Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/86/2017

Potvrdené rozhodnutím 6Co/207/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ S. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., C. XX, 2/ S. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., C. XX, 3/ K. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., C. XX a 4/ K. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. - S., A. XXX, žalobcovia v 1 - 4. rade zast. JUDr. Norbertom Kálmánom, advokátom so sídlom Nitra, sv. Beňadika 30/B, proti žalovanému: TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Bratislava, Cesta na Senec 2, IČO: 31 321 828, zast. Squire Patton Boggs s.r.o., so sídlom Bratislava, Zochova 5, IČO: 35 874 953, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov v 1 - 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 05. 08. 2019 č. k. 25C/86/2017-1230 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva voči žalobcom v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcov: 1. S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, R., 2. S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, R., 3. K. C., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, R., 4. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, R.- S., všetci zastúpení JUDr. Norbertom Kálmánom, advokátom, Sv. Beňadika 30/B, Nitra, proti žalovanému: TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Kamenné námestie č. 1/A, Bratislava, IČO: 31 321 828, zast. Squire Patton Boggs s.r.o., so sídlom Zochová 5, 811 03 Bratislava, IČO: 35 874 953, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 4. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

III. Štát má právo na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 4. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie pôvodným rozsudkom č. k. -722 zo dňa 09.09.2010 zamietol žalobu pôvodného žalobcu C. I. (ďalej len pôvodný žalobca), právneho predchodcu žalobcov v 1. - 4. rade, ktorou sa domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. Nitra identifikovaných geometrickým plánom Ing. Michala Muchu č. , tvoriaceho prílohu jeho znaleckého posudku č. 25/2009 ako parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 715 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 707 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 3643 m2 a parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 356 m2. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 11.293,95 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Z hľadiska skutkového stavu vychádzal zo zistenia, že podľa výmeru č. 937/48 -54 zo dňa 14. 05. 1948 bola právnym predchodcom pôvodného žalobcu - C. I. a manželke C., okrem iného pridelená do vlastníctva nehnuteľnosť v kat. úz. Nitra v prídelovom pláne označená ako parc. č. XXXX/X a XXXX/X - roľa o výmere 0,8745 ha, zapísaná v pkn. vložke č. XXXX, pričom v dedičských konaniach po nich, vedených na Štátnom notárstve v Nitre pod sp. zn. D 1696/92 a D 1697/92, tieto nadobudol pôvodný žalobca. Predmetné nehnuteľnosti užíva žalovaný, ktorý ich nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 15. 07. 1997 od SK PEN s.r.o.. Poukázal na to, že pre úspešnosť žaloby musia byť splnené 3 základné podmienky, a to existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, aktívna legitimácie žalobcu v konaní a preukázanie, že právni predchodcovia pôvodného žalobcu nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti podľa hmotného práva. Po zistení, že pôvodný žalobca preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu v konaní, ako i svoju

aktívnu legitimáciu v konaní, následne skúmal, či jeho právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Pokiaľ pôvodný žalobca tvrdil, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva jeho právnych predchodcov k nehnuteľnostiam mal byť výmer č. 937/48-54 zo dňa 14. 05. 1948, dospel k záveru, že v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nevedel predložiť originál výmeru a vzhľadom na absenciu zápisu vlastníctva podľa tohto výmeru v pozemkovej knihe, ktorý mal konštitutívny účinok vzniku vlastníckeho práva, považoval námietky žalovaného ohľadom neplatnosti výmeru za dôvodné. Rovnako tak nemal za preukázané, že právni predchodcovia pôvodného žalobcu nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe prídelovej listiny zo dňa 21. 01. 1992, keďže v danom čase títo nemali spôsobilosť mať práva a povinnosti. Táto spôsobilosť pri fyzickej osobe vzniká narodením a zaniká smrťou v zmysle , pričom C. I. zomrel dňa 23. 12. 1975 a C. I. dňa 07. 09. 1954. Ohľadne prípadného nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním dospel k záveru, že u právnych predchodcov pôvodného žalobcu neexistoval právny dôvod, ktorý u nich mohol vyvolať presvedčenie, že boli pri nástupe do držby pozemkov dobromyseľní a že ich držba bola po práve a poctivá, keď označený výmer vykazuje znaky neoprávneného pozmeňovania. Vydržacia doba právnych predchodcov totiž začala plynúť najskôr dňa 15. 05. 1948 a uplynula by pri aplikácii zák. č. 141/1950 Sb. dňa 01. 01. 1961. Podľa zápisnice zo dňa 19. 04. 1958 však držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami skončila dňa 18. 04. 1958, teda ešte pred uplynutím 32-ročnej vydržacej doby. Naproti tomu poukazujúc na skutočnosť, že žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 15. 07. 1997, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 01. 10. 1997 a tieto dobromyseľne a nerušene užíval najmenej od 01. 10. 1997 do 16. 02. 2010 skonštatoval, že uvedené skutočnosti odstraňujú akékoľvek pochybnosti o vlastníctve žalovaného k týmto nehnuteľnostiam. Na plynutie vydržacej doby žalovaného nemalo vplyv ani podanie žaloby na súde dňa 09.08.2005, nakoľko predmetom tejto boli odlišné pozemky. S ohľadom na plný úspech žalovaného v konaní mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku podal pôvodný žalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhoveniu jeho žaloby. Odvolací súd o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. -1007 zo dňa 28. 11. 2012, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti potvrdil a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie ohľadne neplatnosti výmeru o vlastníctve pôdy a uviedol, že výmer o vlastníctve pôdy je prídelovou listinou, ktorú treba považovať za perfektnú a ktorá má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcom k nehnuteľnostiam tam označeným preukázať, a to i za situácie, že výmer neobsahuje určenie prídelovej ceny a v tomto smere poskytol rozsiahlu argumentáciu. Svoje potvrdzujúce rozhodnutie založil na zistení, že žalobcovia v konaní jednoznačne nepreukázali, že prideleným parcelám č. XXXX/X a XXXX/X zodpovedajú novovytvorené parcely, ktorých určenia do dedičstva sa žalobcovia v žalobe domáhajú a v tejto súvislosti konštatoval rozpor medzi znaleckým posudkom znalca Ing. Michala Muchu č. 25/09 a geometrickým plánom Ing. Štefana Kelnera č. 51/2002. Za situácie, že žalobcovia ani "in natura" existenciu prídelových parciel nevedeli preukázať, mal za to, že nie je možné prijať záver, že sporom dotknuté nehnuteľnosti sú nad akúkoľvek pochybnosť totožné s pôvodnými prídelovými parcelami. Prezentoval tiež názor, že z obsahu zápisnice zo dňa 19. 04. 1958 vyplýva prejav vôle prídelcu C. I., smerujúci k vzdaniu sa vlastníctva k nehnuteľnostiam prideleným jemu i jeho manželke, ktorá zomrela v roku 1954, výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 14. 05. 1948 v prospech Cukrovaru v Nitre, n. p., z ktorého dôvodu právny predchodca žalobcov stratil vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Počas odvolacieho konania zomrel pôvodný žalobca, preto súd pokračoval v konaní s jeho právnymi nástupcami, tj. súčasnými žalobcami v 1. až 4. rade (ďalej len žalobcovia). Odvolací súd zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pričom v časti týkajúcej sa náhrady trov konania ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti.

4. Na základe dovolania žalobcov proti rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd SR uznesením č. k. -1086 zo dňa 29. 03. 2016 rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -1007 zo dňa 28. 11. 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu neprebehlo podľa zásad spravodlivého procesu a odvolací súd týmto svojim postupom porušil právo žalobcov na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie "nečakane" založil na iných právnych záveroch než súd prvej inštancie, v skutočnosti odňal žalobcom právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie,

mal správne rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, keďže požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho sporového konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Pokiaľ tak nepostupoval, odvolací súd znemožnil žalobcom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvej inštancie dosiaľ bezvýznamných, resp. neposudzovaných avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom rozhodujúcich skutkových zistení, čím došlo v konaní k procesnej vade podľa . Dovolací súd tiež za účelom efektivity ďalšieho konania, ktoré musí byť vo výsledku spravodlivé, uviedol, že úlohou súdu bude v prvom rade zaoberať sa podrobnejšie grafickou identifikáciou pôvodných parciel a v tomto smere doplniť dokazovanie, pokiaľ má za to, že uvedené parcely sa nezhodujú s novovytvorenými parcelami. Rovnako tak je potrebné doplniť dokazovanie ohľadne (možnej) straty vlastníckeho práva vzdaním sa, ktorá skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná tak, aby bolo možné vyniesť jasné, zrozumiteľné a spravodlivé rozhodnutie.

5. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -722 zo dňa 09.09.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

6. V odôvodnení uznesenia č. k. -1100 zo dňa 31.05.2017 odvolací súd poukázal na predchádzajúce právne závery, týkajúce sa dotknutého výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 14. 05. 1948, č. 937/48-54, vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 Nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR a jeho perfektnosti ako nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva k ním prideleným nehnuteľnostiam v prospech právnych predchodcov žalobcov. Taktiež uviedol, že žalobcovia preukázali i naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle platnom v čase podania žaloby (teraz Civilného sporového poriakdu) z dôvodu existencie stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcov, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, čo správne i súd prvej inštancie vyhodnotil.

7. Ďalej uviedol, že v konaní bolo potrebné posúdiť, či označené novovytvorené parcely, ktoré žalobcovia žiadajú určiť do dedičstva po ich právnom predchodcovi C. I. sú identické s nehnuteľnosťami pridelenými C. I. a manželke do vlastníctva výmerom zo dňa 14. 05. 1948. Už súd prvej inštancie v dôvodoch preskúmavaného rozsudku poukázal na to, že nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia, že patria do dedičstva po pôvodnom žalobcovi, sú odlišné od nehnuteľností, ku ktorým sa pôvodný žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva prvotne žalobou zo dňa 09. 08. 2005. Doposiaľ vykonaným dokazovaním bolo preukázané (ako to už konštatoval odvolací súd vo svojom prvom rozhodnutí), že výmerom, ktorého podkladom bol návrh prídelového plánu zo dňa 14. 05. 1948 (schválený povereníctvom dňa 15. 05. 1948) potvrdený konečným prídelovým plánom zo dňa 12. 11. 1954 boli C. I. a manželke C. pridelené nehnuteľnosti z pkn. vložky č. XXXX, a to parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X - roľa o výmere 0,8745 ha. Vychádzajúc z pkn. vložky č. XXXX, kat. úz. Nitra, kde sú vedené len parc. č. XXXX - roľa o výmere 5140 m2 a parc. č. XXXX - lúka o výmere 12340 m2 a v nej uvedenom zázname o ich konfiškácii v 1 -ici (čd. 5111/44), ako i z konečného prídelového plánu zo dňa 27. 12. 1954 a 08. 07. 1958, podľa ktorého predmetom prídelu pre Československé štátne majetky n. p. Nitra boli parc. č. XXXX a XXXX v celosti v pkn. vl. č. XXXX je opodstatnený záver, že tieto pôvodné pkn. parcely boli rozdelené a prídelcom boli dané výmerom do vlastníctva už reálne vydelené novovzniknuté parcely, čomu nasvedčuje aj ich výmera. Táto totiž zodpovedá vykonanej konfiškácii v 1/2-ici výmery pôvodných pkn. parciel. Spornou však zostáva otázka, či reálne vydelené parc. č. XXXX/X a XXXX/ X zodpovedajú nehnuteľnostiam identifikovaným geometrickým plánom znalca Ing. Michala Muchu, tvoriacemu súčasť jeho znaleckého posudku č. 25/09, a to novovytvoreným parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 715 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 707 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 3643 m2 a parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 356 m2. Je tomu tak za situácie, že doposiaľ v konaní nebol doložený grafický prídelový plán, ktorý by bezpochyby preukazoval polohu prídelových parciel č. XXXX/X a XXXX/X. Znalec Ing. Michal Mucha vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že neexistuje takýto grafický prídelový plán, z ktorého dôvodu vychádzal z pôvodných pkn. parciel č. XXXX a XXXX zobrazených v analógovej PZKN mape, kde číslovanie parciel stúpalo od budovy Tesca smerom ku kruhovému objazdu (identifikované na súčasný stav) a tiež z inštrukcie B platnej v minulosti, ktorá v § 14 upravovala označovanie zmenených alebo novovzniknutých parciel parcelnými číslami. Dospel preto k záveru, že prídelové parc. č. XXXX/X a XXXX/X sa nachádzajú ďalej od budovy Tesca. Tento jeho záver je v

úplnom protiklade s geometrickým plánom Ing. Štefana Kellnera č. 51/2002 zo dňa 09. 01. 2003 v spise doloženom, ktorý prídelové parc. č. XXXX/X a XXXX/X situuje bližšie k budove Tesca, pričom tento geodet pri svojom výsluchu ako svedok uviedol, že pri vyhotovení geometrického plánu na základe požiadavky pôvodného žalobcu, mal k dispozícii grafiku prídelu, čo bola vlastne fotokópia katastrálnej mapy, na ktorej bol vyznačený pkn. stav s príslušnými parcelnými číslami a na to bol zaevidovaný prídel prídelcov s uvedením parcelného čísla, prídelovej výmery a mena prídelcu, na základe čoho presne zistil, kde sa v teréne pridelené parcely nachádzajú. Znamená to potom, že zistenia oboch vyhotoviteľov geometrických plánov sa diametrálne rozchádzajú, keď práve opačne určujú polohu parc. č. XXXX/X a XXXX/X. V tejto súvislosti je tiež významné, že samotný pôvodný žalobca vypovedal, že si pamätal umiestnenie a polohu prídelových parciel, ktoré jeho otec užíval a až do podania znaleckého posudku Ing. Michala Muchu tvrdil, že týmto zodpovedajú parcely zakreslené v geometrickom pláne Ing. Štefana Kellnera č. 51/2002, o ktorý i oprel svoju žalobu a považoval za zbytočné návrhy žalovaného na ustanovenie znalca do konania na zameranie nehnuteľností, keďže žalovaný identickosť nehnuteľností počas celého konania spochybňoval. Pochybnosti o identickosti žalovaných nehnuteľností s prídelovými parc. č. XXXX/X a XXXX/X bezpečne nie je možné odstrániť ani po tom, čo odvolací súd sa podrobne zaoberal, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, grafickou identifikáciou pôvodných parciel, keď táto v tomto smere žiadnym spôsobom nereflektuje rozdelenie pkn. parc. č. XXXX a XXXX. Pokiaľ v spise sa nachádza i grafická identifikácia nehnuteľností zo dňa 23. 06. 2010 a 08. 07. 2010, vytvorená Oľgou Drahošovou - Geodetická kancelária Nitra, táto má len potvrdzovať, že v nej označené nehnuteľnosti mal žalovaný nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 07. 1997 a nie je tak dôkazom odstraňujúcim pochybnosti o identickosti žalovaných nehnuteľností.

8. Na základe vyššie uvedeného bola súdu prvej inštancie uložená povinnosť v ďalšom konaní po doplnení dokazovania posúdiť, či nehnuteľnosti označené žalobcami, ktorých určenia do dedičstva po ich právnom predchodcovi sa domáhajú, zodpovedajú prídelovým parcelám, pričom v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje žalobcov. Bude tak na žalobcoch, aby navrhli a predložili dôkazy preukazujúce ich tvrdenie o tom, že žalované nehnuteľnosti vznikli práve z prídelových parciel č. XXXX/X a XXXX/X.

9. V prípade, ak bude toto tvrdenie preukázané, bude ďalej úlohou súdu prvej inštancie posúdiť i dôvodnosť ďalších námietok žalovaného, spochybňujúcich dôvodnosť žaloby najmä vo vzťahu k tvrdenému nadobudnutiu vlastníctva sporom dotknutých nehnuteľností vydržaním, ako i možnej straty vlastníckeho práva ich právneho predchodcu jeho vzdaním sa, ktorá dôkazná povinnosť stíha žalovaného. Súčasne odvolací súd uviedol, že nielen vlastnícke právo oprávnenej osoby, ale aj vlastnícke právo žalovaného tiež požíva zákonnú ochranu, pričom predpokladom poskytnutia takejto ochrany je však v prvom rade existencia a povaha nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva ním tvrdeného.

10. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcov, vyjadrenia žalovaného a vykonal dokazovanie listinami, ktoré boli súčasťou spisu ako aj tie, ktoré žalobca predložil súdu po zrušení pôvodného rozsudku tunajšieho súdu č. k. -722 zo dňa 09.09.2010, a to geometrický plán spoločnosti GEOTOP NITRA s.r.o., č. 15/2018, vyhotovený dňa 28.03.2018 a úradne overený Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, dňa 05.04.2018 pod č. 725/2018, rozhodnutím Okresného úradu Nitra zo dňa 29.07.2014, č. OÚ-NR-PLO-2014/004832-72/91-R-III, pričom zistil nasledovné:

11. Pretože súd bol v tomto konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a mal doplniť dokazovania v naznačenom smere, vyzval žalobcov na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania a dôkazov, ktoré by mali preukázať ich tvrdenia o tom, že žalované nehnuteľnosti vznikli práve z parciel č. XXXX/X a XXXX/X.

12. Právny zástupca žalobcov v podaní zo dňa 14.02.2018 uviedol, že z dôvodu zmeny na liste vlastníctva č. XXXX pre kaz. úz. Nitra je potrebné dať vyhotoviť nový geometrický plán, ktorý správne identifikuje predmet žaloby ako aj vyrieši umiestnenie sporne identifikovaných nehnuteľností. Ide o parcely „nad sebou“, podlomenia na oboch parcelách (XXXX/X a XXXX/X) vytvárajú ucelený pozemok a otázne je, či predmet žaloby tvorí pravú alebo ľavú časť. Práve týmto geometrickým plánom bude možné posúdiť väčšinový odborný názor na umiestnenie predmetu žaloby.

13. Súd uznesením č. k. -1135 zo dňa 04.10.2018 vyhovel návrhu právneho zástupcu žalobcov a pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: „Súd určuje, že do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov, C. I., zomrelého dňa 04.06.2012 patria nehnuteľnosti v kat. úz. Nitra identifikovanými geometrickým plánom spoločnosti GEOTOP NITRA s.r.o., Nedbalova 541/13, 949 12 Nitra, IČO: 47 338 342, č. 15/2018, ako par. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere č. 7 m2, par. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere č. 54 m2, par. č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere č. 771 m2, par. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere č. 3589 m2, par. č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere č. 356 m2, a par. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere č. 645 m2, ktoré nehnuteľnosti poručiteľ C. I. nadobudol na základe dedičstva po neb. C. I., zomr. 23.12.1975, dedičstvo po ktorom bolo prejednané v konaní pred bývalým štátnym notárstvom v Nitre pod spis. zn. D 1696/1992 dňa 29.05.1992, právoplatné 29.05.1992, a po neb C. I., zomr. 07.09.1954, dedičstvo po ktorej bolo prejednané v konaní pred bývalým štátnym notárstvom v Nitre pod sp. zn. D 1697/1992 právoplatné dňa 29.05.1992, ktoré nehnuteľnosti títo poručitelia nadobudli na základe výmeru bývalého povereníctva pôdohospodárstva a poz. reformy v Bratislave č. 937/48-54 zo 14. Mája 1948, ktorý geometrický plán je súčasťou rozsudku a rozhodne, že žalovaný je povinný uhradiť trovy konania vo výške 100% “.

14. Na pojednávaní, konanom dňa 20.05.2019 právny zástupca žalobcov poukázal na rozhodnutie dovolacieho súdu a uviedol, že už nemá viac dôkazov, pretože jednoznačne bolo podľa neho preukázané, že právnemu predchodcovi žalobcov boli nehnuteľnosti pridelené a C. I. ich prededil v roku 1992. Vo svojom vyjadrení zo dňa 20.06.2019 zdôraznil, že právny predchodca žalobcov bol vlastníkom nehnuteľností, a to na základe dedičských rozhodnutí, a to po neb. C. I. podľa D 1696/92 a po neb. C. podľa D 1967/92. Predmet dedičstva bol identifikovaný geometrickým plánom, ktorý porovnal bývalý pozemno-knižný stav a súčasný stav podľa katastra nehnuteľností. Ďalej uviedol, že kúpna zmluva, evidovaná pod č. V 60/94 bola minimálne v časti prejednaného dedičstva neplatná. Takisto kúpnu zmluvu pod č. V 2946/97, v ktorej je ako predávajúci uvedená spoločnosť SK-pen spol. s r.o. , považuje za absolútne neplatnú z dôvodu, že za kupujúceho TESCO STORES SR a.s., nekonala pri podpise zmluvy oprávnená osoba. Okrem toho na nehnuteľnosti, tvoriace predmet dedičstva, bola uplatnená reštitúcia, preto došlo k porušeniu Nebohí C. a C. I. nadobudli nehnuteľnosti na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. 937/48, počas života neprestali byť ich vlastníkmi a preto prešli v súlade so zákonom do vlastníctva ich dediča. Poprel dobromyseľnosť žalovaného pri nadobudnutí vlastníctva, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, podľa ktorých žalovaný nepostupoval s požadovanou mierou opatrnosti, kedy by bol inak zistil, že vlastníctvo predávajúceho bolo spochybnené a prípadná zmluva by bola z dôvodu § 5 ods. 3 zák. č. 2291/1991 Zb. neplatná. Pozemnoknižná vložka č. XXXX, kat. úz. Nitra je opatrená vyznačením konfiškácie na majetok Estery Gesse, ktorá bola okrem iného vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 k parc. č. XXXX a XXXX. Režim prídelov zostal nezmenený a na vznik vlastníctva bola potrebná intabulácia pre vznik vlastníctva len u zmlúv o prevode vlastníctva, pričom tento prestal platiť od 01.01.1951. Z prídelového plánu je zrejmé, že k rozdeleniu parciel došlo. Ohľadne možného vzdania sa prídelu právny zástupca žalobcov uviedol, že zo zápisníc z 21.04.1953, 30.09.1953 a 25.01.1958 nevyplýva prejav vôle právnych predchodcov žalobcu k vzdaniu sa vlastníctva k nehnuteľnostiam v prospech JRD, riešilo sa nimi len usporiadanie pohľadávky uvedeného pôdohospodárskeho majetku. V tomto smere poukázal na rozhodnutia súdov (uzn. NS SR , , rozs. NS SR ). Ohľadne umiestnenia prídelu odkázal na znalecký posudok Ing. Muchu č. 25/09, ktorý určil ich polohu podľa prílohy č. 11 k § 14 inštrukcie B, podľa ktorej ak sa parcela delila, číslovanie podlomení sa vykonávalo v smere stúpanie číslovania na mape. Smer stúpania je zrejmý, odľava doprava, takže podlomenia č. 1 tvoria ľavú polovicu pôvodných veľkých parciel a podlomenia č. 2 pravú polovicu. Podľa prílohy č. 5 k § 12 inštrukcie B, ak by sa „veľké parcely“ v tomto prípade delili „od vrchu na spodok“, čiže od nižšieho čísla po vyššie, číslovanie podlomením by bolo parc. č. XXXX/X, XXXX/X - konfiškát. Aj v prídelovom pláne sú parc. č. XXXX/X a XXXX/X spojené svorkou, tj. ide o ucelený pozemok. Bez významu nie je ani skutočnosť, že žalovaný si nechal vyhotoviť identifikáciu pozemnoknižného stavu od spoločnosti GEOREAL spol. s r.o. dňa 04.09.2003, ešte pred začatím sporu a vypracovaním znaleckého posudku Ing. Muchu. Táto identifikácia je identická so znaleckým posudkom ako aj geometrickým plánom spoločnosti GEOTOP NITRA s.r.o. č. 15/2018. S poukazom na identifikáciu spoločnosti GEOREAL spol. s r.o. a znalecký posudok Ing. Muchu ako aj geometrický plán spoločnosti GEOTOP NITRA s.r.o. č. 15/2018 navrhol, aby súd žalobe vyhovel.

15. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že nesúhlasí s tým, že by sa mal súd sám rozhodnúť, ktorý geometrický plán vezme ako základ pre svoje rozhodnutie. Poukázala na v súčasnosti platné

ustanovenie (ďalej len ), podľa ktorého súd je viazaný len rozhodnutia príslušných orgánov o tom, či bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný delikt. Z toho vyplýva, že ods. 2 pôvodného ust. vypadol. Na základe toho uviedla, že sa pridržiava predchádzajúcich vyjadrení; preto výmer nepovažujeme za právne perfektný dokument. Ak aj právni predchodcovia žalobcov hospodárili na pôde, nejde len o technickú otázku, ale je potrebné preukázať aj ich vlastníctvo. Tento spor sa už rieši 14 rokov, preto si myslí, že je výlučne na žalobcovi preukázať, prečo sa považuje za vlastníka. Žalovaný je naďalej evidovaný ako vlastník aj na liste vlastníctva a vo vzťahu k tomu poukazuje na zásadu, že je to vyvrátiteľná domnienka vlastníctva, preukázanie opaku je na žalobcovi. Nastala veľká legislatívna zmena, podľa ktorej sa začala rešpektovať dobrá viera ako aj dobromyseľnosť vlastníkov a žalovaný predmetné nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou a stále je evidovaný ako ich vlastník. Poukázala na to, že v prvom rade sa má preukázať identickosť žalovaných nehnuteľností a až potom sa môže riešiť otázka vzdania sa vlastníctva. Čo sa týka veci samej poukazuje na to, že na základe výmeru nedošlo k reálnemu rozdeleniu pozemkov. Podľa nariadenia 4/1945Sb. sa konfiškoval majetok, pričom ak sa konfiškuje majetok, tak podľa zák. 90/1947Sb. pri konfiškácii podielu sa nehnuteľnosti musia reálne rozdeliť dohodou alebo rozhodnutím súdu. Táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Na základe toho podľa výmeru nie je reálne vyčlenená nehnuteľnosť a pravdepodobne preto sa nezachovala ani je grafická podoba a pravdepodobne preto nebolo vyobrazené v grafickej podobe rozdelenie pozemkov. Podľa konečnej prídelovej listiny z r. 1954 sa do pozemkovej knihy premietol stav, kedy sa rátalo s plnou výmerou pôvodných parciel XXXX a XXXX.

16. V priebehu konania vo vyjadreniach právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že jediným dokumentom, ktorý žalobcovia od vydania zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu predložili, je geometrický plán spoločnosti GEOTOP NITRA s.r.o. č. 15/2018. V poznámkach pod výkazom výmer geometrického plánu je uvedené, že je čiastočným prepracovaním pôvodného geometrického plánu Ing. Michala Muchu č. 25/09. Do dnešného dňa sa totiž nezachoval žiaden dokument, ktorý by preukazoval nielen polohu pridelených parciel, ale aj ich jednotlivú výmeru. Výmer o vlastníctve pôdy určoval len akú výmeru mali mať obe novovytvorené parcely XXXX/X a XXXX/X spolu. Znalec Ing. Michal Mucha pri výsluchu dňa 28.06.2010 uviedol, že neexistuje grafický prídelový plán, z ktorého by bola jednoznačne preukázaná poloha pridelených parciel, a preto pôvodné pozemnoknižné parcely 3391 a 3390 v pôvodnej pozemnoknižnej mape, kde tieto neboli rozdelené, sú jediným grafickým podkladom. Naproti tomu Ing. Štefan Kellner, ktorý bol zhotoviteľom geometrického plánu č. 51/2002, na základe ktorého bol vymedzený petit žaloby až do jej zmeny v roku 2010, určoval polohu pridelených parciel úplne inde ako geometrický plán Ing. Michala Muchu. Zároveň, pôvodný žalobca C. I. vypovedal, že pridelené parcely ležia tam, kde ich určil Ing. Štefan Kellner. Z uvedeného vyplýva, že geometrický plán spoločnosti GEOTOP NITRA s.r.o. č. 15/2018 je len technickým dokumentom adresujúcim výlučne zmeny na liste vlastníctva č. 2740, ktoré nastali po podaní geometrického plánu Ing. Michala Muchu, na ktorý sa odvolával dovtedajší petit žaloby. Nový geometrický plán nijakým spôsobom nevysvetľuje, ako prišiel k záveru o polohe ako aj výmere jednotlivých parciel a teda nijakým spôsobom neodstránil nejasnosti, ktoré vyplynuli z geometrického plánu Ing. Michala Muchu ako aj následnej výpovede Ing. Michala Muchu. Naďalej platí, že poloha aj výmery jednotlivých parciel boli určené Ing. Michalom Muchom na základe jeho vlastného uváženia a bez historických podkladov. V súlade s právnym názorom uvedeným v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, ak nebude preukázané, že žalobou označené nehnuteľnosti sú vytvorené z pridelených parciel, súd žalobu zamietne už z tohto dôvodu nezaoberajúc sa dôvodnosťou ďalších námietok žalovaných. Za situácie, keď žalobcovia nenavrhli a nepredložili akékoľvek ďalšie dôkazy v tomto smere (hoci ich na to súd vyzval), nemôže súd rozhodnúť inak, ako žalobu zamietnuť.

17. Ďalej sa vyjadrila právna zástupkyňa žalovaného k otázke vzdania sa vlastníckeho práva k prideleným parcelám, ak by súd mal za preukázané, že zmenenou žalobou označené nehnuteľnosti sú vytvorené z pridelených parciel. Žalovaný je v súčasnosti zapísaný na liste vlastníctva v C-KN ako výlučný vlastník žalovaných nehnuteľností. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 katastrálneho zákona „údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak“. „Osoby, ktoré spochybňujú hodnoverné údaje katastra, sú povinné preukázať opak, t.j. vyvrátiť ich. Rovnako to platí aj pri spochybnení správnosti záväzných údajov katastra.“ Ak žalobcovia spochybňujú hodnoverné údaje katastra, oni musia preukázať nielen to, že ich predchodcovia vlastnícke právo k žalovaným pozemkom historicky nadobudli, ale aj to, že oň neprišli. V konaní nie je sporné, že dňa 19.04.1958 právny predchodca žalobcov podpísal zápisnicu, v ktorej právny predchodca žalobcov uviedol, že „nakoľko

