Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-471-2014.pdf
PDF · 123.86 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/471/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarína Ondrejáková, v právnej veci žalobkyne: H., zastúpená A., proti žalovanému: J., o zaplatenie sumy 5.698,78 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 5.697,90 Eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.697,90 Eur od 20.08.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd konanie v časti istiny 0,88 Eur a v časti úroku z omeškania zo sumy 5.697,90 Eur vo výške 1% od 20.08.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e. Žalobkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa dňa 02.10.2014 doručila súdu žalobu, ktorou sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia 4.854,73 Eur proti žalovanému. Uplatnený nárok odôvodňovala tým, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o pôžičke č. 1780005 zo dňa 28.05.2006 ( ďalej len zmluva), na základe ktorej jej bola žalovaným poskytnutá pôžička v sume 20.000,- Sk ( 663,87 Eur). V roku 2006 uhradila žalovanému dve splátky v sume 108,21 Eur (06.03.2006 a 29.03.2006), spolu sumu 216,42 Eur. Dňa 14.11.2013 uhradila žalovanému sumu 1.298,55 Eur, čo bola pôvodne dohodnutá celá pohľadávka na pôžičke. Zaplatenie dvoch splátok v sume 216,42 Eur nebolo žalovaným započítané na platby. Dňa 18.11.2013 si žalobkyňa prevzala výzvu žalovaného na zaplatenie sumy 7.231,90 Eur ako úrokov z omeškania. Túto sumu podľa žalobkyne nemal právo vymáhať súdny exekútor E.. F., ktorý mal poverenie na vymáhanie exekúcie vedenej pod sp. zn. U. XXXXX/XX, XX Er XXXX/XXXX. Žiadala, aby súd prejudiciálne posúdil platnosť zmluvy o pôžičke č. XXXXXX ako zmluvy spotrebiteľskej, ktorá neobsahuje údaj o priemernej RPMN, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa zák. č. XXX/XXXX Z. z. o spotrebiteľských úveroch. ako dlžník potom mala vrátiť žalovanému len požičanú sumu 663,87 Eur. Do podania žaloby uhradila žalobkyňa exekútorovi sumu 5.257,97. Je si vedomá, že jej bola poskytnutá pôžička v sume 663,87 Eur a taktiež súhlasila s predpísaným úrokom v sume 634,68 Eur, čo predstavuje cenu úveru vo výške takmer 100 %. Dňa 06.10.2014 bolo doručené súdu doplnenie žaloby žalobkyňou, v ktorom uviedla, že doteraz zaplatila exekútorovi čiastku 5.739,34 Eur a žalovanému bola odoslaná čiastka 4.777,24 Eur. V súčasnosti jej zamestnávateľ strháva mesačne duplicitne splátky a to 70,- Eur pre žalovaného a zvlášť exekútorovi spolu sumu prevyšujúcu životné minimum. 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a teda považuje sa za absolútny obchod. Žalobca si mal byť vedomý, že na túto zmluvu sa nevzťahuje čl. 6 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 Smernice 93/13/EHS, pričom na túto zmluvu nemožno použiť predpisy, ktorých účinnosť nastala od 01.01.21008. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Predmetnú zmluvu teda nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch sa vzťahoval na zmluvu o
úvere až na základe jeho novelizácie od 01.01.2008. Keďže zmluvu uzavreli podľa Obchodného zákonníka, aplikácia Občianskeho zákonníka, či iných zákonov, ktoré slúžia prioritne na ochranu spotrebiteľa je vylúčená. Ohľadom na uvedené, nie je možné zmluvu o úvere posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto je žalovaný toho názoru, že predmetná zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj o RPMN. Okrem toho, do RPMN sa nezahŕňali zmluvné sankcie (ani úrok z omeškania) a z poplatkov prichádzal do úvahy poplatok platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru (§ 2 písm. e)). Poplatok dojednaný v predmetnej zmluve o úvere takúto povahu nemá a nárok na jeho zaplatenie je prípadným neuvedením RPMN nedotknutý. Žalobkyňa napáda poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov v časti nákladov za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. V tomto smere musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Čo sa týka poplatku za poskytnutie úver, ten nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Poplatok