Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/37/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: ELSD, s.r.o., sídlo 1434, Vlčany, IČO: 36 270 156, zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., sídlo Športová 470/11, Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného číslo 101303189/2018 z 09.07.2018 a orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňový úrad Nitra, číslo 100839363/2018 z 26.04.2018, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Stručný priebeh administratívneho konania a stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Správny súd zo žalovaným predloženého administratívneho spisu, vedeného vo veci administratívneho konania, v ktorom bolo vydané správou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, zistil priebeh administratívneho konania, ktorého stručný priebeh uvádza v nasledovných bodoch:

2. Daňový úrad Nitra ako správca dane a prvostupňový správny orgán (ďalej aj len „správca dane“) dňa 30.10.2015 spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní začal u žalobcu ako daňového subjektu výkon daňovej kontroly podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty (okrem iného aj) za zdaňovacie obdobie september 2014. Predmetom podnikania žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období bola sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb a výroby v rozsahu voľnej živnosti, ručné výkopové práce, prenájom motorových vozidiel, prípravné práce pre stavbu.

3. O výsledku daňovej kontroly zhotovil správca dane protokol č. 104016554/2016 zo dňa 22.09.2016.

3.1. Správca dane v protokole dospel k zisteniu, že žalobca ako daňový subjekt deklaroval za zdaňovacie obdobie september 2014 odpočítanie dane v celkovej sume 27.215,40 eur, a to za rôzne služby stavebného charakteru, najmä zemné a prípravné práce a nákup elektroinštalačného materiálu. Odpočítanie dane tvorili aj prevádzkové a režijné náklady.

3.2. Odpočítanie dane za september 2014 tvorilo aj odpočítanie dane od spoločnosti OBE Capital, s.r.o. IČO: 47 017 937 (ďalej len „OBE Capital, s.r.o.“) na základe

i/ faktúry č. 2014067 (interné číslo 30140372) zo dňa 30.09.2014 na celkovú sumu 13.012,- eur, základ dane: 10.850,- eur, 20% DPH: 2.170,- eur, ktorou boli fakturované pomocné práce na stavbe FEED Trnava.

ii/ faktúry č. 2014068 (interné číslo 30140377) zo dňa 30.09.2014 na celkovú sumu 11.400,- eur, základ dane 9.500,- eur, 20% DPH: 1.900,- eur, ktorou boli fakturované pomocné práce na stavbe VCM Trnava.

3.3. V priebehu daňovej kontroly správca dane z dôvodu preverenia sídla spoločnosti, účtovných dokladov za zdaňovacie obdobie júl - december 2016 a obchodnej činnosti so žalobcom preveril dňa 23.02.2016 vykonal miestne zisťovanie - dostavil sa na adresu sídla spoločnosti (Fraňa Mojtu 18, Nitra), pričom zistil, že na danej adrese sa nachádza len schránka spoločnosti OBE Capital, s.r.o., ide o jej virtuálne sídlo, poštu zo schránky nik nepreberá a konateľ spoločnosti OBE Capital, s.r.o. Robert - Alexandru Chiriac (rumunský štátny občan s trvalým pobytom v Rumunsky) je nekontaktný. Správca dane sa pokúšal kontaktovať uvedeného konateľa spoločnosti OBE Capital, s.r.o. za účelom preverenia rovnakých skutočností, pre aké sa dostavil správca dane aj na adresu sídla spoločnosti OBE Capital, s.r.o., no jemu adresovaná zásielka sa vrátila ako neprevzatá.

3.4. V kontrolovanom zdaňovacom období bol konateľom spoločnosti OBE Capital, s.r.o. F. B., ktorého správca dane predvolal ako svedka na výsluch. Tento bol vypočutý dňa 30.05.2016, v rámci ktorej výpovede uviedol, že v čase, keď bol konateľom spoločnosti, spoločnosť OBE Capital, s.r.o. sídlila v Bratislave, ale už si nepamätá, na akej adrese. Na adrese sídla nemala kanceláriu, iba schránku. Z iných zistení správcu dane pritom vyplynulo, že na adrese sídla spoločnosti OBE Capital, s.r.o. - Klincova 37, Bratislava, na ktorom mala sídliť aj v kontrolovanom zdaňovacom období, táto spoločnosť nemala ani schránku a ani kanceláriu, a teda išlo len o fiktívnu adresu sídla. F. B. ďalej vypovedal, že zásielky nepreberal z dôvodu, že o nich nevedel. Spoločnosť OBE Capital, s.r.o. nemala v tom čase zamestnancov, ani stroje. Všetko robila v subdodávkach. Stavebné práce robila asi spoločnosť 57NET, s.r.o., ktorej konateľom bol podľa vyjadrenia F. B. jeden pán, ktorý pracoval na vedľajšej stavbe. K predaju spoločnosti OBE Capital, s.r.o. ihneď po začatí kontroly, k tomu, komu predal spoločnosť a kde sa s poznal s pánom, ktorý spoločnosť od neho kúpil, odpovedal, že nevedel, že začala daňová kontrola a už si nepamätá, komu spoločnosť predal, bol to nejaký pán, možno z Rumunska a spoznal ho na stavbe, avšak meno si nepamätá. Uviedol aj, že tomuto pánovi odovzdal aj doklady spoločnosti a spoločnosť predal z dôvodu, že sa mu nepáčila práca a nevyzná sa v nej.

