Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/99/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava, deti rodičov: matky C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Ľubomírom Dvorským, advokátom, so sídlom F. G. D. XXX/XX-X, XXX XX H. a otca I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Pred poľom 1652, 911 01 Trenčín, IČO: 36 857 882, o zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -162 zo dňa 15. augusta 2023

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. -162 zo dňa 15. augusta 2023 p o t v r d z u j e, s tým, že opravuje záhlavovú časť rozsudku okresného súdu, ktorá správne znie: …„o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava“ … .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca. Podľa výroku II. právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia. Výrokom III. uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou 200,- Eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 170,- Eur mesačne k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. zmenil v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom A. a C. rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. -90 zo dňa 23.02.2022. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom V. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd v odseku 1. poukázal na návrh otca prostredníctvom zástupcu doručený okresnému súdu dňa 16.08.2022 v spojení so zmenou petitu návrhu na pojednávaní konanom dňa 08.11.2022 ohľadne maloletého C. a zmenenom na pojednávaní konanom dňa 15.08.2022 ohľadom výšky výživného, ktorým žiadal zveriť maloletého A. a maloletého C. do osobnej starostlivosti otca, matke uložiť prispievať na výživu maloletých detí, s návrhom na neupravenie styku a obom rodičom priznať oprávnenie maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a jeho zdôvodnenie. V odseku 2. okresný súd uviedol obsah písomného vyjadrenia matky k návrhu otca v podaní zo dňa 07.09.2022, ktorá návrh otca žiadala v celom rozsahu zamietnuť.

3. Okresný súd k procesnému postupu v odsekoch 3. až 7. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na nariadené pojednávania, na prebiehajúce konanie pod sp.zn. o návrhu matky na výkon rozhodnutia rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -90 zo dňa 23.02.2022, v ktorom bolo rozhodnuté o rozvode rodičov s príslušenstvom. Ďalej uviedol rozsah vykonaného dokazovania výsluchom rodičov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise, najmä návrhom otca, vyjadrením matky, lustráciami v sociálnej poisťovni, v Registri obyvateľov, správami z prešetrenia pomerov od ÚPSVaR Trenčín, pracovisko J., správami z CDR J. – K., z vykonávania opatrení ambulantnou a terénnou formou, záverečnou správou z CDR J. – K. z vykonávania výchovného opatrenia, odpoveďou od zamestnávateľa matky, daňovými priznaniami otca za rok 2021 a 2022, oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi na pojednávaní a písomne v priebehu konania, obsahom spisového materiálu, svoje zistenia podrobne popísal v odsekoch 8. až 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku a za aplikácie , Čl. 5, , , , , , , , , až 5, , Zákona o rodine v spojení s , , , rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

4. Okresný súd v odseku 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na hmotnoprávnu podmienku vyplývajúcu z ustanovenia § 26 Zákona o rodine s tým, že v rámci zmeny pomerov musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru a môže spočívať v rôznych okolnostiach, či už na strane rodičov alebo dieťaťa, pričom vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa, ktorý je rozhodujúci a má prednosť pred záujmami jedného alebo druhého rodiča.

5. V odseku 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na kritéria určovania rozsahu výživného a v odseku 31. zvýraznil, že základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa s tým, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.

6. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že maloleté deti A. a C. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 23.02.2022 a ohľadne úpravy práv a povinností k deťom na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej maloletý A. bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch a maloletý C. bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloletého A. sa výživné neurčilo. Ohľadne maloletého C. sa otec zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 225,- Eur mesačne. Rodičia žili v čase rozvodu spoločne v rodinnom dome v BSM v E.. Rodičovská dohoda rešpektovala názor detí. Po rozvode manželstva zostali rodičia bývať v spoločnom rodinnom dome v E..

7. Okresný súd mal zistené, že od polovice mája 2022 do 25.09.2022 matka odišla bývať do domácnosti jej matky spolu s maloletým C.. Maloletý A. žil v tom čase v domácnosti otca. Matka uviedla, že dvakrát v dňoch 01.05.2022 a 14.05.2022 bola zo strany otca fyzicky napadnutá, čo bolo dôvodom jej odchodu z domácnosti. Priestupkové konanie, ktoré začalo na podnet matky, bolo skončené, nakoľko jej tvrdenia sa nepreukázali. Následne v septembri 2022 sa do spoločného domu rodičov spolu s maloletým C. vrátila. Na otázku okresného súdu, aký bol dôvod návratu do domácnosti, keď uvádzala ako dôvod odchodu napadnutia otcom a zároveň poukazovala, že sa jej otec v tej dobe vyhrážal, matka uviedla, že k domu má vzťah, lebo tam vyrastali deti a bola odvážna. Spolužitie rodičov bolo naďalej problémové, sprevádzané nezhodami a zlepšenie komunikácie bol jeden z dôvodov nariadeného východného opatrenia uznesením okresného súdu č.k. -87 zo dňa 08.11.2022. Následne sa v priebehu konania rodičia mimosúdne dohodli na vyporiadaní BSM, rodinný dom v E., kde žila rodina, zostal vo výlučnom vlastníctve matky, ktorá vyplatila otca v sume 40.000,- Eur a otcovi zostal neobývaný rodinný dom v spoločnom dvore s rodinným domom, v ktorom žije stará matka detí zo strany matky. Otec uviedol, že má zamedzený prístup do tohto domu a vedie sa kvôli tomu súdne konanie. V lete 2022 otec kúpil dvojizbový byt v E. a v decembri 2022 sa tam aj s maloletými deťmi A. a C. presťahoval.

8. Okresný súd v odseku 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na to, že v čase podania návrhu otec navrhoval zveriť maloletého A. do osobnej starostlivosti a maloletého C. do striedavej starostlivosti. V čase, keď maloletý C. žil s matkou v domácnosti jeho starej matky od polky mája 2022 do 25.09.2022 bolo jeho stretávanie s otcom obmedzené, C. viackrát zrušil formou sms styk s otcom. Pri pohovore s kolíznym opatrovníkom dňa 25.10.2022 maloletý C. uviedol, že celý čas, keď býval

s mamou u babky, mu mama hovorila, aký je otec zlý, že ju ohrozuje a robí zle, preto nechcel k nemu chodiť. Nechápe preto, prečo sa s ním matka vrátila bývať opäť do domu, keď ju otec ohrozoval. Až teraz pochopil, že čo mu matka hovorila o otcovi, nebola pravda. Rodičia sa pred nariadením výchovného opatrenia neodkladným opatrením zo dňa 08.11.2022 trikrát zúčastnili sedení na CDR J. K. dobrovoľne, raz aj za účasti detí, zároveň boli pravidelne u nich vykonávané opatrenia terénnou aj ambulantnou formou. S maloletým C. bol tiež vykonaný rozhovor kolíznym opatrovníkom v septembri 2022, vtedy sa maloletý C. vyjadril, že by chcel byť v striedavej starostlivosti, pričom v tom čase býval ešte so svojou matkou v domácnosti babky. Dňa 25.09.2022 sa matka s maloletým vrátila do spoločnej domácnosti rodičov a pri následných rozhovoroch s maloletým C. od októbra 2022 bol jeho názor konštantný, uvádzal, že chce byť zverený do starostlivosti otca, čo vyjadril pri dvoch rozhovoroch s kolíznym opatrovníkom v októbri 2022 (č.l. 79) a krátko pred pojednávaním v auguste 2023 (č.l. 122 spisu) a rovnako sa vyjadril aj pred pracovníkmi CDR J. – K. v rámci výkonu výchovného opatrenia (č.l. 92 spisu). Maloletý A. bol názorovo stabilný od začiatku konania, vždy rovnako tvrdil, že chce byť zverený do starostlivosti otca.

