Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/103/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a Mgr. Erika Németha, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., sídlo Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt L., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 58,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. - 27 zo 14. mája 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. - 27 zo 14. mája 2019 r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví, rozhodol tak, že exekúciu zastavuje (I. výrok), súdnemu exekútorovi priznáva trovy exekúcie vo výške 48,83 eura (II. výrok) a že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi titulom trov exekúcie sumu 48,83 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami veta prvá, , , , , veta prvá o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), , vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Súd prvej inštancie uznesenie v podstate odôvodnil tým, že súdny exekútor dňa 21.09.2018 predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z právneho dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie poukázal na to, že postup súdneho exekútora v exekúcii je podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku napr. aj tým, že súdny exekútor je povinný predložiť vec sudu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a podobne. Ak čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť, t. j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky

možná vždy. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Keďže súdny exekútor počas výkonu exekúcie zistil, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je možné splniť účel exekúcie, ktorým je nielen úhrada trov exekúcie zo strany povinného, ale aj uspokojenie pohľadávky oprávneného. S poukazom na to, ako aj na to, že z exekučného spisu na základe šetrení, ktoré vykonal súdny exekútor, je preukázateľne zrejmé, že majetok povinného nepostačuje ani na úradu trov exekúcie, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej vete uznesenia. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 48,83 eura (pozostávajúce z odmeny podľa vyhlášky č. vo výške 39,83 eura vrátane DPH a hotových výdavkov podľa vyhlášky č. vo výške 9,-- eur vrátane DPH), ktorých výšku bližšie zdôvodnil v odôvodnení uznesenia.

4. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadol v I. výroku (k rozsahu odvolania viac v bode 7. odôvodnenia tohto rozhodnutia) včas podaným odvolaním oprávnený ako odvolateľ.

5. Oprávnený odvolanie vecne odôvodnil v podstate tým, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje oprávnený za predčasné. Právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému. Pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade je povinný fyzickou osobou v produktívnom veku (55 rokov), čo svedčí v prospech reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti, poberania dôchodku alebo na základe inej právnej skutočnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych či iných rozhodnutí. Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že pravdepodobne súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Jednou zo súčastí práva na spravodlivý proces je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie naproti tomu napadnuté uznesenie žiadnym spôsobom neodôvodnil, keď len zjednodušene uviedol, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia neuviedol žiadne skutočnosti preukazujúce nemajetnosť povinného, ani žiadne vykonané šetrenia, či už súdnym exekútorom alebo súdom, ktoré by preukazovali nemajetnosť povinného. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie. Ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v exekúcii bude premlčané. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Vymáhaná pohľadávka predstavuje neuhradené poistné z verejného zdravotného poistenia, ktorého vykonávanie je činnosťou vo verejnom záujme. Oprávnený sa v odvolacom návrhu domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamieta, alebo aby zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu oprávneného sa písomným podaním vyjadril súdny exekútor. K odvolaniu uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného. V predmetnej veci bola vylustrovaná, a to priebežne od začatia exekučného konania, negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je

možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti. Pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd pri rozhodovaní nesmie vychádzať zo špekulatívnych záverov a domnienok, ktoré by v budúcnosti vôbec nemuseli nastať. Pre to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny predpoklad. Rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. Z uvedených dôvodov súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

7. Odvolací súd úvodom tejto časti vo vzťahu k rozsahu odvolania oprávneného poukazuje na skutočnosť, že oprávnený v odvolaní (jeho prvom odseku) výslovne uviedol, že odvolanie podáva len proti I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie. Oprávnený teda podaným odvolaním nenapadol II. a III. výrok uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov exekúcie. 7.1. Vzhľadom na uvedené vo vzťahu k rozsahu odvolania oprávneného odvolací súd konštatuje, že hoci oprávnený uviedol v odvolaní, že napáda len I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie (o zastavení exekúcie), tak podľa nie je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý.