3.5. Správca dane z protokolu o vykonanej daňovej kontrole v inej veci (protokol č. 20415083/2015) zistil, že F. B. na ústnom pojednávaní dňa 01.12.2014 ústne potvrdil obchodnú spoluprácu so spoločnosťou 57NET, s.r.o. Správca dane v rámci preverovania tejto spolupráce pritom zistil, že na adrese, na ktorej mala mať spoločnosť 57NET, s.r.o. sídlo a na ktorej mala mať od 28.02.2015 do 24.06.2015 sídlo aj spoločnosť OBE Capital, s.r.o., tieto nesídlia a opäť ide len o ich fiktívne adresy. F. B. podľa uvedeného protokolu obchody uzatváral s pánom L. F. N. (s trvalým pobytom v Rumunsku), a to tak, že keď dostal zákazku, oslovil spoločnosť 57NET s.r.o., keďže spoločnosť OBE Capital, s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov. Všetky stavebné práce vykonávala spoločnosť OBE Capital, s.r.o. v subdodávkach a tie boli ďalej vyfakturované jednotlivým odberateľom. Spoločnosť 57NET s.r.o. predvolanie zaslané správcom dane neprebrala. Správca dane rovnako zistil, že dodávateľom spoločnosti 57NET s.r.o. bola spoločnosť Hemisphere Solutions, s.r.o. Správca dane preveroval vzájomnú obchodnú spoluprácu medzi spoločnosťou Hemisphere Solutions, s.r.o. a spoločnosťou 57NET s.r.o., v rámci ktorého správca dane z vypočutia Romana Grigela, konateľa spoločnosti Hemisphere Solutions, s.r.o. zistil, že tento spoločnosť 57NET s.r.o. nepozná a ani o nej nikdy nepočul. Správcovi dane sa nepodarilo skontaktovať so vtedajším konateľom spoločnosti 57NET s.r.o. F. N. z Rumunska.

3.6. Správca dane na základe týchto zistení dospel k skutkovému záveru, že nebola preukázaná reálnosť dodávok kontrolovanému daňovému subjektu (žalobcovi) spoločnosťou OBE Capital, s.r.o. Z tohto dôvodu správca dane nepriznáva právo na odpočítanie dane z preverovaných faktúr v celkovej sume 4.070,- eur uplatnenej žalobcom pre porušenie Odpočítanie dane v zmysle až zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z ich vylučuje priznanie nároku.

4. Protokol o výsledku daňovej kontroly bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený dňa 21.10.2016. Nasledujúcim dňom sa vo veci začalo vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku).

5. Správca dane (vo veci v poradí prvým) rozhodnutím číslo 104368633/2016 zo dňa 28.11.2016 na základe výsledkov daňovej kontroly vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4.070,- eura. Na odvolanie žalobcu bolo toto rozhodnutie žalovaným ako odvolacím orgánom zrušené.

6. Správca dane po vrátení veci (vo veci v poradí druhým) rozhodnutím číslo 101789289/2017 zo dňa 21.08.2017 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4.070,- eur. Na odvolanie žalobcu bolo toto rozhodnutie žalovaným ako odvolacím orgánom zrušené z dôvodu, že správca dane sa neriadil právnym názorom odvolacieho orgánu - neurčil dátum a neprerokoval s daňovým subjektom predložené pripomienky a dôkazy.

7. Správca dane po vrátení veci v dôsledku druhého zrušujúceho rozhodnutia žalovaného vyzval žalobcu výzvou zo dňa 20.11.2017 na predloženie dôkazov preukazujúcich tvrdenia, ktoré uviedol vo vyjadrení k protokolu zo dňa 22.09.2016. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 24.11.2017. Dňa 11.12.2017 bola správcovi dane doručená odpoveď žalobcu.

8. Správca dane predvolal žalobcu predvolaním zo dňa 17.01.2018 na ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok uvedených vo vyjadrení žalobcu k protokolu o výsledku daňovej kontroly. Predvolanie bolo žalobcovi doručené dňa 23.01.2018. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 15.02.2018. Žalobca (v zastúpení zástupcom) nesúhlasil na ústnom pojednávaní s vyjadreniami správcu dane a k týmto sa vyjadril po pojednávaní písomným podaním doručeným správcovi dane dňa 23.02.2018.