9. Okresný súd poukázal na to, že naposledy bolo o úprave práv a povinností k maloletým deťom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. -90 zo dňa 23.02.2022.

10. Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, pričom posudzoval zmenu pomerov, ku ktorej došlo od času posledného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností k maloletým deťom. Mal za osvedčené, že od času posledného rozhodnutia o zverení maloletého A. a C. došlo k zmene pomerov na strane rodičov a detí, a to bytových pomerov ako aj vzťahových pomerov. Otec sa v decembri 2022 presťahoval spolu s maloletými deťmi do dvojizbového bytu v E., kde odvtedy žijú a otec sa fakticky o deti stará. Pokiaľ išlo o zmenu väzieb detí k rodičom, k nej došlo už pred odchodom otca s deťmi zo spoločnej domácnosti. A. preferoval otca od začiatku súdneho konania ako rodiča, s ktorým chce bývať a ku ktorému má lepší vzťah. C. sa po návrate do spoločnej domácnosti v septembri 2022 začal vzťahovo odkláňať od matky, pričom vzťahová väzba s otcom sa naopak posilnila. Do septembra 2022 sa maloletý C. vyjadroval, že chce byť v osobnej striedavej starostlivosti rodičov, pričom uvedené vyjadroval v čase, keď žil s matkou v domácnosti babky (matka nežila s otcom v spoločnej domácnosti od polovice mája 2022 do 25.09.2022). Po návrate matky s maloletým C. následne maloletý trikrát v období október 2022 až august 2023 (č.l. 79, 92, 122) vyjadril svoju vôľu rovnako tak, že chce ostať v osobnej starostlivosti otca.

11. Okresný súd poukázal na to, že názor maloletých detí na vec bol od začiatku konania zisťovaný prostredníctvom rozhovorov s deťmi minimálne päťkrát, z ktorých vyjadrení chlapcov ako aj záverečnej správy CDR J. K. (č.l. 92 spisu) mal za preukázané, že deti majú primárnu vzťahovú väzbu k otcovi, ich vzťah je obojstranne pozitívny, výchova otca je rešpektujúca, zohľadňuje potreby detí, deti majú u otca vyššiu mieru empatie, prijatia, podpory. Uviedli, že v byte otca sa im býva výborne. Naproti tomu vzťah k matke je u oboch maloletých detí narušený, u maloletého A. menej negatívny, u maloletého C. výrazne negatívny, deti vnímajú výchovu matky ako kontrolujúcu, autoritatívnu a veľmi obmedzujúcu. Maloletý C. pri svojich vyjadreniach príkladmo uviedol, že mu matka povedala, že ak neodostrie záves, tak mu zlomí ruku, ak to hneď neurobí. Dňa 08.08.2023 sa vyjadril, že keď asi pred jeden a pol mesiacom išiel k matke domov pre osobné veci, po zistení matky, že sa u nej nechce zdržať, porozprávať sa s ňou, tak ho vysotila z domu, že ma vypadnúť, nemá tam čo robiť a zamkla dvere. Na obdobné útočné správanie matky poukazoval i otec, ktorý uviedol, že pri jeho odchode s deťmi zo spoločnej domácnosti v decembri 2022 deti odišli v tom, čo mali na sebe, spodné prádlo, aj iné oblečenie musel otec následne deťom kúpiť, taktiež si nemohli zobrať iné osobné veci, posilňovacie náčinie. Matka uvedené rozporovala, ale potvrdila, že posilňovacie náčinie si z domácnosti zobrali deti neskôr.

12. Okresný súd vyjadrenia detí vnímal ako jednoznačné a bez váhania, deti vyjadrili svoju úprimnú vôľu zostať v starostlivosti otca, ktorú deklarovali dlhodobo od jesene 2022. Podľa okresného súdu deti vo veku 13 a 15 rokov majú rozumové a vôľové schopnosti, aby vedeli prezentovať vlastný názor s kritickým pohľadom na situáciu a posúdiť, čo považujú za pre seba vhodné. Deti v tomto veku sú schopné samostatne formulovať svoje priania a predstavy o ďalšom súžití s rodičmi, pričom ich prianiam je namieste prihliadnuť, zvlášť pokiaľ korešpondujú so záverom zisteným dokazovaním a stanoviskom CDR J. – K. i kolízneho opatrovníka. Z uvedených skutočností okresný súd nepovažoval za dôvodné a potrebné vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia najvhodnejšieho výchovného prostredia a zistenia, či maloleté deti nie sú manipulované zo strany otca, a preto návrh matky na doplnenie

dokazovania znaleckým posudkom nepripustil. Nariadenie znaleckého dokazovania nepovažoval za potrebné taktiež ani kolízny opatrovník, keďže maloleté deti boli opakovane k veci vypočuté a vyjadrili sa jasne. Okresný súd nepovažoval za dôvodné pochybovať o uprednostnení názoru detí a že si tento názor vytvorili sami na základe vlastných skúseností s rodičmi, ktoré aj popísali. Negatívne vyjadrovanie sa otca na stranu matky pred deťmi preukázané nebolo, naopak bolo zrejmé, že otec deťom v styku s matkou nebráni, tento podporuje, čo potvrdil aj fakt, že maloletý A. sa s matkou stretáva, boli v lete 2023 splavovať. Otec uviedol, že deti majú rozdielne povahy, maloletý A. je ústretový, nevyhľadáva konflikty, snaží sa byť s každým zadobre a maloletý C. má tvrdšiu povahu, raz mu zaklamete a už vám neverí, čo považoval otec aj za dôvod, prečo maloletý A. aspoň sporadicky chodí k matke a maloletý C. to úplne odmieta.

13. Okresný súd poukázal aj na to, že matka navrhovala znalecké dokazovanie, ale výsluch detí pred súdom odmietala, nakoľko by to bolo pre ne traumatizujúce. Taktiež námietky matky ohľadne zlej výchovy otca, neabsolvovania lekárskych vyšetrení, zhoršenie neprospechu maloletého C. okresný súd nepovažoval za dôvodné. Uviedol, že zo záverečnej správy J. – K. (č.l. 93 spisu) vyplýva, že u chlapcov sa nevyskytujú závažnejšie výchovné problémy, hranice vo výchove zjavne neabsentujú. Okresný súd mal za preukázané, že u maloletého C. stúpol počet poznámok v škole v druhej polovici školského roka 2022/2023, avšak považoval za dôvodné sa domnievať, že správanie maloletého C. je ovplyvnené aj náročnou porozvodovou situáciou v rodine, pričom maloletý dostával poznámky v škole aj predtým. Na koncoročnom vysvedčení v školskom roku 2021/2022 mal pokarhanie. Taktiež pokiaľ išlo o vysvedčenie maloletého C. (č.l. 155 spisu) prospech sa v polrokoch školského roka 2022/2023 výrazne nezmenil a z výpisu z edupage, ktoré matka dala na nahliadnutie súdu na pojednávaní vyplynulo, že za druhý polrok 2021/2022 mal maloletý C. tiež trojky, hoci v menšom počte. K fotkám predloženým matkou preukazujúcim zlú starostlivosť otca o A. v čase, keď sa o neho staral výlučne otec, otec uviedol, že maloletý A. neznáša upratovanie a treba ho v tomto smere usmerňovať.

