Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cpr-36-2019.pdf
PDF · 81.22 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41Cpr/36/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice II vo veci žalobcu: V. I., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX/X, XXX XX K.Ž. S., proti žalovanému: G-range s.r.o., IČO: 48 195 073, so sídlom Myslavská 18, 040 16 Košice - Myslava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 19.7.2019 zamieta.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.7.2019 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vyplatiť mu dlžnú mzdu vo výške 3.377,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% od 1.10.2015 do zaplatenia, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň žiadal , aby mu súd priznal trovy konania vo výške 33,- eur a uložil mu povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej, a to žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu. 2. Ku skutkovým okolnostiam podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že je spoločníkom obchodnej spoločnosti G-range s.r.o. so sídlom Myslavská 18, Košice - Myslava, ktorá vznikla 23.6.2015 zápisom do Obchodného registra Okresného súdu Košice I. Žalobca bol na základe potvrdenia Sociálnej poisťovne v spoločnosti G-range s.r.o. zamestnancom v pracovnom pomere od 1.8.2015 do 31.10.2016 a zamestnancom - dohoda o pracovnej činnosti od 1.11.2016 do 11.7.2017. Počas celej doby zamestnania nemal vyplatenú mzdu na základe pracovnej zmluvy a dohody o pracovnej činnosti. Uviedol, že disponuje kópiou pracovnej zmluvy zo dňa 27.7.2015 s nástupom do práce od 1.8.2015 na dobu neurčitú, s uvedenými pracovnými a mzdovými podmienkami 200,- euro mesačne od konca nasledujúceho mesiaca a výmerou 20 dní dovolenky za kalendárny rok. Nedisponuje však dohodou o pracovnej činnosti. Žalovaného opakovane ústne požiadal o vyplatenie mzdy za obdobie, počas ktorého bol v pracovnom pomere. Podľa dostupných informácií žalovaný v tomto období mal dostatok finančných prostriedkov na účte na zabezpečenie chodu firmy. Obrátil sa aj na Inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, ktorý potvrdil trvanie jeho pracovného pomeru a konštatoval nevyplatenie mzdy žalovaným. Podľa jeho výpočtov nárok na vyplatenie mzdy na základe pracovnej zmluvy od 1.8.2015 do 31.10.2016 a odmeny na základe dohody o pracovnej činnosti od 1.11.2016 do 11.7.2017 spolu činí 3.127,- eur. Nárok na nevyčerpanú dovolenku je 1/12 z 20 dní 1,66 dňa za mesiac. Za rok 2015 8,35 dňa a za rok 2016 16,6 dňa spolu 25 dní = 250,- eur. Spolu 3.127 + 250 = 3.377,- eur. Taktiež sa obrátil na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Košiciach- Sídlisko KVP, nakoľko si žalovaný ani na základe výzvy Inšpektorátu práce svoju povinnosť nesplnil a mzdu žalobcovi nevyplatil. Uviedol, že v tejto súvislosti bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu Nevyplatenia mzdy a odstupného. Nárok na vyplatenie mzdy mu naďalej trvá, ktorú skutočnosť preukazuje Výpisom z obchodného registra žalobcu, Potvrdením zo Sociálnej poisťovne, Kópiou pracovnej zmluvy, Výsledkom kontroly Inšpektorátu práce, Uznesením Okresného riaditeľstva PZ. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia, ohrozenie exekúcie vidí žalobca v tom, že žalovaný sa v ostatnom čase zbavuje hnuteľného majetku spoločnosti resp. chystá zbaviť svojho majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalovaného. Má za to, že riadne preukázal svoje právo na vyplatenie mzdy a že žalovaný napriek opakovaným výzvam a rozhodnutiam štátnych orgánov svoju povinnosť nesplnil, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav pretrvávať a nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka vyplatenia mzdy za riadne vykonanú prácu žalobcu. 3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 4. Podľa § 325 ods. l CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. l písm. d) CSP neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 5. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 6. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 7. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 8. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 9. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa §329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. V zmysle § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dané ustanovenie obsahuje v ods. 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi. 11. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. 