9. Správca dane následne (vo veci v poradí tretím) rozhodnutím číslo 100839363/2018 zo dňa 26.04.2018 vyrubil žalobcovi podľa o správe daní (daňový poriadok) (inak v tejto časti len ako „Daňový poriadok“) rozdiel dane v sume 4.070,- eur, splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

9.1. Správca dane aj po vykonaní procesných úkonov nariadených žalovaným v jeho druhom zrušujúcom rozhodnutí zotrval na záveroch uvedených už v protokole o vykonaní daňovej kontroly. V odôvodnení rozhodnutia súčasne poukázal na to, že žalobca nepredložil v konaní žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mali vplyv na prehodnotenie zmeny výšky vyrubenej dane za kontrolované zdaňovacie obdobie a neboli ním ani vyvrátené dôkazy, ktorými disponoval správca dane počas výkonu daňovej kontroly. Správca dane uviedol, že vykonal šetrenie a dokazovanie vo veci tým, že preveroval celý obchodný reťazec, pričom zisťoval prvotných dodávateľov a subdodávateľov dodania tovarov a služieb. Správca dane spochybnil dodanie v obchodnom reťazci. K vyjadreniam a pripomienkam žalobcu uviedol, že žalobca úplne rozporuje vykonané dokazovanie správcu dane, no bez predloženia konkrétnych dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia.

10. Proti (vo veci v poradí tretiemu vydanému) prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré správca dane postúpil na rozhodnutie odvolaciemu orgánu - žalovanému.

11. Žalovaný o odvolaní rozhodol správnou žalobou napadnutým rozhodnutím číslo 101303189/2018 z 09.07.2018, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku (tretie) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi zastúpenému zástupcom dňa 17.07.2018. Rozhodnutie v deň doručenia žalobcovi nadobudlo právoplatnosť.

12.1. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia podrobne opísal vo veci zistený skutkový stav a vykonané dokazovanie (správny súd ho na tomto mieste neopakuje, keď žalovaný v podstatnej časti vychádzal z výsledkov daňovej kontroly a dokazovania, ktoré bolo v jej rámci vykonané, ktoré sú podrobne opísané v bode 4. odôvodnenia). Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia ďalej vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu, pričom v podstatných častiach konštatoval a svoje rozhodnutie založil na týchto skutkových a právnych záveroch:.

12.1. Daňovému subjektu vyplýva dôkazné bremeno z ustanovenia § 24 ods. 1 písm. a) až c) Daňového poriadku. Správca dane viedol v danej veci dokazovanie tak, aby skutočnosti nevyhnutné pre účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom nebol viazaný len návrhmi daňového subjektu. Správca dane ale nemá povinnosť v daňovom konaní zabezpečovať dôkazy (listiny) v prospech daňového subjektu, pretože v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia, ale prejednacia zásada. Správca dane postupoval v súlade s ňou, keď sa s jednotlivými otázkami obrátil na daňový subjekt. Úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či daňový subjekt ju preukázal a deklaroval správne, čo v danom prípade žalobca ako daňový subjekt nepreukázal.

12.2. Žalovaný sa ako odvolací orgán stotožnil so skutkovými závermi správcu dane o tom, že preverovaním nebolo preukázané, že dodanie služieb z preverovaných faktúr spoločnosťou OBE Capital, s.r.o. sa uskutočnilo tak, ako bolo na faktúrach deklarované. Tento záver vyplynul z vykonaného dokazovania, pričom žalovaný poukázal na vykonané miestne zisťovania, svedeckú výpoveď svedka B., či nekontaktnosť konateľa spoločnosti OBE Capital, s.r.o (Robert - Alexandru Chiriac). Spoločnosť OBE Capital, s.r.o. v priebehu daňovej kontroly nepredložila žiadne relevantné dôkazy o tom, že služby v prospech daňového subjektu OBE Capital, s.r.o. skutočne dodala. Vykonaným dokazovaním u odberateľov žalobcu bolo síce preukázané, že služby boli dodané, avšak nie to, kto v skutočnosti služby vykonal.

12.3. Dôkazné bremeno bolo na žalobcovi ako daňovom subjekte, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočítanie dane a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, čo sa v danom prípade nestalo, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Daňový subjekt bol v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania priebežne vyzývaný na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia a bol aj oboznámený s priebehom konania (zisteniami a výsledkami dokazovania), avšak žalobca v priebehu daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania nevyvrátil zistené pochybnosti správcu dane. Je potrebné, aby si daňový subjekt pri uzatváraní obchodných transakcií preveroval svojich obchodných partnerov. Štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie ( ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý v zmysle nepožíva právnu ochranu - to znamená, že pochybnosti správcu dane sú oprávnené.

12.4. Do doby zániku práva vykonať daňovú kontrolu a vyrubiť rozdiel dane musí byť daňový subjekt schopný relevantnými dôkazmi preukázať, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako to deklaruje účtovnými dokladmi, pričom je na zvážení daňového subjektu, aké dôkazné prostriedky využije.

