Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/311/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, proti žalovanému H. N., nar. XX.X.XXXX, bytom v L., G. XX, zastúpenému advokátom JUDr. Matúšom Hríbom, so sídlom v Bardejove, Na hradbách 5, IČO: 42 246 237, o zaplatenie 6.686,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 21. marca 2018 č.k. - 136 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6.686,55 eur, úrok vypočítaný k 20.5.2016 vo výške 2.684,70 eur, úrok vo výške 13,30 % ročne zo sumy 6.686,55 eur od 21.5.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vypočítané k 20.5.2016 vo výške 137,19 eur, úrok z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 6.686,55 eur od 21.5.2016 do zaplatenia a poplatky vo výške 121,12 eur. Zároveň rozhodol, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobcom uplatnenom peňažnom nároku titulom nesplateného bezúčelového spotrebiteľského úveru, poskytnutého žalobcom žalovanému na základe zmluvy o poistenom OTP expres úvere č. 0673 5001 12 RSU z 13.11.2012 (ďalej aj „zmluva o úvere“), pozostávajúceho zo zostatku na istine 6.686,55 eur, z uplatneného dlhu na úroku vo výške 2.684,70 eur (za obdobie od 13.6.2013 do 20.5.2016), úroku z omeškania od 13.6.2013 do 20.5.2016 v konečnej vyčíslenej sume 137,19 eur a nezaplatených poplatkov v súhrnnej výške 121,12 eur.

3. V odôvodnení súd poukázal na argumentáciu žalobcu, najmä že v dôsledku porušenia zmluvy o úvere žalovaným nesplácaním úveru, poskytnutého mu dňa 13.11.2012, a to od júna 2013, žalobca listom z 3.6.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný s účinnosťou k 24.6.2014, a hoci žalovaný bol povinný uhradiť svoj dlh do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, žalovaný zrealizoval len 7 úhrad, z ktorých na istinu bola zaúčtovaná suma 313,45 eur a zostatok na istine predstavuje dlžnú čiastku 6.686,55 eur. Súd poukázal aj na obranu žalovaného, že žalobca neplatne predčasne zosplatnil úver výzvou na predčasné splatenie úveru z 3.6.2014, z dôvodu neurčitosti tohto právneho úkonu, a to absencie zmluvného dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalobcom, nakoľko nie je možné zistiť, v čom je dané naplnenie podmienok pre takéto vyhlásenie žalobcu a nie je objektívne zrejmý okamih, kedy takéto právne následky z predčasnej splatnosti úveru z úverovej zmluvy

mali nastať, ako i žalovaného tvrdenie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve a žalovaným vznesenú námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku.