12. Neodkladné opatrenie tak slúži bezodkladnému k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie, musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. 13. V tomto návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie zisťoval relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom. Vychádzal pritom z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín (§ 326 ods. 2 CSP), lebo krátka lehota na jeho vydanie nevytvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí sa dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie NS SR 6 Cdo 171/2010). 14. O návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súd uzavrel, že v danom prípade sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenie pred začatím konania vo veci samej a neodkladným opatrením sa
domáha v zmysle ust. § 325 ods. 2 CSP, aby súd uložil žalovanému povinnosť vyplatiť mu mzdu za obdobie od 1.8.2015 do 31.10.2016 a odmenu na základe dohody o pracovnej činnosti za obdobie od 1.11.2016 do 11.7.2017 , ako aj nárok za nevyčerpanú dovolenku za rok 2015 a 2016 , to všetko v sume, ktorú žalobca vyčíslil v čiastke 3.377,- eur. Rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ohrozenia exekúcie vidí žalobca v tom , že žalovaný sa v ostatnom čase zbavuje hnuteľného majetku spoločnosti resp. chystá sa zbaviť svojho majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalovaného. 15. Vychádzajúc z účelu neodkladného opatrenia (ktorým je bezodkladné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je na mieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu), súd skúmal osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. 16. Žalobcom predloženými listinnými dôkazmi mal súd preukázané (osvedčené), že žalobca je spoločníkom žalovanej spoločnosti, v ktorej bol podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne pob. Košice aj zamestnancom v pracovnom pomere od 1.8.2015 do 31.10.2016 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.7.2015 a zamestnancom na základe dohody o pracovnej činnosti od 1.11.2016 do 11.7.2017. Ďalej z výsledkov inšpekcie práce vykonanej Inšpektorátom práce Košice zo dňa 15.4.2019 vyplýva, že žalobcovi za obdobie august 2015 až október 2016 nebola vyplatená mzda, ani odmena z dohody o vykonaní práce za obdobie november 2016 do júla 2017. 17. Súd uzavrel, že žalobca v okolnostiach prípadu návrhom na vydanie neodkladného opatrenia uplatňuje mzdový nárok, ktorý môže byť predmetom konania len vo veci samej, nakoľko vo veci je potrebné vykonať dokazovanie ohľadom uplatneného nároku. V prípade, že žalobcovi nebola vyplatená mzda za uvádzané obdobie (od roku 2015 do roku 2017) tak ako to v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatuje, nič žalobcovi nebránilo a nebráni, aby podal na príslušnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu, či žalobu vo veci samej. Žalobca súdu neosvedčil bezprostredne hroziacu ujmu a tým naliehavosť potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami. Konštatovanie žalobcu, že žalovaný sa v ostatnom čase zbavuje hnuteľného majetku spoločnosti resp. chystá sa zbaviť svojho majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu, nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom súd konštatuje, že svoje tvrdenie o zbavovaní sa hnuteľného majetku žalovaným, ani ničím nepreukázal. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže podľa názoru súdu žalobca neosvedčil bezprostredne hroziacu ujmu a naliehavosť potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami, pre ktoré je potrebné jeho návrhu vyhovieť, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil ako nedôvodný a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. l CSP (podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) a v súlade s ust. § 255 ods. l CSP (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci). 19. V okolnostiach prípadu, keďže predmetom konania je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol (konanie sa teda končí), súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. V danom prípade žalobca, ktorý je navrhovateľom neodkladného opatrenia, si uplatnil trovy konania vo výške 33,- eur ako súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol však žalobca neúspešný, preto na náhradu trov konania nemá nárok. Žalovaný bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný, avšak trovy konania si neuplatnil (ani nemohol, nakoľko uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalovanému nedoručuje ), ani v skutočnosti žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).