12.5. Žalobca ako daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní okrem faktúr a dokladov, ktoré tvoria ich podklad, nenavrhol správcovi dane vykonanie takého dôkazu, ktorým by sa jednoznačne a dostatočne preukázalo dodanie služieb spoločnosťou OBE Capital, s.r.o. Daňový subjekt tak isto nepreukázal správcovi dane, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti.

12.6. Žalovaný dospel k rovnakému právnemu záveru ako správca dane, keď konštatoval, že žalobca ako daňový subjekt porušil § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keď si uplatnil právo na odpočítanie dane z preverovaných dodávateľských faktúr. Predloženie faktúr je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale tým nie je ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie.

12.7. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie s cieľom preveriť reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, pričom postupoval v súlade s procesnoprávnymi aj hmotnoprávnymi predpismi. Odvolacie námietky daňového subjektu preto neboli dôvodné a žalovaný preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.

II. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov

žalobcu a vyjadrenia žalovaného, zhrnutie priebehu konania

13. Žalobca sa správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 17.09.2018, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, pričom súčasne navrhol aj zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu Nitra, číslo 100839363/2018 zo dňa 26.04.2018, a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca súčasne navrhoval priznať mu právo na úplnú náhradu trov konania, ktoré je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu do 5 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške o náhrady trov konania.

14. Žalobca svoj nárok, uplatňovaný správnou žalobou, založil na týchto podstatných skutkových a právnych okolnostiach:

14.1. Žalobca sa nestotožňuje so záverom o tom, že nebolo preukázané poskytnutie služieb (upratovacie práce, stavebné práce) žalobcovi od spoločnosti Obe Capital, s.r.o., IČO: 47 017 937 (ďalej len „Obe Capital, s.r.o.“).

14.2. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za nesplnenie povinnosti voči finančnej správe jeho dodávateľom. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa, znáša dôkazné bremeno, ako aj dôkaznú núdzu správca dane. Rozhodnutie správcu dane je nepreskúmateľné a zmätočné, keďže žalobca okrem predložených dokladov o zrealizovaní daného obchodu preukázal aj jeho skutočnú existenciu, ktorú nespochybnil ani správca dane, keďže v rozhodnutí jednak uvádza, že práce a dielo bolo vykonané a jednak odmietol vykonať dôkaz obhliadky na mieste, no napriek tomu žalovaný v rozhodnutí uviedol, že preverovaním nebolo preukázané, že dodanie služieb spoločnosťou Obe Capital, s.r.o. sa uskutočnilo tak, ako je deklarované faktúrami. Predložené doklady, dôkazy, ako aj samotné zistenia správcu dane svedčia pritom tom, že plnenie, ktoré je predmetom zdaniteľného plnenia, sa aj v skutočnosti a nie len „na papieri“ uskutočnilo. Žalovaný, ako aj správca dane v rozhodnutiach uvádzal, že žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, avšak žalobcovi nie je zrejmé, aké ďalšie doklady a dôkazy mohol ešte predložiť, keď v zmysle zákona nemal povinnosť mať žiadne iné doklady k dispozícii a ani zákon o dani z pridanej hodnoty a Daňový poriadok na uplatnenie nároku na nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty predloženie žiadnych iných dokladov nepožaduje. Zo skutočnosti, že dodávateľ žalobcu je nekontaktný, na ktorú sa žalovaný a správca dane odvolávajú, nemožno vyvodiť, že sa zdaniteľné plnenie neuskutočnilo. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za nekontaktnosť jeho dodávateľa v čase vykonania daňovej kontroly, ktorá sa uskutočňuje s časovým odstupom od realizácie obchodu. U dodávateľa žalobcu - spoločnosti Obe Capital, s.r.o. správca dane nezabezpečil žiadne dôkazy, ktoré by mohli preukazovať, že dodanie zdaniteľného plnenia nebolo uskutočnené. Správca dane preto nesprávne vyhodnotil existujúce dôkazy, resp. v dôkaznej núdzi, v akej sa nachádzal, rozhodol v neprospech žalobcu v rozpore so zákonom.

