Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-32Cb-20-2020.pdf
PDF · 121.73 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-32Cb/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Gabrielou Janovicovou v spore žalobcu: G&K s.r.o., so sídlom Ulica J. Vargu 911/5, 984 01 Lučenec, IČO: 36 758 221, zastúpeného Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou so sídlom Nemesszegská 6575/35, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 10.246,43 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.02.2019 do 16.05.2019 z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.246,43 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.05.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 18.02.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.246,43 eur s príslušenstvom titulom poistného plnenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným zákonné poistenie ako aj havarijné poistenie. Havarijné poistenie č. p. z. XXXXXXXXXX/XXXXX sa uzavrelo v module OPTIMAL+ a súčasne žalobca uzavrel so žalovaným aj poistenie finančnej straty s náhradou spoluúčasti z primárneho poistenia do 09.12.2018. Následne dňa 28.10.2018 v čase o 19:51 hod. (teda v čase platnosti poistenia finančnej straty) za obcou Šurice v smere na Fiľakovo došlo k poistnej udalosti - k havárii vozidla. Uvedená udalosť bola šetrená aj políciou. Vodičkou vozidla v danom čase bola p. A. K., nar. XX.X.XXXX, trv. bytom Lučenec, ul. J. Vargu 5, ktorá z nezistených príčin strhla volant, zišla mimo cestu a narazila do stromu. K zraneniu osôb ani k poškodeniu osôb ani verejnoprospešného zariadenia nedošlo. Dychová skúška u vodiča bola negatívna. OR PZ Lučenec eviduje udalosť pod č.k. ORPZ-LC-OPP4-162-034/2018. 2.1. Po nehode žalobca poistnú udalosť nahlásil bezodkladne žalovanému, ktorý ju zaevidoval pod sp. zn. XXXXXXXXXX. Žalovaný listom zo 04.11.2018 oboznámil žalobcu so skutočnosťou, že predpokladané náklady na opravu prevyšujú 90 % všeobecnej hodnoty vozidla, a preto ju budú likvidovať ako totálnu škodu. Následne žalovaný žalobcovi oznámil, že hodnota použiteľných zvyškov je 2.890,- eur a navrhol mu možnosť odpredaja použiteľných zvyškov. 2.2. Listom z 20.02.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že v súlade s článkom XI bod 6 písmenom a) všeobecných poistných podmienok zamieta poistné plnenie. Žalovaný tvrdil, že žalobca nepravdivo alebo neúplne uviedol podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti. Voči zamietnutiu poistnej udalosti žalobca zaslal námietku, ktorej však žalovaný nevyhovel a zotrval na pôvodnom stanovisku. Zároveň žalovaný listom z 02.05.2019 žalobcovi oznámil, že je ochotný vydať
len tie podklady k šetreniu, ktoré žalobca doložil, avšak správu zo šetrenia žalovaný odmietol vydať s vysvetlením, že uvedená správa bola vypracovaná v záujme objektívneho zhodnotenia žalobcových nárokov a vypracovaná pre účely spoločnosti žalovaného. Do podania žaloby žalobca nedisponoval informáciou, z akého dôvodu došlo k odmietnutiu poistného plnenia. 2.3. Žalobca ďalej žalobu odôvodnil tým, že po vzniku poistnej udalosti vo vzťahu k podmienkam dojednaným pri uzavretí poistného vzťahu nie je možné v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka vykladať v neprospech klienta, t. j. v nemožnosti splnenia podmienok právneho vzťahu, na ktoré sa navrhovateľ pri uzatváraní zmluvného vzťahu ani nezaviazal. Z výkladu uvedeného ustanovenia vyplýva, že sankcionované môže byť iba vedomé porušenie povinností uvedených v odseku 1 a 2 § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom dôkazné bremeno o existencii týchto skutočností (porušenie povinností zo strany poisteného) je na poisťovateľovi. 