Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Ek/188/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mgr. Martin Paškala, so sídlom: Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO:30792215 proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. XX/XX, XXX XX D., zast. Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom: Poľnohospodárska 10, 821 07 Bratislava, IČO:36858510 o vymoženie 5 276,91 Eur s prísl. vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom: E. F. XXXX/XX, XXX XX G., nástupca súdneho exekútora: Mgr. Barbora Bartková, so sídlom: Kozia 17, 811 03 Bratislava, pod sp. zn. 421EX 44/23, o sťažnosti oprávneného proti II a IV. výroku uznesenia Okresného súdu sp. zn. zo dńa 29.06.2023 takto

rozhodol:

1. Súd sťažnosť oprávneného proti II. a IV. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.06.2023 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26.01.2023 domáhal od povinného vymoženia 5 276,91 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 04.11.2022, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.01.2023 a vykonateľnosť dňa 25.01.2023 (ďalej len „exekučný titul“). Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie poveril vykonaním exekúcie 01.02.2023 súdneho exekútora: Barbora Bartková, so sídlom: C. XX, XXX XX E., IČO:42354862, ktorý ju viedol pod sp. zn. 421EX 44/23, pričom jej nástupcom je: JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom: E. F. XXXX/XX, XXX XX G., 17.

2. Dňa 19.02.2023 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, tzn. bol podaný v lehote 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. Dňa 31.03.2023 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami.

3. O uvedenom návrhu povinného rozhodol vyšší súdny úradník uznesením č.k. zo dňa 29.06.2023 tak, že prvým výrokom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Druhým výrokom rozhodol, že oprávnený je povinný vynahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Tretím výrokom súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. Štvrtým výrokom rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť povinnému trovy exekúcie vo výške 155,55 eur na účet právneho zástupcu povinného v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

4. Proti II. a IV. výroku uvedeného uznesenia podal oprávnený sťažnosť, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu v zákonnom stanovenej lehote dňa 18.07.2023 (napadnuté uznesenie prevzal oprávnený dňa 03.07.2023). V odôvodnení uvedenej sťažnosti uvádza, že vyšší súdny úradník priznal povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v rozpore s ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku a vo veci rozhodol formalisticky v rozpore so zásadami priznávania náhrady trov konania a spravodlivého usporiadania veci. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie

na podklade v tom čase právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, dôkazom čoho je aj vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom. Skutočnosť, že v dôsledku nesprávneho administratívneho postupu Okresného súdu Bratislava III došlo neskôr k zrušeniu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, nemôže predstavovať dôvod zastavenia exekúcie, ktorý možno oprávnenému pričítať v zmysle citovaného ustanovenia exekučného poriadku. So zreteľom na uvedené preto oprávnený žiada, aby súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal s tým, že ani žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

10. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Podľa § 197 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.

14. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.

15. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

16. Podľa a MS SR č. v znení účinnom do 31.12.2023, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

17. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie v časti II. a IV. výroku je správne. Preto sťažnosť oprávneného zamietol.

19. Súd má za preukázané, že exekučný titul, na základe ktorého sa domáha oprávnený plnenia od povinného v predmetnej veci nenadobudol právoplatnosť ani vykonateľnosť. Predpokladom výkonu exekúcie je vždy spôsobilý exekučný titul, pod ktorým rozumieme predovšetkým také rozhodnutie, ktoré disponuje vlastnosťou vykonateľnosti, t.z. znamená potencionálnou možnosťou vymôcť judikovanú povinnosť i proti vôli povinnej osoby. Uvedenú vlastnosť musí rozhodnutie spĺňať ku dňu začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Keďže uvedené rozhodnutie uvedenou vlastnosťou nedisponuje, postupoval vyšší súdny úradník správne, keď exekučné konanie na návrh povinného zastavil. Voči uvedenému výroku oprávnený sťažnosť nepodal.

20. Pokiaľ ide o sťažnosť oprávneného čo do II. a IV. výroku uznesenia t.j. čo do výroku trov v tejto súvislosti súd udáva nasledovné:

21. Oprávnený namieta priznanie trov povinnému v rozpore s ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, formalisticky prístup súdu v rozpore so zásadami priznávania náhrady trov konania a spravodlivého usporiadania veci apelujúc na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie na podklade v tom čase právoplatného a vykonateľného exekučného titulu čoho dôkazom je aj vydanie samotného poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom. O zrušení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti sa dozvedel až prípisom VSÚ doručenom dňa 20.02.2023.

