Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6S-2-2019.pdf
PDF · 96.52 KB
Case nature
Subarea
6S/2/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky - Disciplinárna komisia, so sídlom Krasovského ulica 13, 851 01 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. DK 1/2016-118 zo dňa 28.04.2016 , jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 07.01.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. DK 1/2016-118 zo dňa 28.04.2016 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Priebeh administratívneho konania a rozhodnutie správneho orgánu.
2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca podal voči notárke N.. S. G. návrh zo dňa 30.12.2015 na začatie disciplinárneho konania pre podozrenie zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa § 63, § 36 ods. 1, § 2 ods. 2 a § 13 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok“), ktorým navrhol uložiť disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu 1 500,- eur.
3. Podaný disciplinárny návrh prejednal žalovaný - Disciplinárna komisia Notárskej komory Slovenskej republiky, ktorý rozhodnutím č. DK 1/2016-118 zo dňa 28.04.2016 rozhodol tak, že notárke N.. S. G.Č.J. uložil disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 150,- eur a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 334,68 eur. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil v časti návrhu ministra spravodlivosti, že notárka pri spísaní spornej notárskej zápisnice nemala k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady, tento návrh zamietla a v časti návrhu ministra spravodlivosti, že notárka nesprávne určila obdobie, kedy malo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, konanie zastavila, nakoľko bol návrh v tejto časti podaný oneskorene.
Žalobné dôvody.
4. Žalobca uviedol, že žalovaný opatril napádané rozhodnutie dátumom 28.04.2016. Okrem skutočnosti, že v dôsledku uvedeného nevie určiť, či disciplinárna komisia rešpektovala § 93 ods. 2 Notárskeho poriadku a doručil mu rozhodnutie do 30 dní odo dňa vydania rozhodnutia, napádané rozhodnutie
(ktoré bolo žalovaným reálne vydané v roku 2018) vyhotovil so spätným dátumom (t.j. 28.04.2016). Naviac, v poučení sa žalovaný odvoláva na neplatné ustanovenie právneho predpisu, teda umožňuje účastníkom konania podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok v zmysle § 93 ods. 2 druhá veta Notárskeho poriadku účinného do 30.06.2016, hoci medzitým nadobudla účinnosť nová právna úprava
- zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) (a novela Notárskeho poriadku - zákon č. 125/2016 Z.z.) a v priebehu času už jednu správnu žalobu podľa ustanovení SSP Krajskému súdu v Bratislave adresoval. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/195/2016-32 zo dňa 28.11.2017 bola vec zrušená a vrátená na ďalšie konanie. Žalovaný mal opätovne vec rozhodnúť, čo však nespravil, keďže rozhodnutie datoval k spätnému dátumu, pričom ho tiež nesprávne poučil o možnosti podania opravného prostriedku. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 191 ods. 1 písm. g) SSP a konštatoval, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, resp. že rozhodnutie bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu (§ 191 ods. 1 písm. a) SSP). Žalobca ďalej poukázal na str. 11 až 13 napádaného rozhodnutia v ktorom žalovaný uvádza, že má za to, že celý návrh žalobcu bol podaný oneskorene, avšak napriek tejto skutočnosti konanie nezastavil, ale návrh v časti zamietol, v časti mu vyhovel a v časti konanie zastavil. Naviac, toto závažné vyhlásenie sa v pôvodnom rozhodnutí č. DK 1/2016-100 zo dňa 17.08.2016, ktorým veci prvýkrát žalovaný rozhodol vôbec nenachádzalo. Na základe uvedeného tak konštatoval, že v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, t.j. nezrozumiteľnosť logickú, nakoľko zistený skutkový stav nemohol odôvodniť žalovaného k uvedeným záverom, a tiež ide o nedostatok dôvodov, nakoľko žalovaný neodôvodnil logickosť svojho konania, ktorá ho k uvedeným záverom viedla.
5. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný pri rozhodovaní o výške pokuty, nielenže neodôvodnil jej výšku, ale ani neskúmal majetkové pomery disciplinárne obvinenej notárky, ktorá priamo ovplyvňuje výšku pokuty, resp. ak bol tento dôkaz vykonaný, žalovaný ho o tom neoboznámil.