14.3. Žalobca si splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria do jeho dôkazného bremena. Daňový subjekt je s poukazom na § 24 ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku povinný preukazovať v zásade len tie skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a ktoré uvádza v daňovom priznaní alebo iných podaniach, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane. Podľa slovenskej judikatúry je povinnosťou správcu dane preukázať existenciu takých skutočností, ktorých vierohodnosť, preukaznosť, správnosť, či úplnosť dokladov predložených žalobcom úplne vyvracajú. Nie je možné dôkazné bremeno žalobcu rozširovať na preukazovanie i tých skutočností, ktoré sa týkajú iného subjektu. Žalobca postupoval v súlade s právnymi predpismi a hospodárskymi zvyklosťami, keď si k predmetným dodávkam od spoločnosti Obe Capital, s.r.o. zaevidoval príslušné podklady ako dodávateľskú faktúru a pod. Správca dane dôkazy, doklady predložené žalobcom označil za nepreukázané, resp. nedostatočné a v končenom dôsledku prihliadol na dôkazy týkajúce sa úplne iných subjektov, ktoré žalobca nepoznal a nebol s nimi v obchodnom vzťahu. Správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci. Žalobca dodávky sám vecne a dokladovo preukázal, pričom ich realizácia vyplýva z účtovnej a daňovej evidencie. Správca dane preto nemá dôvod a právo na odpočítanie dane žalobcovi uprieť. Správca dane mal konanie viesť predovšetkým voči nespolupracujúcemu subjektu, ktorý pravdepodobne neodviedol daň. Žalobca predložil v daňovom konaní všetky účtovné doklady, ktoré mohol mať reálne k dispozícii. Správca dane vyžadoval od žalobcu ako daňového subjektu dôkazné prostriedky, ktoré od neho nemožno rozumne, spravodlivo a v súlade so zákonom požadovať. Podľa žalobca sa žalovaný nevysporiadal s námietkou žalobcu uplatnenou v odvolacom konaní o tom, že správca dane chce preniesť dôkazné bremeno výlučne na daňový subjekt (pozn. správneho súdu - z hľadiska obsahu správnej žaloby, ktorý

je rozhodujúci pri jej posudzovaní však žalobca nesúhlasí so spôsobom, akým sa žalovaný vysporiadal s uvedenou odvolacou námietkou). Žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , z ktorého značné časti aj citoval. Z argumentácie žalovaného a správcu dane vyplýva, že je jedno, ak má spoločnosť svoju obchodnú a účtovnú evidenciu v poriadku, ktorú žalobca aj predložil, pretože podľa žalovaného a správcu dane platí prezumpcia viny a vyžaduje od daňového subjektu predložiť ešte ďalšie dôkazy a doklady, ktoré daňový subjekt nemôže mať alebo sám žalovaný a správca dane ich nevie ani uviesť. Predložená dokumentácia a výsluchy svedkov pritom preukázali, že k zdaniteľnému plneniu došlo. Žalobca opätovne zopakoval námietku o tom, že správca dane ani žalovaný objektívne nezistili skutkový stav veci.

14.4. Do dôkazného bremena žalobcu nepatria skutočnosti, ktoré žalobca ako daňový subjekt nemôže ovplyvniť. Žalobca nemá kontrolu nad nákupnými procesmi dodávateľov, a preto nemôže preukazovať, akým spôsobom služby nadobudli. Žalobca nadobudol zdaniteľné plnenie od dodávateľa - spoločnosti Obe Capital, s.r.o., od ktorého dostal faktúru, ktorú riadne zaúčtoval a uhradil. Žalobca predložil všetky doklady, ktoré sú pod jeho kontrolou a ktoré sú vo všeobecnosti dostatočným dôkazom toho, že dodanie služieb sa naozaj uskutočnilo tak, ako je deklarované na faktúrach. Žalobca nemal možnosť, ani povinnosť vedieť, overovať a zisťovať, akým spôsobom poskytol zdaniteľné plnenie jeho dodávateľ a nemôže z týchto skutočností znášať dôkaznú núdzu. Zodpovednosť za prípadné nedostatky na predchádzajúcom stupni obchodu nemožno ťaživo prenášať na žalobcu. Správca dane a žalovaný nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu preniesli na ťarchu žalobcu a zaťažili ho nad rámec zákona dokazovaním, ktoré sa týka iného daňového subjektu (dodávateľ). Žalobca opakovane zopakoval závery vyplývajúce z judikatúry NS SR (v tejto časti správnej žaloby bližšie nešpecifikovanej) o rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu. V záujme právnej istoty by mal byť rozsah dôkazov pre daňový subjekt vopred známy, lebo požadovaním dôkazov, ktoré mu nie sú vopred známe, teda ich preventívne neprodukuje a nearchivuje, je daňový subjekt zbavený právnej istoty a stupňovaním vopred neznámych požiadaviek na dokazovanie nemôže byť dotlačený do dôkaznej núdze. Správca dane žiadal od žalobcu dôkazy o skutočnostiach, ktoré sa netýkali žalobcu a žalobca nemal praktickú možnosť požadované dôkazy predložiť.