7.2. Výroky o trovách exekúcie sú výrokmi od konečného výroku o zastavení exekúcie závislé a ich právna opodstatnenosť je vždy nerozlučne spojená s trvaním konečného výroku. Existencia alebo neexistencia výrokov o trovách exekúcie nevyhnutne závisí od spôsobu rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného voči výroku o zastavení exekúcie.

7.3. V prípade, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie zruší, musí z už uvedených dôvodov (ich právnej opodstatnenosti závislej na trvaní hlavného výroku) zrušiť zároveň aj výroky o trovách exekúcie. Ak by naopak rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie bolo odvolacím súdom potvrdené, odvolací súd potvrdí aj rozhodnutie o trovách exekúcie, hoci samotné rozhodnutie o trovách exekúcie nebude vzhľadom na neprípustnosť odvolania proti výroku o trovách exekúcie ( v spojení s Exekučného poriadku, podľa ktorého bolo proti výroku o náhrade trov exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie podľa Exekučného poriadku prípustné odvolanie len ak takéto rozhodnutie bolo vydané sudcom pred 01.11.2013 a odvolateľ odvolanie podal pred 01.11.2013 - o takýto prípad však v prejednávanej veci nejde, keďže rozhodnutie bolo vydané sudcom po 01.11.2013) predmetom podrobnejšieho skúmania odvolacím súdom (opačný postup odvolacieho súdu by bol v rozpore s právnou úpravou odvolacieho konania, ktorá vyníma rozhodnutie o samotných trovách exekúcie z meritórneho odvolacieho prieskumu).

7.4. Uvedené právne závery odvolacieho súdu vyplývajú aj zo samotného účelu ustanovenia , ktorým je primárne zabrániť takým procesným situáciám, kedy by len v dôsledku toho, že odvolateľ odvolaním napadne len hlavný výrok rozhodnutia bez súčasného napadnutia na ňom závislých výrokov, nadobudol odvolaním nenapadnutý závislý výrok (ktorého právna opodstatnenosť je pritom nerozlučne spojená s trvaním hlavného výroku) právoplatnosť skôr ako hlavný výrok. Trvanie závislého výroku pritom závisí vždy primárne práve na rozhodnutí odvolacieho súdu o odvolaní odvolateľa smerujúcemu proti hlavnému výroku, keďže týmto rozhodnutím odvolacieho súdu je dotknutý aj odvolaním nenapadnutý závislý výrok.

7.5. Z uvedených dôvodov je preto nutné podľa rozšíriť rozsah odvolania aj na odvolaním nenapadnuté, avšak od odvolaním napadnutého hlavného výroku závislé výroky, a to aj vtedy, ak proti závislým výrokom nie je inak samostatne odvolanie prípustné a závislý výrok nemôže byť napr. z dôvodu neprípustnosti odvolania proti nemu samotnému predmetom bližšieho meritórneho odvolacieho prieskumu.

7.6. Odvolací súd z týchto dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanej veci ide práve o taký prípad, keď oprávnený napadol odvolaním len I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie (o zastavení exekúcie), ktorý je výrokom hlavným voči II. a III. výroku (o náhrade trov exekúcie), ktoré sú voči I. výroku výrokmi závislými. Z týchto dôvodov odvolací súd nie je v prejednávanej veci viazaný rozsahom odvolania tak,