14. Podľa okresného súdu pri starostlivosti o maloleté deti sú dôležité bytové pomery, čistota prostredia, vecí detí, avšak dôležitejšie je, aby sa deti v domácnosti, kde žijú, cítili bezpodmienečne prijímané, rešpektované, vypočuté, podporované a bezpečne, čo sa chlapci v domácnosti otca zjavne cítia. Naopak zo strany matky, i keď táto žiadala zveriť obe deti do svojej osobnej starostlivosti a vyjadrovala záujem stretávať sa s nimi, má dobrý vzťah, z viacerých v spise opísaných situácií bolo zrejmé, že matka pri interakcii s deťmi komunikuje útočne, prchko, príliš autoritatívne, deti prijíma len podmienečne, ak sa správajú v súlade s jej predstavami a deti sa vo vzťahu k nej cítia príliš kontrolované, nerešpektované.

15. Okresný súd poukázal na to, že súdy pri svojom rozhodovaní v akomkoľvek konaní týkajúcom sa maloletých detí, ako subjektov osobitne chránených tak normami verejného ako aj súkromného práva nemá záujem chrániť a preferovať záujem a predstavy rodičov, ale vždy a za každých okolností záujem maloletých detí, v kolízii so záujmom ktorých sú práva a predstavy dotknutého rodiča nepochybne v hierarchii chránených hodnôt nižšie. Preto po posúdení veci s dôrazom na vyjadrenia maloletých detí súladne s kolíznym opatrovníkom a CDR K. bol názoru, že je v najlepšom záujme maloletých detí zostať žiť s otcom a byť zverený do osobnej starostlivosti otca. Zároveň prihliadol na závery CDR J. – K., že rozdelenie chlapcov nie je v ich záujme, nakoľko majú veľmi dobrý vzťah a sú si oporou.

16. Keďže okresný súd rozhodol o zverení maloletých detí A. a C. do osobnej starostlivosti otca, súčasne rozhodol aj o vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom. Otec v prípade zverenia detí do jeho osobnej starostlivosti navrhol najskôr uložiť matke povinnosť prispievať minimálnym zákonným výživným, na pojednávaní dňa 15.08.2023 navrhol určiť výživné v sume 300,- Eur na každé dieťa. Matka vyjadrila súhlas s výživným v sume 350,- Eur spolu na obe deti, kolízny opatrovník navrhol výživné v sume 360,- Eur na obe deti. Okresný súd uviedol, že priemerný aktuálny čistý príjem otca je 1.200,- – 2.000,- Eur a matky 1.748,- Eur po uplatnení daňového bonusu v sume 280,- Eur spolu na dve deti, ktorý matka doposiaľ poberá, t.j. ak by ho nepoberala, jej čistý príjem by bol 1.468,- Eur. Odkedy deti žijú s otcom od decembra 2022, matka na výživu detí nijak neprispela a naviac poberá rodinné prídavky na dve deti v sume 120,- Eur. Zároveň otec zasiela matke výživné na maloletého C. v sume 225,- Eur, ktorý je podľa posledného právoplatného rozhodnutia o úprave zverenia, zverený do osobnej starostlivosti matky. S poukazom na odôvodnené potreby maloletých detí zodpovedajúce ich veku, kedy maloletý A. nastupuje v septembri 2023 do prvého ročníka strednej školy a maloletý C. je na druhom stupni základnej školy a na príjmové a výdavkové pomery rodičov, okresný súd uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou 200,- Eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 170,- Eur mesačne.

Konštatoval, že uvedená suma korešponduje odôvodneným potrebám maloletých detí s prihliadnutím na ich vek a stupeň školskej dochádzky, je v limitoch vymedzených osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi rodičov a zohľadňuje zodpovedajúcou mierou tiež právo maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni matky i otca. O povinnosti matky prispievať na výživu maloletých detí okresný súd rozhodol s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku v súlade s návrhom otca, keďže tento nežiadal rozhodnúť o priznaní výživného skôr.

17. Ohľadne úpravy styku matky s maloletými deťmi otec žiadal styk neupravovať a matka žiadala upraviť styk na každý nepárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod. so špeciálnou úpravou letných a vianočných prázdnin a sviatkov tak, že matka bude oprávnená stretávať sa s deťmi každé letné prázdniny od 01.08. od 16:00 hod. do 01.09. do 16:00 hod. a každé vianočné sviatky a prázdniny vždy od 24.12. od 16:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod.. Kolízny opatrovník navrhol styk matky s deťmi neupravovať. Keďže bol o tejto otázke medzi rodičmi rozpor a vzťah detí s matkou je aktuálne narušený, kedy maloletý A. chodí k matke sporadicky, na chvíľu, bez prespatia, neprespáva u nej a maloletý C. odmieta k matke chodiť úplne, okresný súd vylúčil konanie o úprave styku na samostatné konanie, v ktorom bude vykonané ďalšie dokazovanie za účelom posúdenia vhodnej úpravy styku, prípadne i zlepšenia väzieb matky k deťom.

18. V odseku 37. odôvodnenia rozsudku okresný súd uviedol, že týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. -90 zo dňa 23.02.2022 v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom A. a C.. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

19. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu z dôvodov podľa , , , a s návrhom na zrušenie rozsudku okresného súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmenu rozsudku s návrhom na zamietnutie návrhu. Matka namietala, že okresný súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, ak pripustil možnosť konať/rozhodnúť v prospech daného návrhu na základe toho, že podľa neho došlo k zákonne kvalifikovanej zmene pomerov. Podľa matky identifikovaná zmena nie je legitímnou zmenou, ktorá by pripúšťala zmenu skoršieho právoplatného rozhodnutia súdu, a to do takej závažnej miery, kedy došlo k totálnej zmene predchádzajúceho rozhodnutia súdu, keď v podstate u oboch detí bola osobná starostlivosť zmenená z jedného rodiča na druhého. Podotkla, že návrh na zmenu bol podaný len zhruba pol roka po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré má byť napadnutým rozhodnutím zmenené. Namietala, že okresný súd sa nezaoberal ani striedavou starostlivosťou či dokonca úpravou styku, absenciu čoho nezdôvodnil, resp. nevysvetlil. Podľa matky okresný súd mal skúmať vzťah matky s maloletými deťmi, teda konkrétne zmenu ich vzťahu od posledného právoplatného rozhodnutia, čo neurobil, ktorý postup je zrejme aj následkom ich nevypočutia pred súdom. Poukázala na to, že počas toho, ako deti odišli k otcovi a prebývali u neho, bolo v platnosti predchádzajúce rozhodnutie, ktoré otca dieťaťa neoprávňovalo na takúto starostlivosť a styk. V tomto smere nebolo vydané ani neodkladné opatrenie, z čoho možno dovodiť, že otec dieťaťa vedome porušoval právoplatné rozhodnutie súdu, čím aj maril jeho výkon. Matka mala za to, že nie je v súlade so zákonnými požiadavkami, aby okresný súd za potrebnú kvalifikovanú zmenu považoval „v podstate“ konanie, ktorým sa porušuje súdne rozhodnutie. Okresný súd odôvodnil časť svojho rozhodnutia vyjadrením detí, že s matkou nechcú bývať a u otca im je lepšie. Prihliadol teda na vyjadrenie detí, ktorých názor považoval za dôležitý vzhľadom na ich pokročilý vek a rozumovú vyspelosť. Vyjadrenia detí boli okresnému súdu len sprostredkované, matka správnosť týchto tvrdení namieta, nakoľko od detí má iné informácie. Ak okresný súd oprel svoje rozhodnutie o názory detí, tak tieto mal vypočuť priamo na pojednávaní, aby osobne vnímal ich vyjadrenia a aby nezaložil svoje rozhodnutie na názoroch tretích osôb. Pokiaľ okresný súd založil svoje rozhodnutie na ich vyjadreniach, a teda mal za to, že ich názor je relevantný, tak mal z vlastnej iniciatívy uskutočniť ich výsluch, i zistiť postoj detí k rodičom a jeho dôvody. Matka tvrdila, že deti mali vôľu predstúpiť pred súd. Podľa matky hoci by aj maloleté deti vyjadrili názor, že u matky byť nechcú, lebo je prísna a u otca im je lepšie, nie je možné „odstrihnúť“ matku od detí, ako to urobil okresný súd. Deti sú v puberte a v každej domácnosti majú deti k rodičom iný vzťah. Takýmto rozhodnutím nemožno zabraňovať matke kontakt s deťmi len preto, že jej výchova je prísnejšia a bývanie u otca im viac vyhovuje. Ide o maloleté deti, ktoré sa vyvíjajú, rastú, socializujú, postupne si vytvárajú svoj pohľad na svet, a preto práve sa o nich v súdnych konaniach rozhoduje a nerozhodujú o sebe samé. Je povinnosťou súdu zbližovať rodičov a maloleté deti, pričom rozhodnutím bol vykonaný opak. Okresný súd nezisťoval, aké výchovné prostredie majú maloleté deti u otca, ako ich vychováva, ako