14.5. V rámci rozloženia dôkazného bremena medzi správcu dane a daňový subjekt možno konštatovať, že žalobca ako daňový subjekt preukázal skutočnosti prislúchajúce jeho dôkaznému bremenu na rozdiel od správcu dane, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že dodávateľ služby nedodal, resp. ich nedodal žalobcovi. Dokazovanie má viesť správca dane, no ten tvrdí, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu. Možnosti žalobcu predložiť ďalšie dôkazy sú výrazne obmedzené vzhľadom na okolnosti obchodného vzťahu s dodávateľom a skutočnosť, že dodávateľ je v súčasnosti nekontaktný. Správca dane pritom disponuje zákonnými oprávneniami, ktoré mu umožňujú získať informácie a preveriť skutočnosti, ktoré môžu prispieť k objektívnemu zisteniu skutkového stavu. Tvrdenie, že zdaniteľné plnenie nebolo dodávateľom žalobcovi dodané, predstavuje subjektívny názor správcu dane a žalovaného, ktorý sa úplne vymyká zásade voľného hodnotenia dôkazov. Žalovaný a správca dane nehodnotili všetky dôkazy samostatne a vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Ak by tak učinili, nemohli by dospieť k záveru, že dodanie nebolo preukázané. Žalobca preukázal dodanie všetkými účtovnými a daňovými dokladmi, ktoré mal a mohol mať k dispozícii. Naproti tomu správca dane, ani žalovaný nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodávateľ žalobcovi príslušné plnenie nedodal alebo nemohol dodať. Správca dane teda žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že dodanie dodávateľom Obe Capital, s.r.o. sa neuskutočnilo tak, ako to tvrdí žalovaný vo svojom rozhodnutí. Hoci mal žalovaný a správca dane pochybnosti o realizácii obchodu, nevyužili všetky relevantné dostupné dôkazné prostriedky a nezistili riadne stav veci. Pochybnosti správcu dane sa stali základom a jediným argumentom správcu dane, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný. Žalobca navrhoval vykonanie viacerých ďalších dôkazov už vo vyjadrení k protokolu. Žalovaný namietané nedostatky v dokazovaní a v konaní správcu dane neodstránil a s konkrétnymi námietkami žalobcu sa nevysporiadal vôbec alebo len konštatoval záver bez dostatočného odôvodnenia a poskytnutia odpovede na zásadné argumenty žalobcu.

14.6. Prípadné podvodné konanie na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca nemôže mať za následok odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcovi, ak tento o tom nevedel alebo nemohol vedieť.

15. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Žalovaný k žalobným dôvodom žalobcu uviedol v podstate nasledovné:

15.1. Žalovaný v prvom rade zotrval na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom odkázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. Žalobca v žalobe neuviedol také nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na rozhodnutie správneho súdu a ktoré by neboli predmetom odvolania.

15.2. Žalobca v podanej žalobe uviedol identické námietky, ktoré uviedol už v odvolaní. Žalovaný sa s týmito identickými námietkami vysporiadal už vo svojom rozhodnutí. Správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu a dbal pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu. Pri výkone daňovej kontroly správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

15.3. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou deklarovanou na faktúrach. Splnenie formálnej stránky na uplatnenie práva na odpočítanie dane vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom plnenia, čo sa v danom prípade nestalo. Bolo na žalobcovi, aby zhromažďoval dôkazy, ktorými by vedel preukázať, že deklarovaná transakcia sa uskutočnila. K dôkaznému bremenu žalovaný uviedol, že žalobca v priebehu daňovej kontroly okrem faktúr a dokladov, ktoré tvoria ich podklad, nenavrhol správcovi dane vykonanie takého dôkazu, ktorým by sa jednoznačne a dostatočne preukázalo dodanie služieb spoločnosťou Obe Capital, s.r.o. Správca dane svojím dokazovaním zistil, že nebola naplnená základná skutková podstata podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 19 ods. 2 zákona o DPH). Žalobca bol povinný preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, keďže dôkazné bremeno bolo na ňom. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočítanie dane a ktorý si tento aj uplatnil. Je preto jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, tak ako v danom prípade (k tomu výpoveď B.), nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Ak si žalobca uplatňuje odpočítanie dane z pridanej hodnoty, má v daňovom konaní preukázať reálnu existenciu zdaniteľného plnenia (dodanie služby od dodávateľa - Obe Capital, s.r.o.).

15.4. Správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal dokazovanie (miestne zisťovanie, výsluch B., zaslanie výzvy na predloženie dôkazov daňovému subjektu), pričom zistil, že spoločnosť Obe Capital, s.r.o. má na adrese sídla len poštovú schránku, z ktorej poštu nik nepreberá, jej novým konateľom je občan Rumunskej republiky, ktorý na zásielky zaslané správcom dane nereaguje.

15.5. Správca dane nepredkladá dôkazy o neoprávnenosti nároku na odpočítanie dane (nič nevyvracia), ale s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k zdaniteľnému obchodu došlo tak, ako ho deklaruje predloženými daňovými dokladmi. Je potrebné, aby si žalobca pri uzatváraní obchodných transakcií preveroval svojich obchodných partnerov. Treba pričítať na ťarchu žalobcu, že žiadnym spôsobom nepreveroval svojho dodávateľa. Overenie obchodného partnera nie je povinnosťou žalobcu, ale v prípade, ak si žalobca uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu (napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty), musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaných obchodov a v prípade nepreverenia si obchodných partnerov sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne dodanie deklarovaných obchodov medzi ním a jeho dodávateľom Obe Capital, s.r.o.

