Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/27/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcov: 1/ Obec Tatranská Javorina, so sídlom Tatranská Javorina č. 33, 2/ W.. I. E., trvale bytom P. B. XXX, XXX XX E. P., obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou šerfel & Partners, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Žellova 6, 821 08 Bratislava, proti žalovanej Sociálnej poisťovni ústredie so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. augusta 2018 Číslo: XXXXX-X/XXXX/BA na základe podanej správnej žaloby takto

rozhodol:

Žaloby z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Žalovaná ako príslušný odvolací orgán v zmysle o sociálnom poistení vydala rozhodnutie podľa citovaného zákona a odvolanie žalobcov v 1/ a 2/ rade voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka Poprad č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 20.03.2018, ktorým rozhodol prvostupňový správny orgán vo veci zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil odvolací orgán poukazom na ustanovenie , o sociálnom poistení. Prvostupňový správny orgán rozhodoval podľa prvý bod rozhodnutím zo dňa 20.03.2018 pod č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX o tom, že pánovi Ing. I. E. ako zamestnancovi zamestnávateľa Obce Tatranská Javorina zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 01.01.2017 a nie dňa 09.08.2012. Zároveň poukázal odvolací orgán na odvolanie žalobcov v 1/ a 2/ rade, ktoré obsahuje totožné dôvody, ako sú uvedené v podanej správnej žalobe.

3. Sociálna poisťovňa ústredie ako odvolací orgán preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie a dospela k záveru, že uvedené rozhodnutie je vecne správne a vydané v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že z predložených dokladov vyplýva, že podľa Uznesenia Obecného zastupiteľstva Obce Tatranská Javorina č. X/XXXX zo dňa 26.10.2010 Obecné zastupiteľstvo Obce Tatranská Javorina uskutočnilo voľbu hlavného kontrolóra obce. Výsledkom bolo jednohlasné zvolenie W.. I. E. do funkcie hlavného kontrolóra Obce Tatranská

Javorina s nástupom do funkcie 01.01.2011. Dňa 28.012.2010 účastník konania podpísal pracovnú zmluvu a uzatvoril pracovný pomer s Obcou Tatranská Javorina na dobu určitú od 01.01.2011 do 01.01.2017 s dohodnutým druhom práce hlavný kontrolór obce.

4. Ďalej žalovaná citovala príslušné ustanovenia účinného od 01.01.2011 do 31.12.2012, konkrétne ustanovenie , , , , , , a ustanovenia , konkrétne ustanovenia , , , , , a o Sociálnom poistení. Na základe vyššie citovaných ustanovení považoval odvolací orgán námietky účastníka konania, ako aj zamestnávateľa uvedené v odvolaní za bezpredmetné, pričom poukázal na to, že podľa dokladov predložených zamestnávateľom pracovný pomer účastníka konania so zamestnávateľom založený pracovnou zmluvou od 01.01.2011 skončil dohodou 09.08.2012. Obecné zastupiteľstvo Obce Tatranská Javorina však účastníka konania z funkcie hlavného kontrolóra neodvolalo a túto funkciu vykonával nepretržite ďalej. Ako vyplýva z uvedeného právnym vzťahom zakladajúcim postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia účastníka konania sú dva právne vzťahy a to

- voľba účastníka konania Obecným zastupiteľstvom Obce Tatranská Javorina do funkcie hlavného kontrolóra tejto obce a

- uzatvorenie pracovnej zmluvy na výkon funkcie hlavného kontrolóra Obce Tatranská Javorina. Ďalej žalovaná uviedla, že každý právny vzťah sa osobitne zakladá právo na ten istý pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti. Účastník konania vykonával funkciu hlavného kontrolóra Obce Tatranská Javorina na základe dvoch právnych vzťahov, pričom keďže v zmysle zákona zamestnanec nemôže byť dvakrát poistený z tej istej zárobkovej činnosti účastník konania má postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia od 01.01.201 do 01.01.2017 nepretržite z dôvodu vykonávania jednej zárobkovej činnosti. Keďže právo na plat hlavného kontrolóra obce je deklarované priamo pracovnou zmluvou a zákonom o obecnom zriadení, vzdanie sa tohto práva priamou vôľou účastníka konania je na účely sociálneho poistenia irelevantné. Vzdať sa práva na príjem zo závislej činnosti je možné iba na fakultatívnu odmenu schvaľovanú obecným zastupiteľstvom do výšky 30% z mesačného platu hlavného kontrolóra obce.