2.4. Žalobca má za to, že v zmysle ustanovení všeobecných poistných podmienok je žalovaný ako poisťovateľ povinný uhradiť žalobcovi poistné plnenie vo výške 10.246,43 eur. Uvedená suma predstavuje rozdiel medzi obstarávacou cenou 15.048,- eur, hodnotou zvyškov vo výške 2.890,- eur a pripočítaním nákladov za odpratanie zvyškov v sume 137,72 eur bez DPH (15.048 - 2.890 + 137,72)/1,2), nakoľko žalobca je platiteľom DPH. Úroky z omeškania vo výške 5 % si žalobca uplatnil od 20.02.2019, teda odo dňa, ktorý je uvedený na liste, v ktorom žalovaný oznámil žalobcovi zamietnutie poistného plnenia, nakoľko žalovaný nikde neuvádza dátum ukončenia vyšetrovania, aby bolo možné v zmysle článku X ods. 2) všeobecných poistných podmienok (15 dní) vypočítať presný dátum povinnosti uhradiť poistné plnenie.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcom uplatnený nárok považuje v celom rozsahu za nedôvodný; žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Obhliadku poškodeného vozidla vykonal servis Autocentrum Bystriansky, spol. s r.o. dňa 08.11.2018. Po doručení zápisu z obhliadky žalovaný pristúpil k štandardným postupom po oznámení škodovej udalosti, najmä vypočítal výšku škody na poškodenom vozidle. Vzhľadom na to, že náklady na opravu prevýšili všeobecnú hodnotu vozidla, škoda sa mala likvidovať ako totálna. O spôsobe likvidácie žalovaný listom zo 14.11.2018 informoval žalobcu. Z dôvodu nutnosti relevantného posúdenia nehodového deja pristúpil žalovaný k podrobnému skúmaniu miesta a okolností priebehu vzniku škody. Obhliadka miesta vzniku škody bola vykonaná 27.11.2018 za prítomnosti vodičky p. Vagajovej, ktorá k priebehu vzniku škody vyplnila „Dotazník k okolnostiam vzniku škody“. 3.1. Na základe posúdenia poškodení na motorovom vozidle zn. ŠKODA Rapid, EČ: P popisu priebehu vzniku škody vodičkou vozidla a obhliadky miesta vzniku škody, žalovaný listom z 20.02.2019 žalobcovi oznámil technickú neprijateľnosť deklarovaného spôsobu vzniku škody, keď podľa čl. XI bod 6 písm. a) všeobecných poistných podmienok je poisťovateľ oprávnený zamietnuť poistné plnenie, ak poistník alebo poistený alebo oprávnená osoba nepravdivo alebo neúplne uvedie podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti. Na tomto stanovisku žalovaný zotrval aj po žiadostiach a nesúhlase žalobcu s postupom žalovaného po opätovnom posudzovaní spôsobu a ukončenia likvidácie predmetnej škody, ktoré oznámil žalobcovi listom z 02.05.2019. 3.2. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že sporný je právny základ a povinnosť žalovaného plniť z dojednaných poistných zmlúv. Po zabezpečení dokladov nutných k posúdeniu právneho základu povinnosti plniť, skúmaním popisu vzniku škody, miesta vzniku škody a preukázaných poškodení má žalovaný za to, že škoda na poistenom vozidle nenastala spôsobom uvádzaným žalobcom. Žalovaný zároveň predložil súdu stanovisko interného experta, v zmysle ktorého priebeh nehodového deja nemá všetky znaky náhodného a dopravnou situáciou vynúteného následného konania zo strany vodičky. Je zrejmé, že k poškodeniu vozidla skutočne došlo, avšak nie spôsobom, aký je uvedený v hlásení poistnej udalosti, keďže bola zistená technická neprijateľnosť deklarovaného spôsobu vzniku poistnej udalosti, ktorý javí známky úmyselného konania.
