Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-60-2019.pdf
PDF · 111.76 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/60/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej J. D., bytom C. XXX, právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Ondrejovičovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Vinohradnícka 35, o zaplatenie 3.923,80 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 12Csp/148/2017-66 zo dňa 23. augusta 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a III. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.272,22 eur zastavil (výrok I.), žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok II.), žalovanej priznal právo voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 77,20 %, ktoré je povinný žalobca zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovanej do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.) a žalobcovi vrátil zaplatený súdny poplatok za podanie žalobného návrhu vo výške 69,30 eur, ktorý mu bude vrátený po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa - Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, 957 99 Banská Bystrica IČO: 36 631 124. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1 až 3, § 146 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1, § 256, § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 559 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), j), § 9 ods. 1, 2 písm. j) a k), § 11 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 369, § 497, § 499, § 502 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 3, 4 a 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a príslušné články Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.08.2017 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.923,80 Eur, dlžných úrokov vo výške 112,42 Eur, zmluvného úroku vo výške 11,90 % ročne zo sumy 3.923,80 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.923,80 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie o žalobnom návrhu v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.272,22 Eur zastavil. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 26.09.2011 uzavretá Zmluva o úvere "dostupná pôžička" č. 9679285688, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 4.500,- Eur, ktorú sa dlžník zaviazal splatiť v 120-tich mesačných splátkach po 74,06 Eur k 15. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 15.10.2011 a s dátumom konečnej splatnosti dňa 15.09.2021. Upozornením - Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa
17.09.2014 právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného, že si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnil riadne a včas a upozornil ho, že pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere je viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 319,96 Eur (pozostávajúca z omeškanej splátky vo výške 284,- Eur, poplatkov vo výške 35,96 Eur). Zároveň ho upozornil, že v prípade, ak nedôjde k úhrade vyššie uvedenej dlžnej sumy, banka pristúpi k vyhláseniu úveru za predčasne splatným. Výzvou zo dňa 03.10.2014 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, pretože úverová pohľadávka sa dňom 11.07.2014 stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Výšku dlžnej sumy špecifikoval ako dlžnú istinu vo výške 3.923,80 Eur, úrok vo výške 408,69 Eur a poplatky za upomienky vo výške 39,28 Eur, pričom žalovaného na jej úhradu vyzval v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 08.10.2014. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 07.06.2017 vyplýva, že žalovaný v období od 01.10.2011 do 11.05.2017 zaplatil sumu 4.052,80 Eur a následne boli žalovanému vykonané zrážky zo mzdy v období od júna 2017 do júna 2018 vo výške 1.177,25 Eur. Súd právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako spotrebiteľský vzťah založený podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Mal za to, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 08.09.2011 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4.500,- Eur. Žalovaný z predmetného úveru uhradil sumu 5.230,05 Eur. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok, neobsahuje obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a j) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorými sú výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ročná percentuálna miera nákladov. Spôsob určenia ročnej percentuálnej miery nákladov definovanej v § 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, sú vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 s odkazom na jeho prílohu č. 2. Ide o tzv. základnú rovnicu, ktorá kladie do rovnováhy celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej na ročnom základe. Zo zmluvy o úvere vyplynula hodnota RPMN vo výške 13,85 %, avšak z kontrolného výpočtu vyplýva hodnota RPMN vo výške 16,68 %. Súčasne boli v neprospech spotrebiteľa vyčíslené celkové náklady, ktoré mali byť vyčíslené vo výške 8.887,20 Eur, pričom v zmluve sú uvedené vo výške 7.856,31 Eur. Ďalej bolo zistené, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje zákonnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Úverová zmluva neobsahuje presnú výšku toho ktorého nároku tak, ako to má na mysli vyššie uvedené zákonné ustanovenie. Zákonným následkom nedodržania kogentnej právnej úpravy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., je zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Vychádzajúc z uvedeného vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi len hodnotu poskytnutého úveru po zohľadnení zaplatenej časti a z dôvodu, že žalovaný postupne zaplatil viac ako mu boli poskytnuté peňažné prostriedky, teda v zmysle § 559 Občianskeho zákonníka došlo k zániku dlhu žalovaného splnením, a preto súd žalobný návrh zamietol. V predmetnom konaní žalobca v časti o zaplatenie vo výške 447,20 Eur zobral späť pre správanie žalovaného, čím zavinil zastavenie konania v predmetnej časti (úspech na strane žalobcu) a vo zvyšnej časti bol žalobný návrh zamietnutý (úspech na strane žalovaného), a preto súd priznal žalovanému ako strane úspešnejšej v spore náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 77,20 % (3.476,60 Eur/3.923,80 Eur x 100% - 11,40 %). V danom prípade došlo k čiastočnému späťvzatiu pred otvorením pojednávania, a preto žalobcovi vzniklo právo na vrátenie časti súdneho poplatku zodpovedajúcemu výške istiny, v ktorej došlo k zastaveniu konania (t.j. 1.272,22 Eur), teda v zmysle zákona o súdnych poplatkoch má dôjsť k vráteniu súdneho poplatku kráteného o sumu 6,70 Eur , t.j. vo výške 69,30 Eur. Poplatok bude vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa systému (§ 11 ods. 6 zákona o súdnych poplatkoch).