15.6. Platiteľ má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Správca dane vedie dokazovanie, pričom platiteľ môže spochybnenie dôkazov vyvrátiť predložením alebo navrhnutím nových dôkazov, čo však žalobca neurobil. Žalobca bol povinný preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, keďže dôkazné bremeno bolo na ňom. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované na

daňových dokladoch (faktúry). Z ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Daňovému subjektu teda vzniká právo na odpočítanie dane od deklarovaného dodávateľa len v prípade, ak by pri tomto tovare vznikla tomuto dodávateľovi (Obe Capital, s.r.o.) daňová povinnosť. Žalobca ako daňový subjekt predložením faktúr splnil len jednu z podmienok, oprávňujúcich ho k odpočítaniu dane (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Druhú, že k dodaniu tovaru skutočne došlo, nepreukázal (§ 49 ods. 1 zákona o DPH). Samotné predloženie faktúr je holým tvrdením, že k dodaniu služby došlo a bez ďalších dôkazov z hľadiska dane z pridanej hodnoty nie je postačujúcim argumentom o tom, že služba bola reálne poskytnutá. Na to, aby došlo k zdaniteľnému plneniu, musí byť služba reálne dodaná, t. j. uskutočnená v intenciách § 2 zákona o DPH. Nestačí ju iba deklarovať na faktúrach. Z titulu len uvedenia dane na faktúre síce daňová povinnosť dodávateľovi služby vzniká, avšak platiteľovi dane (odberateľovi, daňovému subjektu) nevzniká právo odpočítať daň z tejto faktúry (§ 49 ods. 1 zákona o DPH).

15.7. Preverovaním bolo preukázané, že k dodaniu služby reálne nedošlo a žalobca ako daňový subjekt preukazoval dodanie predmetnej služby len listinnými dôkazmi - predložením faktúry, zmluvy a pod. (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH), čo je z hľadiska DPH považované za dôkaz formálneho charakteru. Samotné tvrdenie bývalého konateľa spoločnosti Obe Capital, s.r.o., že si nič nepamätá, nevie nič o dodávateľoch, že všetko robil v subdodávkach a pod., je nedostatočným dôkazom na preukázanie deklarovaného zdaniteľného obchodu. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím ÚS SR č. k. - 17 z 23.02.2011.

15.8. Správca dane sa v priebehu daňovej kontroly pokúsil preveriť skutočný obsah zdaniteľných plnení, avšak z dôvodu nekontaktnosti, nepreberania zásielok u dodávateľa to nebolo možné. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na jednotlivé fakty, a to, že konateľom dodávateľskej spoločnosti Obe Capital, s.r.o. je občan Rumunskej republiky, ktorý na zásielky správca dane nereagoval (tie sa vracali s poznámkou „neprevzaté v odbernej lehote“), že spoločnosť Obe Capital, s.r.o. bola predaná hneď po začatí daňovej kontroly, Gomboš sa k predaju spoločnosti vyjadril, že ju predal z dôvodu „nepáčenia sa práce“, avšak komu len uviedol, že „nejakému p. z Rumunska“, avšak nič konkrétnejšie (ako napr. meno) uviesť nevedel - nepamätal si a napokon na fakt, že spoločnosť na adrese sídla spoločnosti nesídli.

15.9. Správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade s ustanoveniami daňového poriadku a zákona o dani z pridanej hodnoty.

15.10. Žalobca okrem faktúr, dokladov, ktoré tvoria ich podklad, nenavrhol správcovi dane vykonanie takého dôkazu, ktorým by sa jednoznačne a dostatočne preukázalo dodanie služieb spoločnosťou Obe Capital, s.r.o. Žalobca tak isto nepreukázal správcovi dane, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti.

15.11. Správca dane svojím dokazovaním zistil, že nebola naplnená skutková podstata podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH a žalobca porušil uvedené ustanovenia spolu s § 51 ods. 1 písm. a) DPH, keď si uplatnil právo na odpočítanie dane z predmetných dodávateľských faktúr. Správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly dokazovanie a zistené skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia vo veci, preukázal listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu.

15.12. Žalovaný, ako aj správca dane postupovali v zmysle procesno-právneho predpisu (Daňový poriadok), ako aj hmotnoprávneho predpisu (zákon o DPH), v súlade s SR, vnútroštátnou a európskou judikatúrou.

16. K vyjadreniu žalovaného sa žalobnou replikou žalobca nevyjadril.

16.1. Žalobca v správnej žalobe označil ako účastníka konania aj správcu dane ako prvostupňový správny orgán. Správny súd s týmto správnym orgánom v správnom súdnom konaní nekonal, a to v žiadnom procesnom postavení, keďže toto mu zo žiadneho ustanovenia nevyplýva. K tomuto procesnému postupu správny súd pre úplnosť dopĺňa, že v správnom súdnictve správny súd nie je v súlade so zásadou iura novit curia viazaný označením žalovaného ani ďalších účastníkov konania žalobcom v správnej žalobe, ale týchto je povinný sám určiť. V správnom súdnictve

(na rozdiel napr. od civilného procesu) účastníctvo jednotlivým subjektom vyplýva totiž priamo zo zákona. Ak teda žalobca v žalobe napr. uvedie ako ďalšieho účastníka subjekt, ktorému toto procesné postavenie zo zákona nevyplýva, tak ako tomu bolo v prejednávanej veci, správny súd žalobcu nevyzýva na odstránenie vád podania v zmysle § 59, ale po zistení, že mu dané procesné postavenie zo zákona nevyplýva, s ním ďalej nekoná, a to bez toho, že by napr. uznesením vo vzťahu k nemu zastavil konanie.