6. Žalobca dal do pozornosti súdu, že pôvodným vlastníkom zapísaným v listoch vlastníctva správne a oprávnene patrí ochrana ich vlastníckeho práva, a to erga omnes (proti všetkým), nakoľko boli po splnení všetkých zákonných podmienok (formálnych i materiálnych) za vlastníkov uznaní platným právom. Vlastnícke právo je chránené nielen príslušnými zákonmi, ale aj samotnou Ústavou SR a môže byť spochybnené iba právoplatným rozhodnutím súdu. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z.z. Slovenský pozemkový fond nakladá s pozemkami tzv. nezistených vlastníkov. Termín „nezistený vlastník“ je jasne daný, a to v § 8 ods. 1 písm. c) a d) v spojení s § 13 a § 16 ods. 1 písm. b) a c) cit. zákona - ide o vlastníkov, ktorí sú známi, ale ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe a o vlastníkov, ktorí nie sú známi. Žalovaný bez bližšieho odôvodnenia neuznal dôvody navrhovateľa a jeho návrh v časti potreby vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu zamietol, t.j. uznal notárke správnosť a zákonnosť použitia § 63 Notárskeho poriadku. Žalobca uviedol, že pochybnosti o správnosti posúdenia veci žalovaným je potrebné doložiť i jeho právoplatným rozhodnutím v obdobnom prípade, v ktorom rozhodol diametrálne odlišne. V tomto smere mal za preukázané, že došlo k odklonu od zaužívanej rozhodovacej praxe žalovaného, a teda aj k porušeniu precedenčnej zásady koncipovanej v § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), podľa ktorej správne orgány dbajú o tom, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Precedenčná zásada (zásada materiálnej rovnosti účastníkov konania, zásada legitímnych očakávaní) je inštitútom, ktorého podstata spočíva v tom, aby v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, pričom nejde len o extrémne odklony, ale aj o akékoľvek iné neopodstatnené odklony majúce parciálny charakter. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Z dôvodu opatrnosti vyjadril aj pochybnosti o účinkoch doručeného rozhodnutia a bol názoru, že sporné rozhodnutie okrem závažných obsahových vád trpí aj vadami formy a procesného postupu, keď rozhodnutie doručoval žalovaný osobe, ktorá účastníkom konania ani nebola (ministerstvu spravodlivosti SR a nie ministrovi spravodlivosti SR).
7. Žalobca ďalej poukázal, že žalovaný v rozhodnutí uviedol, že dňom, kedy sa žalobca o disciplinárnom previnení dozvedel bol podľa jeho právneho názoru deň doručenia podnetu úradu, t.j. 03.11.2014. Uvedené tvrdenie je však nesprávne. Po správnosti ide o skutočnosť, že deň 03.11.2014 bol dňom, kedy sa žalobca dozvedel, že iný orgán sa domnieva, že bolo spáchané disciplinárne previnenie. Toto
presvedčenie sám v danom čase nemal a ani nemohol mať. Úrad ako podnecovať mu svoje podozrenie oznámil na základe obmedzeného rozsahu listín, ktoré mal v tom čase k dispozícii (spravidla nie všetky, t.j. iba notárske zápisnice bez príloh, keďže notársky spis nemôže notár sprístupniť tretím osobám mimo samotných účastníkov notárskych úkonov, a to pod hrozbou porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť precizovanej v § 39 Notárskeho poriadku). Naviac, toto disciplinárne previnenie, na ktorého existenciu mal úradu upozorniť, zhrnul úrad extrémne všeobecne a len ako domnienku. Z podnetu úradu nebolo jasné, ktoré konkrétne notárske zápisnice mali vykazovať tie-ktoré nedostatky alebo dokonca kombináciu nedostatkov. Ako už uviedol, úrad nedisponovať.