sa im časovo venuje, čo je podstatné pri určovaní osobnej starostlivosti. Matka sa vyjadrovala v tom duchu, že deti nie sú adekvátne vychovávané, ide skôr o ľahostajnosť v ich výchove zo strany otca, najmä kvôli jeho pracovnej vyťaženosti. Zostalo bez povšimnutia, že matka detí trvalo prejavuje o ne záujem, o ich výchovu a prítomnosť. Čo sa týka určenia výšky výživného, matka považuje rozsudok za nepreskúmateľný z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Za najdôležitejšiu z vecí považovala absenciu úpravy styku. Mala za to, že nie je možné rozhodnúť o zverení do osobnej starostlivosti jedného z rodičov bez toho, aby bolo rozhodnuté o úprave styku s druhým rodičom, čo je absurdné, nezákonné a upierajúce jej ústavné práva. Týmto rozhodnutím bola matke v podstate odobratá akákoľvek starostlivosť o deti. Je pravdou, že nemá zákaz stýkania, ale v podstate má napadnutý rozsudok rovnaký účinok. Ide o maloleté deti, rozhoduje sa o nich a nemalo by byť výlučne na ich vôli, či sa s matkou budú stretávať, naopak mala by byť vyvinutá snaha, aby svoj vzťah zlepšovali a rozvíjali. Absurdným dôsledkom rozhodnutia môže byť stav, kedy deti navštívia matku, či u nej prespia, no otec deti môže využiť policajné zložky a napadnutý rozsudok, aby danému zamedzil. Zverenie detí do starostlivosti rodičov je úzko späté s úpravou styku, a preto nie je možné, aby o ňom nebolo rozhodnuté. Okresný súd toto rozhodnutie vylúčil na samostatné konanie pre potreby ďalšieho dokazovania, pričom je otázne, aké ďalšie dokazovanie je potrebné a prečo toto dokazovanie nevykonal počas rok trvajúceho súdneho konania, čo nezdôvodnil. Takéto konanie môže byť naviac vedené aj ďalší rok a je nemožné, aby matka mala neupravený styk po takúto dobu. Podľa matky v konaní neboli preukázané a ani tvrdené nedostatky týkajúce sa oblasti výchovy detí.

20. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril otec maloletých detí prostredníctvom zástupcu. V celom rozsahu sa stotožnil s posúdením, odôvodnením ako aj závermi súdu prvej inštancie s tým, že matka v rámci odvolania opakovane uvádza takmer totožnú argumentáciu ako prezentovala počas konania pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ matka upriamila pozornosť na to, že návrh na zmenu bol podaný len zhruba pol roka po právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Trenčín č.k. -90 zo dňa 23.2.2022, ktoré má byť napadnutým rozhodnutím zmenené, tak otec poukázal na ust. Zákona o rodine v spojení so zásadou zakotvenou v , ktorá umožňuje zmeniť rozsudky o výžive a výchove maloletých detí dokonca aj bez návrhu, ak sa súd dozvie, že sa podstatným spôsobom zmenili okolnosti, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie, a to bez akéhokoľvek ultimátneho časového rámca. V právnej veci týkajúcej sa maloletého A. a maloletého C. okresný súd rozhodoval s odstupom viac ako jedného roka, nakoľko sa podstatným spôsobom zmenili pomery maloletých, pričom išlo o zmenu závažnejšieho charakteru spočívajúcu predovšetkým v bytových ako aj vzťahových pomeroch, ktorú potvrdili okrem iného názory a vyhlásenia maloletých detí. Otec sa o maloleté deti fakticky stará. Pokiaľ sa podľa matky okresný súd nezaoberal striedavou starostlivosťou či dokonca úpravou styku, tak k modelu starostlivosti o maloleté deti odkázal na faktický stav a na verbalizovaný názor maloletého C. a A., ktorí jednoznačne vyjadrili vôľu bývať u otca, resp. žiadali zverenie do osobnej starostlivosti otca s možnosťou navštíviť matku, prípadne stráviť s ňou čas podľa potreby a vzájomného dohovoru. Neobstojí tak tvrdenie, že okresný súd sa inými modelmi starostlivosti nezaoberal, keď zisťoval skutočnú vôľu maloletých detí hľadiac na ich najlepší záujem. Za účelom naplnenia princípu hospodárnosti konania okresný súd vylúčil návrh matky, resp. konanie na úpravu styku na samostatné konanie, a to jednak z dôvodu rozporu ohľadom tejto otázky medzi rodičmi a tiež z dôvodu, že v tomto samostatnom konaní bude nevyhnutne potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, a to za účelom posúdenia vhodnosti styku, keďže väzby matky s deťmi sú prinajmenšom narušené. Rozhodnutie o vylúčení úpravy styku na samostatné konanie je právoplatné. Okresný súd tak dal matke priestor k zlepšeniu jej vzťahu k deťom, pričom tiež kolízny opatrovník navrhol styk matky s deťmi neupravovať a ponechať priestor na postupné a citlivé zlepšenie vzťahov matky k maloletým deťom. K odôvodneniu matky, že okresný súd neskúmal vzťah maloletých detí k matke, poukázal na odsek 14. odôvodnenia rozsudku, záverečnú správu CDR J. – K. zo dňa 25.09.2023, podľa ktorej „maloletý A. je voči matke nastavený skôr negatívne, vzájomný vzťah sa aktuálne javí narušený“. „Maloletý C. má podľa výsledkov testov k matke aktuálne výrazne negatívny vzťah, jej výchovu vníma ako veľmi obmedzujúcu“. Pokiaľ matka uvádzala, že okresný súd nezisťoval výchovné prostredie maloletých detí u otca, tak v tejto súvislosti opätovne poukázal na odsek 14. odôvodnenia rozsudku, záverečnú správu CDR J. – K. zo dňa 29.05.2023, ktoré CDR zhrňujúco konštatovalo, že u maloletých chlapcov sa nevyskytujú výchovné problémy a tiež hranice v ich výchove neabsentujú. Okresný súd mal za preukázané, že deti majú primárnu vzťahovú väzbu k otcovi, ich vzťah je obojstranne pozitívny, výchova otca je rešpektujúca, zohľadňuje potreby detí, deti majú u otca vyššiu mieru empatie, prijatia, podpory. K názoru matky, že okresný súd mal deti vypočuť na pojednávaní, keďže ich vyjadrenia boli súdu iba sprostredkované, otec zdôraznil, že názor maloletých detí na vec bol od začiatku konania zisťovaný opakovane, ich názor bol konštantný, nevykazujúci ani najmenšie znaky nestálosti a váhania. Maloletý

