Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/30/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.08.2019 v Prešove takto

rozhodol:

Podľa , na podklade odvolania obžalovaného N. W. z r u š u j e v rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 03.05.2018 výrok o treste.

Na základe

obžalovanému N. W. - nar. XX.XX.XXXX v I. T., bytom R. T. XXX,

podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, l/, § 38 ods. 3 Tr. zákona u k l a d á trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 15 (pätnásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 03.05.2018 bol obžalovaný N. W. uznaný vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 3.9.2017 v popoludňajších hodinách, po ceste z obce Kolačkov do obce Nová Ľubovňa, okres Stará Ľubovňa, až do 15:15 hod. uvedeného dňa kedy dotknutú vec na výzvu príslušníkov PZ dobrovoľne vydal, bez príslušných oprávnení podľa osobitných právnych predpisov, mal vo svojej držbe pre účely svojej osobnej spotreby kryštalickú látku o celkovej hmotnosti 0,13 g (130 mg) s priemerným 78,9 % obsahom metamfetamínu, ktorý je v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, pričom z uvedeného množstva predmetnej kryštalickej látky by bolo možné pripraviť najmenej tri obvykle jednorazové dávky na použitie, schopné ovplyvniť psychiku užívateľa (konzumenta),

za čo mu bol podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l/ Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa

§ 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba na 24 mesiacov.

Súčasne mu bolo podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona uložené obmedzenie a to zákaz požívania omamných a psychotropných látok v skúšobnej dobe, pričom kontrolu plnenia uvedeného obmedzenia bude vykonávať probačný a mediačný úradník.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný dňa 17.05.2018 proti výroku o treste. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania jeho obhajcom po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku vyslovil záver, že prvostupňový súd mohol v danom prípade podmienečne zastaviť trestné stíhanie, pretože na tento postup boli splnené podmienky podľa . V určenej skúšobnej dobe by mal obžalovaný pod hrozbou pokračovania v trestnom konaní možnosť riadne preukázať nápravu. Ak by sa odvolací súd nestotožnil s vyššie uvedeným návrhom, má za to, že uložený druh trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom nebol jedinou alternatívou, aby došlo v čo najvyššej miere k náprave obžalovaného a takisto aj z dôvodu generálnej prevencie. S prihliadnutím na spôsob spáchania skutku a jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy prichádzalo do úvahy uloženie aj jedného z alternatívnych trestov a to napr. uloženie trestu povinnej práce alebo peňažného trestu. Súd by pri rozhodovaní o uložení konkrétneho druhu trestu a o jeho výmere mal dôsledne zvážiť, akým spôsobom bude naplnený účel trestu a to aj s ohľadom na proporcionalitu zásahov do práv obžalovaného. S odôvodnením prvostupňového súdu, že uloženie peňažného trestu by nemalo náležitý výchovný účinok vzhľadom na miesto výkonu práce obžalovaného, jeho príjmy a osobu a že z takého trestu by sa rýchlo „otriasol“ nemožno súhlasiť. Obžalovaný má svoje pravidelné záväzky a uloženie peňažného trestu by malo výchovný účinok, pretože znížením jeho majetku o výšku peňažného trestu, by sa mu znížila schopnosť platiť tieto pravidelné peňažné záväzky. Ani s odôvodnením prvostupňového súdu o neuložení trestu povinnej práce z dôvodu, že by vykonávaný trest povinnej práce bol časovo rozvláčny pre výkon povolania obžalovaného v zahraničí, nesúhlasí, pretože obžalovaný pracuje na trojtýždňové turnusy a pokiaľ zákon o výkone trestu povinnej práce udáva, že odsúdený by mal odpracovať za kalendárny mesiac najmenej 20 hodín z trestu povinnej práce, tak ide o uskutočniteľnú možnosť vykonania trestu povinnej práce počas jedného týždňa v mesiaci, kedy sa nachádza v mieste bydliska. Trest vymeraný v strede trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov považuje obžalovaný za neprimerane prísny a to taktiež z dôvodu, že mu bol uložený trest prísnejší ako mu bol uložený trestným rozkazom, voči ktorému podal odpor a na takýto postup obžalovaný nevidel žiadny dôvod. Tiež považuje za potrebné uviesť, že od spáchania skutku uplynulo takmer 2 roky, od rozhodnutia prvostupňového súdu v tejto veci viac ako jeden rok, pričom od spáchania skutku vedie riadny život, čo je tiež dôvodom, pre ktorý považuje trest vymeraný prvostupňovým súdom za neprimerane prísny. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle a trestné stíhanie podmienečne zastavil alebo ho zrušil podľa a podľa sám vo veci rozhodol.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa , v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