nemá hospodárske zriadenie, ani potrebné poťahy a nemá potrebné prostriedky k obhospodarovaniu uvedenej výmery pôdy, je ochotný túto prepustiť Cukrovaru v Nitre, národný podnik s podmienkou, že mu bude uhradená hore uvedená čiastka, t.j. Kčs 1.140.- (v starej mene)“. Spochybnila argumentáciu žalobcov a uviedla, že s poukazom na príslušné ustanovenia zák. 65/1951 Sb. vzdanie sa prídelu v prospech štátu nepodliehalo obmedzeniam, vymedzenými v iných právnych predpisoch. Vzdanie sa prídelu prídelcom konštatujú i ďalšie v spise obsiahnuté listinné dôkazy, možno preto uzavrieť, že právny predchodca žalobcov stratil vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, keďže sa svojho prídelu vzdal v prospech Cukrovaru Nitra.“ V konaní neboli predložené žiadne dôkazy, z ktorých by mohla vzniknúť akákoľvek pochybnosť o slobode prejavu vôle právneho predchodcu žalobcov vzdať sa prídelu. Zápisnica zo dňa 19.04.1958 bola právnym predchodcom žalobcov riadne podpísaná. Ak mali žalobcovia akékoľvek pochybnosti o platnosti tohto právneho úkonu, mali v tomto smere predložiť dôkazy. Žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o neplatnosti vzdania sa nehnuteľností pridelených výmerom však neboli zistené. Ak by súd mal akékoľvek pochybnosti o vzdaní sa vlastníckeho práva právnym predchodcom žalobcov, tak žalovaný tvrdí, že štát zastúpený Cukrovarom v Nitre národný podnik (resp. jeho právny nástupca) vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam vydržal. V tomto smere poukazázala na všetky doteraz predložené argumenty žalovaného. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností dodala, že žalovaný nadobudol sporné nehnuteľnosti v dobrej viere na základe kúpnej zmluvy z roku 1997 uzatvorenej so spoločnosťou SK- pen, spol. s r.o. . Kúpna zmluva je platným právnym úkonom. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný na liste vlastníctva SK- pen, spol. s r.o. Zároveň, v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy už bolo vydané rozhodnutie Pozemkového úradu Nitra č. 835/93-R-I. zo dňa 8.1.1996, ktorým sa právnemu predchodcovi žalobcov v reštitučnom konaní nepriznalo vlastníctvo k pozemkom parcelné čísla XXXX/X a XXXX/X, keďže reštitučný nárok na vydanie nehnuteľností bol uplatnený neskoro, teda až po 31.12.1992. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.1996. Podanie reštitučného nároku Arkenbergovcov nemohlo nijakým spôsobom ovplyvniť dobromyseľnosť žalovaného vo vzťahu k žalovaným pozemkom, keďže reštitučný nárok Arkenbergovcov sa týkal iných pozemkov. Žalovaný užíval sporné nehnuteľnosti nepretržite od 01.10.1997 do 16.02.2010 (deň podania návrhu žalobcu na pripustenie zmeny návrhu na súd), teda aj po uplynutí zákonnej vydržacej doby, ktorá uplynula dňa 01.10.2007. Podanie žaloby na súd dňa 09.08.2005 nemalo vplyv na plynutie vydržacej doby, nakoľko žalobca sa pôvodne domáhal určenia vlastníckeho práva k iným pozemkom vo vlastníctve žalovaného. Navyše do vydržacej doby žalovaného sa započítava aj doba dobromyseľnej držby jeho právnymi predchodcami. Odvolací súd vo svojom prvom rozsudku uviedol, že „správnosť výmeru a jeho súlad s vtedy platnými predpismi nie je možné v súčasnosti preskúmavať a takýto správny akt treba považovať za právny akt bezchybný, z ktorého musí súd v zmysle vychádzať“. Rozsudok Krajského súdu v Nitre bol vydaný v čase účinnosti v znení neskorších predpisov. V súčasnosti však súd rozhoduje za účinnosti . Uviedla, že ustanovenie nie je totožné s ustanoveniami § a 194 . Najpodstatnejší rozdiel sa týka „vyriešenej prejudiciálnej otázky“. Kým podľa ustanovenia druhá veta „ak bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza“ podľa „ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia“. Preto trvala na všetkých argumentoch týkajúcich sa nulitnosti výmeru. Zároveň, z ustanovenia Sb. vyplýva, že právnym predchodcom žalobcu mali byť pridelené do vlastníctva pridelené parcely, teda parcely „reálne oddelené“ od pôvodných pozemkov XXXX a XXXX. Z viacerých skutočností vyplýva, že k reálnemu rozdeleniu pôvodných pozemkov nikdy nedošlo, a to ani dohodou medzi Povereníctvom a O., ani rozhodnutím súdu. Tvrdí, že k reálnemu rozdeleniu nedošlo a pridelené parcely v čase vydania výmeru (ani nikdy potom) neexistovali ako vec v právnom zmysle slova, a teda nemohli byť pridelené. Skutočnosť, že do dnešného dňa sa nezachoval žiaden dokument, ktorý by preukazoval nielen polohu pridelených parciel, ale aj ich jednotlivú výmeru, to len potvrdzuje. Prídelová listina z roku 1992 bola vydaná osobám, ktoré v čase jej vydania už dávno nežili a navyše Obvodným úradom v Nitre, ktorý nemal kompetenciu vydávať prídelové listiny. Žalobcovia sa svojho domnelého vlastníckeho práva začali domáhať až v čase, keď sa vlastníkom žalovaných nehnuteľností stal medzinárodný reťazec hypermarketov a obchodných domov. Pridelené nehnuteľnosti by sa podľa tvrdení žalobcov mali v súčasnosti nachádzať nielen na pozemkoch vlastnených žalovaným, ale aj iných subjektov. Vlastníctva tých častí pridelených pozemkov, ktoré by sa mali nachádzať na pozemkoch vlastnených inými subjektmi sa však žalobcovia nedomáhajú, tvrdiac, že vedenie ďalších konaní si nemôžu dovoliť (resp. nie sú pre nich ekonomicky zaujímavé). Už aj z tohto dôvodu by pre úspešnosť žaloby muselo dôjsť k presnému určeniu polohy a rozlohy pridelených parciel, nakoľko ich

časť je v súčasnosti vo vlastníctve tretích osôb. Nesprávnym určením polohy žalovaných nehnuteľností by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv nielen žalovaného, ale aj iných subjektov. Žalobca si je vedomý historického vývoja pozemkového vlastníctva a aj prípadných krívd, ktoré utrpeli rôzne fyzické osoby pri pozemkovej reforme. Za týmto účelom boli prijaté reštitučné zákony, aby tieto krivdy boli aspoň dodatočne napravené. Podľa judikatúry tiež nemožno odoprieť pôvodným vlastníkom právo uplatňovať svoje vlastníctvo súdnou cestou, avšak za predpokladu, že svoje vlastnícke právo vedia preukázať, a tiež to, že oň neprišli. Na druhej strane však stojí právna istota pozemkového vlastníctva viac než 70 rokov od vydania výmeru a viac než 13 rokov od zamietnutia reštitučnej žiadosti. Ani po 14 rokoch súdneho konania nebolo jednoznačne preukázané, že žalobcom svedčí vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam. Za historický vývoj a núdzu o dobové dôkazy by však nemal niesť následky žalovaný. Žiada preto súd, aby v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález Ústavného súdu slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 16.3.2016) priznal vlastníckemu právu Žalovaného ochranu, ktorá mu patrí. Právny predchodca žalobcov bol nedbalý a svoj reštitučný nárok podal oneskorene. Žaloba v konaní bola podaná dňa 09.08.2005, teda po viac ako 9 rokoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí reštitučnej žiadosti.

18. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobcov uviedol, že bola tu zákonná prekážka, ktorá sankcionovala právny úkon vykonaný pred r. 2014 ako neplatný. Z oboznámeného rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že reštitúciou bola napadnutá celá pozemnoknižná parcela. Nikto nemohol byť dobromyseľný, nikto nevedel, ktorá časť je napadnutá, takže nemôžeme tu hovoriť o dobromyseľnosti. Poukázal na svoje písomné vyjadrenie, kde presne odôvodnil, že identifikácia parciel je tak správna a logická, že to hraničí až s notorietou. Podotkol, že Ing. Mucha bol vybraný ako znalec na základe rozhodnutia súdu. Keď ale súd neverí vlastnému znalcovi, myslí si, že je to dôvod na legislatívnu zmenu. Podľa žalobcov je predmet sporu identifikovaný správne a je možné o ňom rozhodnúť. Čo sa týka námietok vydržania a dobromyseľnosti, zotrval na svojich vyjadreniach. Je úplne zrejmé, že odplatnému vzdaniu sa vlastníctva nemohlo podľa Prvého nikdy dôjsť; t.j. za 1.140 korún sa nemohol I. vzdať vlastníctva, on to mohol predať, ale nie vzdať sa vlastníctva. Keby to bol predal, na pozemnoknižnej vložke je uvedené niečo iné ako rozhodnutie správneho orgánu. V r. 1992 sa stal pôvodný žalobca titulom dedičstva vlastníkom nehnuteľností, bol mu vystavený list vlastníctva, kde predmet vlastníctva nebol identifikovaný. Predmetom celého tohto konania je podľa jeho názoru dopracovanie sa k zisteniu, čo vlastne I. zdedil, lebo okolnosti založenia list vlastníctva podrobne uviedol. Z uvedeného vyplýva, že list vlastníctva bol založený po dedičskom rozhodnutí. Poukázal aj na príslušné ustanovenie katastrálneho zákona, ktorý pripúšťa dôkaz opaku. Toto zákonné ustanovenie ukladá v tomto prípade žalovanému, aby konal s opatrnosťou, ktorú možno od neho požadovať, aby zistil, či predmet právneho úkonu zapísaný na liste vlastníctva skutočne je vo vlastníctve subjektu zapísaného v časti B listu vlastníctva. Uviedol, že žalovaný takto aj postupoval ale po uzatvorení právneho úkonu. Nechal si vypracovať pasportizáciu pozemkov a zistil, že kúpil niečo, kde vlastníctvo predávajúceho je spochybnené. Obsahom spisu je aj prípis JUDr. Lulkovičovej zo 06.10.2003, z ktorého vyplýva, že žalovaný už o probléme vedel pred podaním žaloby. Teda žalovaný vedel, kde sa predmet sporu nachádza, skôr ako I.. Vedel, kde je prídel. Spoľahol sa a nevyšlo to. Žalovaný vedie spor do vyčerpania možnosti vlastníka, ktorý má, alebo ktorý disponuje listinami o vlastníctve z r. 1992. Navrhol, aby súd rozhodol v zmysle žaloby, pretože už nie je schopný preukázať nič viac ako naznačuje Krajský súd v Nitre, t.j. to, čo neexistuje. V prípade úspechu si žalobcovia uplatnili nárok na náhradu trov konania.

