Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/2106/1998

Uznesenie

Mestský súd Košice v exekučnej veci oprávneného: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar.: 15.12.1965, bytom C. XX, XXX XX C., o vymoženie istiny 73,02 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Lenka Borovská, so sídlom exekútorského úradu D. XX, XXX XX D., pod sp.zn.: EX 11216/1998, takto

rozhodol:

I. Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamieta.

II. Námietky oprávneného proti paušálnym trovám odmieta.

III. Návrh na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zamieta.

IV. Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zamieta.

odôvodnenie:

1. Súd na základe doručenej žiadosti súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky v sume 2.200 Sk t.j. 73,02 eur s príslušenstvom. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené niekedy v čase jeho vydania t.j. po 29.06.1998, no v spise sa nezachovala doručenka z doručovania poverenia, a preto základe uvedeného platí domnienka, že pôvodnému súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené v danom období bezprostredne po vydaní poverenia.

2. Dňa 21.04.2020 súdna exekútorka vydala upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), účinného od 01.01.2020, pretože podľa od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje. Zároveň vyzvala oprávneného na zaplatenie trov starej exekúcie.

3. Oprávnený podaním doručeným súdnej exekútorke dňa 20.05.2020 podal proti predmetnému upovedomeniu o zastavení starej exekúcie námietky, zároveň podal námietky aj proti paušálnym trovám, a navrhol prerušiť predmetné konanie a podať podnet na konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Námietky boli podane v zákonom stanovenej lehote.

4. Svoje podanie oprávnený odôvodnil tým, že v danom konaní je oprávneným spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. a predmetné upovedomenie bolo vydané ako aj doručené spoločnosti C. C., E., a teda je potrebné ustáliť otázku oprávneného, či bolo vo veci rozhodnuté o zmene na strane oprávneného,

či súdny exekútor oznámil súdu 14 dňovej zákonnej lehote skutočnosti ohľadom zmeny na strane oprávneného. Okrem toho namietal, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore zo , nakoľko súdny exekútor si uplatnil paušálne trovy a vyzval oprávneného napriek tomu, že táto stará exekúcia nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcii do 30.06.2016 a zároveň samotné upovedomenie neobsahuje opis skutočnosti, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, a je preto nepreskúmateľný, a z upovedomenia o starej exekúcie ani z výzvy na zaplatenie paušálnych trov nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu starej exekúcie a aké úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie. V ďalšom bode svojich námietok navrhol oprávnený, aby súd prerušil toto konanie a podal podnet na Ústavný súd Slovenskej republiky na začatie konanie o súlade právnych predpisov s .

5. K námietkam sa vyjadrila súdna exekútorka v podaní doručenom súdu dňa 25.09.2023 tak, že exekúcia bola v CRE zapísaná dňa 22.04.2016, v upovedomení o zastavení starej exekúcie je uvedené, že sa zastavuje z dôvodu, že uplynula rozhodná doba a exekútorovi zo zákona nevyplýva povinnosť uvádzať aké úkony vykonal. Postúpenie pohľadávky nebolo exekútorovi oznámené, preto konal so SLSP, a.s. na strane oprávneného. K svojmu vyjadreniu súdna exekútorka priložila aj výpis zo zápisu predmetnej exekúcie do CRE.

6. Podľa Exekučného poriadku, postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017 upravuje osobitný o ukončení niektorých exekučných konaní účinný od 01.01.2020.

7. Podľa , upravuje sa týmto zákonom postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa , stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

9. Podľa rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ak neustanovuje inak; na zmenu súdneho exekútora sa neprihliada.

10. Podľa , Ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

11. Podľa , Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len „paušálne trovy“), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa .

12. Podľa , trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

13. Podľa , paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.

14. Podľa , upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

15. Podľa , exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak: a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

16. Podľa , proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

17. Podľa , námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

18. Podľa , súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému a exekútorovi.

19. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia .

20. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

21. Podľa Exekučného poriadku, ustanovenia o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú.

22. Podľa § 9b ods. 5 Exekučného poriadku, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

23. Podľa , podľa a koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.

24. Námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie sú procesným inštitútom, ktorým zákon umožňuje oprávnenému brániť sa proti nedôvodne zastavenej exekúcii. Exekučný súd v konaní o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť zastavenia starej exekúcie a námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie posudzuje v čase rozhodnom pre zastavenie starej exekúcie.

25. Súd preskúmal podané námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie ako aj spisový materiál a zistil, že súdu doposiaľ nebola oznámená skutočnosť, že došlo k postúpeniu pohľadávky na nový subjekt a to spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o., nakoľko súd nemal zákonný dôvod rozhodovať o zmene oprávneného. Ďalej súd preskúmal náležitosti vyhotovenia upovedomenia a v tomto prípade nezistil žiadne nedostatky. Upovedomenie obsahuje všetky náležitosti podľa ako aj podľa vzoru vydaného Slovenskou komorou exekútorov podľa ustanovenia

zverejneného na webovom sídle Slovenskej komory exekútorov. Z predmetného upovedomenia o zastavení starej exekúcie je nepochybné, že bolo vydané na základe dôvodu , nakoľko uplynula rozhodná doba. V prípade vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie neukladá súdnemu exekútorovi žiadnu povinnosť uvádzať v samotnom upovedomení o zastavení starej exekúcie jednotlivé úkony vykonané v rámci vymáhania nároku.

26. Na základe vyššie uvedeného preto súd námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol ako nedôvodné.

27. Zákonodarca v výslovne ustanovil, že námietky proti paušálnym trovám prípustné nie sú. To platí rovnako o základe ako aj o výške paušálnych trov. Ak by totiž zákonodarca mal úmysel uzákoniť neprípustnosť námietok len proti výške paušálnych trov alebo len proti nároku na ich náhradu, bolo by to vyslovene zakotvené v zákone. V procese ukončenia starých exekúcií citovaný zákon jednoznačne upravuje paušálnu výšku trov exekúcie, určuje subjekt ktorý je povinný ich zaplatiť a okolnosti, za ktorých exekútorovi paušálna náhrada trov zastavenej starej exekúcie nepatrí. Z uvedeného je následne pre rozhodovanie súdu o námietkach oprávneného absolútne irelevantné, či exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcii, kedy tam bola zapísaná a či vôbec zapísaná bola. V tomto prípade exekúcia v Centrálnom registri exekúcii bola zapísaná, nakoľko si súd overil tento zápis lustráciou v Centrálnom registri exekúcii.

28. Súd v tomto prípade poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.: zo dňa 12.01.2022, v ktorom bode 21 uviedol: „Okresný súd v bode 11 uznesenia ustálil, že z gramatického výkladu predmetného ustanovenia vyplýva, že dôvodom nepriznania trov starej exekúcie je skutočnosť, že stará exekúcia nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. Pričom pre nepriznanie trov starej exekúcie nie je rozhodujúca „včasnosť“ jeho zápisu. Podľa okresného súdu (účinný od 1. januára 2020, pozn.) nemôže z dôvodu zákazu retroaktivity spájať určité právne následky s už prípadne skorším porušením povinnosti (do 30. júna 2016, pozn.). Exekúcia bola v centrálnom registri exekúcií riadne zapísaná. Túto skutočnosť sťažovateľka v námietkach nerozporovala. Tvrdila iba, že nie je zrejmé, či zápis exekúcie v centrálnom registri bol vykonaný do 30. júna 2016. Okresný súd svoj záver odôvodnil aj tým, že včasnosť zápisu ku akémukoľvek dňu nie je možné z registra ani zistiť, pretože to nie je povinne zapisovaný údaj. Preukázanie splnenia podmienky včasnej evidencie starej exekúcie v centrálnom registri exekúcií v upovedomení o zastavení starej exekúcie v ustanovení nepožaduje, a teda táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku súdneho exekútora na paušálne trovy.“

29. Porušenie povinnosti súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá jeho disciplinárnu zodpovednosť. Oproti tomu neuhradenie paušálnych trov zo strany oprávneného má ten následok, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je vo vzťahu k paušálnym trovám novým exekučným titulom, na základe ktorého je exekútor oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie voči oprávnenému o vymoženie týchto trov. Následne je v plnej kompetencii príslušného exekučného súdu preskúmať, či exekútorovi právo na zaplatenie paušálnych trov vzniklo.

