Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-16-2019.pdf
PDF · 107.84 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: R. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom XX. Y. XXX/XX, XXX XX A., občan SR, o zaplatenie sumy 4.555,57 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 607,87 € s príslušenstvom a 100,-- € s príslušenstvom z a s t a v u j e .
II/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.775,-- € a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne:
- zo sumy 1.875,-- € od 21. 01. 2019 do 10. 05. 2019,
- zo sumy 1.775,-- € od 11. 05. 2019 do zaplatenia,
to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III/ Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Všeobecná úverová banka, a. s. podala na tunajšom súde dňa 26. 02. 2019 žalobu, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 4.555,57 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 21. 01. 2019 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným dňa 10. 09. 2015 uzavrela Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe čoho bol žalovanému poskytnutý úver s úrokom 22,80 %. Žalovaný mal schválený úverový rámec vo výške 2.100,-- €, ktorý bol povinný splácať štandardnou mesačnou splátkou po 70,-- €. Po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením, zostal dlžný debetný zostatok. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažovaný úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou. Ak je na kartovom účte kredit, je v jeho prospech pripisovaný úrok. V zmysle dohodnutých podmienok dňom splatnosti je deň uvedený vo výpise. Žalovaný si však neplnil svoje zmluvné povinnosti, preto bol ku dňu 19. 01. 2019 vystavený výpis z kreditnej platobnej karty s konečným stavom ku dňu 31. 12. 2018 na úhradu vo výške 4.555,57 €, ktorá predstavuje súhrn debetných položiek a to istina, poplatky, sankčný úrok a štandardný úrok s prihliadnutím na prípadné úhrady žalovaného. Žalovaný peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise t. j. dňa 20. 01. 2019 nesplnil, preto má žalobca nárok na úhradu úrokov z omeškania v súlade s predpismi civilného práva.
2. Písomným podaním zo dňa 08. 04. 2019 navrhla obchodná spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. Návrh na zmenu účastníkov konania na strane žalobcu, nakoľko Zmluvou o postúpení pohľadávky ku dňu 19. 03. 2019 jej bola žalovaná pohľadávka postúpená. Uznesením zo dňa 10. 04. 2019 tunajší súd pripustil
zámenu účastníkov konania na strane žalobcu tak, že pôvodný žalobca z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil nový žalobca.
3. Žalovanému bola doručená žaloba do vlastných rúk dňa 17. 04. 2019 spolu s uznesením súdu zo dňa 20. 03. 2019, v ktorom bol vyzvaný na vyjadrenie k žalobe. Žalovaný sa písomne k žalobe nevyjadril.
4. Súd vyzval žalobcu, ktorá výzva mu bola doručená dňa 15. 05. 2019, aby bližšie špecifikoval žalovanú sumu, špecifikoval neplnenie povinností žalovaného a následný postup veriteľa, právny dôvod ukončenia zmluvného vzťahu, ak je zmluvný vzťah ukončený, ako aj vyčíslenia zostatku a jeho zosplatnenie v žalobe tvrdeným postupom. Taktiež bol vyzvaný, aby k svojim tvrdeniam doložil príslušné doklady. Žalobca bol upozornený, že uvedené je nevyhnutné k posúdeniu žaloby za účelom poskytnutia ochrany žalovanému ako spotrebiteľovi, ktorú je súd povinný poskytovať ex offo. Žalobca bol súdom upozornený, že na základe doposiaľ predložených dokladov nebolo možné vyhodnotiť opodstatnenosť uplatneného nároku. Žalobca elektronickým podaním - doručené tunajšiemu súdu 05. 06. 2019 uviedol, že dňa 07. 09. 2015 žalovaný vyplnil žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, ktorá bola vydávaná Všeobecnou úverovou bankou v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding. Prijatím a schválením uvedenej žiadosti zo strany banky došlo k uzavretiu Zmluvy o vydávaní a používaní kreditnej platobnej karty. Zo strany banky bola žiadosť schválená na 03. 10. 1900 (správne 10. 09. 2015 - pozn. súdu). Zmluva bola súčasťou žalobného návrhu. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, ktorý sa automaticky obnovuje a je čerpaný používaním karty. Z prehľadu transakcií vyplýva, že žalovaný kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s Obchodnými podmienkami. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2.100,-- € so zmluvným úrokom 22,8 % ročne a štandardnou splátkou 70,-- € mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec dňa 18. 09. 2015. V súlade s článkom V, bod 35, písm. a/ Obchodných podmienok, predchodca žalobcu listom zo dňa 05. 03. 2016 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného. Podstatou revolvingového úveru je, že funguje na neurčitú dobu, pretože veriteľ stále úver dopĺňa a časť splátky dlžníka používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Preto na počiatku zmluvného vzťahu nie je možné určiť RPMN, pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka, následne dopĺňa veriteľom, čím sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN, čo bolo vyjadrené aj v rozhodnutí Krajského súdu Prešov zo dňa 27. 01. 2011 sp. zn. 6Co 95/2010. S touto skutočnosťou výslovne počíta aj Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 3 ods.6 zákona č. 258/2001 Z. z. V Obchodných podmienkach doložených spolu so žalobou bol indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, o výške ročnej úrokovej sadzby 22,8 %, označená vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba, výške schváleného úverového rámca 2.100,-- € a výške štandardnej mesačnej splátky 70,-- €, bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB. O výške štandardnej ročnej úrokovej sadzby je žalovaný informovaný aj prostredníctvom Cenníka VÚB. RPMN v zmluve preto nebolo možné určiť z objektívnych dôvodov a úver poskytnutý žalovanému vo forme revolvingu nie je bezúročný. Čo sa týka čerpania peňažných prostriedkov zo strany žalovaného, žalobca uviedol prehľad jednotlivých čerpaní odo dňa 18. 09. 20115 do dňa 17. 10. 2015 v celkovej výške 2.147,-- € Celkové plnenia v prospech účtu ako úhrady žalovaného činia čiastku 272,-- €, pričom žalobca uviedol úhrady od 15. 10. 2015 v sume 70 €, dňa 13. 05. 2016 suma 202 €. Celková dlžná suma 4.555,57 € tak predstavuje istinu vo výške 1.894,49 €, poplatky vo výške 177,80 €, štandardný úrok vo výške 2.53,21 € a sankčný úrok vo výške 430,07 €. Pojmy štandardný a sankčný úrok sú špecifikované v Obchodných podmienkach. Žalobca sa rozhodol vziať návrh späť v časti o sumu 607,87 €, ktoré predstavujú poplatky a sankčný úrok s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Počas súdneho konania žalovaný uhradil sumu 100,-- € dňa 10. 05. 2019, aj v tejto časti s prislúchajúcim úrokom z omeškania vzal žalobca žalobu späť. Vo zvyšnej časti na žalobe ďalej zotrval. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3.847,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.947,70 € od 21. 01. 2019 do 10. 05. 2019 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.847,70 € od 11. 05. 2019 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Súd preto výrokom č. I zastavil konanie v časti istiny vo výške 607,87 € s príslušenstvom a 100,-- € s príslušenstvom, stanovisko žalovaného k čiastočnému späťvzatiu žaloby nezisťoval, nakoľko by bol bez právneho významu, k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním. Súd postupoval podľa § 145, § 146 a § 147 ods.1 C. s. p.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 13. 08. 2019 a to v neprítomnosti sporových strán. Právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie predvolaný riadne a včas, svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal, aby súd konal a rozhodol aj bez jeho účasti. Žalovaný bol na pojednávanie
predvolaný, predvolanie je doručené dňa 11. 07. 2019, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, hoci sa na predchádzajúcich termínoch pojednávania ospravedlnil zo zdravotných dôvodov a žiadal o osobnú účasť na pojednávaní. Tým mal súd splnené podmienky ustanovenia § 180 C.s.p. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.