A. bol názorovo stabilný od začiatku konania, vždy rovnako tvrdil, že chce byť zverený do osobnej starostlivosti otca. Maloletý C. bol názorovo v tejto veci ukotvený od októbra 2022 a rovnako uvádzal, že chce byť zverený do osobnej starostlivosti otca. Vzhľadom na uvedené okresný súd nepovažoval za dôvodné a potrebné vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia najvýhodnejšieho výchovného prostredia a zistenia, či maloleté deti nie sú manipulované zo strany otca, naviac matka výsluch detí pred súdom počas celého konania odmietala, pričom v odvolaní zaujala presne opačný postoj čo do potreby výsluchu maloletých, pričom zmenu názoru neodôvodnila a s otázkou prípadnej traumy maloletých detí sa nevysporiadala. Názorová zmena podľa názoru otca súvisí výlučne s matkinou nespokojnosťou s rozhodnutím nesúladným s jej predstavami, ktoré povýšila nad potreby maloletých detí. Otec poukázal na Čl. 12 ods. 2 Dohovoru, , z ktorých vyplývajú dve základné kritéria pre vyhodnotenie spôsobu zisťovania názoru maloletého, a to vek a vyspelosť, ktoré by mali byť vyhodnotené vo vzájomnej súvislosti. Nepriame zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, t.j. prostredníctvom interpretácie tretej osoby je v súčasnej aplikačnej praxi preferované, na podporu ktorého názoru poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR sp.zn. . Čo sa týka vykonávania dôkazov, aj v mimosporových konaniach platí, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, či skutočnosť, ktorá má byť navrhnutým dôkazom preukázaná, nebola už v konaní preukázaná iným dôkazom, ktorý je postačujúci a či nedôjde bezdôvodne k prieťahom v konaní. V konaní prvej inštancie boli všetky relevantné skutočnosti majúce vplyv na výsledok konania opakovane zisťované a dostatočne zistené. Otec nesúhlasil s tvrdením matky, že je povinnosťou súdu zbližovať rodičov a maloleté deti a vyvíjať snahu, aby svoj vzájomný vzťah zlepšovali, pretože je to vecou rodičov a detí, nie súdu vzájomné vzťahy pestovať. Platí, že autoritatívne rozhodovanie súdu nastupuje až v prípade, keď nedôjde k dohode týkajúcej sa úpravy styku s maloletými deťmi, ktorú predpokladá aj zákon o rodine. V takomto prípade názory maloletých a ich záujem je rozhodujúci a má prednosť pred záujmami jedného alebo druhého rodiča. Pokiaľ matka považovala rozsudok za nepreskúmateľný z dôvodu nedostatočného odôvodnenia čo do určenia výšky výživného, tak v tejto súvislosti poukázal na odseky 30., 31., 35. odôvodnenia rozsudku a na to, že matka vyjadrila súhlas s výživným v sume 350,- Eur na obe deti, teda okresným súdom určená výška výživného presahuje návrh matky o 20,- Eur, pričom kolízny opatrovník navrhol určiť výživné na obe deti spolu 360,- Eur. Otec upriamil pozornosť na to, že matka počas fakticky vykonávanej starostlivosti otca o deti nijako neprispievala, naopak poberala rodinné prídavky, uplatňovala si daňový bonus a poberala výživné na maloletého C. mesačne vo výške 225,- Eur, a to počas doby, kedy deti reálne bývali s otcom, ktorý sa o ne staral. Považoval za spravodlivé, aby bolo rozhodnuté o výživnom tak, že by jeho výška bola určená rovnako, ako tomu bolo v prípade vyživovacej povinnosti otca pred vydaním rozsudku. Nesúhlasil s tvrdením, že rozsudok má formu odobratia dieťaťa, či pozastavenie rodičovských práv a za extrémne považoval správanie matky, ktorá „vysotí“ vlastné dieťa z domu s tým, že „má vypadnúť“... „nemá tam čo robiť“, zamyká pred dieťaťom dvere, vyhráža sa, že ak neodostrie záves, tak mu zlomí ruku alebo ho nazýva zlodejom. Za nevhodnú považoval matkinu interakciu s deťmi, komunikáciu zistenú ako útočnú, prchkú, autoritatívnu či prijímanie detí len podmienečne, ak sa správajú v súlade s jej predstavami, či skutočnosť, že detí sú v prostredí matky neprimerane kontrolované, nerešpektované. Napriek uvedenému otec počas celého konania vyjadroval a opakovane deklaruje, že deťom v kontakte s matkou nikdy nebránil a nemá to v úmysle. Nielen okresný súd v priebehu konania, ale aj otec vo vyjadrení k odvolaniu nabáda matku maloletých detí k zásadnej sebareflexii, ktorá prispeje k zlepšeniu narušených vzťahov s maloletým A. a maloletým C. a bude najmä v ich záujme a bezpochyby bude tiež spôsobilou vytvoriť taký faktický základ, ktorý prispeje k spokojnosti s výsledkom samostatného konania o úprave styku matky s maloletými deťmi. Mal za to, že skutočnosti uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

21. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník v podaní zo dňa 17.10.2023 (č.l. 190 spisu). Uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že otec má zabezpečené priaznivé podmienky pre zdravý vývoj maloletého A. a maloletého C., ktorí sú v jeho výlučnej starostlivosti od decembra 2022. Maloletí sa pri opakovaných sociálnych zisťovaniach v prirodzenom prostredí v prítomnosti kolízneho opatrovníka vyjadrovali, že chcú zostať v starostlivosti otca, majú s ním lepšie citové väzby a vzťah. Otec sa o nich dobre stará a venuje sa im. Maloletý A. je s matkou v osobnom aj telefonickom kontakte, ale neprespáva u nej. Vzťah s matkou hodnotil ako dobrý, ale bývať u nej odmietol. Maloletý C. má s matkou narušený vzťah po posledných skúsenostiach a prežitých situáciách. Berie ju ako matku, ale potrebuje čas na vytvorenie so opätovných väzieb, ako sú medzi dieťaťom a rodičom. S matkou sa nestretáva, nie je s ňou ani v telefonickom kontakte. Rodičia spolu s maloletými deťmi sa dvakrát podrobili sociálnemu poradenstvu v CDR J. – K., pričom v záverečnej správe bolo

konštatované, že rozdelenie súrodencov nie je v ich záujme, nakoľko majú medzi sebou veľmi dobrý vzťah a sú si oporou. Maloleté deti počas psychologického poradenstva verbalizovali, že sa im javí prijateľné zverenie do starostlivosti otca s možnosťou navštíviť, resp. stráviť čas u matky podľa potreby a vzájomného dohovoru. Záujem byť zverení do starostlivosti otca obaja vyjadrovali opakovane. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

22. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 20.10.2023 bolo vyjadrenie kolízneho opatrovníka k odvolaniu matky doručené matke prostredníctvom právneho zástupcu a otcovi prostredníctvom zástupcu s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť. Matka ani otec sa k písomnému vyjadreniu kolízneho opatrovníka písomne nevyjadrili.