17. Správny súd dňa 08.08.2019 verejne vyhlásil tento rozsudok s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke krajského súdu.

III. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci

18. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd ( v spojení s a - ďalej len „“ alebo „SSP“), konajúc v senáte o všeobecnej správnej žalobe žalobcu ( v spojení s a nasl. ), nezistiac naplnenie dôvodov podľa viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby ( , a contrario ), nezistiac existenciu dôvodov na postup podľa veta druhá a nezistiac naplnenie dôvodov podľa vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy ( veta prvá ), prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) žalobu smerujúcu proti rozhodnutiu žalovaného, označenému v záhlaví, pričom vychádzajúc zo stavu daného v čase právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ( ) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju týmto rozsudkom podľa zamietol.

19. Správny súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy ( veta prvá ), a tento neopakujúc na tomto mieste, keď je podrobne opísaný už v odôvodnení rozhodnutia žalovaného a v podstatných častiach aj v príslušných bodoch I. časti odôvodnenia rozsudku, popisujúcej priebeh administratívneho konania a napadnutého rozhodnutia, vec právne posudzoval podľa nasledovných ustanovení:

19.1. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19.2. Podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“), predmetom danej je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

19.3. Podľa návetia , dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa .

19.4. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

19.5. Podľa , základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

19.6. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

19.7. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

19.8. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

19.9. Podľa o správe daní (ďalej len „“), na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

19.10. Podľa § 3 ods. 1 až 3 Daňového poriadku, (ods. 1) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (ods. 2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (ods. 3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

19.11. Podľa § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku, (ods. 1) daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (ods. 2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (ods. 3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (ods. 4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

19.12. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

19.13. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), a e) Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

19.14. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

19.15. Podľa § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku, (ods. 2) rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (ods. 5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

19.16. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku, (ods. 5) správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. (ods. 6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

19.17. Podľa § 74 ods. 4 veta prvá a druhá Daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody.

20. Podstata žalobných dôvodov, na ktorých žalobca založil svoju správnu žalobu, bola namierená predovšetkým voči dokazovaniu a s tým súvisiacimi aspektmi. Žalobca totiž namietal najmä nesprávne vyhodnotenie dôkazov v administratívnom konaní, s tým súvisiacu nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre zmätočnosť (keď správca dane nespochybnil existenciu obchodu, no súčasne uviedol, že nebolo preukázané dodanie služby spoločnosťou OBE Capital, s.r.o., IČO: 47 017 937 - ďalej len „OBE Capital, s.r.o.“), nesprávne posúdenie dôkazného bremena (keď toto bolo podľa správcu dane na žalobcovi) a jeho (ne)vyčerpania žalobcom (keď žalobca mal za to, že ho predložením účtovných a daňových dokladov vyčerpal) a nedostatočne zistený skutkový stav veci. Správny súd sa v prvom rade zaoberal preskúmaním tejto skupiny žalobných dôvodov žalobcu zistil, pričom dospel k nasledovným záverom:

21. Správny súd k dôkaznému bremenu daňového subjektu v daňovom konaní, jeho rozsahu, jeho rozloženiu medzi správcu dane a daňový subjekt a podmienkam, kedy nie je vyčerpané len predložením faktúry (resp. iných účtovných alebo daňových dokladov) uvádza, že k týmto právnym otázkam sa podrobne vyjadril v rozsudku č. k. zo dňa 13.06.2019, a keďže ide o toho istého žalobcu a totožný predmet konania, súd v zmysle ust. už tieto dôvody nebude pre nadbytočnosť opakovať a v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia.

22. Z uvedených dôvodov, po zistení, že nie je naplnený žiadny dôvod na zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zo žalobných dôvodov vymedzených žalobcom v žalobe a ani žiadny z dôvodov zrušenia, na ktoré správny súd prihliada ex offo ( a v spojení s a ), správny súd podľa žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

23. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a contrario tak, že hoci bol v konaní v plnom rozsahu úspešný žalovaný, nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu, aby žalovanému nahradil (dôvodne vynaložené) trovy konania (správny súd nezistil, že by zo strany žalobcu išlo napr. o šikanóznu žalobu a pod.), a preto žalovanému nepriznal náhradu (dôvodne vynaložených) trov konania.

24. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak (443 ods. 1 ). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.