Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20S-105-2018.pdf
PDF · 92.61 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/105/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného spoločnosťou: CLC advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Panenská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 36 707 856 proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OOP3-2018/026168 zo dňa 8.8.2018 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Žalobou doručenou súdu dňa 19.9.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OOP3-2018/026168 zo dňa 8.8.2018, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie č. j. OU-DS-OSZP-2018/005408-014 zo dňa 24.4.2018, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že navrhovaná zmena činnosti „Areál Hviezda“ sa nebude posudzovať podľa zák.č. 24/2006 Z.z. a pre uvedenú činnosť je možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov.
2.
Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nakoľko dôvody uvádzané v rozhodnutiach správnych orgánov považoval za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1So 115/2010 „... nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo“. Poukázal ďalej na to, že správne orgány sa riadne nevysporiadali s námietkami žalobcu, ktorý reprezentuje verejný záujem na ochrane životného prostredia nesúhlasil s tým, že jeho formulácie sú všeobecné a neodôvodnené, nakoľko podľa čl. 51 Ústavy SR sa je možné práva na životné prostredie domáhať len prostredníctvom príslušného vykonávacieho zákona, ktorým je v danom prípade stavebný zákon. Uviedol, že rozhodnutie EIA je len predpokladom a podkladom pre stavebné konanie. V tejto súvislosti uviedol, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe je reálny zásah do práva na životné prostredie až vydaním stavebného povolenia,
nie územného ani rozhodnutia EIA. Účelom zákona o EIA je efektívne inkorporovať tak európske ako aj ústavné požiadavky ochrany práv a právom chránených záujmov na priaznivé životné prostredie do rozhodovacej činnosti orgánov štátnej správy týkajúcej sa posudzovania a schvaľovania strategických dokumentov s vplyvom na stav životného prostredia a jeho dlhodobý rozvoj. Uviedol, že nevyhnutným predpokladom pre riadne a správne rozhodovanie vo veci schvaľovania strategických dokumentov je účasť verejnosti, čo vyplýva aj z dikcie zákona o EIA, pričom žalobca ako občianske združenie s eminentným záujmom na ochrane životného prostredia spĺňa zákonné požiadavky účastníka konania, resp. zainteresovanej verejnosti. Poukázal ďalej na to, že žalovaný venoval v odôvodnení rozhodnutia viac pozornosti účastníkovi konania a spochybneniu jeho postavenia v konaní ako adekvátnemu posúdeniu jeho argumentácie voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sža 15/2011, v ktorom je konštatované, že „dôležitou súčasťou rozhodnutia je odôvodnenie, ktoré nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia. Správny poriadok zakotvuje povinnosť správneho orgánu uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu. Správny orgán musí v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov, prípadne ich námietkami k vykonaným dôkazom. Na základe vyhodnotenia dôkazov správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností. V odôvodnení rozhodnutia uvedie aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku“. Mal za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Uviedol, že nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. V predmetnej veci žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti alebo dôkazy na podporu svojej úvahy, ktorou spochybňuje skutočný záujem žalobcu na navrhovanej zmene činnosti „Areál Hviezda“. Okrem toho žalovaný venoval minimálnu pozornosť predmetu zisťovacieho konania ako aj priebehu konania, kedy jasne nedefinoval svoje skutkové zistenia ako ani neuviedol, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené a aký je ich právny význam pre rozhodovanie o oznámení navrhovanej zmeny činnosti v zisťovacom konaní. Za tohto stavu žiadal rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
3.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.10.2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že ustanovenia zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) je potrebné vykladať v súlade s ich účelom, ako aj v súlade smerníc, ktorých transpozíciu predstavuje; najmä Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27.6.2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13.12.2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Preto aj účasť „dotknutej verejnosti“ by mala smerovať k tomuto cieľu, teda ak k posúdeniu skutočných a potenciálnych vplyvov navrhovanej zmeny činnosti na životné prostredie. Uviedol, že žalobca prejavuje „tento záujem“ zasielaním stanoviska s rovnakými podmienkami pre každý zámer bez rozdielu, či ide o priemyselnú činnosť, výstavbu IBV, športový areál, rybník a pod. . Mnohé z podmienok nemajú nič spoločné s navrhovanou činnosťou, a teda nejde o stanovisko k určitému konkrétnemu zámeru. Vyjadrenie Združenia domových samospráv k oznámeniu zmeny navrhovanej činnosti „Areál Hviezda“, v mnohých bodoch požaduje riešiť skutočnosti, ktoré sú v oznámení a projekte vyriešené. Väčšina požiadaviek Združenia domových samospráv uvedených vo vyjadrení supluje kompetencie príslušných orgánov štátnej správy, samosprávy a iných organizácií, ktoré majú postavenie dotknutých orgánov a ktorí sú kompetentní sa k oznámeniu vyjadriť. Žalobca tiež požaduje riešiť dodržiavanie podmienok, ktoré vyplývajú priamo z platných právnych predpisov vo veci ochrany životného prostredia, pričom ide hlavne o pripomienky, ktoré nie sú odôvodnené, čo je v rozpore s ustanovením § 24 ods. 3 zák.č. 24/2006 Z.z. . Za tohto stavu považoval takéto konanie žalobcu, kedy žalobca zašle správnemu orgánu rovnaké pripomienky ku každému zámeru bez ohľadu na miestne pomery, charakter činnosti a bez akéhokoľvek odôvodnenia za obštrukciu s úmyslom zdržať investorov pri vybavovaní povolení posudzovanej činnosti podľa osobitných predpisov. Ďalej poukázal na to, že vo vzťahu k žalobcovi nedošlo k porušeniu ustanovení § 3 ods. 2 správneho poriadku ako aj § 33 ods. 2 správneho poriadku, pretože žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. V danom prípade prvostupňový správny orgán listom č. j. OU-DS-OSZP-2018/005408-08 zo dňa 27.3.2018 bolo oznámené účastníkom konania, že v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku majú
možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, a to do 7 dní od doručenia oznámenia. Ďalej bol žalobca upovedomený o tom, že do spisu možno nahliadnuť a robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie na Okresnom úrade Dunajská Streda, v odbore starostlivosti o životné prostredie.