23. K doručenému vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka v podaní zo dňa 15.11.2023 prostredníctvom právneho zástupcu. K poznámke, že preferuje svoje práva nad právami detí, uviedla, že ide o tvrdenie otca, pričom nemôže byť matke vytýkané, že poukazuje aj na svoje zákonné práva, medzi ktoré patrí aj jej právo na výchovu svojich maloletých detí. Matka nerozporuje znenie zákona o možnosti zmeny právoplatných rozsudkov, avšak nedošlo v danom prípade k zmene bytových pomerov, nakoľko maloleté deti mali a mohli bývať v totožnej nehnuteľnosti, ako tomu bolo pred vydaním rozhodnutia, pričom zmenu vo vzťahových pomeroch rozporuje a považuje ju za nepreukázanú. K faktickému staraniu sa otca o maloleté deti uviedla, že je to pravdou, avšak týmto faktickým stavom dochádza k porušovaniu dosiaľ stále právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý zveril maloleté deti do starostlivosti matke, ktorý nezákonný stav je fakticky odobrený súdom, štátnym orgánom, pričom okresný súd to dlhú dobu ignoruje. K názoru otca, že v tomto konaní okresný súd nemusel rozhodnúť o úprave styku matky s maloletými deťmi, je matka opačného názoru, pretože uvedené porušuje jej práva. Rodič má právo na styk so svojím dieťaťom, ktoré právo môže byť obmedzené, zakázané alebo pozastavené, pričom o uvedenom rozhodnuté nebolo, avšak samotným napadnutým rozhodnutím bol styk matke s deťmi fakticky obmedzený. Matka nedisponuje žiadnym oprávnením, ktorý by jej umožnil uskutočniť styk s jej deťmi a v prípade neumožnenia styku nemá žiadny dokument, ktorým by sa mohla preukázať pred iným orgánom, že jej naďalej zákonné právo na styk s deťmi patrí. Súd v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom rozhoduje o komplexnej úprave výkonu týchto rodičovských práv a povinností a je daný aj fakt, že i pri rozvodoch je súčasťou rozhodnutia súdu zverenie dieťaťa, určenie výživného ako aj úprava styku. V tomto konaní ide o zmenu už právoplatného rozhodnutia súdu, a teda je potrebné, aby bolo rozhodnuté o všetkých troch zložkách, teda aj o úprave styku, pričom v napadnutom rozhodnutí táto zložka bola vynechaná. Ak došlo k zmene pôvodného rozhodnutia a o úprave styku nebolo rozhodnuté, tak malo byť výrokom určené, že úprava styku zostáva neupravená, čo sa neudialo, okresný súd rozhodol o vylúčení tejto úpravy na samostatné konanie, čím fakticky uznáva potrebu samotný styk upraviť. Ak prebieha konanie o zmene jedného komplexného právoplatného rozhodnutia súdu, nemôže byť zmenené dvoma rozličnými konaniami a dvoma rozhodnutiami. Uvedený postup by okresný súd mohol vykonať, ak by zároveň rozhodol neodkladným opatrením o dočasnej úprave styku do doby, kedy by sa rozhodlo o úprave styku vo vylúčenom samostatnom konaní. Akési deklarovanie otca vzhľadom na aktuálny negatívny vzťah rodičov, že nemá v úmysle brániť matke v styku s deťmi, je bezpredmetné, matka nemá žiadnu právnu možnosť prezentovania existencie svojich práv iným orgánom. Zotrvala na tom, že maloleté deti mali byť vypočuté priamo pred súdom, nakoľko sú dostatočne rozumovo vyspelé. Spochybňuje tvrdenia tretej osoby, ktorý uvádza vyjadrenia maloletých detí, pričom matka pri ich vypočutí prítomná nebola a od samotných detí má iné informácie/reakcie na ich vzájomný vzťah, ktoré s tým, čo uvádza tretia osoba, nekorešpondujú. Okresný súd mohol teda vykonať ich výsluch priamo sám. Navrhla odvolaniu vyhovieť.

24. Postupom krajského súdu (vzhľadom k tomu, že vyjadrenie matky bolo doručené po predložení veci krajskému súdu ako súdu odvolaciemu) bolo vyjadrenie matky doručené otcovi prostredníctvom právneho zástupcu na vedomie.

25. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. , s prihliadnutím na vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ) verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa ust. , za vykonania „opravy“ záhlavovej časti rozsudku okresného súdu primeranou aplikáciou

ust. v spojení s ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

26. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie matky maloletých detí bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -200 zo dňa 04.01.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 09.01.2024 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline.

27. Krajský súd i za rešpektovania ust. , v spojení s uvádza, že základom pre jeho konanie bolo odvolanie matky proti rozsudku okresného súdu uskutočnené podaním zo dňa 19.09.2023.

28. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. , pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, s prijatými skutkovými zisteniami a právnym vyhodnotením, preto v podrobnostiach na toto odôvodnenie odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. nie je potrebné ani žiadúce, aby krajský súd ako odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie skutkové zistenia a právne závery, ktoré vyjadril okresný súd v napadnutom rozsudku, pretože je postačujúce na ne odkázať, ak rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu tvoria organickú jednotu. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tak prvoinštančné ako aj odvolacie konania z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. , , , , v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 20.12.207.

29. Krajský súd ako odvolací súd za aplikácie ust. , po posúdení veci na základe odvolania matky vo väzbe aj k odvolacím dôvodom uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný.

30. Za dodržania ust. veta druhá k odvolacím dôvodom matky krajský súd uvádza nasledovné.

31. Nie je možné akceptovať odvolací dôvod o nepreskúmateľnosti rozsudku okresného súdu, pretože rozsudok súdu prvej inštancie má zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ust. . Okresný súd vzhľadom k vymedzenému predmetu konania uviedol dôkazy, ktoré boli pred ním vykonané, vyjadril, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, popísal závery z nich vyplývajúce a poukázal na právnu úpravu, ktorú aplikoval. Pokiaľ matka namietala neodôvodnenie postupu okresného súdu, ktorý rozhodovanie o úpravu styku vylúčil na samostatné konanie, tak krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na odsek 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd poukázal na to, že úpravu styku s maloletými deťmi otec žiadal neupravovať, matka navrhla upraviť styk, pričom kolízny opatrovník rovnako styk matky s deťmi navrhol neupravovať. Vzhľadom k tomu, že k tejto otázke bol medzi rodičmi rozpor a aktuálne vzťah detí s matkou je narušený, okresný súd samostatným uznesením vylúčil konanie o úprave styku na samostatné konanie, v ktorom bude vykonané ďalšie dokazovanie za účelom posúdenia vhodnej úpravy styku, prípadne zlepšenia väzieb matky k deťom. V tejto súvislosti zároveň krajský súd poukazuje na písomné vyhotovenie uznesenia okresného súdu č.k. -181 zo dňa 15. augusta 2023, podľa ktorého konanie sa v časti úpravy styku matky s maloletými deťmi vylučuje na samostatné konanie, v ktorom samostatnom uznesení okresný súd v odseku 5. rovnako zdôvodnil záver, pre ktorý návrh matky na úpravu styku s maloletými deťmi vylúčil na samostatné konanie, a to konanie v ktorom prebehne riadne dokazovanie o úprave styku s maloletými deťmi. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2023. Z vyššie uvedeného preto námietka týkajúca sa nesprávneho postupu okresného súdu, ktorým vylúčil konanie o úpravu styku na samostatné konanie, nebola zhodnotená ako nedôvodná.