predstavuje v 1/3 tretine úrok a v 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou. V prípade, že súd uzavretú zmluvu nesprávne posúdi ako spotrebiteľskú, žalovaný poukazuje aj na str. 20 dôvodovej správy zákona o spotrebiteľských úveroch, kde sa uvádza modelový príklad výpočtu sankcií v spotrebiteľskej zmluve (ide o časť týkajúcu sa novely Občianskeho zákonníka), ktorý jasne počíta s existenciou 1%-ého poplatku za spracovanie zmluvy. Dôvodová správa úrok a poplatok za spracovanie zmluvy označuje za odplatu za poskytnutie úveru. Môže teda ísť o cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle Občianskeho zákonníka (to platí aj v prípade, ak by síce nešlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale išlo by o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Okrem toho nárok v sume 273,65 Eur je už od roku 2013 premlčaný. Žalobkyňa dospela k sume 4.854,73 Eur. Túto sumu nijako neodôvodnila a nepodložila žiadnymi dôkazmi. Čo sa týka rozhodovania o určení, že zmluva o úvere č. XXXXXXX, resp. niektorá z jej častí je neprijateľná, ako aj rozhodovania týkajúce sa posudzovania platnosti jednotlivých zmluvných podmienok, je tu prekážka veci už rozhodnutej. Žalovaný t.j. v opačnom konaní žalobca bol v konaní o plnenie zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktoré začalo na základe návrhu žalovaného, adresovaného Stálemu rozhodcovskému súdu, zaviazaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., a to rozsudkom zo dňa 06.11.2006, sp. zn. SR 5439/06. Rozhodcovský súd v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku uznal nárok žalovaného, a teda de facto potvrdil aj skutočnosť, že zmluva o úvere, vrátane všetkých jej častí, bola uzatvorená platne a takisto potvrdil aj všetky podmienky tak, ako sú dohodnuté v zmluve o úvere. Rozhodcovský rozsudok zaviazal žalovanú (v predmetnej veci žalobkyňu) k zaplateniu 32,840,- Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 32.600,- Sk od 28.05.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 7.954,- Sk, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Nie je pritom rozhodujúce, že skoršie rozhodnutie je rozhodnutie rozhodcovského súdu, keďže v ustanovení § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní sa uvádza, že „doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Poňatie rozhodcovského rozsudku ako res iudicata je na viac jednou zo základných zásad rozhodcovského konania akceptovateľnou v medzinárodnou meradle (M. Res iudicata v medzinárodnej arbitrážnej praxi. Bulletin slovenskej advokácie, 2008, č. 9 - 10). Poňatie rozhodcovského rozsudku ako res iudicata plne rešpektuje aj judikatúra ESD. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie a preto by súd mal konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok konania. 3. Žalobkyňa podala pred začatím konania vo veci samej návrh na zmenu petitu, tak, že žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.594,10 Eur, keďže žalovanému zaplatila doposiaľ sumu 5.257,97 Eur a po odpočítaní istiny 663,87 Eur ako poskytnutej pôžičky, bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 4.594,10 Eur. Súd uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX pripustil zmenu petitu žaloby.
4. Dňa 19.06.2019 žalobkyňa opäť pred začatím konania vo veci samej podala návrh na zmenu petitu tak, že žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 5.698,78 Eur s úrokom z omeškania 9,05 % z tejto sumy od 20.08.2015 do zaplatenia . Návrh zdôvodnila tým, že žalobkyňa do 23.03.2010 zaplatila žalovanému sumu 273,65 Eur (108,21 + 108,21 Eur + exekútorovi sumu 57,23 Eur) a v exekučnom konaní zaplatila od 04.07.2013 do 07.11.2014 sumu 5.003,34 Eur + trovy exekútora v sume 1.344,03 Eur. Spolu teda uhradila na viac sumu 5.698,78 Eur ( 6.621,02 Eur - istina 663,- Eur - úroky zo zaplatenej istiny 259,24 Eur ). Súd uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX navrhovanú zmenu petitu žaloby pripustil. Predmetom konania bola suma 5.697,90 Eur s 8,05 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 20.08.2015 do zaplatenia.
