Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Cpr-3-2023.pdf
PDF · 96.38 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cpr/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XX, XXX XX C., zast. JUDr. Pavlom Sabom, Boženy Nemcovej 580/10, 984 03 Lučenec, IČO: 35671033 proti žalovanému: Slovenská pošta, a. s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36631124, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobkyne v plnom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaný m á nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinná uhradiť v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 21. 3. 2023 domáhala určenia, že výpoveď, ktorá jej bola daná z organizačných dôvodov žalovaným zo dňa 7. 10. 2022 je neplatná aj jej pracovný pomer trvá. Zároveň sa domáhala uložiť povinnosť žalovanému vyplatiť jej náhradu mzdy za obdobie od 1. 2. 2023 do doby, kedy jej bude umožnené pokračovať vo výkone práce. 2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Mal za to, že výpoveď bola žalobkyni daná platne. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, jej zástupcu, zástupcu žalovaného, pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi stranami dňa 12. 10. 2003, dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 30. 03. 2007, výpoveďou zo dňa 07. 10. 2022 z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, korešpondenciou strán, podnikovou kolektívnou zmluvou na roky 2022 - 2025, zoznamom voľných ponúknutý pracovných miest žalobkyni, rozhodnutím riaditeľa prevádzky žalovaného o zmene organizačnej štruktúry zo dňa 19. 09. 2022, zápisom o osobnom prerokovaní organizačnej zmeny a o ponuke podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zo dňa 30. 09. 2022, svedeckou výpoveďou vedúcej pošty Fiľakovo D. E., F. B., G. F., oznámením o prešetrení podania inšpektorátom práce Banská Bystrica zo dňa 20. 04. 2023 a zistil tento skutkový stav: 4. Podľa tvrdenia žalobkyne táto pracovala u žalovaného s dojednaným miestom výkonu práce Pošta Fiľakovo na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 12. 10. 2003 vo funkcii pokladník od 01. 04. 2007. Pracovný pomer mala uzatvorený na dobu neurčitú. 5. Dňa 11. 10. 2022 jej bola doručená výpoveď z organizačných dôvodov zo dňa 7. 10. 22 v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Jej pracovný pomer mal na základe tejto výpovede skončiť dňom 31. 1. 23 s tým, že listom zo dňa 13. 10. 22 jej bolo oznámené, že nie je už povinná zdržiavať sa na pracovisku. 6. Podľa podnikovej kolektívnej zmluvy na roky 2022-2025, ktorá je v zmysle § 5 odstavec 1 zákona č. 2/91 pre zmluvné strany záväzná, jej článku VI bod 6.1.1, sa žalovaný zaviazal, že nepristúpi k rozviazaniu pracovného pomeru, ak to nebude nevyhnutné so zamestnancom, ktorý dovŕšil 52 rokov veku a ktorý u zamestnávateľa odpracoval minimálne 15 rokov, čo bol jej prípad. V čase dania výpovede mala 58 rokov a pracovala u žalovaného 19 rokov na tej istej pozícii.
7. Žalovaný neukončil pracovný pomer na rovnakej pozícii s iným zamestnancom, ktorý nedovŕšil 52 rokov veku a nemal odpracovaných 15 rokov. Nezdôvodnil pritom v zmysle kolektívnej zmluvy, prečo by jej danie takejto výpovede bolo nevyhnutné. Mala za to, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi organizačnou zmenou a jej výpoveďou ako aj nevyhnutnosť dania výpovede jej osobe. 8. Žalovaný ju tiež neoboznámil s organizačnou zmenou v lehote troch týždňov pred jej uskutočnením v zmysle článku VI bod 6.1.2 kolektívnej zmluvy. Oboznámená s ňou bola až dňa 27. 09. 2022. Samotné rozhodnutie riaditeľa o organizačnej zmene – zrušení jej pracovného miesta ku dňu 30. 09. 2022 bolo urobené menej ako 3 týždne predtým, dňa 19. 09. 2022. 9. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú. Uviedol, že na základe rozhodnutia riaditeľa prevádzky zo dňa 19. 09. 2022 o zmene organizačnej štruktúry v záujme zvýšenia efektívnosti práce bolo dňom 30. 09. 2022 zrušené na pošte Fiľakovo jedno pracovné miesto zamestnanca pokladničných služieb. Zamestnávateľ je oprávnený rozhodnúť o výbere nadbytočného zamestnanca, pričom svoj výber nebol povinný zdôvodniť. Táto povinnosť nevyplýva zo Zákonníka práce ani z kolektívnej zmluvy. 