ako ho vymedzil v odvolaní oprávnený a v odvolacom konaní odvolanie rozšíril aj na od hlavného I. výroku závislý II. a III. výrok uznesenia súdu prvej inštancie. V konečnom dôsledku teda odvolací súd v odvolacom konaní preskúmaval uznesenie súdu prvej inštancie ako celok (avšak s už uvedenými obmedzeniami - bod 7.3. odôvodnenia), keďže okrem odvolaním výslovne napadnutého I. výroku a od neho závislý II. a III. výrok, na ktoré odvolací súd rozsah odvolania rozšíril podľa , neboli jeho obsahom žiadne ďalšie výroky.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( - ďalej len „“ alebo „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, že má vyžadované náležitosti, prejednal odvolanie oprávneného. Odvolací súd neviazaný pri prejednaní odvolania rozsahom odvolania tak, ako ho vymedzil v odvolaní oprávnený (I. výrok), a tento podľa rozšíriac aj na II. a III. výrok uznesenia súdu prvej inštancie (ktoré však z dôvodu uvedeného už v bode 7.3. odôvodnenia nepodliehajú bližšiemu odvolaciemu meritórnemu prieskumu) a viazaný dôvodmi odvolania ( , nezistiac pritom existenciu vád podľa ), po odvolacom prieskume napadnutého uznesenia (za ktoré odvolací súd podľa považuje jeho všetky výroky - t. j. I. až III.) a postupu, ktorý mu predchádzal, dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd preto podľa zrušil napadnuté uznesenie a vec podľa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 20.03.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 03.04.2013 súd prvej inštancie udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia oprávneného - výkazu nedoplatkov číslo 1200473883 zo 04.09.2012. V priebehu exekučného konania súdny exekútor, poverený vykonaním exekúcie, podal na súd prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného konania zo dňa 20.09.2018. Súd prvej inštancie zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa k nemu vyjadril písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.11.2018. Súd prvej inštancie si rovnako vyžiadal od súdneho exekútora predloženie exekučného spisu, ktorý bol súdu prvej inštancie doručený dňa 13.11.2018. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

11. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

12. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

13. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 14. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

15. Ustanovenie zakladá dôvodnosť odvolania a povinnosť odvolacieho súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj

porušenie ústavne zaručených práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Jedným z takýchto práv je práve aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

16. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v SR. Povinnosťou súdov ako štátnych orgánov je dbať o to, aby ústavné práva subjektov zúčastnených na konaní boli riadne dodržiavané. Odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Len také odôvodnenie súdneho rozhodnutia napĺňa požiadavky vyplývajúce zo základného práva na spravodlivý proces, z ktorého je zrejmá opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Kým vo výroku rozhodnutia súd vyslovuje ako rozhodol, z odôvodnenia musí vyplynúť, prečo tak rozhodol. Pri odôvodňovaní rozhodnutia je nevyhnutné vyhnúť sa tomu, aby text odôvodnenia bol popisný a formálny a naopak dôsledne dbať o to, aby obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.

17. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia, majúcou za následok i jeho nepresvedčivosť, sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda sa mu odníma možnosť konať pred opravným súdom.

18. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nespĺňa vyššie popísané atribúty takého odôvodnenia rozhodnutia, ktoré napĺňa požiadavky vyplývajúce zo základného práva na spravodlivý proces, a to z nasledovných dôvodov:

19. Súd prvej inštancie v bode 8. odôvodnenia konštatuje skutkový záver, že súdny exekútor počas výkonu exekúcie zistil, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. V tejto súvislosti ešte všeobecne uvádza, že tento skutkový záver vyplýva zo šetrení vykonaných súdnym exekútorom.

20. Tento skutkový záver uvedený súdom prvej inštancie je nedostatočný a nepreskúmateľný, keďže súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuvádza, na akých konkrétnych skutočnostiach tento záver zakladá. Povinnosťou súdu prvej inštancie pritom nie je v odôvodnení len uviesť skutkový záver, ale aj to, z akých konkrétnych skutočností súd k danému skutkovému záveru dospel. V opačnom prípade totiž nemožno preskúmať, či súdom vyvodený skutkový záver (resp. čiastkové skutkové zistenie) má vôbec oporu v konkrétnych dôkazoch a či tieto boli správne vyhodnotené z hľadiska dôležitosti a pravdivosti.

21. Pre dostatočné odôvodnenie skutkového záveru o tom, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie (ktorý je právne významný z hľadiska posúdenia naplnenia dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013) nepostačuje len všeobecný odkaz na šetrenia vykonané súdnym exekútorom, ktoré sú obsahom exekučného súdu bez toho, aby tieto boli čo len minimálne konkretizované - a to aspoň v takej miere, ktorá by umožnila odvolaciemu súdu tieto závery preskúmať, a ktoré by umožnili odvolateľovi relevantne sa proti ním brániť.