32. Odvolací súd námietku spočívajúcu v tom, že okresným súdom identifikovaná zmena nie je zmenou legitímnou pripúšťajúcou zmenu skoršieho právoplatného rozhodnutia s tým, že okresný súd neskúmal, aký vzťah mali deti k matke v dobe posledného rozhodnutia a ani to, či sa od tohto rozhodnutia ich vzťah k nej zmenil, nevyhodnotil ako relevantnú.

33. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

34. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

35. V zmysle vyššie citovaných ustanovení dohody a súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práv a povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov maloletého alebo na strane maloletého, alebo objektívne - vývojom objektívnych okolností.

36. V zmysle veta prvá pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd pri rozhodovaní teda neprihliada na okolnosti, ktoré by len prípadne mohli v budúcnosti nastať. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov, ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb. Pod pojmom zmena pomerov sa rozumie len zmena podstatná a závažná. Malo by ísť o podstatnú zmenu v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach. Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Ďalej musí dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa a jeho citové väzby k tomu ktorému rodičovi.

37. Z obsahu spisu nepochybne vyplývalo, že pôvodne Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. -90 zo dňa 23. februára 2022 manželstvo matky a otca rozviedol a schválil rodičovskú dohodu nasledovného znenia: „Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od piatku v párnom týždni v roku od 17:30 hod. do najbližšieho piatku v nepárnom týždni v roku do 17:30 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého A. od piatku v nepárnom týždni v roku od 17:30 hod. do najbližšieho piatku v párnom týždni v roku do 17:30 hod.. Maloletý C. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloletého A. sa výživné neurčuje. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého C. sumou vo výške 225,- Eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám matky vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva“. Súčasťou tohto rozhodnutia o rozvode bola aj dohoda rodičov o styku s maloletým C. v znení: „Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým C. v každom nepárnom týždni v roku od piatku od 17:30 hod. do nedele do 19:00 hod., pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak“. Teda úprava práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom, ktoré konanie bolo spojené s konaním o rozvod manželstva, bola upravená na základe rodičovskej dohody, ktorú uzatvorili matka a otec maloletých detí a ktorá bola schválená okresným súdom.

38. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie je toho názoru, že v danej veci došlo k zmene pomerov v zmysle ust. § 26 Zákona o rodine ako aj v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine jednak na strane maloletých detí ako aj na strane rodičov, ktorá zmena odôvodňovala jednak zmenu osobnej starostlivosti maloletých detí a s tým spojenú súdnu úpravu určenia výživného zo strany matky maloletých detí od času, ako je uvedené vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie, keďže boli v konaní preukázané také okolnosti, ktoré sa závažným spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o úprave výkonu

práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré odôvodňovali zmenu rozhodnutia súdu v otázke osobnej starostlivosti detí a zmenu výživného na maloleté deti.

39. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo nesporne preukázané, že od času poslednej súdnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v otázke osobnej starostlivosti vykonanej rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -90 zo dňa 23. februára 2022, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, došlo k vytvoreniu takého faktického stavu, že obe maloleté deti, a to tak maloletý A. ako aj maloletý C. od decembra 2022 sa nachádzajú v domácnosti otca a obe maloleté deti začali deklarovať vôľu žiť v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý sa o ne reálne stará. Čo sa týka zmeny pomerov na strane maloletých detí týkajúcej sa vzťahu detí k rodičom, tak k tejto došlo už pred odchodom otca s deťmi zo spoločnej domácnosti tak, ako okresný súd dostatočne zdôvodnil v odseku 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že mal. A. konzistentne preferoval otca od začiatku súdneho konania ako rodiča, s ktorým chce bývať a ku ktorému má lepší vzťah a chcel zostať vo výlučnej starostlivosti otca. Mal. C. podľa Priebežnej správy Centra pre deti a rodiny J.- K. zo dňa 14.09.2022 (č.l. 65 spisu) vyjadril názor, že chce byť v striedavej starostlivosti oboch rodičov, avšak po návrate matky s mal. C., ktorej bol na základe schválenej rodičovskej dohody mal. C. zverený do osobnej starostlivosti, v septembri 2022 do spoločnej domácnosti s otcom maloletých detí a A., mal. C. podľa Záznamov z terénnej sociálnej práce v prirodzenom prostredí zo dňa 25.10.2022 (č.l. 79-80 spisu), zo dňa 09.08.2023 (č.l. 122 spisu) vyjadril svoju vôľu, že chce zostať v osobnej starostlivosti otca, čo odôvodnil tým, že ...až teraz pochopil, že čo mu matka hovorila o otcovi, nebola pravda.“ Zo Záverečnej správy z vykonávania výchovného opatrenia Centrom pre deti a rodiny J. – K. zo dňa 29.05.2023 (č.l. 92-93 spisu) vyplývalo konštatovanie, že ,,maloletý A. je voči matke nastavený skôr negatívne, vzájomný vzťah sa aktuálne javí narušený. Výchovu zo strany matky vníma ako kontrolujúcu, autoritatívnu. Vzťah s otcom je podľa záverov z testov aktuálne významne pozitívny. Výchova zo strany otca sa mu aktuálne javí viac rešpektujúca jeho potreby a osobnosť“. Čo sa týka maloletého C., tento ...,,má podľa výsledkov testov k matke aktuálne výrazne negatívny vzťah, jej výchovu vníma ako veľmi obmedzujúcu. Vzťah voči otcovi podľa záverov použitej metodiky je obojstranne silne pozitívny, vníma, že otec viac zohľadňuje jeho potreby“. U mal. C. rezonuje pocit hnevu, odmieta matku navštevovať. Podľa tejto správy obaja rodičia boli vedení k vzájomnej komunikácii, avšak v komunikácii rodičov nenastal výrazný posun a vnútorná motivácia rodičov k zlepšeniu tohto aspektu je aktuálne nízka ako aj, že výchovné prístupy rodičov sú z pohľadu detí rozdielne v miere kontroly, ako aj, že u otca deti vnímajú vyššiu mieru empatie, prijatia, podpory. Na základe dostupných informácii bolo CDR konštatované, že u mal. chlapcov sa nevyskytujú závažnejšie výchovné problémy, z čoho možno predpokladať, že hranice v ich výchove neabsentujú, pričom rozdelenie chlapcov nie je aktuálne v záujme detí, majú veľmi dobrý vzájomný vzťah a sú si oporou.

40. Ani v odvolacom konaní nebolo preukázané, že by otec maloletých detí by toho času nespĺňal zákonom stanovené predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloleté deti, má podmienky pre zabezpečenie ich budúceho zdravého vývoja po stránke osobnostnej a v jeho starostlivosti neboli zistené žiadne vážne nedostatky, ktoré by bránili zvereniu maloletých detí do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, pričom okresný súd prihliadol i na vek maloletých detí. Maloleté deti rovnako prejavili vôľu byť zverené do osobnej starostlivosti otca.

41. Pokiaľ matka v podanom odvolaní namietala, že maloleté deti neboli súdom vypočuté, a teda ich názory boli uvádzané len sprostredkovane od tretej osoby, tak krajský súd uvedenú námietku považoval za nedôvodnú.

42. Podľa ust. , ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

43. Podľa ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine (obdobne Článok 12 Dohovoru) maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

44. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu vždy. Je logické, že nie je nemenné, ale vyvíja sa. Čím je dieťa staršie, tým väčšia váha a pozornosť má byť venovaná jeho názoru.