6. Podľa Žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, ktorú podal žalovaný ako klient banky - Všeobecná úverová banka, a. s. dňa 07. 09. 2015, v bode III. boli uvedené ako úverové podmienky: predschválený úverový rámec 2.100,-- €, štandardná mesačná splátka 70 € splatná vždy k 15-temu dňu v mesiaci a úrok 22,80 %, RPMN 24,36%, celkové náklady spotrebiteľa, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť 286,34 €, celková čiastka 2.386,34 €, odplata: 29,43 %, priemerná RPMN 25,67 %, doba trvania zmluvy: doba neurčitá. V čl. IV. boli uvedené poplatky súvisiace s úverom a ďalšími bankovými službami, v čl. V. boli uvedené poplatky a sankcie pre prípad omeškania. Žalobca pripojil Obchodné podmienky (čl. 10-12), úč. od 15.06.2015, kde v čl. V. bod 35 bola dojednaná možnosť okamžitého zosplatnenia dlhu, v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok.
7. Podľa výpisu z pôžičkovej karty zo dňa 19. 01. 2019 (čl. 5 až 7) za obdobie od 20. 09. 2015 do 31. 12. 2018 bol v časti identifikácie dlžného zostatku uvedený úverový rámec 2.100,-- €, počiatočný stav 0,00 €, konečný stav k 31. 12. 2018 vo výške - 4.555,57 €. K výpisu bola uvedená štandardná úroková sadzba 22,8 % ročne, sankčná úroková sadzba 5,00 % ročne a štandardná splátka 70,-- €. Z prehľadu je zrejmé, že na účte sú účtované rôzne poplatky, posledný výber dňa 17. 10. 2015 bol 50 €, úhrady žalovaného 15. 10. 2015 v sume 70 €, dňa 13. 05. 2016 suma 202 €, následne sú účtované len poplatky, sankčné a štandardné úroky do 31. 12. 2018.
8. Výzvou zo dňa 03. 02. 2016 bol žalovaný vyzvaný na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 210,-- € s upozornením, že ak dlžné splátky neuhradí, veriteľ bude oprávnený dlh zosplatniť. K tomu bola doložená kópia doručenky o neprevzatí výzvy. Listom zo dňa 05. 03. 2016 bol žalovaný vyzvaný k okamžitej úhrade dlhu vo výške 2.464,20 €.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9.1 Na základe citovaného zákonného ustanovenia nie sú žiadne pochybnosti a žalobca to ani nenamietal, že spor, ktorý je predmetom tohto konania vznikol medzi žalobcom ako dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb, o. i. aj úverov) a žalovanou ako spotrebiteľom jeho úverovej služby, t. j., že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Hoci je pravdou, že zmluva o úvere je v súlade s predpismi Obchodného práva tzv. absolútnym obchodom, t.j. podľa § 261 ods. 3 OBZ sa úverový vzťah má posudzovať podľa ustanovení III. časti OBZ o obchodných záväzkových vzťahoch bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, súd je toho názoru, že v prípade „ kolízie“ právnych predpisov občianskeho práva a obchodného práva, ktoré upravujú rovnaké práva a povinnosti v spotrebiteľských vzťahoch, prednostne sa požijú predpisy občianskeho práva, ak sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Tento právny názor vyslovený napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co 81/2012-279 zo dňa 14.02.2013, bol Ústavným súdom SR (uznesenie sp. zn. I.ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013) preskúmaný a vyhlásený za ústavne konformný. Súd preto pri právnom posúdení predmetného úverového vzťahu vychádzal z ustanovení Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ), ako aj predpisov občianskeho práva, najmä s prihliadnutím na zachovanie práv spotrebiteľa.
9.2. Podľa § 2 ods.1 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Podľa ods. 2) Banka môže okrem prijímania vkladov a poskytovania úverov vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom povolení, tieto ďalšie bankové činnosti: a) poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie.