5. Žalobkyňa pred začatím konania zobrala žalobu späť v časti istiny 0,88 Eur a v časti úroku z omeškania zo sumy 5.697,90 Eur vo výške 1% od 20.08.2015 do zaplatenia a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
6. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Súd na základe späťvzatia žaloby v zhora uvedenej časti v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to prehľadom splátok a pokút, zmluvou o pôžičke zo dňa 30.01.2006, zrážkami zo mzdy žalobkyne, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu 5439/2006 zo dňa 06.11.2006, exekučným príkazom zo dňa 08.07.2013, exekučným spisom Okresného súdu Malacky sp.zn. XXEr/XXXX/XXXX., vyčíslením exekúcie exekútorom, uzneseniami Okresného súdu Malacky o zastavení exekúcie, výpočtom úrokov z omeškania od 23.02.2006 do 30.09.2013 ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav veci.
9. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že sa pridržiava všetkých skutočnosti a dôkazov, ktoré v rámci konania uviedla a doložila jej právna zástupkyňa. Väčšinu súm, ktorú na pôžičke uhradila, jej bola strhávaná z jej mzdy zamestnávateľom až do výšky životného minima.
10. Zo zmluvy o úvere zo dňa 30.01.2006 ( ďalej len zmluva) súd zistil, že žalovaný ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalobkyňa ako dlžníkovi úver v sume 20.000,- Sk (663,87 Eur) a žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalovanému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok v sume 19.120,- Sk (634,68 Eur, t.j. celkovo zaplatiť sumu 39.120,- Sk (1.298,55 Eur) v 12 mesačných splátkach po 3.260,- Sk (108,21 Eur) počnúc dňom 23.02.2006. Na zadnej strane zmluvy o úveru sú uvedené všeobecné podmienky, kde v bode 17 je uvedená rozhodcovská doložka, podľa ktorej pod písm. a) je uvedené, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Trnavská cesta 70, Bratislava. Ide o predtlačený formulár zo strany žalovaného. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, keďže žalobkyňa nemala žiadnu možnosť od bodu 17 časti VP individuálne odstúpiť, resp. ich prejavom svojej vôle modifikovať.
11. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR/5439/2006 zo dňa 06.11.2006 súd zistil, že Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zaviazal žalobkyňu na zaplatenie sumy 32.840,- Sk (1.090,09 Eur) s úrokom z omeškania 0,25% denne zo sumy 32 600,- Sk (1.082,12 Eur) od 28.05.2006 do zaplatenia a trovy konania 7.954,-Sk (264,02 Eur).
12. Dňa 01.02.2007 podal žalovaný návrh na vykonanie exekúcie č. U. na vymoženie pohľadávky 1.090,09 Eur s príslušenstvom. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané Okresným súdom Malacky dňa 01.06.2007. Uznesením Okresného súdu Malacky zo dňa 06.10.2010, právoplatným dňa 22.10.2010 došlo k zmene exekútora.
13. Z uznesenia Okresného súdu Malacky č. k. XXEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa 01.04.2015 súd zistil, že exekúcia vedená pod sp.zn. XXEr/XXXX/XXXX bola vyhlásená za neprípustnú (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2018) a uznesením Okresného súdu Malacky č. k. XXEr/XXXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bola exekúcia zastavená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2019.