4. Žalobca v replike uviedol, že k poistnej udalosti došlo dňa 28.10.2018 o 19.00 hod pri jazde motorovým vozidlom z dôvodu, že vodička motorového vozidla strhla volant vpravo po tom, čo zaregistrovala náraz neznámeho telesa (kameňa) do vozidla. V danom čase veľmi pršalo, bola tma a v čase nárazu išlo v protismere druhé vozidlo. Vodička uviedla, že sa pred nárazom pohybovala rýchlosťou 50-60 km/h a brzdenie si nepamätá. V čase nehody sa vo vozidle nachádzal súčasný konateľ spoločnosti, ktorý spal. 4.1. Pokiaľ žalovaný uvádza, že je rozporné tvrdenie vodičky v tom smere, že išla rýchlosťou 50-60 km/h, pričom podľa deformácie je možné odhadovať rýchlosť 30-35 km/h, k uvedenému žalobca tvrdí, že rozdiel rýchlosti medzi 50 km/h a 35 km/h je taký malý, že ani vodič, ktorý jazdí na svojom vlastnom motorovom vozidle, nie je schopný takýto rozdiel zaregistrovať. Hlavne za takých skutkových
okolností, kedy vodič nejazdí na svojom motorovom vozidle, je tma a veľmi prší. Za takýchto okolností každý zodpovedný vodič ide pomalšie, pričom sa zameriava na vozovku a nie na tachometer. Má však vedomosť, že prispôsobuje svoju rýchlosť povahe vozovky a okolnostiam. Pritom pri strete dvoch vozidiel, počas ktorého dôjde k dočasnému zasiahnutiu vodiča svetlami protiidúceho vozidla s pridružením neidentifikovateľného nárazu, je pochopiteľné, že vodič strhne volant protichodne od smeru, odkiaľ zaevidoval náraz. 4.2. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že absentujú brzdné stopy - vodička vo svojom prednese uviedla, že si brzdenie nepamätá, teda v tomto smere nie je žiaden rozpor s tvrdením vodičky a zisteným skutkovým stavom. Okrem toho, vzhľadom k situácii, kedy sa vozidlo nachádzalo na podloží, na ktorom bolo vozidlo ťažko ovládateľné, sa vodička zachovala v súlade s pokynmi, ktoré dostávajú vodiči pri výcviku, a to nebrzdiť, keďže za takýchto okolností môže dôjsť k úplnej strate kontroly nad vozidlom. Zároveň, ak žalovaný uvádza, že za takýchto okolností je predpoklad, že by vozidlo na trávnatom povrchu zanechalo výraznú stopu minimálne po ľavom prednom kolese, pričom na okraji ľavej prednej pneumatiky by sa našli zvyšky trávy a hliny, má žalobca za to, že tieto okolnosti by mohli mať vplyv nie na ľavú pneumatiku, ale na pravú. Poukazovať na akúkoľvek absenciu stôp po mesiaci od dopravnej nehody, keďže až po takomto čase došlo k obhliadke miesta nehody (27.11.2018), je priam opovážlivé. V danom období bolo totiž veľmi daždivé obdobie, pričom uvedené miesto nebolo žiadnym spôsobom ohraničené, aby sa stopy zachovali. 4.3. Ak žalovaný uvádza, že nepovažuje škodu na vozidle za škodu, ktorá vznikla náhodnou udalosťou, a preto zamietol poistné plnenie, je namieste, aby žalovaný identifikoval, k akému úmyselnému konaniu malo dôjsť a kto ho mal spáchať, nakoľko v prípade, pokiaľ žalovaný má na mysli pokus o samovraždu vodičky, tak pri rýchlosti 30 km/h by určite nedošlo k smrteľnej udalosti, teda uvedené myslenie je nelogické. Okrem toho vodička nikdy nebola liečená na psychiatrické ochorenie a nikdy takýto úmysel ani nemala. Pokiaľ žalovaný hovorí o úmyselnom konaní, takéto konanie musí mať vedomostnú a vôľovú zložku; tieto u vodičky absentovali.
5. Žalovaný v duplike uviedol, že naďalej trvá na tom, že žalobou uplatnený nárok nie je dôvodný. Trvá na technickej neprijateľnosti deklarovaného spôsobu vzniku škody, pričom odkázal na predložené stanovisko jeho odborného zamestnanca z 29.01.2019. Navrhol, aby súd s poukazom na ust. § 207 CSP nariadil vo veci znalecké dokazovanie.
6. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na termín 18.01.2024 o 13:00 hod., na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu, ktorý v plnom rozsahu odkázal na podanú žalobu, pokiaľ ide o istinu. V časti príslušenstva súhlasí s tým, aby toto bolo priznané v prípade úspechu až od 17.05.2019; v časti príslušenstva od 20.02.2019 do 16.05.2019 vzal žalobca žalobu späť. Žalobca zároveň uviedol, že nie je mu jasné, čo má na mysli žalovaný vo svojom vyjadrení, že nešlo v konaní o náhodnú poistnú udalosť, keďže v žiadnom zo svojich vyjadrení žalovaný nepoukázal na to, v akej súvislosti malo ísť o úmyselné konanie žalobcu, na základe čoho zamietol vyplatiť poistné plnenie. Žalovaný nepreukázal úmyselné konanie žalobcu pri tejto škodovej udalosti, a teda nepreukázal dôvod, pre ktorý zamietol poistné plnenie. 6.1. Žalovaný sa odvolal na čl. XI bod 6 písm. a) všeobecných poistných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy; uviedol, že neboli uvedené úplne podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti; toto bolo dôvodom nevyplatenia poistného plnenia. Žalovaný odkázal aj na expertízu vyhotovenú jeho odborným zamestnancom, ktorá je súčasťou spisu. S čiastočným späťvzatím žaloby v časti príslušenstva súhlasil.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. XXXXXX z 10.12.2014, splátkovým kalendárom k zmluve o autokredite č. XXXXXX, osvedčením o evidencii (technickým preukazom) poškodeného vozidla, poistkou č. XXXXXXXXXX/XXXXX (povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistkou č. XXXXXXXXXX/XXXXX (Moje auto KASKO), oznámením Obvodného oddelenia Policajného zboru Fiľakovo zo 16.11.2018, oznámeniami žalovaného zo 14.11.2018, z 20.11.2018 a z 20.02.2019, námietkou žalobcu zo 16.04.2019 spolu s odpoveďou žalovaného na ňu z 02.05.2019, oznámením o predčasnej splatnosti úveru zo 14.11.2018, oznámením o zápočte poistného plnenia z 21.02.2019, potvrdením o hotovostnom vklade (č. l. 22 spisu), všeobecnými obchodnými podmienkami pre poistenie Moje auto KASKO žalovaného, návrhom poistnej zmluvy z 21.11.2016 vrátane osobitných poistných podmienok k poisteniu Moje auto KASKO, záznamom o hlásení poistnej udalosti z 31.10.2018, výpočtom výšky škody zo 14.11.2018, ponukami zostatkovej hodnoty, nesúhlasom s devinkuláciou poistného plnenia zo 16.11.2018, súhlasom s devinkuláciou zo 17.04.2019, záznamom žalovaného z 19.11.2018,
zápisom o poškodení vozidla k škodovej udalosti z 27.11.2018, dotazníkom k okolnostiam vzniku škody z 19.12.2018, e-mailovou komunikáciou zo 16.11.2018 a 21.-22.01.2019, stanoviskom žalovaného č. XXXXXXXXXX z 29.01.2019, výmenným listom - poukazom na odborné vyšetrenie (ošetrenie) z 9.2.2021, Odborným vyjadrením znalca č. 18/2022 zo 16.06.2022, Odborným vyjadrením (doplnkom k odbornému vyjadreniu č. 18/2022) zo 04.05.2023 ako i ostatným obsahom spisu, a zistil tento skutkový stav:
8. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu a predložených listinných dôkazov mal súd za nesporný vznik poistnej udalosti z 28.10.2018 v podobe vzniku škody na motorovom vozidle značky ŠKODA Rapid, VIN: J EČ: P ktorého držiteľom bol žalobca a ktoré bolo v čase jej vzniku havarijne poistené u žalovaného; dojednané bolo tiež poistenie finančnej straty. Spornou nebola skutočnosť, že predmetná poistná udalosť bola dňa 31.10.2018 riadne ohlásená žalovanému, ktorý ju zaregistroval pod číslom 1841069258. Výška škody taktiež nebola medzi stranami sporná. Sporným nebol v konaní ani fakt, že žalovaný v zmysle jeho oznámenia z 20.02.2019 a vyjadrenia z 11.01.2021 plnenie z poistnej zmluvy odmietol dôvodiac, že k vzniku škodovej udalosti na vozidle nedošlo spôsobom, ako bolo deklarované jej účastníkmi, keďže bola zistená technická neprijateľnosť deklarovaného spôsobu vzniku udalosti; žalovaný sa pritom odvolal na čl. XI bod 6 písm. a) jeho všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorého je poisťovateľ (žalovaný) oprávnený zamietnuť poistné plnenie, ak poistník alebo poistený alebo oprávnená osoba nepravdivo alebo neúplne uvedie podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti. 8.1. Medzi stranami bol sporný právny základ a povinnosti žalovaného plniť z dojednaných poistných zmlúv.