22. Z predloženej mailovej dokumentácie, ktorá tvorí prílohu návrhu na zastavenie exekúcie je zrejmé, že povinný mailom zo dňa 27.01.2023 informoval oprávneného o skutočnosti, že z jeho strany došlo k podaniu opravného prostriedku voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 04.11.2022, a to v zákonnom stanovenej lehote, ako aj k podaniu sťažnosti na okresný súd v súvislosti s nesprávne vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. K uvedenej okolnosti sa oprávnený nevyjadril. Vo svojom vyjadrení zo dňa 01.03.2023 uviedol, že sa o zrušení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti dozvedel až dňa 20.02.2023, a to zo strany súdu, avšak ani po tomto dátume nereagoval na vzniknutú procesnú situáciu.. Návrh na vykonanie exekúcie bol tunajšiemu súdu doručený 26.01.2023.

23. Bez ohľadu na postup, resp. nečinnosť oprávneného (potom, ako sa dozvedel o skutočnosti, že exekučný titul nedisponuje formálnou vykonateľnosťou) súd poukazuje na ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Exekučné konanie je civilným súdny konaním, ktoré sa začína výlučne na návrh oprávneného a je vedené na vymoženie jeho pohľadávky. Principiálne teda podobne ako v základnom konaní riziko neúspechu konania má byť rizikom oprávneného S podaním návrhu na vykonanie exekúcie teda prechádza na oprávneného riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov ako vymožením uloženej povinnosti. K zastaveniu exekúcie došlo v zmysle ust. §-u 61k ods. 1 písm. d) EP. Nárok na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vzniká okamihom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie a to bez rozdielu, či táto exekúcia začala alebo nezačala oprávnene. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie nároku povinným, trovy exekúcie platí oprávnený. Súd poukazuje na znenie č. , a to konkrétne , prvá veta, a v znení účinnom do 31.12.2023. Súdny exekútor vykonáva exekučnú činnosť ako svoje povolanie, navyše sa na exekútora vzťahuje zákaz inkompatibility. Trovy exekúcie sú teda jediným zdrojom príjmu súdneho exekútora. Efektívne fungovanie súdnej exekúcie vyžaduje nemalé prostriedky (režijné, mzdové, technické vybavenie atď.).

24. Je nesporné, že v tomto prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu nesprávne vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. -369 zo dňa 04.11.2022 (nezohľadnením podania riadneho opravného prostriedku), začo však nemožno sankcionovať súdneho exekútora v podobe nepriznania trov exekúcie.

25. Keďže súd exekúciu zastavil, je úlohou súdu rozhodnúť aj o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky. Z ust. § 197 ods. 1, resp. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku bez akýchkoľvek pochybností vyplýva (formulácia „...patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania...“, resp. „...patrí exekútorovi náhrada výdavkov...“), že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená osobitnou

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Základnou otázkou, ktorú musel následne exekučný súd pri určovaní osoby, ktorá má byť zaviazaná na náhradu trov konania rozhodnúť, je komu má byť pričítané zastavenie exekúcie, t. j. rozhodujúca je otázka pričitateľnosti zastavenia exekúcie.

26. Exekučné konanie je civilným súdnym konaním a ako také sa toto konanie začína na návrh oprávneného. Súd nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Principiálne však podobne ako v základnom konaní riziko neúspechu konania má byť rizikom žalobcu (v exekučnom konaní oprávneného) a pokiaľ oprávnený nebude v exekučnom konaní úspešný, musí znášať aj s tým spojené nepriaznivé následky spočívajúce v tom, že bude zaviazaný na náhradu trov exekúcie. Náhrada trov v exekučnom konaní je totiž rovnako ako náhrada trov v celom civilnom sporovom konaní koncipovaná ako zodpovednosť za konečný, t. j. právoplatný výsledok voči druhej strane. Ak tento výsledok je pre oprávneného negatívny, musí ich druhej strane (vrátane súdneho exekútora) nahradiť. Inými slovami povedané, za situácie, keď je exekúcia nedôvodná, je oprávnený tým subjektom, ktorý je povinný znášať trovy exekúcie. Exekučný poriadok ako procesná norma pri rozhodovaní o náhrade trov konania neumožňuje zohľadniť zjavnú nesprávnosť postupu iného subjektu ako oprávneného, povinného a súdneho exekútora. Ďalej považuje exekučný súd za nevyhnutné uviesť, že oprávnený musí počítať aj s tým, že ak podá návrh na vykonanie exekúcie, exekúcia môže byť zastavená z dôvodu zrušenia exekučného titulu, resp. existencie inej skutočnosti brániacej vymáhateľnosti exekučného titulu, ktorou je aj absencia vykonateľnosti exekučného titulu z dôvodu predčasne (nesprávne) vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. Zákonodarca v súvislosti s náhradou trov exekúcie nepoužíva inštitút subjektívnej právnej zodpovednosti, ktorá sa viaže na inštitút zavinenia subjektu práva, tak ako tomu bolo v predchádzajúcej právnej úprave exekučného konania do 31.03.2017, ale používa systém objektívnej zodpovednosti, t. j. zodpovednosti za výsledok a používa v § 199c ods. 1, resp. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku slovné spojenie „zastavenie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať“. V tomto smere totiž nie je rozhodujúci nejaký subjektívny vzťah (vedomostná či vôľová zložka) účastníka konania, t. j. konkrétne správanie sa účastníka exekúcie, resp. iného subjektu či orgánu k výsledku konania ako takému, ale je teda potrebné pozerať na dôvod zastavenie exekúcie ako taký, z neho vyvodiť, kto nesie objektívnu zodpovednosť a toto preniesť do záveru o náhrade trov exekúcie. Za situácie, keď sa pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie v súdnom spise nachádza doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, je nelogické, aby súd preveroval, či je exekučný titul skutočne vykonateľný. Súd pri skúmaní splnenia predpokladov na vydanie poverenia vždy vychádza len z obsahu konkrétneho súdneho spisu a nemôže zisťovať, či potencionálne neexistuje nejaký dôvod, ktorý v danom spise nie je uvedený, na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Vychádzajúc z obsahu spisu tak exekučný súd vydaním poverenia len osvedčil, že predložený exekučný titul vykazuje znaky spôsobilého exekučného titulu. Exekučný titul predložený oprávneným prima facie ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie bol spôsobilým exekučným titulom, ale nebol vykonateľný z dôvodov, ktoré boli v exekučnom konaní preukázané až následne po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.