4. Pri rozhodovaní vychádzal prvoinštančný súd zo zistenia, že strany sporu uzatvorili dňa 13.11.2012 písomnú Zmluvu o poistenom OTP expres úvere č. 0673 5001 12 RSU s dojednaným predmetom poskytnutia bezúčelového spotrebiteľského úveru v sume 7000 eur na úverovom účte vedenom v banke (veriteľ) s tým, že v čl. I. zmluvy bola dojednaná úroková sadzba úveru vo výške 13,30 % ročne, RPMN 16,36 % ročne, priemerná hodnota RPMN 11,40 %, celková čiastka na zaplatenie činila 11.429,49 eur, ktorý sa žalovaný ako dlžník zaviazal vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky podľa zmluvy za dojednaných podmienok, pričom podľa čl. IV. sa žalovaný zaviazal úver splácať s termínom splatnosti prvej splátky vo výške 136,07 eur k 13.12.2012 a s termínom splatnosti poslednej splátky vo výške 136,07 eur (v poradí 84. splátky) k 13.11.2019, ktorý dátum súčasne predstavoval konečnú splatnosť úveru. Ďalej súd zistil, že: a/ podľa článku VIII. bodu 2 písm. e) zmluvy pri podstatnom porušení zmluvných povinností je banka oprávnená vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný, vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti, že podľa článku VIII. bodu 1 písm. a) „za podstatné porušenie zmluvných povinnosti dlžníka sa považuje, ak dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti.“, b/ podľa čl. IV. bod 6. ak je dlžník v omeškaní so splatením úveru alebo akejkoľvek splátky úveru podľa tejto zmluvy, Banka je oprávnená od nasledujúceho dňa po dni splatnosti až do dňa skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky účtovať zo splatnej, ale nesplatenej sumy úveru okrem úroku podľa čl. I. bod 2 tejto zmluvy aj úrok z omeškania vo výške maximálne 8.00 % p.a, c/ podľa čl. V. bod 1. dlžník sa zaväzuje banke zaplatiť b) poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 2,50 eur, ktorý bude zúčtovaný mesačne v deň anuitnej splátky, c) poplatok za zabezpečenie poistenia vo výške 5,08 eur, ktorý bude zúčtovaný mesačne v deň anuitnej splátky, d/ podľa čl. V. bod 2. dlžník je povinný zaplatiť banke poplatok za a) I. upomienku vo výške 25 eur a za každú ďalšiu upomienku 25 eur v prípade nedodržania podmienok zmluvy, ktoré sú splatné v deň odoslania upomienky, e/ písomnou Výzvou na zaplatenie Vášho záväzku po lehote splatnosti z 24.4.2014 žalobca v súvislosti s predmetným úverovým zmluvným vzťahom oznámil žalovanému, že žalovaný je v omeškaní so splácaním úveru vyplývajúceho zo zmluvy o úvere viac ako 3 splátky, na základe čoho žiadal žalovaného o uhradenie dlžnej čiastky, ktorá k 24.4.2014 činila 1.524,92 eur, najneskôr do 9.5.2014 a súčasne žalovaného upozornil, že v prípade nevyrovnania záväzku po lehote v stanovenom termíne, vyhlási úver za predčasne splatný, t.j. že žalovaný stratí možnosť splácať úver mesačnými splátkami a veriteľ bude požadovať splatenie celého úveru do 10 dní od doručenia vyhlásenia úveru za predčasne splatný, ktorá výzva bola žalovanému doručená uložením zásielky neprevzatej v odbernej lehote, f/ písomnou výzvou, vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 3.6.2014, žalobca oznámil žalovanému, že vyhlasuje predčasnú splatnosť celého úveru a že je povinný zaplatiť záväzok zo zmluvy, ktorý k 3.6.2014 predstavuje sumu vo výške 7.743,48 eur s odôvodnením, že k 3.6.2014 jeho záväzok po lehote splatnosti bol spolu vo výške 1.659,29 eur a súčasne oznámil, že účinnosť vyhlásenia nastáva 10. deň odo dňa doručenia tejto výzvy, ktorá výzva bola žalovanému doručená dňa 13.6.2014, a g/ za obdobie november 2012 (t.j. obdobie totožné s dátumom uzavretia zmluvy) priemerná úroková sadzba poskytovaná finančnými inštitúciami na území SR bola pre daný druh spotrebiteľského úveru 13,99 % ročne.

5. Po právnom posúdení veci podľa , , a , , , , , a , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „cit. zákon“), a , , , , Nariadenia vlády č. , Nariadenia vlády č. v znení účinnom do 31.1.2013, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný nedôvodne vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, ktorý potom vyhodnotil ako dôvodný. Z medzi stranami nespornej skutočnosti, že žalovaný sa zaviazal splácať predmetný úver v jednotlivých mesačných splátkach s termínom splatnosti prvej splátky vo výške 136,07 eur k 13.12.2012 a s termínom splatnosti poslednej splátky vo výške 136,07 eur (v poradí 84. splátky) k 13.11.2019, ktorý dátum súčasne predstavoval konečnú splatnosť úveru, že výška mesačných splátok bola stanovená na sumu 236,07 eur so splatnosťou vždy k 13. dňu v mesiaci, že zmluvné strany dohodli možnosť straty výhody splátok tak, že pri podstatnom porušení zmluvných povinností je banka oprávnená vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti, čo žalobca využil, keď listom z 24.4.2014 vyzval žalovaného na zaplatenie svojho záväzku po lehote splatnosti, ktorá výzva bola žalovanému doručená uložením zásielky neprevzatej v odbernej lehote, a následne žalobca listom z 3.6.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný, ktorý list žalovaný prevzal dňa 13.6.2014 a v ktorom

žalobca oznámil žalovanému, že vyhlasuje predčasnú splatnosť celého úveru a je povinný zaplatiť záväzok zo zmluvy, ku dňu 3.6.2014 vo výške 7.743,48 eur s tým, že k 3.6.2014 záväzok po lehote splatnosti činil 1.659,29 eur, prvoinštančný súd usúdil, že žalobca dodržal zákonnú dikciu upravujúcu jeho oprávnenie vyhlásiť predčasné zosplatnenie celej pohľadávky, preto nie je možné jeho postup považovať za neplatný pre rozpor so zákonom, naviac ak žalovaný prestal úplne splácať poskytnutý úver už od júna 2013 a z textu výzvy z 24.4.2014 a z 3.6.2014 presne vyplýva, z akého dôvodu a s akými možnými následkami žalobca realizoval obe výzvy žalovanému, t.j. že dôvodom vyhlásenia predčasného zosplatnenia bolo výlučne neplatenie pohľadávky v jej dojednaných splátkach riadne a včas a nie akékoľvek iné porušenie zmluvy.