10. Článok VI bod 6.1.1 písm. m) kolektívnej zmluvy mu nezakazoval skončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dovŕšil 52 rokov veku a odpracoval minimálne 15 rokov, keď v tejto súvislosti uvádza slová „ najmä ak to nebude nevyhnutné“. 11. Vo vzťahu ku článku VI bod 6.1.2 kolektívnej zmluvy poukázal na znenie ustanovenia § 17 ods. 2 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že neplatný je len ten úkon, ak to výslovne ustanovuje zákon alebo osobitný predpis. Ani prípadné porušenie povinností vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy nie je sankcionované neplatnosťou právneho úkonu ako to vyplýva aj z rozhodnutia NS SR 4 Cdo 82/94. 12. Mal za to, že bola preukázaná organizačná zmena a príčinnú súvislosť medzi touto zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne. 13. Pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov bol so žalobkyňou rozviazaný po jej prerokovaní podľa § 74 Zákonníka práce príslušnou odborovou organizáciou. 14. Na pracovisku okrem žalobkyne v rovnakom pracovnom zaradení pracoval aj zamestnanec G.. Tento bolo s prihliadnutím na jeho spoľahlivosť, flexibilitu a pracovný výkon ohodnotený jeho vedúcou D. E. lepšie ako žalobkyňa, ktorá v rámci ponukového konania neprijala žiadne iné ponúknuté voľné pracovné miesto. Obaja odpracovali minimálne 15 rokov, keď pri výbere nadbytočného zamestnanca sa nemohlo rozhodovať výlučne podľa veku dotknutých zamestnancov nakoľko je to v rozpore s ustanovením § 13 ods. 2 Zákonníka práce (diskriminácia zamestnancov z dôvodu veku). 15. Žalobkyňa poprela, že by výber nadbytočného pracovníka bol urobený v zmysle citovaných kritérií vedúcou pošty. Táto zorganizovala hlasovanie všetkých zamestnancov a následne bolo rozhodnuté losovaním. Pokiaľ jej aj boli ponúknuté pracovné miesta, tieto boli vo vzdialených miestach na Slovensku, a z týchto dôvodov ich neprijala. Pochybenia pri postupe žalovaného potvrdil aj inšpektorát práce. 16. Z pripojenej pracovnej zmluvy uzavretej medzi stranami dňa 01. 10. 2023 bolo zistené, že žalobkyňa uzavrela pracovnú zmluvu s dojednaným druhom práce referent I, 24.14- poskytovanie služieb pri poštovej priehradke a pokladničné operácie na miesto výkonu práce pošta Fiľakovo. Dňa 30. 03. 2007 na základe dohody o zmene pracovných podmienok bol druh práce zmenený na pokladník pošty. Dodatkom zo dňa 28. 01. 2016 bol ako druh práce uvedený „zamestnanec pokladničných služieb podľa katalógu typových pozícií Slovenskej pošty, tarifná trieda 5, stupeň náročnosti práce 2“. 17. Rozhodnutím riaditeľa prevádzky Slovenská pošta zo dňa 19. 09. 2022 sa zrušilo dňom 30. 09. 2022 na pošte Fiľakovo jedno pracovné miesto zamestnanca pokladničných služieb tarifná trieda 5, s ktorou skutočnosťou bola žalobkyňa oboznámená dňa 27. 09. 2022 na osobnom prerokovaní organizačnej zmeny a zároveň jej bolo ponúknuté pracovné miesto podľa zoznamu voľných pracovných miest, ktoré odmietla . 18. Dňa 07. 10. 2022 jej bola daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dôsledku organizačnej zmeny pre nadbytočnosť s tým, že skončenie pracovného pomeru bolo prerokované s odborovou organizáciou dňa 07. 10. 2022. 19. V podnikovej kolektívnej zmluve, jej článku VI, bod 6.1.1 nazvanom „organizačné zmeny“ je uvedené, že pri rozhodovaní o tom, s ktorým zamestnancom bude v dôsledku organizačnej zmeny rozviazaný pracovný pomer, bude zamestnávateľ prihliadať na schopnosti, spoľahlivosť, pracovný výkon a kvalifikáciu zamestnancov. Najmä nepristúpi k rozviazaniu pracovného pomeru, ak to nebude nevyhnutné, so zamestnancom, ktorý dovŕšil 52 rokov veku a ktorý u zamestnávateľa odpracoval minimálne 15 rokov. Podľa bodu 6.1.2 zamestnávateľ oboznámi dotknutých zamestnancov s organizačnou zmenou najneskôr 3 týždne pred jej uskutočnením. 20. Svedkyňa D. H. E., vedúca pošty Fiľakovo, uviedla, že pokiaľ aj žalobkyni v práci nič výslovne nevytýkala, vzhľadom k tomu, že došlo k rušeniu pracovných miest, ona ako zodpovedná vedúca