4.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobných dôvodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 137 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.
5.
Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 24 ods. 3 zák.č. 24/2006 Z.z. verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 6,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.
6.
Z vyššie citovaného ustanovenia (§ 24 ods. 3 písm. a) zák.č. 24/2006 Z.z.) vyplýva, že stanovisko podané verejnosťou musí byť odôvodnené, aby boli v ňom uvedené konkrétne argumenty a pripomienky, ktoré majú súvislosť s navrhovanou činnosťou. V danom prípade správny súd požiadavky, resp. pripomienky uvádzané žalobcom k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti považoval za všeobecné, ktoré nereflektujú miestne pomery. Možno preto konštatovať, že žalobca zasiela v podstate zhodné pripomienky bez oboznámenia sa s predkladaným materiálom, ktorý je zverejnený na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR, neexistuje zo strany žalobcu skutočný a reálny záujem na priaznivom životnom prostredí v danej lokalite. Zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti upravené v § 29 zák.č. 24/2006 Z.z. má viesť k záveru o tom, či sa navrhovaná činnosť bude alebo nebude posudzovať podľa tohto zákona. Hodnotenie vplyvov na životné prostredie je komplexné zistenie predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a pokiaľ verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení musí byť písomné stanovisko k zámeru náležitým a relevantným spôsobom zdôvodnené, k čomu v predmetnej veci zo strany žalobcu nedošlo. Zákon preto stanovuje kritériá pre zisťovacie konanie, ktoré musí správny orgán zohľadniť a zhodnotiť, ako aj osobitné náležitosti rozhodnutia o tom, či sa navrhovaná činnosť bude alebo nebude posudzovať podľa tohto zákona. Tým, že žalobca zasiela v podstate rovnaké pripomienky k akémukoľvek zámeru po celom Slovensku, je spochybnená skutočnosť seriózneho a efektívneho prejavenia záujmu na navrhovanej činnosti. Správny súd tiež zdôrazňuje, že proces zisťovacieho konania má poskytnúť základné informácie a hodnotenia pred prvým povolením podľa osobitných predpisov. Pred vydaním rozhodnutia o povolení konkrétnej činnosti dotknuté orgány vydávajú vyjadrenia, v ktorých určujú podmienky za akých, z hľadiska ochrany životného prostredia, je možné danú činnosť povoliť. V tomto povoľovacom procese má „zainteresovaná verejnosť“ postavenie
účastníka, kde si môže uplatniť relevantné pripomienky. V danom prípade možno konštatovať, že pripomienky vznesené zo strany žalobcu sú riešené v oznámení zmeny navrhovanej činnosti „Areál Hviezda“ a okrem toho ich dodržiavanie vyplýva priamo zo zákona. Z administratívneho spisu súd zistil, že v rámci zisťovacieho konania tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný dostatočne posúdil navrhovanú zmenu činnosti z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru. V predmetnej veci bolo prihliadané na stanoviská doručené k zámeru od zainteresovaných subjektov, pričom vo výroku rozhodnutia boli zo strany správnych orgánov určené podmienky, ktoré vyplynuli z týchto stanovísk a ktoré je potrebné rešpektovať v konaní o povoľovaní navrhovanej činnosti. V predmetnej veci bolo prihliadané na stanoviská doručené k zámeru od zainteresovaných subjektov, pričom vo výroku rozhodnutia boli určené podmienky, ktoré vyplynuli z týchto stanovísk, ktoré je potrebné rešpektovať v konaní o povoľovaní navrhovanej činnosti. Správne orgány na predmetnú vec správne aplikovali ust. § 29 ods. 10 zák.č. 24/2006 Z.z. (charakter pripomienok a stanovísk podaných k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti alebo k zámeru nebol schopný správny orgán samostatne vyhodnotiť), keď požiadali spoločnosť XL four s.r.o., (táto podávala podanie o navrhovanej zmene činnosti „Areál Hviezda“ podľa § 29 ods. 1 zák.č. 24/2006 Z.z.) o zaslanie doplňujúcich informácií na objasnenie pripomienok a požiadaviek žalobcu. Znamená to, že správne orgány využili možnosť vyžiadať si od tejto spoločnosti ako navrhovateľa doplňujúce informácie, čo v danom prípade aj správne orgány zrealizovali. Na základe podania týchto informácií mohli správne orgány kvalifikovane v predmetnej veci rozhodnúť, t.j. či sa určitá navrhovaná činnosť alebo zmena už realizovanej navrhovanej činnosti má alebo nemusí posudzovať podľa ustanovení zákona o EIA, čo aj náležitým spôsobom v napadnutom rozhodnutí zdôvodnili.
7.
Podľa názoru správneho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom odôvodnili, vysporiadajúc sa s námietkami žalobcu a v konaní sa nedopustili takej vady, ku ktorej by musel súd prihliadnuť z úradnej povinnosti a ktorá by mala za následok nezákonnosť ich rozhodnutia. Za tohto stavu správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.
8.
V konaní úspešnému žalovanému ako aj ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).