9. Zo stanoviska žalovaného č. XXXXXXXXXX z 29.01.2019 vyplýva záver, že na základe vizuálneho porovnania a vyhodnotenia poškodení prednej časti poškodeného motorového vozidla je možné konštatovať, že vodičkou opisovaný priebeh nehodového deja nemá znaky náhodného a dopravnou situáciou vynúteného následného konania zo strany vodičky. Podľa stôp na kmeni stromu vozidlo stredom prednej časti narazilo do predmetného stromu v smere, ktorý je rovnobežný s pôvodným smerom jazdy, resp. rovnobežný s pozdĺžnou osou vozovky v mieste nehody, čo je v rozpore s vyjadrením a náčrtkom, ktorý vodička vyhotovila a podpísala pri obhliadke miesta nehody dňa 27.11.2018, a preto je možné konštatovať, že údajný náhly úhybný jazdný manéver s následným vybehnutím motorového vozidla mimo vozovku a nárazom do stromu sa nestal tak, ako ho popisuje vodička poškodeného vozidla v čase nehody.
10. Z odborného vyjadrenia súdom ustanoveného znalca Ing. Petra Jelačiča č. 18/2022 zo 16. júna 2022 vyplynulo, že pre objektívne posúdenie prípadu a spracovanie znaleckého posudku chýbajú relevantné dôkazy a vstupy, na základe ktorých by znalec vedel tento znalecký posudok objektívne vypracovať. Vodička vozidla EČV: P pri poistnej udalosti dňa 28.10.2018 nevyhotovila žiadnu fotodokumentáciu, na základe ktorej by bolo možné udalosť relevantne a objektívne posúdiť; spis obsahuje len neurčité stručné vyjadrenia vodičky. Žalovaný vykonal obhliadku miesta škodovej udalosti 27.11.2018. Pri obhliadke bola vyhotovená dokumentácia, avšak s ohľadom na ročné obdobie okolie stromu, do ktorého poškodené vozidlo narazilo, bolo pokryté popadaným lístím; preto akékoľvek prípadné brzdné stopy, ktoré vznikli jeden mesiac pred obhliadkou miesta poisťovňou, boli už pre objektívne posúdenie prípadu nerelevantné a neboli zaznamenané, resp. nedali sa už zadokumentovať. Zadokumentované boli len stopy po náraze do stromu a polámané konáre na susednom kríku, avšak žiadne stopy po kolesách a brzdení či nebrzdení už nebolo vidieť. Nebolo už možné objektívne posúdiť pohyb vozidla pred udalosťou ani či vozidlo bolo alebo nebolo brzdené. Znalec pritom predmetnú udalosť konzultoval s medzinárodne uznávaným znalcom z Českej republiky Ing. Vlastimilom Rábekom.
11. Z odborného vyjadrenia - doplnku k odbornému vyjadreniu č. 18/2022 zo 04. mája 2023 vyplynulo, že so stanoviskom žalovaného k priebehu predmetnej škodovej udalosti sa nedá stotožniť, keďže k prípadu nie sú zadokumentované žiadne stopy na cestnej komunikácii ani na priľahlej ploche mimo vozovky. Sú zadokumentované len odery a stopy na kmeni stromu a na priľahlom kríku. Pokles rýchlosti podľa výpovede vodičky oproti odhadovanej nárazovej skutočnosti môže byť z dôvodu nepresnej výpovede vodičky, ktorá si vzhľadom na situáciu nepamätala, či brzdila alebo nie. Pri údajnom narazení kameňa do okna poškodeného vozidla od neznámeho protijazdiaceho vozidla v tme a daždi mohla vodička dať len nohu dole z plynového pedálu alebo brzdiť. Pohyb vozidla nebolo možné nasimulovať ani orientačne, keďže neboli zaznamenané žiadne stopy ani merania; nie je však možné jednoznačne tvrdiť, že motorové vozidlo narazilo do stromu rovnobežne so smerom komunikácie. Znalec opätovne
dospel k záveru, že pre úplné objektívne posúdenie prípadu a spracovanie znaleckého posudku chýbajú relevantné dôkazy a vstupy, na základe ktorých by vedel znalecký posudok objektívne spracovať, keďže vodička nevyhotovila zo škodovej udalosti žiadnu fotodokumentáciu; existuje len fotodokumentácia, ktorú vyhotovil žalovaný mesiac po udalosti a z obhliadky poškodeného vozidla v servise.
12. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 12.1. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523788'&ucin-k-dni='30.12.9999'>súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. 12.2. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 12.3. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 12.4. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 12.5. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. 12.6. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. 12.7. Podľa § 799 ods. 3 prvá veta Občianskeho zákonníka ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. 12.8. Podľa Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 12.9. Podľa § 365 Obchodného zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb. %2523365'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
13. Podľa čl. XI bod. 6 písm. a) všeobecných poistných podmienok pre poistenie Moje auto Kasko poisťovateľ je oprávnený zamietnuť poistné plnenie, ak poistník alebo poistený alebo oprávnená osoba nepravdivo alebo neúplne uvedie podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti.
14. Z vykonaného dokazovania, riadiaceho sa zásadou voľného hodnotenia dôkazov (porov. čl. 15 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti so starostlivým prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, dospel k záveru, že v konaní bolo dostatočne spravdepodobnené, že škodová udalosť sa stala tak, ako ju popisovala vodička poškodeného motorového vozidla resp. jej účastníci; žalobca teda uniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania základu i výšky žalobou uplatneného nároku.
15. V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdených skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. V danom prípade bolo povinnosťou žalovaného preukázať existenciu dôvodu, ktorý ho zbavuje povinnosti poskytnúť poistné plnenie.
16. Nestačí, že žalovaný v konaní len tvrdí, ale je povinný predložiť aj dôkazy (uniesť dôkazné bremeno). V tomto smere súd poukazuje na ustanovenie § 150 CSP, ktoré zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosť
„relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 568-569).
17. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sa následne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/6/2010 z 22.09.2010).
18. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie (viď Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 571).
19. Občiansky zákonník v § 799 ods. 2 rozlišuje tri druhy povinností, a to oznamovaciu, vysvetľovaciu a dokladovaciu povinnosť. V zmysle § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka má poistený (resp. osoba s právom na plnenie) v prvom rade bezodkladne oznámiť, že došlo k škodovej udalosti a poskytnúť o škodovej udalosti všetky informácie, ktoré má k dispozícii. Poistený má povinnosť pravdivo a úplne popísať okolnosti, za ktorých došlo k vzniku poistnej udalosti (ako tieto skutočnosti vníma) a poskytnúť potrebnú súčinnosť nevyhnutnú pre zistenie verného obrazu o okolnostiach vzniku a rozsahu škodovej udalosti. Podľa českej právnej teórie povinnosť poskytnúť súčinnosť sa týka najmä podania relevantného vysvetlenia, za akých okolností došlo k poistnej udalosti za účelom zistenia jej pravdepodobnej príčiny a ďalej popisu skutkových okolností a príčinného deja, rozsahu a povahy vzniknutých následkov. Vo všeobecnosti sa v tejto súvislosti dá hovoriť o povinnosti náležite popísať skutkový stav (podať vysvetlenie). Okrem oznamovacej a vysvetľovacej povinnosti (t. j. povinnosti tvrdiť) má poistený povinnosť predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada (teda dokladovaciu povinnosť). Iné povinnosti zákon poistenému (resp. osobe s právom na plnenie) neustanovuje a nie je dôvod na ich rozširovanie vzhľadom na skutočnosť, že poistený nemusí mať dostatok odborných skúseností na to, aby vedel, ako svoje tvrdenia kvalifikovane preukázať (resp. nemusí vedieť, aké dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení si má zaobstarať, a ani to, akým spôsobom ich má získať). Práve naopak, poisťovateľ disponuje dostatočnými odbornými skúsenosťami, metodickými postupmi a know-how ako aj personálnym a materiálnym vybavením tak, aby vedel posúdiť, ktoré dôkazné prostriedky je potrebné zabezpečiť, aby došlo k riadnemu vyšetreniu poistnej udalosti a zároveň vyhodnotiť poskytnuté doklady a informácie z hľadiska konkrétnych podmienok poistenia.
20. Ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka predstavuje kogentnú právnu normu, ktorú nemožno zmeniť ani prostredníctvom poistných podmienok. Ide o ustanovenie upravujúce poisťovateľovo právo sankčnej povahy, ktoré môže byť uplatnené v prípade, ak poistený vedome poruší zákonnú alebo zmluvnú povinnosť, pričom takéto porušenie malo podstatný vplyv na vznik
poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. V prípade splnenia uvedených predpokladov podľa ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka je žalovaný ako poisťovateľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah poistiteľovej povinnosti plniť. Ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka teda neupravuje žiadne iné práva sankčnej povahy, ktoré by mohol žalovaný v postavení poisťovateľa v prípade porušení povinností zo strany poisteného uplatniť. 20.1. Žalovaný si však v čl. XI bod. 6 písm. a) všeobecných poistných podmienok dojednal pre prípad naplnenia predpokladov ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka tiež právo zamietnuť poistné plnenie, čo nepochybne predstavuje rozpor s týmto kogentným ustanovením Občianskeho zákonníka. Ak by aj zo strany žalobcu išlo o vedomé porušenie povinností uvedených v ustanovení § 799 ods. 1 a 2 a porušenie týchto povinností by malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, čo však v konaní nebolo preukázané, žalovanému by vzniklo nanajvýš oprávnenie znížiť poskytnuté poistné plnenie, nie však ho úplne zamietnuť resp. neposkytnúť. Vzhľadom k uvedenému vyhodnotil súd postup žalovaného v rozhodovanom spore spočívajúci v úplnom zamietnutí - neposkytnutí poistného plnenia ako rozporný so zákonom.
21. Súd zároveň dospel k záveru, že pokiaľ súdom ustanovený znalec nebol schopný vypracovať znalecký posudok, keďže nemal k dispozícii relevantné vstupné údaje (stopy a dôkazy), nemohol ani žalovaný resp. jeho odborný zamestnanec vyvodiť závery majúce za následok zamietnutie resp. neposkytnutie poistného plnenia, keďže obaja pracovali s rovnakými vstupmi. Znalec pritom danú vec konzultoval i s medzinárodne uznávaným znalcom z Českej republiky (porov. ods. 10 odôvodnenia tohto rozsudku in fine). Rovnako doplnok k odbornému vyjadreniu jednoznačne vylúčil tvrdenie žalovaného, že priebeh nehodového deja nemá znaky náhodného a dopravnou situáciou vynúteného následného konania zo strany vodičky; vyplynulo z neho totiž, že nie je možné jednoznačne tvrdiť, že motorové vozidlo narazilo do stromu v smere rovnobežne so smerom komunikácie tak, ako to uvádzal žalovaný (porov. ods. 9 a 11 odôvodnenia tohto rozsudku).
22. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, a to doplnenie odborných vyjadrení súdom ustanoveného znalca zodpovedaním otázok žalovaného z podania z 29.05.2023 (č. l. 199 spisu) z dôvodu hospodárnosti, keďže tieto otázky žalovaného sú totožné s otázkami určenými znalcovi uvedenými v podaní zo 16.09.2021 (č. l. 129 spisu).
23. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania existencie dôvodu, ktorý ho zbavuje povinnosti poskytnúť poistné plnenie žalobcovi. Preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.246,43 eur.
24. Žalobca si v konaní uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky. Na nariadenom pojednávaní konanom 18.01.2024 vzal žalobca v časti príslušenstva od 20.02.2019 do 16.05.2019 žalobu späť. Keďže žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil, súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.02.2019 do 16.05.2019 zastavil. 24.1. V zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 9 % odo dňa nasledujúceho po 15. dni odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti žalovaným. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania zo žalovanej sumy len vo výške 5 % neodporujúcej zákonu, po jeho čiastočnom späťvzatí súd takto uplatnený úrok z omeškania žalobcovi ako úspešnej strane priznal od 17.05.2019.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 25.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).