pracovníčka potrebovala flexibilnejších pracovníkov, ktorí by sa dokázali zastupovať a preukázali by väčšie pracovné zručnosti pri väčšej zaťaženosti. Keď zvažovala, ktorý z dvoch pracovníkov by spĺňal tieto kritériá, dospela k záveru, že pán G. je flexibilnejší a ochotnejší promptne zvládnuť svoje pracovné povinnosti. Je aj komunikatívnejší vo vzťahu k iným zamestnancom. Následne dala možnosť sa vyjadriť aj všetkým zamestnancom v tajnom písomnom anonymnom vyjadrení, ktorí potvrdili jej vlastné rozhodnutie. 21. Podľa svedka F. B. , ktorý pracuje vo funkcii manažér na pracovisku žalovaného v Lučenci, bolo na vedúcej pošty ako riadiacej pracovníčke, koho z pracovníkov navrhne na prepustenie. Predtým, než bola daná výpoveď žalobkyni, mu zavolal predseda odborov aby sa stretli spolu s vedúcou pošty a žalobkyňou. Na stretnutí vedúca pošty zdôvodnila svoj výber tak, že pán G. je flexibilnejší, spoľahlivejší a lepší pracovník. 22. Žalobkyňa poprela, že by pred ňou bolo takýmto spôsobom zdôvodnené jej prepustenie. Bolo uvedené, že je finančne zabezpečená a môže byť rok na PN a vybaviť si opatrovateľstvo na mamu. 23. Svedok G. F., predseda Slovenského odborového zväzu pôšt a regionálnych odborov Levice, uviedol, že z podnetu žalobkyne zorganizoval stretnutie, o ktorom telefonicky informoval aj riaditeľa ľudských zdrojov v Banskej Bystrici. Na stretnutí vedúca pošty uviedla svoje argumenty, ktoré on nepovažoval za dostatočne presvedčivé, nakoľko uviedla, že urobiť výber je v jej kompetencii a tak sa rozhodla. Následne o tom informoval riaditeľa ľudských zdrojov v Banskej Bystrici. Tento po tom, čo si to preveroval, mu volal, že je všetko v poriadku, keďže mu vedúca uviedla aj argumenty v prospech pána G., ktorý je loajálny a je ochotný zastupovať. 24. Predmetom sporu o bolo určenie, že výpoveď, ktorá bola daná žalobkyni žalovaným z organizačných dôvodov v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce je neplatná, ako aj nárok žalobkyne z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru na náhradu mzdy v zmysle ustanovenia § 79 Zákonníka práce. 25. Súd predovšetkým skúmal dôvodnosť žaloby v časti, v ktorej sa domáhala žalobkyňa určenia, že výpoveď je neplatná. 26. Podľa ust. § 77 Zákonníka práce neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa môže zamestnanec domáhať na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť, t j. v danom prípade do konca marca roku 2023. Táto lehota zo strany žalobkyne bola zachovaná. 27. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. (2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. 28. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodu, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu. 29. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. 30. Podľa článku 10 Zákonníka práce zamestnanci a zamestnávatelia majú právo na kolektívne vyjednávanie; v prípade rozporu ich záujmov zamestnanci majú právo na štrajk a zamestnávatelia majú právo na výluku. Odborové orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch vrátane kolektívneho vyjednávania. Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch za podmienok ustanovených zákonom. Zamestnávateľ je povinný umožniť odborovému orgánu, zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi pôsobiť na pracoviskách. 31. Podľa § 231 ods. 1 Zákonníka práce odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo
iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. 32. Pokiaľ bola daná žalobkyni výpoveď, táto jej bola daná v súlade s ustanovením § 61 ods. 2 a § 63 odstavec 1 Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce v dôsledku organizačnej zmeny zamestnávateľa zo dňa 19. 09. 2022. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Nebolo sporné, že pred daním výpovede zamestnávateľ nemal možnosť žalobkyňu zamestnávať v mieste dojednanom ako miesto výkonu práce. Nebola ochotná prejsť na inú ponúknutú prácu mimo miesta, ktoré bolo dohodnuté ako miesto jej výkonu práce. 33. Z obsahu žaloby ako aj z výpovede žalobkyne na pojednávaní vyplýva, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru si odvodzovala výlučne z porušenia kolektívnej zmluvy platnej v danom období , konkrétne jej článku VI bod 6.1.1 a 6.1.2 s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 2/91 o kolektívnom vyjednávaní . Žalovaný argumentoval znením ust. § 17 ods. 2. Zákonníka práce. 34. V konaní bolo potrebné vyriešiť otázku vzťahu kolektívnej zmluvy a Zákonníka práce , konkrétne ustanovenia § 61 a ustanovenia § 63 Zákonníka práce, ktorými sú upravené podmienky platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa z organizačných dôvodov. 