V rámci prieskumného konania bol v prvom rade posúdený procesný postup z hľadiska jeho zákonnosti, pričom z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že konajúci súd vykonal hlavné pojednávanie za účasti obžalovaného a jeho obhajcu, obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu, k vykonaným dôkazom, či predložiť argumenty k výroku o treste, keďže na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinným zo spáchania skutku, ktoré vyhlásenie po predpísanom procesnom postupe bolo súdom prijaté, čo poukazuje na to, že právo na obhajobu obžalovaného porušené nebolo a postup konajúceho súdu bol v súlade s procesným predpisom.

Odvolateľ namietal iba výrok o treste, preto výrok o vine odvolací súd nepreskúmaval. Ako to plynie z dôvodov odvolania, obžalovaný sa domáhal podmienečného zastavenia trestného stíhania, eventuálne uloženia alternatívneho trestu, ak odvolací súd sa nestotožní s jeho prvotným návrhom. Vo vzťahu k

napadnutému výroku o treste konajúci súd vykonal dokazovanie v súlade s pravidlami predpísanými , preto o ich obsah mohol opierať svoje skutkové závery.

Konajúci súd uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov, odôvodnil v podstate užívaním omamných a psychotropných látok aj v minulosti, pričom ich užívanie odsúdeným nepovažuje za celkom výnimočné, keďže aj v posudzovanom prípade obdržaný pervitín bol pripravený použiť pre seba bez vyvolávania vnútornej dilemy o správnosti takéhoto konania. To viedlo súd k uloženiu napadnutého trestu, aby sa mohlo sledovať správanie obžalovaného a jeho snaha po náprave.

S vysloveným záverom o uložení druhu trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený, sa stotožnil aj odvolací súd.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že trest sa páchateľovi trestného činu ukladá s prihliadnutím nielen na okolností spáchania skutku, ale aj so zreteľom na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, čo zabezpečuje individualizáciu trestu, a súčasne sa prihliada aj na to, aby sa uložením trestu zabezpečila aj generálna prevencia v spoločnosti.

Za uvedený prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi zákon ustanovuje sankciu odňatia slobody na jeden rok až tri roky, ktorou zákonodarca zvýraznil závažnosť protiprávneho konania. Ide o prečin, ktorého závažnosť v rámci hierarchie trestných činov je nižšia. Aj napriek tomuto konštatovaniu je ale potrebné vziať do úvahy, že ide o prečin, ktorý je spravidla prechodným stupňom k rozmáhajúcemu sa dealerstvu - sprostredkovaniu drog, pretože osoby užívajúce drogy najprv si ich zabezpečujú pre seba, neskôr, aby si zvýhodnili cenové relácie drog s nimi obchodujú.

U obžalovaného bolo v konaní tiež odberom biologického materiálu zistené užitie marihuany. K tomu vypovedal obžalovaný a ak tvrdil, že si ju dal predtým, ako išiel z turnusu domov a to cca 3 dni spätne, toto jeho vyjadrenie zodpovedá výsledkom testu, pretože až do 8 dní môže metabolit THC ostávať po jeho spracovaní v moči.

Uvedené zistenie o užívaní rôznych omamných a psychotropných látok obžalovaným, i keď nateraz len sporadicky, ako aj charakter trestnej činnosti, ktorá sa rozmáha, viedli odvolací súd k záveru, že v rámci individualizácie ukladania trestu a účinného zabezpečenia účelu trestu uložený druh trestu odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom zodpovedá všetkým kritériám pre ukladanie trestu. Odvolací súd sa stotožnil s úvahami konajúceho súdu o neúčinnosti alternatívnych trestov - peňažného trestu, či trestu povinnej práce, a preto na ne v celom rozsahu odkazuje, pričom iba v stručnosti k nim dodáva, že práve charakter trestnej činnosť, ktorá má stúpajúcu tendenciu a má za následky ťažké závislosti, uloženie alternatívneho trestu vylučuje. Správanie sa páchateľa drogového trestného činu je totiž vhodné aspoň kratšiu dobu sledovať, či sa naozaj snaží reálne eliminovať užívanie drog, najmä za situácie, ak nejde o prvú skúsenosť s ich užívaním. Nevyhnutnosť obmedzenia osobnej slobody pri výkone uloženého druhu trestu nateraz zistená nebola a preto určený spôsob výkonu uloženého trestu odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom s určením skúšobnej doby zodpovedá podmienkam stanoveným v § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona.

