v prejednávanom spore by jej účasť na pojednávaní viedla k nehospodárnosti konania, (obd. Rozsudok NS ČR z 31.05.2012, spis. zn. 29 Cdo 1940/2011). Uvedené platí o to viac, keď žalobca (jeho zástupca) presvedčivo nezdôvodnil, v čom konkrétne by mala spočívať nehospodárnosť konania v prípade jeho účasti na predbežnom prejednaní sporu.
15. Za vážnu okolnosť objektívne brániacu účasti žalobcu na predbežnom prejednaní sporu nemožno považovať ani dôvod spočívajúci v jeho pracovnej zaneprázdnenosti, keďže túto žalobca, presnejšie jeho právny zástupca bližšie nešpecifikoval a nezdôvodnil (pozri Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 21.01.2019 č. k. 7Co 180/2018 - 92).
16. Podľa § 279 C. s. p., odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
17. Pretože boli splnené zákonné predpoklady, súd podľa ustanovenia § 278 C. s. p. rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol.
18. Podľa § 255 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa citovaného ustanovenia, aplikujúc zásadu úspechu v konaní. Keďže žaloba bola zamietnutá, žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, avšak z obsahu spisu jej nevyplývajú žiadne trovy. Preto jej náhrada trov priznaná nebola. Rovnaký úspech možno konštatovať i na strane osobitného subjektu, ktorý v konaní vystupoval na strane žalovaného, a preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
20. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§ 356 písm. b) CSP/
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 281 ods. 1 CSP ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
Podľa § 281 ods. 2 CSP návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.