14. Z vyčíslenia exekúcie súdnym exekútorom súd zistil, že vymáhaný nárok oprávneného bol v sume 8.564,07 Eur a pozostával z istiny v sume 1.090,09 Eur, úrokov z omeškania v sume 7.000,76 Eur, trov konania v sume 264,02 Eur, trov exekúcie v sume 139,98 Eur, trov predchádzajúceho exekútora v sume 69,22 Eur. Žalobkyňa z tejto sumy uhradila sumu 5.003,34 Eur. Zostatok na pohľadávku oprávneného predstavuje sumu 3.560,73 Eur. Trovy exekúcie predstavujú sumu 2.145,08 Eur, z toho žalobkyňa uhradila sumu 1.344,03 Eur, zostatok k úhrade trov exekúcie je suma 801,05 Eur. Spolu predstavuje exekučná pohľadávka sumu 10.709,15 Eur, uhradená bola sume 6.347,37 Eur, zostatok dlžnej sumy predstavuje 4.361,78 Eur.
15. Žalobkyňa uhradila žalovanému dňa 06.03.2006 sumu 108,21 Eur, dňa 29.03.2006 sumu 108,21 Eur a na účet prvého exekútora dňa 23.03.2010 sumu 57,23 Eur, spolu do 23.03.2010 sumu 273,65 Eur. Po zmene exekútora v exekúcii od 22.10.2010 zaplatila sumu 5.003,34 Eur, trovy súdnemu exekútorovi 1.344,03 Eur, spolu na pohľadávke uhradila sumu 6.621,02 Eur.
16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 30.01.2006, t.j. ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20050801.html>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 30.01.2006, t.j. ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
19. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 30.01.2006, t.j. ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
21. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Podľa § 4 ods. 2 a) zákona č. 258/20001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu 30.01.2006, t.j. ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, cenu tovaru alebo poskytnutej služby, identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, meno a adresu spotrebiteľa, ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. 23. Podľa § 4 ods. 4 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. 24. Podľa § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
27. Podľa § 186 ods. 2 vety prvej CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Súd posúdil uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1780005 medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné právne aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzatvorenia zmluvy ako aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľov. Skutočnosť, že ide o spotrebiteľský vzťah vyplýva z uzatvorenej zmluvy. Medzi stranami sporu nebolo ani sporné, že ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi veriteľom - právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
29. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že existuje neodstrániteľná prekážka konania, ktorú predstavuje res iudicata, t.j. existencia veci rozhodnutej, na ktorú je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania, súd uvádza, že predmetnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd k tejto námietke žalovaného upriamuje pozornosť na doterajšiu rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov v Slovenskej republike, jednak v spotrebiteľských veciach a jednak v exekučných konaniach. Už Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. I ÚS 25/2014, v ktorom sa stotožnil s tvrdením odvolacieho súdu:... Žalovanému treba uznať aj tvrdenie, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní o určenie. Nie však rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke ( porov. Nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.05.2012, č.k. 10 CoE 308/2011 -39), pričom v tomto konaní práve Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalovaného ako neopodstatnenú. Následne aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach potvrdil záver Ústavného súdu SR, že nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku veci rozhodnutej. Ide napríklad o rozhodnutie vo veciach 3 Cdo 27/2011 zo dňa 29.01.2015, 7 Cdo 85/2013, 6Cdo 31/2013, 6 ECdo 199/2013, 2 Cdo 458/2014 zo dňa 27.08.2015, 4 MCdo 6/2012 a v ďalších. K oprávneniu
všeobecného súdu preskúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) aj v občianskoprávnom súdnom konaní, súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - uznesenie zo dňa 29.01.2015 sp. zn. 3 Cdo 27/2011. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy, môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie. Tento záver je ale opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo doložky, keďže iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva totiž zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
30. Súd posúdil dojednanú rozhodcovskú doložku ako neplatnú, čoho dôsledkom je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie žaloby, čo spôsobuje materiálnu ne vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a teda jeho ne záväznosť. Rozhodcovská doložka uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená ( viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR 6MCdo 9/2012). Žalovaný v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným záverom, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú zmluvu ( doložku) je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad ( čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.