30. Zámerom zákonodarcu bolo predovšetkým urýchliť ukončenie starých a neefektívnych exekúcií, vedených na exekútorských úradoch po celej Slovenskej republike. ako procesný predpis upravuje kto, za akých podmienok, v akej výške a akým spôsobom platí trovy zastavenej exekúcie s tým, že ako z jednoznačnej úpravy (posledná veta) vyplýva, námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné a je súd povinný neprípustné námietky odmietnuť. Exekučný poriadok a ani neupravuje dvojfázovosť rozhodovania o trovách exekúcie (starej exekúcie) tak, ako je to v t.j. najprv o nároku a následne o výške.

31. Pri zastavení starej exekúcie podľa je výška trov upravená priamo zákonom a to, či sa upovedomenie o zastavení starej exekúcie stane v časti trov aj exekučným titulom, musí prioritne skúmať príslušný exekučný súd v závislosti od splnenia podmienok, upravených v cit. zákona.

32. Vzhľadom na uvedené, tak súd námietky proti paušálnym trovám súd ako neprípustné odmietol.

33. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojich rozhodnutiach bohato vysporiadal aj s podstatou a zmyslom prijatia -u a to najmä s poukazom na riešenie neúnosnej situácie na exekučných súdoch v prípade zdĺhavých a nekonečných exekúcii, v ktorých bol narušený princíp právnej istoty, ako napr. v Uznesení sp.zn.: zo dňa 26.05.2020, v ktorom precizoval v bode 17 to, že: „je potrebné konštatovať, že je vo vzťahu k Exekučnému poriadku úpravou lex specialis, ktorá osobitne upravuje tam stanovené situácie, a to tak vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu exekučného konania, ako aj vo vzťahu k otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši v porovnaní s Exekučným poriadkom osobitným spôsobom – na jednej strane povinnosť má oprávnený, na druhej strane neuspokojuje sa skutočná výška trov exekútora, ale len zákonom určená paušálna suma.

34. Podľa (ďalej len ,R“), ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

35. Podľa SR, ústavný súd začne konanie, ak podá návrh súd.

36. Podľa SR, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

37. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, návrh na začatie konania podľa o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať súd v súvislosti s prejednávanou vecou.

38. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného poriadku.

39. Podľa (ďalej len „“), súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

40. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , všeobecný súd má možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na v znení neskorších predpisov. 41. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa na vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa . Toto právo účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve na súdnu ochranu podľa SR, a preto je implikované v („Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.“). Formulácia „súd konanie preruší aj bez návrhu“ vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s SR má v takom prípade právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo zorného uhla namietnutého porušenia .

42. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade, ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s SR spája s „prejednávanou vecou“, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore,

a v prípade, ak „sa súd domnieva”, že medzi podústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a SR je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd splní podmienku SR, t. j. „domnieva sa“ iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s , resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.

43. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní návrhu oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho predpisu s SR. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s SR.

44. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí č. skonštatoval, že uznesenie o prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj z toho dôvodu takéto rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do zaručených základných práv a slobôd (napr. , ). Navyše obsahom práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania. Z tohto dôvodu súd nevidí dôvod na prerušovanie konania a podávanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd Slovenskej republiky a to najmä vychádzajúc z vyššie spomínaných skutočností a tiež skutočnosti, že konanie je ex lege v zmysle zastavené. Súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle zamietol. Nie je totiž možné prerušiť konanie, ktoré je zo zákona zastavené. Súd taktiež odkazuje na aktuálne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. , , , , .

45. Vzhľadom na uvedené, súd návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti ako aj podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o ústavnosti považuje za nedôvodné a zamietol ich.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, a to v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Podľa v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.