35. Podmienky platnosti výpovede v danom prípade, tak ako ich definuje ustanovenie § 61 a 63 Zákonníka práce, boli splnené. Žalovaný preukázal existenciu písomného rozhodnutia zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce na pracovisku, kde pracovala žalobkyňa a v pracovnom zaradení, v ktorom bola zaradená a teda aj príčinnú súvislosť medzi touto organizačnou zmenou a daním jej výpovede z uvedeného dôvodu. Bola tiež dodržaná písomná forma ako a ďalšie už uvedené predpoklady. 36. Právo na kolektívne vyjednávanie je upravené v článku 10 Zákonníka práce. Toto právo je uplatňované s cieľom uzatvorenia kolektívnej zmluvy. Ak aj v § 5 zákona o kolektívnom vyjednávaní č. 2/91 Zb., na ktorý poukazovala žalobkyňa, je uvedené, že kolektívna zmluva je záväzná pre zmluvné strany, je treba toto zákonné ustanovenie vykladať v súvislosti so znením ustanovenia § 231 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého môže kolektívna zmluva upravovať pracovné podmienky a podmienky zamestnávania výhodnejšie, ako ich upravuje Zákonníka práce alebo iný pracovno-právny predpis len, ak to tento zákon alebo iný pracovný právny predpis výslovne nezakazuje, alebo ak z ich ustanovenia nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. 37. Z komentára k tomuto ustanoveniu vyplýva, že sa nemožno dohodou zmluvných strán odkloniť od kogentných ustanovení Zákonníka práce. 38. Podľa názoru súdu z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákonníka práce nevyplýva, že by bolo možné rozširovať kogentne stanovené podmienky pre možnosť dania výpovede zamestnávateľom z dôvodu nadbytočnosti prostredníctvom kolektívnej zmluvy. Zákonník práce pozná pozitívnu diskrimináciu (napr. u maloletých osôb, žien – matiek), ale táto je výslovne zakotvená v texte Zákonníka práce (nar. zákaz výpovede v ochrannej dobe). 39. Kolektívne vyjednávanie a kolektívna zmluva majú slúžiť na rozšírenie práv zamestnancov vo vzťahu napr. k výške odstupného, dĺžke výpovednej doby, dĺžke dovolenky a podobne. Z textu a charakteru zákonných ustanovení Zákonníka práce týkajúcich sa výpovede vyplýva, že v ustanoveniach § 60 a nasledujúcich Zákonníka práce sú stanovené kogentne zákonné podmienky pre umožnenie skončenia pracovného pomeru výpoveďou. 40. Dojednanie v kolektívnej zmluve v citovanom článku 6.1.1 v danom prípade síce umožňuje zamestnávateľovi prihliadnuť na vek a odpracovanú dobu zamestnanca pri daní výpovede z organizačných dôvodov, ale nevylučuje ani iný výber zamestnanca slovami : „ najmä ak to nebude nevyhnutné“. Kritériá nevyhnutnosti tu nie sú definované, ale zjavne musia vychádzať z potrieb zamestnávateľa. 41. V danom prípade bolo ponechané na vôli vedúcej – priamej nadriadenej žalobkyne, aby rozhodla, s ktorým z dvoch pracovníkov v rovnakom pracovnom zaradení bude daná výpoveď z organizačných dôvodov. Táto svoje rozhodnutie aj zdôvodnila vo vzťahu k svojmu nadriadenému v Banskej Bystrici a tento o tom informoval odborového zástupcu daného pracoviska, čo bolo v danom konaní aj preukázané. 42. Judikatúra súdov už v dávnej minulosti uviedla, že o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje zamestnávateľ sám a súd nemôže preskúmavať toto rozhodnutie. Môže len skúmať, či sú splnené ostatné podmienky, ktoré vymedzujú tento výpovedný dôvod (napr. R1 90/67). 43. Aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 82/94, na ktoré poukázal žalovaný, bola riešená otázka, či je možné v kolektívnej zmluve rozširovať právomoci odborov nad rámec právnych predpisov a dohodnúť právo spolurozhodovania pri výpovedi u radových zamestnancov. Hoci v tej dobe Najvyšší súd rozhodoval podľa vtedajšieho znenia Zákonníka práce, v princípe vyslovil záver, že sankciu
neplatnosti (dá sa to aplikovať aj na podmienky platnosti) výpovede nemôže vysloviť kolektívna zmluva, a ak by predsa len také ustanovenia obsahovala, bola by v tej časti neplatná, ale právny úkon – daná výpoveď by tohto dôvodu neplatný nebol. 44. Stotožňujúc sa s týmto názorom z už uvedených dôvodov súd žalobu v plnom rozsahu zamietol ako bezdôvodnú. 45. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore tak, že úspešnému žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).