Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-474-2006.pdf
PDF · 64.66 KB
No categories available
5Er/474/2006
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Claimman, a.s., so sídlom Bratislava, Koceľova 34, IČO: 50 291 726, proti povinnému: S. D., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, L. J. J. Č.. XXX, o vymoženie 306,15 Eur s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, pripojeného exekučného titulu a návrhu súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bol dňa 11.04.2006 poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Jozef Ivančík, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Výpalisko 2 (ďalej len exekútor).
2. Lustráciou v registri obyvateľov súd zistil, že povinný dňa 09.01.2009 zomrel. Po povinnom prebehlo na tunajšom súde dedičské konanie pod sp. zn. 8D/33/2009, ktoré bolo uznesením pod sp.zn. 8D/33/2009-20 zo dňa 11.03.2009 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2009 v časti zastavenia konania a dňa 21.04.2011 v časti odmeny.
3. Podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku (ďalej ExP) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 200 ods. l ExP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
6. Podľa § 200 ods. 5 ExP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
7. Podľa § 203 ods. 2 ExP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil
8. Z dedičského konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 8D/33/2009 vyplýva, že poručiteľ (povinný) nezanechal žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené uznesením tunajšieho, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2011 v časti zastavenia konania a dňa 21.04.2011 v časti odmeny. Súd teda exekúciu zastavil podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko bolo preukázané, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo uznesením
tunajšieho súdu č.k. 8D/33/2009-20 zastavené pre nemajetnosť. Z daného teda možno konštatovať, že nemajetnosť povinného existovala už v čase jeho života a nie je preto možné zastaviť exekúciu s poukazom na iné ustanovenie Exekučného poriadku, nakoľko prvotná príčina zastavenia exekúcie by spočívala v nemajetnosti povinného.
9. Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení 7MCdo 5/2011 zo dňa 13.5.2011 okrem iného konštatoval aj, že „...V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jej nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku ). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinnej (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku)...“
10. V tomto prípade, o trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením, po ich vyčíslení súdnym exekútorom.
11. Podľa § 243 h Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Poučenie:
Proti výroku I. uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.