45. Odvolací súd poukazuje na to, že vyššie citované ust. nemenuje spôsoby, ktorými je možné názor dieťaťa zisťovať (prostredníctvom zástupcu dieťaťa, prostredníctvom príslušného orgánu sociálno-právnej ochrany detí, výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa, znaleckým posudkom), ako to robil účinný do 30.06.2015. Všetky vymenované spôsoby však súd aj naďalej pozná a vie vyhodnotiť, ktorý z nich považuje za zodpovedajúci veku a vyspelosti dieťaťa. Je na posúdení súdu, ktorý spôsob zistenia názoru dieťaťa zvolí, nie je vylúčená aj kombinácia viacerých spôsobov. Závisí to najmä od veku dieťaťa a jeho prípadnej rozumovej vyspelosti.

46. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré by nezohľadnilo názory dieťaťa alebo mu nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni rozumovej vyspelosti dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu (tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). Najvyšší súd tu upozorňuje, že nie je možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby založili svoje rozhodnutie iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov (rozsudok ESĽP vo veci C. c/a Fínsko z 9. mája 2006 č. 18249/02, body 57. – 59). Súčasne môže nastať aj situácia, kedy súd po zvážení okolnosti konkrétneho prípadu dospeje k záveru, že osobné vypočutie dieťaťa nie je vhodné a nepôjde pritom o porušenie Dohovoru (rozsudok Veľkého senátu ESĽP vo veci Sahin c/a Nemecko z 8. júla 2003 č. 3943/96, § 74 – 77).

47. Z obsahu spisu v danej veci vyplývalo, že názor maloletých detí bol zisťovaný prostredníctvom kolízneho opatrovníka ako aj v rámci stretnutia v Centre pre deti a rodiny J. i na základe uznesenia o uložení výchovného opatrenia sp.zn. , a preto aj odvolací súd dospel k záveru, že dokazovanie opakovaným zisťovaním názoru maloletých detí prvoinštančným súdom, resp. nariadením znaleckého posudku, čo nenavrhoval ani kolízny opatrovník, by nebolo hospodárne a účelné a vykonané dokazovanie bolo postačujúce, čo okresný súd náležite zdôvodnil v odseku 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Bolo zrejmé že ide o deti vo veku 13, 15 rokov, ktoré sú schopné samostatne formulovať svoje priania a predstavy o ďalšom súžití s rodičmi a ku ktorým názorom i prianiam je namieste prihliadnuť. V súvislosti s nevykonaním výsluchu maloletých detí súdom je potrebné poukázať aj na samotný postoj matky vo vyjadrení zo dňa 05.09.2022, ktorá výslovne uviedla, že „nesúhlasím s tým, aby deti vypočúval súd z dôvodu, že takéto vypočúvanie pre mňa, ako matku je traumatizujúce a predpokladám, že takéto isté to bude aj pre našich synov...“. Žiada sa zdôrazniť aj to, že z Článku 12 Dohovoru ako ani zo Zákona o rodine či nevyplývajú v tomto smere pre matku ako odvolateľku žiadne práva. Ide tu výlučne o práva dieťaťa, a preto aj v prípade porušenia citovaných ustanovení, zákonov či Dohovoru, k čomu však nedošlo, ani nemohlo odvolateľke založiť žiadnu ujmu. Len k úplnosti odvolací súd dodáva, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nezakladá vadu konania a k takejto vade ani zo strany okresného súdu nedošlo. Je to predsa súd, ktorý v zmysle rozhoduje, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná.

48. Vo vzťahu k určeniu výživného na maloleté deti, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd rozhodol vecne správne, a to tak, pokiaľ ide o jeho výšku ako aj určenie rozhodného obdobia, a to od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd, vykonal dokazovanie ohľadne rozhodujúcich schopností, prihliadal na zárobkové schopnosti, možnosti, schopnosti, majetkové pomery oboch rodičov a odôvodnené potreby detí, ktoré zdôvodnil v odseku 35. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia so zvýraznením toho, že od decembra 2022, odkedy maloleté deti žijú s otcom, matka na výživu nijakým spôsobom neprispela, poberá rodinné prídavky na dve deti a otec si plní vyživovaciu povinnosť podľa pôvodného rozsudku a zasiela matke výživné aj na mal. C.. Okresný súd konštatoval odôvodnené potreby maloletých detí, keď A. v septembri 2023 nastúpil do prvého ročníka strednej školy, C. je na druhom stupni základnej školy. Pri zistenom čistom príjme otca 1.200,- až 2.000,- Eur a matky 1.748,- Eur (po uplatnení daňového bonusu na dve deti), matkou vyjadrený súhlas s výživným v sume 350,- Eur (Zápisnica o pojednávaní zo dňa 15.08.2023 na č.l. 159 spisu) spolu na obe deti, potom okresným súdom určené výživné, a to na maloletého A. sumou 200,- Eur a na výživu maloletého sumou 170,- Eur, je dostatočné a zodpovedá tak odôvodneným potrebám detí ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Okresný súd postupoval zákonne, ak zobral pri určovaní výšky výživného do úvahy i rozsah osobnej starostlivosti o maloleté deti otcom od decembra 2022 a tomuto

postupu nie je možné zo strany odvolacieho súdu nič vytknúť. V otázke výživného preto krajský súd dospel k záveru, že matka maloletých detí s poukazom na jej zárobkové schopnosti, možnosti, majetkové pomery a náklady s prihliadnutím na potreby detí je schopná okresným súdom určené výživné platiť.

49. V danej právnej veci týkajúcej sa zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca ako aj v časti určenia výživného, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy zhodnocoval jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec v tejto časti správne posúdil. Aj odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci došlo k takej zmene pomerov v zmysle § 26 Zákona o rodine na strane maloletých detí, ako aj na strane oboch rodičov, ktorá odôvodňovala zmenu osobnej starostlivosti maloletých detí.

50. Na rodičov maloletých detí odvolací súd apeluje, aby sa v záujme zdravého vývoja maloletých detí pokúsili v otázkach súvisiacich s ich výchovou nájsť obojstranne prijateľné východiská. Zdôrazňuje, že ich maloleté deti potrebujú v prvom rade vyrastať v prostredí, v ktorom obaja rodičia dokážu rešpektovať úlohu a postavenie druhého rodiča v živote dieťaťa. Je preto na oboch rodičoch, aby zvýrazňovali úlohu druhého rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do výchovy a opatery v živote maloletých detí, aby v tomto prípade otec maloletých synov podporoval k zlepšeniu ich vzťahov s matkou, k rešpektu a úcte k matke tak, aby vnímali dôležitosť jej postavenia v ich živote a naopak, je na matke, aby rešpektovala názory a priania, a prípadné nie správne postoje maloletých detí citlivo korigovala a rovnako, aby ich viedla k úcte k druhému rodičovi.

51. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa a ako vecne a právne správne potvrdil.

52. Krajský súd dodáva, že za primeranej aplikácie ust. , , pri potvrdení rozsudku okresného súdu uviedol správne znenie záhlavovej časti rozsudku, ak len zjavnou nesprávnosťou nebol uvedený kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý bol ustanovený na ich zastupovanie podľa uznesenia č.k. -32 zo dňa 22. augusta 2022.

53. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol za aplikácie , a tak, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď v prejednávanej veci nebol dôvod postupovať podľa ust. a 55 .

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutie sú upravené v a nasl. .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.