19. Právna zástupkyňa žalovaného v rámci záverečnej reči uviedla, že pridelené parcely nikdy neexistovali ako vec a k reálnemu rozdeleniu pôvodných pozemkov nikdy neprišlo. Pri konfiškácii platilo, že bola potrebná dohoda spoluvlastníkov alebo súhlas súdu. Samotný výmer považuje za ničotný akt jednak z formálnych dôvodov ako aj z dôvodu, že priznával vlastníctvo k neexistujúcim veciam. Právnemu predchodcovi žalobcov (pôvodnému žalobcovi) bol síce založený list vlastníctva č. XXXX, ale išlo o tzv. hluchý list vlastníctva, bez majetkovej podstaty. Poukázala na to, že geometrický plán Ing. Muchu nepotvrdzuje existenciu pridelených parciel, určuje len, kde by sa boli bývali mohli nachádzať podľa pravidiel o číslovaní parciel, ak by došlo k ich reálnemu rozdeleniu. Skonfiškovaná bola vždy len ideálna polovica každého z pôvodných pozemkov, tj. z parc. č. XXXX malo ísť o výmeru 2 570 m2 a z parc. č. XXXX malo ísť o výmeru 6 170 m2. Ing. Mucha si pritom výmeru parciel určil sám, ich polohu len predpokladal, a pri parc. č. XXXX určil výmeru 2 714 m2 a pri parc. č. XXXX výmeru 6 031 m2. Rozpor polohy a výmer samotných parciel nebol odstránený a zo strany žalobcov vysvetlený. V ostatnom sa pridržala predchádzajúcich vyjadrení a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

20. Z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím zo dňa 29.07.2014, č. OÚ-NR-PLO-2014/004832-72/91-R-III, bolo zistené, že správny orgán rozhodol o tom, že dedičia oprávnených osôb - E. O. a Mgr. S. D., spĺňajú podmienky reštitučného nároku podľa a pre zákonné prekážky uvedené v _ im nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k.úz. Nitra, vedených v pozemkovej knihe v PK vl. 524 (1378) parc. č. XXXX roľa vo výmere 5140 m2 a parc. č. XXXX lúka vo výmere 12340 m2, a to v prislúchajúcom podiele 1 v pomere k celku.

21. Podľa § 291 zák. č. 946/1811 Sb. Obecný zákoník občanský (ďalej len VOZ, účinný v čase vydania výmeru o vlastníctve pôdy) věci dělí se dle rozdílné povahy své na hmotné a nehmotné, na movité a nemovité, na zuživatelné a nezuživatelné, na cenitelné a necenitelné.

22. Podľa § 293 VOZ věci, které bez porušení jejich podstaty s jednoho místa na druhé lze přenášeti, jsou movité, jinak jsou nemovité. Věci, které o sobě jsou movité, pokládají se v právním smyslu za nemovité, tvoří-li na základě zákona nebo vlastníkova určení příslušenství nemovité věci.

23. Podľa § 353 VOZ vše, co někomu náleží, všechny jeho hmotné nebo nehmotné věci, slují jeho vlastnictví.

24. Podľa § 424 VOZ právní důvod prostředečného nabytí zakládá se na smlouvě; na pořízení pro případ smrti; na soudcovském výroku nebo na nařízení zákona.

25. Podľa § 431 VOZ ku převodu vlastnictví nemovitých věcí musí býti nabývací jednání zapsáno do veřejných knih k tomu určených. Toto zapsání nazývá se vklad (intabulace).

26. Podľa § 434 VOZ vlastnictví k nemovitostem, které nejsou zapsány v žádné knize pozemkové, převádí se soudním uložením listiny opatřené náležitostmi §§ 432 a 433. Na místo doložky vkladné nastoupí doložka, že se přivoluje, aby listina byla uložena.

27. Podľa § 444 VOZ vlastnictví vůbec může zaniknouti vůlí vlastníkovou; zákonem; a soudcovským výrokem. Vlastnictví nemovitých věcí však zaniká jen výmazem z veřejných knih.

28. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 177/1927 Sb. o pozemkovém katastru a jeho vedení (Katastrální zákon), účinný od 01.01.1928 do 31.08.1971, pozemkem podle tohoto zákona rozumí se část přirozeného povrchu zemského, která jest oddělena od sousedních částí trvale viditelným rozhraničením, hranicí správní nebo držebnostní nebo se od nich liší vzděláváním neb užíváním (§ 21).

29. Podľa § 4 ods. 2 Katastrálního zákona každý pozemek jest v pozemkovém katastru geometricky zobrazen. Takto zobrazený pozemek nazývá se parcelou. Každá parcela jest označena číslem (číslem parcelním).

30. Podľa § 42 ods. 7 Katastrálního zákona ve veřejné knize mohou býti parcely děleny, jejich hranice změněny (opraveny) nebo nové vlastnické hranice vyznačeny toliko podle geometrického (polohopisného) plánu nebo snímku katastrální mapy vyhotoveného katastrálním měřickým úřadem, nebo podle geometrického (polohopisného) plánu vyhovujícího ustanovením § 51, na němž jest katastrálním měřickým úřadem potvrzen souhlas s novým označením parcel nebo jejich dílců (§ 80).

31. Podľa výmeru o vlastníctve pôdy č. 937/48-54, vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR, zo dňa 14.05.1948 boli podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa pridelené I. C. a manž. C. do vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Nitra o celkovej výmere 5,7708 ha, ktoré sú v prídelovom pláne označené takto:

- vl. č. 3368 parc. č. XXXX/X rola o výmere 1.0000 ha,

- vl. č. 1378 parc. č. XXXX/X rola o výmere 3.4500 ha,

- vl. č. 3368 parc. č. XXXX rola o výmere 0,4463 ha,

- vl. č. 1378 parc. č. XXXX/X a 3390/2 rola o vým. 0,8745 ha, v ideálnej časti 1 + 1.

32. Z pozemkovoknižnej vložky č. 1378 pre katastrálne územie Nitra vyplýva, že pod poradovým číslom 2 bola zapísaná parcela č. XXXX o výmere 1429 štvorcových siah (poznámka súdu: 1 štvorcová siaha = 3,5967 m2, teda parcela č. XXXX bola vo výmere 5 139,68 m2) a pod poradovým č. 3 bola zapísaná parcela č. XXXX o výmere 2 holdy a 231 štvorcových siah (poznámka súdu: 1 jutro = 1600 štvorcových siah a 1 štvorcová siaha = 3,5967 m2, teda parcela č. XXXX bola vo výmere 12 340,28 m2). V časti B. uvedenej vložky boli vlastníkmi Estere Gese - podiel 2/4, mal. E. a O. O., každý v podiele 1. (B9), a to titulom č. k. D 1661/43-12. Následne došlo ku dňu 08.04.1960 podľa rozhodnutia pôdohospodárstva rady MsNV v Nitre k odpisu nehnuteľností - parc. č. XXXX, XXXX do vl. č. 524 pre Čsl. štát v správe Cukrovar, n.p., Nitra. V pozemnoknižnej vložke č. 524 boli nehnuteľnosti evidované ako parc. č. 3390 roľa o výmere 5140 m2 a parc. č. XXXX lúka o výmere 12 340 m2.