27. V exekučnom konaní teda oprávnený, ktorý ako dominus litus podal návrh na vykonanie exekúcie, nesie v súlade so základnou zásadou exekučného konania „nulla executio sine titulo“ objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul je počas celej exekúcie spôsobilým titulom, nielen ku dňu vydania poverenia. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho iného. Taktiež na nikoho iného nemožno preniesť ani sekundárne právne následky tejto zodpovednosti (napr. v časti týkajúce sa náhrady trov exekúcie). Ak dôvodom zastavenia exekúcie je vada exekučného titulu (napr. vada exekučného titulu, resp. nesprávne vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti), je potrebné tento dôvod zastavenia vždy vykladať na vrub oprávneného. Aj inštitút trov totiž zapadá do koncepcie legitímnych očakávaní a ak oprávnený vyvolal exekúciu, ktorá sa neskôr ukázala ako neopodstatnená (t. j. bola zastavená, nakoľko keď exekučný súd po prejednaní sporu medzi oprávneným a povinným o dôvodnosť vedenia exekúcie zistí, že nie sú splnené podmienky vedenia exekúcie, je jeho povinnosťou na takto zistenú nezákonnosť vedenia exekúcie adekvátne procesne reagovať), niet najmenšieho dôvodu, aby neparticipoval na náhrade trov konania dotknutých subjektov, ktorými nie je len povinný ale aj súdny exekútor. Z týchto súvislostí k tomuto problému pristúpil i zákonodarca, keď na riešenie tejto situácie zvolil vo vyššie uvedených ustanoveniach sloveso pričítať, ktoré vyjadruje objektívny charakter tejto zodpovednosti namiesto slovesa spôsobil či zavinil, ktorý vyjadruje subjektívny charakter zodpovednosti. Sťažnostný súd tak uzatvára, že bol to oprávnený, ktorý sa hoc aj v dobrej viere návrhom na vykonanie exekúcie domáhal svojho práva, keď predložil rozhodnutie, o ktorom bolo neskôr zistené, že nie je vykonateľné. Preto to bol práve oprávnený, ktorému možno pričítať zastavenie konania,

hoci prvotnou príčinou zastavenia exekúcie bol nesprávny postup súdu pri vyznačení vykonateľnosti rozsudku. Takúto nesprávnosť postupu súdu však nemožno preniesť, či už na povinného alebo na exekútora, ktorým v takto márne vedenej exekúcii vznikli trovy a bolo by voči nim nespravodlivé, aby znášali trovy zastavanej exekúcie.

28. Preto podľa názoru súdu rozhodol vyšší súdny úradník správne, keď uznesením sp. zn. zo dňa 29.06.2023 zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,-eur (50% náhrada paušálnych výdavkov vrátane DPH) a povinnému trovy exekúcie vo výške 151,55 eur (dva úkony právnej služby príprava a prevzatie veci, návrh na zastavenie exekúcie). V tejto súvislosti exekučný súd na záver už len poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -10 zo dňa 13.05.2014, v zmysle ktorého „V okolnostiach veci sa nemusí javiť svojvoľným výkladom ustanovení Exekučného poriadku a o trovách konania taký výklad, podľa ktorého oprávnenému je možné pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie, ak podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie v situácii, keď na rozhodnutí súdu bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti.“ a na z neho vychádzajúce aktuálne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -23 zo dňa 02.03.2023.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).