8. Vzhľadom na deklarovanú povinnosť mlčanlivosti notára ani nemohol disponovať takými informáciami, aby mohol bez ďalšieho šetrenia a s istotou kvalifikovať (pomenovať) konkrétne pochybenia notárky a vedieť tieto pochybenia na disciplinárnom pojednávaní aj náležite preukázať. Podstatnou skutočnosťou však zostáva, že subjektívnu lehotu nie je možné odvíjať od objektívnej skutočnosti tak, ako to prezentoval žalovaný. Ten nazval jeho postup za ľubovôľu (svojvôľu), s čím však nemožno v žiadnom prípade súhlasiť. Pojem „subjektívna“ bezosporu vyjadruje úmysel zákonodarcu, aby v každom jednom prípade boli zohľadnené aj subjektívne možnosti a nástroje navrhovateľa disciplinárneho konania a jeho aparátu (vzhľadom na počet a charakter prípadov, ktoré sa v štátnej sfére môžu vyskytnúť). O svojvôli tak nemožno hovoriť, nakoľko je limitovaný objektívnou lehotou. Naviac, doručenie do podateľne ministerstva je objektívnou skutočnosťou iba s ohľadom na presný čas (dátum a hodinu), ktorý je objektívnou veličinou, avšak nijakým spôsobom nezohľadňuje odborný potenciál samotného podnetu, ktorý je často vysoko nekvalifikovaným. V tomto svetle žalovaným prezentovaný výklad zákona významnou mierou znevýhodňuje jeho postavenie, čo je rovnako neželaný stav, ako keby malo ísť o jeho svojvôľu. Na druhej strane, za jednoznačný (a objektivizovaný) moment, kedy mal vedomosť o všetkých okolnostiach prípadu v daných prípadoch skutočne a bez pochybností nadobudol (bez toho, aby bol ovplyvnený hodnotením iného nekvalifikovaného subjektu), je dátum doručenia notárskych spisov do podateľne ministerstva. Žalobca uviedol, že nemenej dôležitou v rade argumentov je i skutočnosť, že do textu samotnej notárskej zápisnice sa nie vždy musia preniesť (hoci by sa mali) všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré mal daný notár pri spísaní notárskej zápisnice k dispozícii. Skutočnosť, že sa informácia neobjaví v texte notárskej zápisnice, neznamená, že nie je súčasťou príloh k nej. V prvom prípade, teda ak by sa niektorá zo zákonných podmienok nepretavila do obsahu zápisnice, avšak informácie, z ktorých by sa jej splnenie javilo za preukázané, by bolo súčasťou ďalších listín k notárskej zápisnici, by v najhoršom prípade zakladalo porušenie § 63 ods. 1 písm. b) Notárskeho poriadku, t.j. že notár neoznačil dôkazy, ktoré však k dispozícii mal. V druhom prípade, teda ak by sa prešetrením obsahu spisu zistilo, že notár nemohol mať splnenie podmienok vydržania za preukázané ani z týchto listín, jeho konanie by klasifikoval ako porušenie § 63 ods. 1 písm. a) Notárskeho poriadku.
Vyjadrenie žalovaného.
9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 18.03.2019 a uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojom rozhodnutí.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.
10. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) predtým ako podrobil napadnuté rozhodnutie žalovaného meritórnemu súdnemu prieskumu zaoberal sa skúmaním podmienok konania (§ 97 SSP).
11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
14. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
15. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
16. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliadne na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
17. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
18. Krajský súd pred prejednaním žaloby vychádzajúc z jej obsahu (predmetu a účelu) a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného najskôr posudzoval splnenie podmienok konania zo strany žalobcu, t. j. či je osobou oprávnenou na podanie predmetnej žaloby v súlade s ust. § 178 ods. 1 SSP, upravujúceho jeho aktívnu žalobnú legitimáciu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že obdobnú právnu otázku už riešil Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5S/148/2017 v ktorom uznesením zo dňa 30.01.2018 žalobu odmietol a správnosť tohto uznesenia potvrdil aj Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4 Asan/19/2018. Obdobne postupoval Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6S/40/2017, ktorý bol potvrdený uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Asan/34/2018.
19. Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, ktoré bolo zavŕšené vydaním rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy za súčasného splnenia predpokladu - ukrátenie na subjektívnych právach žalobcu spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
20. Iba samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a jeho namietaná nezákonnosť nie je postačujúce. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky svojej procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby, ktorou sa domáha súdneho prieskumu rozhodnutia/ opatrenia orgánu verejnej správy v správnom súdnictve.
21. V prejednávanej veci súd považuje za nesporné, že žalobca bol účastníkom administratívneho (disciplinárneho) konania, ktorého začatie sám inicioval podaním disciplinárneho návrhu ( v čase podania návrhu - Tomáš Borec, minister spravodlivosti SR) voči notárke N.. S. G., keďže v zmysle § 92 Notárskeho poriadku bol orgánom oprávneným na podanie takéhoto návrhu, o ktorom bolo následne vedené riadne disciplinárne konanie zavŕšené vydaným rozhodnutím žalovaného.
22. Pokiaľ ide o druhý predpoklad aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, týmto je existencia nesporného ukrátenia na jeho subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v dvoch rovinách, v rovine subjektívneho práva a v rovine jeho ukrátenia.
23. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou (v súčasnosti prvá hlava tretej časti SSP - § 177 a nasl.) domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011 z 24.02.2011).
24. Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania v jeho rámci realizuje svoje verejno-mocenské oprávnenia (v danom prípade podanie disciplinárneho návrhu voči notárke).
25. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď správnou žalobou napadnutým rozhodnutím/opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby.
26. Podľa názoru krajského súdu žalobca bol účastníkom administratívneho konania (v danom prípade disciplinárneho konania voči notárke), ktorého výsledkom je rozhodnutie, ktoré sa touto správnou žalobou napáda. V rámci uvedeného administratívneho konania však žalobca (v tom čase - Tomáš Borec, Minister spravodlivosti SR) ako splnomocnený oprávnený správny orgán realizoval svoje verejno
- mocenské oprávnenie vyplývajúce mu z § 92 Notárskeho poriadku, t.j. oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania voči príslušnej notárke.
27. Rozhodnutie, ktoré sa touto žalobou napáda, je výsledkom administratívneho (disciplinárneho) konania, ktorého žalobca (v danom čase - Tomáš Borec, minister spravodlivosti SR) bol účastníkom a v rámci tohto administratívneho konania ako jeho účastník v plnom rozsahu realizoval svoje verejno
- mocenské oprávnenie (dohľad a dozor nad notármi). V uskutočnenom disciplinárnom konaní vydané (touto žalobou napadnuté) rozhodnutie sa však nijako nemôže týkať subjektívnych práv fyzickej osoby Tomáša Boreca, vtedajšieho ministra spravodlivosti SR, resp. každého ďalšieho (aj súčasného) ministra spravodlivosti SR - Gábora Gála, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovali by jeho právnu pozíciu, zasiahli by do jeho právnej sféry alebo by spôsobili zmenu jeho právneho postavenia. Potom je potrebné prijať záver, že žalobca nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie predmetnej žaloby, t.j. nemá aktívnu procesnú legitimáciu vyplývajúcu z § 178 ods. 1 SSP (uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/148/2017 - 35 a uznesenie sp. zn. 6S/342/2016 zo dňa 26.04.2018).
28. Správny súd je názoru, že v danom prípade ide o nedostatok aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby, nakoľko žalobca v podanej žalobe nijako neodôvodnil ukrátenie na svojich subjektívnych právach vydaným napadnutým rozhodnutím žalovaného. Zároveň je treba konštatovať, že žalobca v disciplinárnom konaní nevystupoval ako fyzická osoba, ale ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy - ministerstva spravodlivosti SR, t.j. ako orgán verejnej moci. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že poslaním súdneho prieskumu nie je ochrana subjektívnych práv orgánov verejnej moci (v danom prípade žalobcu) v prebiehajúcom administratívnom konaní pred iným orgánom verejnej moci, ktorým prislúcha administratívne konanie vykonať (Notárska komora Slovenskej republiky - Disciplinárna komisia).
29. Uvedený právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v uznesení č.k. 10Asan/34/2018 zo dňa 28.02.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6S/40/2017 v obdobnej právnej otázke. Najvyšší súd SR vyslovil záver, že „nositeľom subjektívnych práv v zmysle § 177 ods. 1 SSP v spojení s § 2 ods. 1 SSP je konkrétna fyzická alebo právnická osoba a nie funkcia ministra spravodlivosti, preto sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že bol ukrátený na jeho subjektívnych právach. Predmetom tohto súdneho konania nebolo, či minister spravodlivosti vykonáva svoju právomoc, či je vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti s notármi, otázky dozoru, či dohľadu, ale to, či má na podanie takejto žaloby aktívnu procesnú legitimáciu. Ďalej uviedol, že navrhovateľ disciplinárneho, či priestupkového konania nie je rozhodnutím orgánov verejnej správy dotknutý na svojich právach. Rozhodnutie či už o priestupku alebo o disciplinárnom previnení sa týka len obvineného a nezasahuje do právnej sféry navrhovateľa a ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia. Uvedené rozhodnutia najvyšších súdnych autorít je možné považovať už za ustálenú judikatúru, ktorá nebola ani najvyšším a ani ústavným súdom prekonaná. Odlišné rozhodnutia nižších súdov možno chápať len ako pokus o zmenu tejto judikatúry, ktorý sa im však nepodarilo zatiaľ dostatočne odôvodniť“.
30. Nakoľko žalobca jednoznačne nemá žalobnú legitimáciu v zmysle § 178 SSP na podanie predmetnej žaloby a nijako nie je preukázané ukrátenie na jeho subjektívnych právach/právom chránených záujmoch, správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol.
31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť lendo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.