9.3. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách v znení do 31.12.2013, platobnou službou sa rozumie a) vklad finančných prostriedkov v hotovosti na platobný účet a vykonávanie všetkých úkonov súvisiacich s vedením platobného účtu, b) výber finančných prostriedkov v hotovosti z platobného účtu a vykonávanie všetkých úkonov súvisiacich s vedením platobného účtu, c) vykonávanie platobných operácií vrátane prevodu finančných prostriedkov z platobného účtu alebo na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb 1. úhradou, 2. prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku, 3. inkasom, d) vykonávanie platobných operácií z úveru poskytnutého používateľovi platobných služieb 1. formou povoleného prečerpania platobného účtu, a to 1a. úhradou, 1b. prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku, 1c. inkasom, alebo 2.formou úverového rámca prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku.
9.4. Podľa § 261 ods.6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, (okrem iných) zmluvy o úvere (§ 497).
9.5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9.6. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch , tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa ods. 2 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
9.7. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
9.8. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
9.9. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
9.10 Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
9.11 Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9.12 Úroková sadzba Európskej centrálnej banky od 10. 09. 2014 do 15. 03. 2016 bola vo výške 0,05 %.
10. Predmetom konania zostalo posúdenie sumy v celkovej výške 3.847,70 € s príslušenstvom, ktorá mala predstavovať istinu vo výške 1.794,49 € a štandardný úrok vo výške 2.053,21 €. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným malo dôjsť k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, na podklade ktorého boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky zo strany banky prostredníctvom kreditnej karty. Jedná sa o kombinovaný právny úkon a to poskytnutie spotrebiteľského úveru a poskytnutie platobných služieb formou kreditnej karty, ktorá oprávňuje jej majiteľa na vykonávanie platobných operácií či už formou výberov finančných prostriedkov v hotovosti z bankomatov alebo ako platobného prostriedku. K uzavretiu záväzkového vzťahu dochádza na základe žiadosti klienta, ktorá je bankou prijatá (prostredníctvom zástupcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s.). Predmetom záväzkového vzťahu v tomto konkrétnom prípade bol schválený úverový rámec vo výške 2.100,-- € s dojednanými pevnými mesačnými splátkami po 70,-- €. Žalobca súdu na základe predložených výpisov dokladoval, ako žalovaný čerpal finančné prostriedky a spôsob ako uhrádzal poskytnutý úver. Žalovaný nijako nenamietal poskytnutie úveru, súd preto považoval za nesporné, že žalovanému bol skutočne poskytnutý úver na kreditnú kartu až do výšky schváleného úverového rámca. Súd v ďalšom zameral dokazovanie na oprávnenosť účtovania istiny a úrokov, t. j. nároku, ktorého sa žalobca domáhal. Čo sa týka vyčíslenia istiny, žalobca preukázal, že žalovaný čerpal celkovo 2.147 €, pričom uhradil 1 splátku 70,-- €. Keďže žalobca na výzvu súdu nešpecifikoval spôsob účtovania úrokov a poplatkov, ani spôsob započítania úhrad žalovaného, uvedenú úhradu potom súd zarátal na istinu (§ 566 OZ), ku dňu zosplatnenia tak dlžná istina činila 2.077,-- € (2.147,-- € - 70,-- €). Po zosplatnení žalovaný vykonal dve úhrady, t.j. dlžná istina činí 1.775,-- € (2.077,-- € - 202,-- € - 100,-- €). Čo sa týka účtovania uplatneného úroku vo výške 2.053,21 €, žalobca na výzvu súdu tento nárok bližšie nešpecifikoval rozčlenením, či úrok bol účtovaný do zosplatnenia dlhu alebo aj v nasledujúcom období. Žalobca neuviedol skutkové okolnosti vyčíslenia uplatneného nároku tak, ako bol vyzývaný súdom. Žalobca bol upozornený na povinnosť špecifikácie svojho žalobného návrhu s tým, že nemôže odkázať len na listinný dôkaz a očakávať, že súd sám vlastným výpočtom zistí, čo vlastne žalobca žiada. Súdu tak nebola daná možnosť preskúmať, či postup vyčíslenia žalobcu, prípadne jeho právneho predchodcu bol v súlade so zákonom alebo zmluvnými dojednaniami za účelom poskytnutia ochrany spotrebiteľa ex offo, či tak postupoval na základe zmluvných dojednaní, ktoré súd ex offo preskúmava z hľadiska prijateľnosti zmluvných podmienok.