33. Dôležitou v tomto spore aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý je pre súd prvej inštancie záväzný, bolo posúdenie, či nehnuteľnosti, novovytvorené parcely podľa geometrického plánu GEOTOP Nitra s.r.o., č. 15/2018, zodpovedajú prideleným parcelám č. XXXX/X a XXXX/X. Súd sa zaoberal aj platnosťou všeobecného intabulačného princípu na konfiškovaný majetok. Konfiškačný dekrét túto závažnú otázku výslovne neriešil, a tým ani nestanovil výnimku z tohto princípu. Preto v čase vzniku právnych vzťahov k spornej nehnuteľnosti, platila na Slovensku právna úprava zhodná so Všeobecným z r. 1811; Dočasnými súdnymi pravidlami z r. 1861 došlo k recipovaniu príslušných ustanovení týkajúcich sa nadobúdania a zániku pozemnoknižných práv, ako aj k recipovaniu pozemnoknižného poriadku. So zreteľom na princíp dvojfázovosti nadobudnutia vlastníctva možno teda v tejto veci usudzovať, že konfiškačný dekrét v zmysle záverov VOZ ex lege založil právny dôvod (titul) nadobudnutia vlastníctva, samo vlastníctvo sa však v zmysle VOZ nadobúdalo len a najskôr intabuláciou (modus). S tým súvisí aj VOZ, ktorý v prvej vete stanovil rôzne spôsoby zániku vlastníctva, v druhej vete však špecificky dodával, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zaniká „len výmazom z verejných kníh“. Preto pokiaľ vlastník nehnuteľnosti nebol z pozemkovej knihy vymazaný, bol stále právom považovaný za vlastníka; tento princíp nezrušil (a to ani analógiou) ani <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1947/90/> Zb., ani <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1947/142/> Zb.

34. Nadobúdanie vlastníckeho práva na základe prídelov a výmerov o vlastníctva vydaných na základe povojnového zákonodarstva, bolo ako právna otázka riešená vo viacerých rozhodnutiach slovenských a českých súdov a ich odvolacích ako aj dovolacích inštancií. V tomto smere treba uviesť, že pre nadobudnutie vlastníckeho práva preto nebol potrebný vklad vlastníckeho práva do pozemkových kníh ani odovzdanie nehnuteľností (rozhodnutie ÚS ČR zo dňa 21.10.1998, sp. zn. <http:// merit.slv.cz/III.US423/1997>). Prídelová listina je nadobúdacím titulom vlastníckeho práva prídelcu k pridelenému pozemku (rozhodnutie NS SR sp. zn. <http://merit.slv.cz/4Cdo/133/2003>).

35. Je pravdou, že právny zástupca žalobcov predložil geometrický plán spoločnosti GEOTOP Nitra s.r.o., č. 15/2018, ktorým mali byť podľa neho identifikované nehnuteľnosti a zároveň v ňom mal byť premietnutý súčasný stav. Zo samotnej poznámky na geometrickom pláne ale vyplýva, že ide len o čiastočné prepracovanie pôvodného geometrického plánu Ing. Muchu č. , ktorý bol súdu známy už v čase predchádzajúcich rozhodnutí. Okrem toho žalobcovia nepredložili žiadny iný relevantný dôkaz, ktorým by preukázali ich tvrdenia.

36. Súd uvádza, že v tomto prípade žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, pretože sporné nehnuteľnosti nie sú presne zidentifikované so súčasným stavom evidencie týchto nehnuteľností, to znamená, súdu nie je zrejmé, ani nie je geometrickým plánom hodnoverne graficky znázornené, ktorým novovytvoreným parcelám a v akej výmere zodpovedajú nehnuteľnosti pôvodným parcelám, ktoré mali byť pridelené právnym predchodcom žalobcov.

37. Skúmaním obsahu výmeru o vlastníctve z 14.05.1948 je potrebné dospieť k záveru, že ak sa mal predmet prídelu stať samostatným predmetom práva spôsobilým na nakladanie, bol nevyhnutný postup a splnenie podmienok podľa vyššie uvedených právnych predpisov (zameranie a určenie polohy a tvaru pridelenej nehnuteľnosti, potvrdenie katastrálnym meračským úradom s následným zápisom do pozemkovej knihy - § 4, § 42 ods. 7 katastrálního zákona). Ak tento postup dodržaný nebol, je vylúčené, aby právni predchodcovia žalobcov účinne nadobudli vlastníctvo k presne neurčenej a neohraničenej časti zemského povrchu, resp. fakticky ani právne neexistujúcemu pozemku. Označenie nehnuteľnosti

ako „ parc. č. XXXX/X a XXXX/X rola o vým. 0,8745 ha“, vyžaduje presnú identifikáciu predmetu prípadného prídelu, jeho zameranie, ohraničenie a vyznačenie v teréne. Takéto dôkazy žalobcovia súdu ale nepredložili, z dôvodu čoho súd žalobu žalobcov zamietol.

38. V konaní boli ako dôkazy predložené ohľadne polohy nehnuteľností - pozemkov, 2 rozdielne geometrické plány, prvý geometrický plán, vyhotovený Ing. Kellnerom č. 51/2002 bol súčasťou žaloby a druhý v poradí, vyhotovený v spore, vypracovaný Ing. Muchom pod č. ako ustanoveným znalcom. Podľa geometrického plánu Ing. Muchu, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 25/09, bol v spore zo strany žalobcov predložený geometrický plán spoločnosti GEOTOP Nitra, s.r.o., č. 15/2018, ktorý spočíval len v prepracovaní pôvodného geometrického plánu Ing. Muchu z dôvodu zmeny jednotlivých nehnuteľností, evidovaných na LV č. XXXX, kat. úz. Nitra. Ako bolo uvedené v už predchádzajúcich súdnych rozhodnutiach, ide o rozporné geometrické plány, pričom samotný pôvodný žalobca (neb. C. I.) v spore vo svojej výpovedi uviedol, že pozemky sa v teréne nachádzajú presne tam, kde ich hranice vymeral geodet Ing. Kellner. Je pravdou, že súdom ustanovený znalec Ing. Mucha v znaleckom posudku č. 25/2009 sa pri identifikáciách parciel výpočtami a graficky pokúsil zistiť polohu a variant rozdelenia parciel 3390 a 3391, ale ani jeho záver vzhľadom na všetky ostatné vykonané dôkazy v konaní súd nepovažuje za dostatočný k tomu, že predmetný geometrický plán a v nadväznosti naň aj geometrický plán spoločnosti GEOTOP Nitra, s.r.o., č. 15/2018, jednoznačne definuje hranice pôvodných pozemnoknižných parciel. Preto nie je možné explicitne určiť vlastnícke právo podľa pozemkovej knihy. Spôsob, ktorým identifikoval znalec sporné nehnuteľnosti, sa mohol možno len priblížiť k pravdepodobnému stavu, keďže v pozemkovoknižnej mape nebolo premietnuté rozdelenie parciel, kde zostali zakreslené ako celok. Rozporná ale zostáva tá skutočnosť, že vo výmere o vlastníctve pôdy č. 937/48 sú uvedené dve samostatné parcelné čísla, pričom druh pozemku a samotná výmera pozemku je uvedená len jedna. Pritom ak sa porovnajú pôvodné pozemky, tak parc. č. XXXX a XXXX, ktoré mali byť rozdelené, je zrejmé, že pri každej z nich je uvedený iný druh pozemku (parc. č. XXXX ako roľa a parc. č. XXXX ako lúka).

39. Podľa terajšieho stavu zapísaného v katastri nehnuteľností, sú žalované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Pokiaľ ide o to, že žalobcovia poukázali v konaní na to, že nehnuteľnosti prededil pôvodný žalobca Štefan I. po svojich rodičoch ako prídelcoch, súd poukazuje na to, že v tom čase bol založený len hluchý list vlastníctva, tj. list vlastníctva, na ktorom nie je v majetkovej podstate uvedená nehnuteľnosť. V rámci dedičského konania nebol vtedajší pozostalostný súd oprávnený vecne preskúmavať výmer správneho orgánu, takým správnym rozhodnutím bol viazaný, z čoho samozrejme vyplývalo, že vydal predmetné dedičské rozhodnutia, pričom v skutočnosti nehnuteľnosti v tom čase užíval niekto iný. Zo samotnej identifikácia parciel zo dňa 26.02.1996 vyplýva, že parc. č. XXXX/X a XXXX/X ako roľa o výmere 8745 m2 sú podľa dostupných geodetických podkladov neidentifikovateľné a k ich identifikácii sa má priložiť prídelový plán s grafickou aj textovou časťou.