31. Spôsobom, akým bola rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľke predložená spolu s ostatnými zmluvnými dokumentmi - zmluvou o úvere, ktorej súčasťou všeobecných podmienok bola rozhodcovská doložka v bode 17, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorým žalovaný sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Žalovaný nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp., že by si žalobkyňa osobitne vymienila jej dojednanie. Žalobkyňa nemohla nijako ovplyvniť a keďže podpisom zmluvy o úvere bola uzavretá aj rozhodcovská doložka, keďže rozhodcovská doložka sa nachádza na druhej strany zmluvy vo všeobecných podmienkach v bode 17. Teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa ( dlžníka). Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok ako nulitný právny akt nemohol založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej ( pozri taktiež obdobné rozhodnutia napr. rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25 Co 208/2018 zo dňa 20.02.2019, uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 6 CoE 155/2018 zo dňa 07.12.2018).
32. Ďalej súd zistil, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.01.2006 neobsahuje ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a teda náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená výška RPMN, čo má za následok v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, že sa spotrebiteľsky úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
33. Vzhľadom k tomu, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neobsahovala náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. a), g) zákona o spotrebiteľských úveroch, súd konštatuje, že uzavretá zmluva je podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročná a bez poplatkov. Žalobkyňa v žalobe uniesla bremeno tvrdenia a aj dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere bola čo do jej odplaty ( úrokov) v rozpore s dobrými mravmi, ako aj absencie rozpisu splátok.
34. Medzi stranami sporu bolo nesporné ( viď. vyjadrenie žalovaného na čl. 39), že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 663,88 Eur. Žalobkyňa podľa rozpisu splátok a vyčíslenia exekúcie uhradila žalovanému celkovo sumu 6.621,02 Eur. Táto skutočnosť vyplýva tak z rozpisu úhrad žalobkyne predloženého žalobkyňou ( čl. 139 a 140 spisu) ako aj z vyčíslenia exekúcie (č. l. 80 ) a z výplatných
pások žalobkyne. Žalobkyňa však vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru bola žalovanému povinná vrátiť iba sumu poskytnutej istiny vo výške 663,88 Eur, ktorú mu aj vrátila a to v lehote do 30.09.2013 (dňa 06.03.2006 uhradila sumu 108,21 Eur, dňa 29.03.2006 uhradila sumu 108,21 Eur, dňa 23.03.2010 uhradila sumu 57,23 Eur, dňa 04.07.2013 uhradila sumu 70,- Eur, dňa 07.08.2013 uhradila sumu 70,- Eur, dňa 09.09.2013 uhradila sumu 70,- Eur a dňa 30.09.2013 uhradila sumu 252,05 Eur. Žalobkyňa nad rámec sumy 663,88 Eur teda uhradila žalovanému bez právneho dôvodu sumu 6.621,02 - 663,88 = 5.957,14 Eur. Je zrejmé, že z úhrad splátok v rámci exekučného konania vyplýva, že žalobkyňa bola v omeškaní s platením splátok úveru. Žalobkyňa si v konaní od uhradenej sumy odpočítala aj úrok z omeškania a to z jednotlivých splátok, s ktorými bola v omeškaní celkom v sume 259,24 Eur. Túto sumu vypočítala z jednotlivej splátky úveru v sume 55,25 Eur (663 : 12), pričom do omeškania sa dostala pri splátke ku dňu 23.05.2006 do 23.03.2010 so sumou 4,83 Eura, pri splátke ku dňu 23.06.2006 do 23.03.2010 v sume 15,72 Eur a v sume 1,60 Eur ku