11. Pokiaľ je dojednané plnenie v splátkach, možno žiadať jeho predčasné splatenie len ako to určuje zákon alebo dohoda účastníkov. Z predložených obchodných podmienok súd zistil dohodu strán na predčasnom zosplatnení dlhu, z listinných dôkazov bolo preukázané nesplácanie úveru žalovaným v dojednaných splátkach. Žalobca preukázal splnenie zákonných podmienok, t. j., že žalovaný bol v omeškaní so splátkou viac ako 3 mesiace a súčasne preukázal, že bol upozornená na omeškanie dlhu, ako aj na možnosť uplatnenia tohto práva veriteľom v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jeho uplatnením. Žalovaný napriek upozorneniu veriteľa dlžné splátky neuhradil, preto veriteľ oprávnene pristúpil k zosplatneniu dlhu. V tomto prípade bol dlh zosplatnený 05. 03. 2016. Žalobca ďalej preukázal, že vyzval žalovaného na úhradu omeškaného dlhu, žalovaný dlh v lehote splatnosti nezaplatil, preto sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade patrí žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorého výška bola vyčíslená v súlade s predpismi občianskeho práva. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť istinu 1.775,-- € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.875,-- € od 21. 01. 2019 do 10. 05. 2019 zo sumy 1.775,-- € od 11. 05. 2019 do zaplatenia (výrok č. II rozsudku), pričom súd tak postupoval v zmysle podanej žaloby a po zohľadnení čiastočnej úhrady dlhu žalovaným po začatí konania. Súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť dlh v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods.3 C. s. p.).
12. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku súd žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú a nepreukázanú, preto ju zamietol (výrok č. III rozsudku). V tomto konaní sa jedná o spotrebiteľský spor, kde súd ex offo dohliada na dodržiavanie práv spotrebiteľa. Súd preto konštatuje, že žalobca neuviedol potrebné skutkové tvrdenia, ani neuniesol v konaní dôkazné bremeno, pretože nepreukázal oprávnenosť žalovaného nároku v celom rozsahu a preto súd jeho žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
13. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.2 C. s. p., kedy strane patrí nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala predmetom konania suma 3.847,70, žalobcovi bol priznaný nárok vo výške 1.775,-- €, jeho úspech činí 46 %, úspešnejší je žalovaný, ktorému by patrila náhrada trov konania v rozsahu 8 %, kedy sa od úspechu odratúva neúspech (54 % - 46 %). V zastavenej časti konania súd rozhodoval podľa § 256 ods.1 C. s. p., kedy náhradu trov konania znáša strana, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. V tomto prípade súd nezistil zavinenie na strane žalovaného v časti sumy 607,87 € s prísl., ktorá predstavuje 13 % k celkovej pôvodne žiadanej sume, preto trovy tejto zastavenej časti konania znáša žalobca. Na zastavení časti konania o 100,-- € s prísl. nesie vinu žalovaný, nakoľko úhradu vykonal po začatí konania, ktorá predstavuje 2 % k celkovej pôvodne žiadanej sume, preto trovy tejto zastavenej časti konania znáša žalovaný. Po vzájomnom započítaní tak trovy zastavujúcej časti konania má znášať žalobca v rozsahu 11 % (13% - 11 %). Celkom by žalovanému patrila náhrada trov konania v rozsahu 19 % (8 % + 11 %). Žalovaný si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil, súd zo spisu žiadne trovy žalovaného nezistil, preto vyslovil, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.