V posudzovanom prípade konajúci súd priznal obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti a svoj čin úprimne oľutoval, čo zodpovedá ustanoveniu § 36 písm. l/ Tr. zákona. Ide o správne priznanú poľahčujúcu okolnosť, pretože obžalovaný vyhlásil, že je vinným zo spáchania skutku a svoje konanie oľutoval. Odvolací súd však zastáva názor, že správne mala byť obžalovanému priznaná aj ďalšia poľahčujúca okolnosť a to podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, pretože obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol a v evidencii priestupkov má iba jeden priestupok a to na úseku dopravy v roku 2012, kedy mu bola uložená pokuta 10 eur za spôsobenie dopravnej nehody.

Pri priznaní poľahčujúcej okolnosti a použití zmierňovacieho ustanovenia sa upravovala trestná sadzba znížením jej hornej hranice o jednu tretinu, teda až na 2 roky, v dôsledku čoho potom možno konštatovať že konajúci súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v strede trestnej sadzby, čo je neprimeraným trestom, keďže ide o páchateľa trestného činu, ktorý sa prvýkrát zodpovedá v trestnoprávnej rovine pred súdom. Odvolací súd teda uznal odvolaciu námietku obžalovaného, že trest je neprimerane prísnym, a za neprimerané z tých istých dôvodov považuje aj určenie dĺžky skúšobnej doby na dva roky.

Okrem toho konajúci súd uložil obžalovanému aj primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok v zmysle § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona. Toto obmedzenie má svoj význam, pretože obžalovaný bol trestne stíhaný za drogový trestný čin a práve aj prostredníctvom neho by sa mohol účinok uloženého trestu zvýšiť.

Odvolací súd však pri posudzovaní zákonnosti tohto výroku o uložení primeraného obmedzenia zistil, že od rozhodnutia konajúceho súdu došlo k zmene ustanovenia § 50 ods. 2 Tr. zákona, pričom podľa súčasnej úpravy a to od 01.01.2019 v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi uložiť už iba povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatil dlh alebo zameškané výživné.

Vzhľadom k tomu, že novší je pre obžalovaného priaznivejší, keďže podľa neho už nemožno v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby bez probačného dohľadu podľa a Tr. zákona uložiť primerané obmedzenia a povinnosti v zmysle Tr. zákona, odvolací súd bol povinný prihliadať na túto skutočnosť, pretože táto mu vyplýva z ustan. Tr. zákona.

Doposiaľ prezentované zistenia podľa názoru odvolacieho súdu opodstatňovali zrušenie napadnutého výroku o treste pre jeho neprimeranosť v zmysle ustan. , Tr. zákona, pričom odvolací súd na podklade dostatočne zisteného skutkového stavu konajúcim súdom podľa sám vo veci rozhodol.

Obžalovanému N. W. po priznaní dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona za použitia zmierňovacieho ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona, keďže došlo k prevahe poľahčujúcich okolností, uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na kratšiu skúšobnú dobu 15 mesiacov. Počas nej má obžalovaný svojím správaním, predovšetkým vedením riadneho života, preukázať, že hrozba výkonom tohto trestu splnila svoj účel a došlo k jeho náprave. V opačnom prípade pri porušovaní právnych noriem súd bude posudzovať, či nariadi výkon uloženého trestu odňatia slobody.

O uložení obmedzenia odvolací súd nerozhodoval, keďže mu to neumožňoval súčasný právny stav. K ďalším uplatňovaným námietkam obžalovaného si odvolací súd dovoľuje poznamenať, že dĺžka konania nie je tak výrazne dlhšie trvajúca, aby sa mohlo na ňu prihliadať ako na neprimeranú. Na druhej strane ale je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že od rozhodnutia súdu I. stupňa do doby rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní obžalovaného uplynula doba takmer 15 mesiacov, na ktorej nemá obžalovaný podiel, pretože k vyhotoveniu napadnutého rozhodnutia a jeho doručenia došlo až po uplynutí jedného roka od rozhodnutia konajúceho súdu. Odvolací súd na uvedenú skutočnosť prihliadal pri rozhodovaní o výmere trestu, čo tiež prispelo k zmierneniu trestu obžalovaného. Napokon je potrebné dodať i to, že návrh odvolateľa na podmienečné zastavenie trestného stíhania postupom podľa v procesnom štádiu po vyhlásení rozsudku, v ktorom je výrok o vine právoplatný, nie je akceptovateľný, pretože o skutku už raz bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté.

S poukázaním na vyššie uvedené zistenia a z nich plynúce právne úvahy odvolací súd čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovaného spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.