6. Konštatoval, že hoci žalovaný nešpecifikoval dôvody, pre ktoré namietal neplatnosť zmluvného dojednania poplatku za vedenie úverového účtu vo výške 2,50 eur a za zabezpečenie poistenia vo výške 5,08 eur, z dôvodu neprijateľnosti, tieto v súlade s podrobil súdnemu prieskumu ich prijateľnosti a vychádzajúc zo zistenia, že v zmluve dojednané mesačné poplatky za zabezpečenie poistenia v sebe zahŕňali jednak realizáciu dojednania poistenia a jednak mesačnú výšku poistného, z ktorého dôvodu poplatok mal mesačnú periodicitu, že skutočne došlo k založeniu poistného vzťahu, pričom uvedený poplatok sa vzťahoval na prípad smrti spotrebiteľa a na prípad jeho trvalej invalidity (po úraze) a žalobca predložil ako dôkaz o založení poistného vzťahu Zmluvu o spolupoistení a poistnú zmluvu č. 21/2010/NP a č. 12/2010/ŽP z 13.10.2010 a Osobitné poistné podmienky pre poistenie rizika smrti a trvalých následkov úrazu pre klientov, ktorý čerpajú spotrebný úver v OTP Banka Slovensko, a.s., súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade nemožno uvažovať o neprijateľnosti zmluvného dojednania upravujúceho tieto poplatky. Ako prijateľnú zmluvnú klauzulu vyhodnotil súd i zmluvné dojednanie v čl. V. bod 2. písm. a) o poplatku pre prípad nedodržania podmienok zmluvy a vychádzajúc z nespornej skutočnosti, že žalobca žalovanému upomienky zaslal, súd usúdil, že žalobca má nárok na poplatok 2x 25 eur za prvú a ďalšiu upomienku

7. Vychádzajúc z premisy, že pokiaľ v spotrebiteľskej zmluve je dohodnuté platenie zmluvných úrokov až do doby vrátenia úveru, nemožno bez ďalšieho, teda bez ohľadu na existujúcu dohodu nepriznať úrok po zosplatnení, okrem prípadov, že takéto zmluvné dojednania sú neplatné, a z medzi stranami nespornej skutočnosti, že súčasťou zmluvy o úvere bolo i zmluvné dojednanie upravené v čl. IV 6., podľa ktorého žalovaný je povinný platiť banke úrok a tiež úroky z omeškania, a to až do skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky, prvoinštančný súd uviedol, že nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by sa mal odkloniť od predmetného zmluvného dojednania, a usúdil, že žalobca má aj po predčasnom zosplatnení úveru popri nároku na zaplatenie zmluvného úroku tiež nárok na úroky z omeškania a obranu žalovaného v tejto časti posúdil ako nedôvodnú.

8. Zo znenia čl. I. 2. predmetnej úverovej zmluvy a nespornej skutočnosti, že zmluvné strany dojednali úročenie úveru vo výške 13,30 % ročne, súd prvej inštancie poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31.7.2009 vyhodnotil medzi stranami sporu dojednanú výšku úroku z úveru ako primeranú a platnú (súladnú s dobrými mravmi) a súčasne predmetnú obranu žalovaného za neopodstatnenú. Dodal, že v súvislosti s namietanou neprimeranou výškou úroku žalobca na unesenie svojho dôkazného bremena tvrdil a súčasne preukázal, že za obdobie november 2012 (t.j. obdobie totožné s dátumom uzavretia zmluvy) priemerná úroková sadzba poskytovaná finančnými inštitúciami na území SR bola pre daný druh spotrebiteľského úveru 13,99 % ročne, tak ako vyplýva z prehľadu úrokových mier poskytovaných bankami pre dané obdobie, ktorý pravidelne zverejňuje NBS na svojej webovej stránke, naopak, žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že v rozhodnom období bola za porovnateľné poskytnutie spotrebiteľského úroku primeranou výška úrokov 9 % ročne.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa tak, že v spore procesne plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení rozhodne po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením.