2. Žalobca svojím odvolaním podaným včas napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Vo vzťahu k údajne zle uvedenej RPMN banky a celkových nákladov namietal, že zmluva o úvere bola uzatvorená na základe právnej úpravy odlišnej, než súčasná právna úprava, nakoľko s účinnosťou od 01.01.2016 došlo k zmenám v celkovej sume nákladov. Žalovaný trvá na závere, že zmluva o úvere vyjadrovala správne údaj o RPMN banky. Interný výpočtový systém banky umožňoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere výpočet jednotlivých splátok anuity len v celých hodnotách bez desatinného čísla. Preto sa mohlo stať, že výška poslednej splátky je v nulovej výške, resp. v nižšej, než výška ostatných splátok. Preplatok takto vzniknutý sa spotrebiteľovi
vráti na základe 5.4 Všeobecných obchodných podmienok. Predmetné uvedenie sumy, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť nie je zavádzajúce, je presné a opakovane uvedené v zmluvnej dokumentácii tak, aby bol spotrebiteľ dostatočne informovaný o tom, aká bude jeho celková čiastka, ktorú nakoniec zaplatí. Priemerný spotrebiteľ si vie spočítať predmetné dva údaje, a to výšku úveru a celkovú výšku nákladov. Tieto údaje sú v Zmluve o úvere uvedené bez akýchkoľvek pochybností, dokonca sú zvýraznené. Žalobca predpokladá, že súd nesprávne zhodnotil aj povinnosť platiť poistenie započítavajúc ho do sumy mesačnej splátky. Z gramatického výkladu § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. platného a účinného do 31.03.2015 vyplýva, že poistné je potrebné započítať do celkových nákladov len v tom prípade, pokiaľ jeho uzatvorenie bolo podmienkou na uzatvorenie zmluvy o úvere. Súd sa nesprávne domnieva, že ak spotrebiteľ musí platiť poistné, o ktoré žiadal dobrovoľne a ktoré nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, automaticky sa daná suma započítava do výšky celkových nákladov. Takýto výklad súdu odporuje uvedenému ustanoveniu. Spotrebiteľ nebol spochybnený v možnosť posúdiť rozsahu svojho záväzku, nakoľko poznal údaje o výške úveru a celkovej výške nákladov, vedel, koľko bude nakoniec musieť zaplatiť a prijatím úveru s takýmito podmienkami súhlasil /rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia/. V časti námietok absencie rozdelenia splátky úveru na istinu, úroky a poplatky žalobca apeluje na znenie dôvodovej správy k zákonu č. 279/2017 Z.z., ktorý zo zákona č. 129/2010 Z.z. odstránil také znenie § 9 ods. 2 písm. l), podľa ktorého zmluva o úvere mala obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Otázku možnosti sankcionovať úver bezúročnosťou a bez poplatkovosťou z titulu absencie rozdelenia splátky na istinu, úroky a poplatky už skúmal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý pritom v uznesení zo dňa 22.02.2018, sp.zn. 3Cdo 146/2017 uviedol, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom o úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku zo dňa 17.04.2018, sp.zn. 3Cdo 56/2018. Žalobca na záver navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie alebo ho zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správne rozhodnutie.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "CSP") a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. a III. podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a IV odvolaním napadnutý nebol a preto je v tejto časti právoplatný a prieskumom odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 CSP).
6. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal odvolací súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 08.09.2011 uzavretá Zmluva o úvere č. 9679285688, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 4.500,- Eur, ktorú sa dlžník zaviazal splatiť v 120-tich mesačných splátkach po 74,06 Eur k 15. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 15.10.2011 a s dátumom konečnej splatnosti dňa 15.09.2021. Upozornením - Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 17.09.2014 právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú, že si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnila riadne a včas ju upozornil, že pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere je viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 319,96 Eur (pozostávajúca z omeškanej splátky vo výške 284,- Eur, poplatkov vo výške 35,96 Eur). Zároveň ju upozornil, že v prípade, ak nedôjde k úhrade vyššie uvedenej dlžnej sumy, banka pristúpi k vyhláseniu úveru za predčasne splatným. Výzvou zo dňa 03.10.2014 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy, pretože úverová pohľadávka sa dňom 11.07.2014 stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Výšku dlžnej sumy špecifikoval ako dlžnú istinu vo výške 3.923,80 Eur, úrok vo výške 408,69 Eur a poplatky za upomienky vo výške 39,28 Eur, pričom žalovanú na jej úhradu vyzval v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Výzva bola žalovanej doručená dňa 08.10.2014. Z aktuálneho stavu úveru
ku dňu 07.06.2017 vyplýva, že žalovaná v období od 01.10.2011 do 11.05.2017 zaplatila sumu 4.052,80 Eur a následne boli žalovanej vykonané zrážky zo mzdy v období od júna 2017 do júna 2018 vo výške 1.177,25 Eur.
7. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. j), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
8. Podľa § 11 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
9. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú Zmluvu o úvere č. 9679285688 zo dňa 08.09.2011 uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu (podnikateľ) a žalovanou (spotrebiteľ) ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
10. Cit. ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch má za účel ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne relevantné údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 ods. 2 cit. zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11), čo predstavuje postih pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie.
11. Vo vzťahu k posúdeniu absencie obligatórnej náležitosti uvedenej v § 9 ods. 1 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch pokiaľ vychádzame z eurokonformného výkladu, nemožno ignorovať argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať tak, že žalobca nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny a úrokov a iných poplatkov.
12. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018 v konaní vedenom pod sp.zn. 3 Cdo 146/2017, kde Najvyšší súd konštatoval, že eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z., nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu povinný dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Pokiaľ predmetné ustanovenie zák. č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j.
istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.
13. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vo svojom závere o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru konštatoval absenciu rozčlenenia výšky splátok na istinu, úroky, poplatky, odvolací súd má vzhľadom na vyššie citované uznesenie Najvyššieho súdu SR za to, že prípadná absencia takéhoto členenia splátky nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti bola preto odvolacia námietka žalobcu dôvodná.
14. Súdu prvej inštancie možno dôvodne vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý predpokladá § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl tiež v absencii náležitosti ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov /§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch/.
15. V danej veci súd prvej inštancie založil svoj záver o bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého úveru na dôvode absencie náležitosti ročnej percentuálnej miery nákladov po skutkovom zistení, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje hodnotu RPMN vo výške 13,85 % avšak z kontrolného výpočtu vyplýva hodnota PRMN vo výške 16,68 %, s dôvetkom o nesprávne vyčíslených celkových nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom v neprospech spotrebiteľa, ktoré mali byť vyčíslené vo výške 8.887,20 eur, pričom v zmluve je uvedené 7.856,31 eur.
16. Odvolaciemu súdu v nadväznosti na uvedené nie je zrejmé z akých predpokladov relevantných pre výpočet RPMN vychádzajúc z dojednaných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere /a ak sú uvedené, ktoré sú to a či skutočne zodpovedajú určenej RPMN aj vzhľadom na záver súdu prvej inštancie o nesprávne vyčíslených celkových nákladoch, resp. čiastke, spojených so spotrebiteľským úverom/ dospel súd prvej inštancie ku konštatovaniu o nesprávne vypočítanej RPMN v danej zmluve a aký osobitný následok zakladá toto zistenie, keď samotné uvedenie nesprávnej výšky RPMN /porovnaj § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere/ právne následky bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého úveru nezakladá.
17. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé ani skutkové zistenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého boli v neprospech spotrebiteľa vyčíslené celkové náklady (zrejme čiastka, pozn. odvolacieho súdu), ktoré mali byť vyčíslené vo výške 8.887,20 eur, pričom v zmluve majú byť náklady uvedené vo výške 7.856,31 eur. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že poznanie rozsahu prijatého záväzku predstavuje pre spotrebiteľa východiskovú informáciu pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z tohto dôvodu zákonodarca explicitne vyžaduje od dodávateľa, aby v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uvádzal celkovú čiastku, ktorú je spotrebiteľ z poskytnutého úveru povinný zaplatiť, pričom v § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom znení vymedzuje spôsob jej výpočtu. Pre naplnenie litery zákona však nepostačuje, ak spotrebiteľovi je informácia o celkovej čiastke, ktorú je povinný zaplatiť, poskytovaná nepriamo, cez odvodené premenné, ktoré nútia spotrebiteľa k matematickým výpočtom. V takomto prípade sa potiera zásada transparentnosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch, na ktorých je postavená Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. Vzhľadom na doteraz zistené skutočnosti je záver súdu prvej inštancie o tom, že Zmluva o úvere č. 9679285688 zo dňa 08.09.2011 obsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť nepreskúmateľný, keď nemožno dospieť k záveru z akých skutočností pri konštatovaní o nesprávnom určení celkových nákladov (zrejme čiastka, pozn. odvolacieho súdu) spojených so spotrebiteľským úverom vychádzal a či takýto údaj vôbec možno v zmluve o spotrebiteľskom úvere spoľahlivo identifikovať, keď samotná absencia náležitosti celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, zakladá dôvod bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru /§ 9 ods. 2 písm. j) v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch/.
18. V danej veci tak podľa názoru odvolacieho súdu náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch naplnená bola a pre konštatovanie absencie náležitosti ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch nebol doteraz vyvodený relevantný a preskúmateľný skutkový a v nadväznosti na uvedené aj právny záver, preto súd prvej inštancie nesprávne vyvodil dôsledky z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v tom, že v danom prípade bolo potrebné z doteraz zistených skutočností úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže neboli vyššie uvedené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere naplnené, v dôsledku čoho nesprávne žalobu zamietol (výrok II.) a podané odvolanie tak bolo dôvodné.
19. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie sa v konaní nezaoberal otázkou aktívnej legitimácie na strane žalobcu, ktorá vyplýva z aplikácie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, keďže pôvodný veriteľ bola Poštová banka, a.s., t.j. banková inštitúcia a žalobca sa stal veriteľom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 Občianskeho zákonníka, keďže pohľadávka bola postúpená na žalobcu bankou. Tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie zisťovať ex offo (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2010, sp.zn. 2 Cdo 205/2009), pretože otázka aktívnej legitimácie je vždy základnou otázkou úspešnosti žalobcu v spore.
20. Predmetom konania je pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha ako postupník pôvodného veriteľa (Poštová Banka, a.s.) zo zmluvy so žalovaným, bolo preto potrebné, aby v prvom rade preukázal svoju aktívnu legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených práv od pôvodného veriteľa. Zo spisu vyplýva, že na preukázanie svojej aktívnej legitimácie súdu prvej inštancie žalobca predložil kópiu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 uzavretú medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou R Collectors, s.r.o. ako postupníkom a žalobcom.
21. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len zákon o bankách), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
22. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi.
23. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v cit. § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 132 ods. 1 CSP tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu bol v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.
24. Poštová banka, a.s. bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému (ktorá je predmetom tohto sporu) žalobcovi len po tom, ak bol žalovaný napriek písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke a to aj
bez súhlasu žalovaného. V prípade, že takéto predpoklady splnené neboli, bude potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostúpiteľnú, teda pohľadávku ktorej postúpenie by bolo v priamom rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu by potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto nepostúpiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť je povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky prihliadnuť.
25. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a III. podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
26. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní posúdiť aktívnu legitimáciu na strane žalobcu a v prípade ak je daná, opätovne preskúmať zmluvu o spotrebiteľskom úvere z hľadiska naplnenia zákonných náležitosti uvedených v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a opätovne vyvodiť dôsledky, či v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov alebo nie a teda po vykonaní potrebného dokazovania vo veci opätovne rozhodnúť.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).