dňu 4.07.2013 zo sumy 2,85 Eur, pri splátke ku dňu 23.07.2006 do 04.07.2013 v sume 30,73 Eur, pri splátke ku dňu 23.08.2006 do 04.07.2013 v sume 7,36 Eur a ku dňu 07.08.2013 v sume 27,16 Eur, pri splátke ku dňu 23.09.2006 do 07.08.2013 v sume 16,43 Eur a ku dňu 09.09.2013 v sume 17,93 Eur, pri splátke ku dňu 23.10.2006 do 09.09.2013 v sume 27,08 Eur a ku dňu 30.09.2013 v sume 9,13 Eur, pri splátke ku dňu 23.11.2006 do 30.09.2013 v sume 35,99 Eur, pri splátke ku dňu 23.12.2006 do 30.09.2013 v sume 33,69 Eur, pri splátke ku dňu 23.01.2007 do 30.09.2013 v sume 35,12 Eur. Táto suma predstavuje žalobkyňou vypočítaný úrok z omeškania v rozsahu 7%, 8%, 9 % a 9,5 % z jednotlivých neuhradených splátok vždy do dňa úhrady splátok. Suma, ktorú žalobkyňa na úvere uhradila na viac je potom 5.697,90 Eur, čím sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v žalobe uniesla bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktorý sa na jej úkon obohatil bez právneho dôvodu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Súd preto v súlade s § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia žalobkyni v sume 5.697,90 Eur.
35. Súd pre úplnosť uvádza, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.08.2015 uviedol vetu, ktorá bola nezrozumiteľná a to : „ okrem toho nárok v sume 273,65 Eur je premlčaný od roku 2013.“ Uvedená veta je nezrozumiteľná, ani jej výkladom podľa obsahu nie je možné dospieť k záveru, čo predmetnou vetou žalovaný myslel. V predmetnej vete vôbec v nej nie je uvedené, že by žalovaný vznášal námietku premlčania, pričom je tam iba uvedené opäť nezrozumiteľne slovné spojenie „ nárok v sume 273,65 Eur je už od roku 2013 premlčaný“. Žalovaný v predmetnom podaní neuviedol ani lehoty, zákonné ustanovenia a ďalšie skutočnosti, na základe ktorých by mohol súd usudzovať, že by žalovaný jednoznačne uplatňoval hmotnoprávny úkon. Súd nemôže v takomto prípade dotvárať obsah nezrozumiteľného podania, ktorý z neho jednoznačne nevyplýva a tým výrazne narušiť princíp rovnosti strán sporu. Žalovaný v žiadnom z nasledujúcich podaní predmetné podanie nešpecifikoval a súdnych pojednávaní sa nezúčastnil, preto súd na neurčité a nezrozumiteľné časti podania zo dňa 21.08.2015, t.j. na už hore uvádzanú vetu neprihliadal. Na margo veci však súd uvádza, že uplatnenú sumu žalobkyňa uhradila v roku 2013 a 2014 a to po 30.09.2013 pričom žalobu podala dňa 02.10.2014, a teda jej nárok nie je premlčaný.
36. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku si žalobkyňa uplatnila 6popri istine aj úroky z omeškania a to vo výške 8,05 % ročne z uplatnenej sumy 5.697,90 Eur od 15.08.2015 t. j. odo dňa doručenia žaloby žalovanému.
37. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania a to vo výške 8,05 % ročne z priznanej sumy 5.697,90 Eur od 15.08.2015 t. j. odo dňa doručenia žaloby žalovanému ( kedy mohol žalovaný plniť dlh po prvý krát) do zaplatenia. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 15.08.2015 predstavovala 0,05 % ročne, pričom úrok z omeškania je o 8 percentuálnych bodov viac (8 % + 0,5 % = 8,05 %), keďže právny vzťah medzi účastníkmi vznikol pred 01.02.2013 (§ 10c zák. č. 87/1995 Z. z. )
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 252 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. V prejednávanej veci bola plne úspešná žalobkyňa, vzniklo jej právo na náhradu trov konania. Keďže žalobkyňa si náhradu trov konania neuplatnila a iné trovy jej zo spisu nevyplývajú, rozhodol súd tak, že žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).