10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v . Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania vrátane odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil neurčitosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Zdôraznil, že z hľadiska ochrany spotrebiteľa ako

slabšej strany je potrebné, aby si veriteľ ako banková inštitúcia dal záležať na tak závažnom úkone ako je okamžité zosplatnenie celého úveru. Poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. žalovaný tvrdil, že mu nie je jasné z akých skutočností žalobca vychádzal pri vyhlásení predčasnej splatnosti úverovej zmluvy, teda aké podmienky nesplnil, a že takého vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je neurčité aj preto, že nie je zrejmý deň, ku ktorému mala nastať mimoriadna splatnosť úveru, z ktorých dôvodov nemá možnosť posúdiť, či žalobca mal dôvod na zosplatnenie úveru a či taký dôvod je dostatočný pre také závažné vyhlásenie žalobcu. Zopakoval, že sú nezákonné všetky celkové čiastky príslušenstva z istiny jednotlivo, ktoré požaduje žalobca od splatnosti úveru, majúc za neprípustné, ak si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie riadneho úroku ako aj úroku z omeškania. Dodal, že v kontexte rozhodovacej praxe súdov, na ktorú poukázal, sú ustanovenia zmluvy o úvere v časti mesačných poplatkov za správu úverov a poplatku za zabezpečenie úveru inkasované žalobcom neoprávnene, nakoľko majú status neprijateľných spotrebiteľských podmienok inkorporovaných v úverovej zmluve a z toho dôvodu sú tieto ustanovenia neplatné.

11. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zdôraznil, že možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti predpokladá ustanovenie , v spojení s , preto nemôže ísť o neprijateľnú podmienku, pričom vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je v celom rozsahu platné, spĺňajúce všetky náležitosti, ktoré má platný právny úkon obsahovať, pričom v spore preukázal dodržanie zákona i zmluvy pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ktoré nie je sankciou, ktorá by mohla byť posudzovaná v zmysle . K primeranosti úrokovej sadzby uviedol, že nemôže ísť o neprijateľnú podmienku, keďže ide o cenu úveru, ktorej primeranosť je vylúčená z prieskumu neprijateľnosti v zmysle os. 1 , resp. čl. 4 ods. /EHS. Pripomenul, že úroková sadzba, ktorá bola v zmluve dohodnutá vo výške 13,30 %, je výhodnejšia ako bol priemer, čo preukázal súdu prehľadom úrokových mier poskytovaných bankami v období poskytnutia predmetného úveru, zverejneného Národnou bankou Slovenska na jej webovom sídle, z ktorého vyplýva, že priemerná výška úrokovej sadzby pre tento typ produktu bola v období poskytnutia predmetného úveru žalovanému dokonca 15,13 % p.a.. Napokon žalobca poukazom na znenie , , , na viaceré súdne rozhodnutia (o.i. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. a sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ) zdôraznil, že má nárok na zaplatenie zmluvného úroku aj po zosplatnení úveru, pričom povinnosť platiť úrok z poskytnutého úveru vznikla žalovanému aj na základe zmluvných dojednaní v zmluve o úvere, ktorá vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nezanikla a tak nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku trvá až do úplného splatenia istina pohľadávky, resp. do zániku zmluvy o úvere. Dodal, že úročenie spotrebiteľského úveru bežnými úrokmi až do doby vrátenia poskytnutých prostriedkov priamo upravoval aj o spotrebiteľských úveroch v ustanovení , podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia a nepriamo ho predpokladá aj o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis pre oblasť spotrebiteľských úverov, ktorý v ustanovení uvádza, že dlžník (spotrebiteľ) je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny a tiež z ustanovenia , a vyplýva, že veriteľ má právo na úroky a náklady za časové obdobie do splatenia úveru.

12. Žalovaný nevyužil právo na repliku k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu danom a a z hľadísk žalovaným uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené. Žalovanému sa uplatneným odvolacím dôvodom nesprávneho právneho posúdenia posudzovanej veci a námietkami nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

14. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo

že by bol v jeho hodnotení dôkazov logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z a nasl. alebo že by súd na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné a logické zakotvenie vo vykonaní dôkazov a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv ochrany, ich oprávnenej dôvery v právo ako i v predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Neboli zistené ani iné vady v zmysle , a , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore a ktoré by bez ďalšieho mali za následok kasáciu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a to dôkazmi, ktoré žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil, takto vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave , vec aj správne právne posúdil, aj vo veci správne rozhodol. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s ust. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov.

15. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ) a len na zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné:

16. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu určil síce správne, ale nesprávne ju vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

17. V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že žalovanému sa nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacou námietkou nesprávneho právneho posúdenia sporu spočívajúceho v nesprávnom vyhodnotení vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a tvrdení žalovaného o jeho neurčitosti, pokiaľ v tomto smere vo svojom odvolaní žalovaný bez ďalšieho iba namietol, že „mu nie jasné, z akých skutočností žalobca vychádzal pri vyhlásení predčasnej splatnosti úverovej zmluvy, teda aké podmienky nesplnil, a ani mu nie je zrejmý deň, ku ktorému mala nastať mimoriadna splatnosť úveru“, odkazujúc pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , ktoré rieši otázku možnosti odstúpenia od zmluvy pre vady právneho úkonu, ktoré sú predvídané v ustanovení , stanovujúceho, že účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Z obsahu súdneho spisu i dôvodov rozsudku jednoznačne plynie, že žalobca od označenej úverovej zmluvy, ktorú uzatvoril so žalovaným spotrebiteľom neodstúpil a keďže je nepochybné, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru odstúpením od zmluvy nie je, žalovaným označené súdne rozhodnutie sa na daný prípad nevzťahuje. Pretože zákon umožňoval (umožňuje) žalujúcemu dodávateľovi, a to aj v spotrebiteľských vzťahoch (hoci za prísnejších podmienok), v prípade nedodržiavania platobnej disciplíny zo strany žalovaného dlžníka vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a požadovať, aby dlžník vrátil poskytnutú sumu aj s úrokmi ( , v spojení s ) skôr než bolo pôvodne dohodnuté v zmluve, v okolnostiach posudzovaného prípadu, je preto potrebné vyhodnotiť postup súdu prvej inštancie ako správny, keď súd posudzovaní otázky, či došlo platne k predčasnej splatnosti úveru vychádzal zo zmluvných dojednaní v článku VIII. bodu 2 písm. e) zmluvy, podľa ktorého pri podstatnom porušení zmluvných povinností je banka oprávnená vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný, vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti, článku VIII. bodu 1 písm. a) zmluvy, podľa ktorého za podstatné porušenie zmluvných povinnosti dlžníka sa považuje, ak dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti a aplikoval ustanovenie , v spojení s . Súd v tomto správne právne vec posúdil a správne usúdil, že žalobca dodržal zákonnú dikciu uvedenú v ustanovení , ktorá upravuje oprávnenie vyhlásiť predčasné zosplatnenie celej pohľadávky, preto nie je možné jeho postup považovať za neplatný.

18. Žalobcovi sa nepodarilo spochybniť ani správnosť záveru súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu na príslušenstvo priznanej peňažnej pohľadávky, pokiaľ v tomto smere žalovaný vo svojom

odvolaní iba bez ďalšieho tvrdil, že „sú nezákonné všetky celkové čiastky príslušenstva z istiny jednotlivo, ktoré požaduje žalobca od splatnosti úveru“, že „sú ustanovenia zmluvy o úvere v časti mesačných poplatkov za správu úverov a poplatku za zabezpečenie úveru inkasované žalobcom neoprávnene, nakoľko majú status neprijateľných spotrebiteľských podmienok inkorporovaných v úverovej zmluve a z toho dôvodu sú tieto ustanovenia neplatné“, majúc pritom za neprípustné, ak si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie riadneho úroku ako aj úroku z omeškania, a to bez toho, aby v tomto smere svoje odvolacie námietky bližšie konkretizoval. Odvolací súd preto odkazuje na tomto mieste na vyčerpávajúcu argumentáciu súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorý z úradnej povinnosti podrobil súdnemu prieskumu jednotlivé zmluvné klauzuly posudzovanej spotrebiteľskej úverovej zmluvy, vrátane náležitého posúdenia ich obsahu a platnosti, a teda či mohli vyvolať nimi predvídané právne následky, včítane zmluvných podmienok týkajúcich sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a posúdenia, či tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

19. Poukazom na uvedené, ako i z dôvodov ako ich uviedol súd prvej inštancie, odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa , vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).