22. K uvedenému skutkovému záveru je síce možné dôjsť napr. aj len oboznámením sa s obsahom exekučného spisu, ak z neho bude vyplývať, že súdny exekútor počas dlhšieho obdobia pred tým, ako exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie pre takú nemajetnosť povinného, ktorá nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, vykonával lustrácie majetkovej podstaty povinného, zamerané na rôzne druhy majetku (napr. lustrácia nehnuteľností v katastri nehnuteľností, zisťovanie zamestnávateľa a poberaných dávok v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, zisťovanie vlastníctva hnuteľného majetku - napr. motorových vozidiel v informačnom systéme Policajného zboru Slovenskej republiky, zisťovanie zriadených bankových účtov a zostatkov na týchto účtoch v bankách a pod.), z ktorých nevyplynula taká majetnosť, ktorá by postačovala aspoň na úhradu trov exekúcie.

23. Z hľadiska naplnenia práva účastníka exekučného konania na dostatočné odôvodnenia rozhodnutia ako súčasti práva na spravodlivý proces je však dôležité práve to, aby z odôvodnenia rozhodnutia o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplývalo nielen to, že exekučný súd sa nielen s obsahom exekučného spisu oboznámil a na základe neho dospel k skutkovému záveru o takej nemajetnosti povinného, ktorá nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, ale aj z akých konkrétnych dôkazov a čiastkových skutkových zistení z nich vyplývajúcich tento záver vyvodil (teda v závislosti od obsahu exekučného spisu musí uviesť, aké druhy zisťovania exekvovateľného majetku povinného boli vykonané, s akými výsledkami, počas ako dlhého obdobia, v akých intervaloch a pod.), a to v rozsahu potrebnom pre ich náležité preskúmanie.

24. Pre úplnosť však odvolací súd na tomto mieste súčasne zdôrazňuje, že uvedené nemožno v žiadnom prípade interpretovať tak, že by bolo povinnosťou exekučného súdu v rozhodnutí konkrétne uvádzať každé jedno zisťovanie majetku povinného a podrobné informácie o ňom - takáto požiadavka je úplne mimo rámca obsahu práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keď dostatočné odôvodnenie nemožno stotožňovať s rozoberaním skutkového aj právneho stavu do úplných podrobností.

25. Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo jeho procesným postupom k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, keďže ak by v odvolacom konaní odvolací súd sám vo veci zastavenia exekúcie rozhodol, pripravil by tým v odvolacom konaní neúspešného účastníka exekučného konania o právo na opravný prostriedok (teda o právo na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi), ktoré je taktiež jedným z dielčich práv na spravodlivý súdny proces.

26. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie v celom rozsahu (keď v dôsledku zrušenia výroku o zastavení exekúcie je existencia výrokov o trovách exekúcie právne neudržateľná pre ich závislosť na hlavnom výroku o zastavení exekúcie) podľa ruší a vec podľa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

27. Odvolací súd, plniac si povinnosť ustanovenú uvádza, že súd prvej inštancie po vrátení veci bude povinný opätovne vo veci konať, pričom si znovu vyžiada od súdneho exekútora exekučný spis (a ak rozhodne o zastavení exekúcie, tento nevráti súdnemu exekútorovi skôr, ako rozhodnutie nadobudne právoplatnosť) a ak dospeje opätovne k záveru o naplnení dôvodu na zastavenie exekúcie podľa v spojení s Exekučného poriadku, znovu vo veci rozhodne, pričom bude povinný dbať o to, aby nové rozhodnutie bolo presvedčivé, dostatočne odôvodnené, aby bolo dostatočne individualizované, obsahovalo sumu relevantných skutkových zistení a presvedčivé právne úvahy (teda ktoré bude spĺňať atribúty obsahu práva na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia vyplývajúce zo základného práva na spravodlivý proces), a ktoré súčasne umožnia spätne takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie v opravnom konaní preskúmať.

28. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd s poukazom na ustanovenie nerozhodoval.

29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné ( Exekučného poriadku v znení v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného k opravným konaniam).