40. Nakoľko z existujúcich podkladov, ktoré majú vypovedaciu hodnotu, nie je možné jednoznačne zadefinovať hranice pozemkovoknižných parciel, nie je možné ani jednoznačne určiť vlastnícke právo podľa pozemkovej knihy.

41. Podľa o katastri nehnuteľností <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/162/> a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

42. Podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/162/>údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.

43. Podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/> kataster obsahuje tieto údaje: a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov,

súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cene nehnuteľnosti a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach, c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len „vlastník“) a o inej oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, a ak ide o cudzinca, iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach, e) sídelné a nesídelné geografické názvy.

44. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je možné jednoznačne určiť, z ktorých pozemkovoknižných parciel boli vytvorené parcely č. XXXX/X a XXXX/X , z dôvodu čoho nie je možné s určitosťou identifikovať pozemkovoknižný stav so žalovanými parcelami CKN, zapísanými na LV č. XXXX, kat. úz. Nitra.

45. S ohľadom na znenie § 70 zákona č. XXX/XXXX Z. z., ako aj vzhľadom na to, že predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva žalobcov k parcelám registra „C“, č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere č. 7 m2, par. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere č. 54 m2, par. č. XXXX/ XX zastavaná plocha o výmere č. 771 m2, par. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere č. 3589 m2, par. č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere č. 356 m2, a par. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere č. 645 m2, kat. úz. Nitra, sa teda údaj, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľnosti k. ú. Nitra - vlastnícke právo žalovaných k doteraz evidovaným parcelám na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, nepodarilo žalobcom tak, ako požadovali v tejto žalobe, vyvrátiť; preto platí to, čo je v katastri nehnuteľností uvedené.

46. Súd podľa hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

47. S poukazom na uvedenú zásadu voľného hodnotenia dôkazov, súd posúdil jednotlivé dôkazy, a to najmä rozporné geometrické plány Ing. Kellnera a Ing. Muchu, geometrický plán spoločnosti GEOTOP Nitra s.r.o., identifikáciu od spoločnosti GEOREAL NITRA spol. s r.o., výpoveď pôvodného žalobcu.

48. Na základe toho, že z týchto dôkazov nebolo možné bezpochybne určiť, či žalované pozemky boli vytvorené z pridelených parc. č. XXXX/X a XXXX/X, a žalobcovia žiadne iné návrhy na doplnenie dokazovania nepredniesli a ani nepredložili, súd z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobu žalobcov zamietol. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že výmerom vymedzené parc. č. XXXX/X a XXXX/X rola o výmere 0,8745 ha, neboli nikdy zamerané, preto žalobcovia ani nemohli nadobudnúť vlastníctvo k presne neurčenej a neohraničenej časti zemského povrchu, resp. fakticky ani právne neexistujúcemu pozemku. Okrem toho z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu (najmä výpis z pkn. vl. 1378 a následne 524 pre kat. úz. Nitra) nevyplýva, že by došlo pri parc. č. XXXX a XXXX k zmenšeniu výmery týchto parciel z dôvodu, že mali byť rozdelené podľa výmeru o vlastníctve pôdy. Reálne rozdelenie pozemkov ako aj ich poloha nebola preukázaná ani zo spomínaných geometrických plánov Ing. Muchu a spoločnosti GEOTOP Nitra s.r.o., ktoré v spojení s ďalšími vykonanými dôkazmi (výsluch pôvodného žalobu) hodnoverne nepotvrdili dôvodnosť určovacej žaloby.

49. Súd mal povinnosť v rámci tohto súdneho konania zaoberať sa všetkými skutočnosťami, a dôsledne posúdiť okolnosti prídelového konania na pôvodnej parcele č. XXXX a XXXX, v nadväznosti na predmet tohto súdneho konania (sporné parcely). V súvislosti s tým súd poukazuje na to, že doteraz nie je jasné, že by došlo a ak áno, ako k identifikácii parciel uvedených vo výmere o vlastníctve pôdy č. 937/48, v spornej časti (parc. č. XXXX/X a XXXX/X) na súčasný stav katastra nehnuteľností; tj. keďže nebol predložený technický podklad k prídelom - geometrický plán alebo rozdeľovací plán (či parcely podľa predloženého výmeru č. 937/48 skutočne zodpovedajú parcelám č. XXXX/X a XXXX/ X, v súčasnosti sporným parcelám registra katastra nehnuteľností, resp. ich častiam,

parc. reg. „C“ č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. Nitra, na žalovaného).

50. V rámci dokazovania pred súdom platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Pretože žalobcovia dôkazné bremeno neuniesli, súd ich žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobcovia súdu nepreukázali, že by nimi označené nehnuteľnosti, ktorých určenia sa dedičstva sa po ich právnom predchodcovi domáhajú, zodpovedali prideleným parcelám, sa súd už ďalej nezaoberal otázkami vydržania vlastníckeho práva na strane žalovaného ako aj možnej straty vlastníckeho práva jeho vzdaním sa na strane právnych predchodcov žalobcov (pôvodných prídelcoch).

51. Okrem toho súd nad rámec uvádza, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy (evidovanej pod č. V 2946/97), ktorej neplatnosť nebola žiadnym rozhodnutím určená, preto ju súd považuje za platnú. V tomto smere preto poukazuje aj na súčasnú ustálenú prax súdov, podľa ktorej z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Ak by sa aj v tomto prípade preukázala dôvodnosť žaloby, čo ale nie je tento prípad, súd by prihliadol na princíp všeobecnej spravodlivosti a pri rozhodovaní by posudzoval tú skutočnosť, či žalovaný konal v dobrej viere a či mu preto svedčí vlastníctvo nehnuteľností (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo 16. marca 2016).

52. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. O trovách konania súd rozhodol vo výroku II. rozsudku v súlade s tak, že žalovaný má voči žalobcom, ktorí boli v spore v celom rozsahu neúspešní, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

55. Vzhľadom k tomu, že v konaní bol vyhotovený znalecký posudok, súd rozhodol aj o náhrade trov štátu proti stranám sporu. V konaní štátu vznikli trovy konania spojené s vykonávaním dôkazu - znaleckému posudku podľa uznesenia č. k. -502 z 19.03.2009, preto súd rozhodol, že štát má právo na náhradu trov konania voči žalobcom, a to v súlade s . vypustil úpravu trov štátu, pričom nezohľadnil trovy vzniknuté v konaniach začatých pred jeho účinnosťou (čo je aj prípad prejednávanej veci). Povinnosťou súdu preto bolo vysporiadať sa s touto situáciou. Súd tak aplikujúc základné princípy má za to, že štátu patrí náhrada trov, ktoré mu reálne vznikli (reálne ich vynaložil), v súlade s vtedy platnou procesnou normou ( ), ktoré mu garantovala nárok na ich náhradu. Garanciu tohto nároku už nový procesný predpis nedáva a štát nemá priestor na uplatnenie si skôr vzniknutých trov. Súd preto dospel k záveru, že je potrebné aplikovať základný princíp uvedený v a priznať štátu nárok na náhradu vzniknutých trov. Priznanie tohto nároku štátu si súd prvej inštancie volí ako normu, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tak, že jej výsledkom bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (priznávajúcich v doterajšej súdnej praxi štátu nárok na náhradu vynaložených trov konania). Vzhľadom na absenciu úpravy trov konania štátu v súd aplikoval , nakoľko štátu vznikli trovy konania v súvislosti s dokazovaním. Pretože žalobcovia boli v spore v celom rozsahu neúspešní, súd rozhodol tak, že štát má právo na náhradu trov konania voči žalobcom tak, ako je uvedené vo výroku III. rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( , ďalej ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.