5. Odvolací orgán ďalej poukázal na to, že sociálna poisťovňa je príslušná rozhodovať vo veciach sociálneho poistenia, nie je oprávnená posudzovať skutočnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov. Na základe žiadosti o súčinnosť v predmetnej veci, ktorú zaslala Sociálna poisťovňa pobočka Poprad dňa 13.12.2017 Inšpektorátu práce Prešov, bolo prvostupňovému správnemu orgánu zaslané vyjadrenie, v ktorom Inšpektorát práce Prešov konštatuje, že spôsoby zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra obce sú taxatívne vymenované v § 18a ods. 8 Zákona o obecnom zriadení a preto skončenie pracovného pomeru účastníka konania dohodou považuje za sporné. Keďže zo žiadosti účastníka konania zo dňa 25.07.2012 o skončení pracovného pomeru dohodou vyplýva, že účastník konania ako hlavný kontrolór obce sa vzdáva odmeny za výkon funkcie hlavného kontrolóra obce a nie samotnej funkcie hlavného kontrolóra obce znamená to, že vo výkone svojej funkcie bude naďalej pokračovať, avšak bez nároku na odmenu. V tomto prípade k zániku funkcie účastníka konania nedošlo o výkone práce vo verejnom záujme platí , podľa ktorého sú pracovnoprávne vzťahy zamestnancov sa pri výkone práce vo verejnom záujme spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade neplatnosti právneho úkonu v ustanovuje, že právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv je neplatný.

6. V závere rozhodnutia odvolací orgán poukázal na to, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol pri citácii Zákona o obecnom zriadení ustanovenia, ktoré boli účinné v čase vystavenia napadnutého rozhodnutia. Túto nesprávnosť odvolací orgán odstránil uvedením takých ustanovení, ktoré boli platné v čase posudzovania zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti účastníka konania vo vzťahu k zamestnávateľovi, t. j. použil ustanovenia platné k 09.08.2012. Táto skutočnosť však nemá vplyv na zmenu resp. zrušenia napadnutého rozhodnutia. Ďalej v zmysle ustanovenia § 209 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení žalovaná opravila vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu meno účastníka konania, kde namiesto textu: „...Ing. I. E....“ nahrádza textom „...Ing. I. E....“ Na základe skutočností, ktoré boli uvedené v odvolaní žalovaná ako odvolací orgán napadnuté

rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Poprad z 20.03.2018 pod č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX potvrdila.

II.

Žalobné dôvody

7. Pôvodne žalobou vedenou pod sp. zn. podal žalobca Obec Tatranská Javorina žalobu voči Sociálnej poisťovni ústredie o preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo dňa 24.08.2018 pod Číslom: XXXXX-X/XXXX-BA. Pod sp. zn. podal žalobca W.. I. E. správnu žalobu voči Sociálnej poisťovni ústredie o preskúmanie toho istého rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 24.08.2018 pod č. XXXXX- X/XXXX-BA.

8. Správny súd na pojednávaní vytýčenom dňa 14.08.2019 obidve žaloby spojil s poukazom na ustanovenie § 65 ods. 1 S.s.p. a konanie bude naďalej vedené pod sp. zn. z dôvodu, že ide o totožných účastníkov konania, ako aj totožné rozhodnutie, ktoré je predmetom preskúmania na základe podaných správnych žalôb.

9. Žalobami žiadali žalobcovia v 1/ a 2/ rade preskúmať rozhodnutie žalovanej zo dňa 24.08.2018 pod č. XXXXX-X/XXXX-BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Poprad č. XXX-XXXXXXXXXXX- GCXX/XX zo dňa 20.03.2018, ktoré žiadali zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať trovy konania. V žalobách pôvodne vedených pod vyššie uvedenými spisovými značkami žalobcovia v bodoch 1-9 uviedoli žalobné dôvody.

10. V bode 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 7 poukázali žalobcovia na vymedzenie niektorých výrazov, ako aj označenie druhu žaloby, označenie žalovaného a vymedzenie okruhu účastníkov konania, pričom poukázali na právne zastúpenie žalobcov v 1/ a 2/ rade, ako aj na označenie napadnutých rozhodnutí tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného s uvedením, kedy boli doručené rozhodnutia žalobcom v 1/ a 2/ rade. V bode 7 - 9 poukázali žalobcovia na dôvody podaných správnych žalôb. Žalobcovia považujú rozhodnutie žalovanej za nesprávne a nezákonné a sú presvedčení, že ich práva a právom chránené záujmy boli týmito rozhodnutiami orgánom verejnej správy porušené, preto sa týmito žalobami na správnom súde domáhajú ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiam správnych orgánov. Nedostatky napádaných rozhodnutí vidia žalobcovia predovšetkým v tom, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy, ktoré napadnuté rozhodnutia vydali bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí alebo opatrení je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu.

11. V žalobe poukázali žalobcovia na to, že prvostupňový správny orgán rozhodol, že účastníkovi konania ako zamestnancovi Obce Tatranská Javorina zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 01.01.2017 a nie dňa 09.08.2012. Podľa žalobcov sú takéto rozhodnutia nelogické, v rozpore s povinnosťami prvostupňového správneho orgánu a v rozpore so základnou logikou veci je v prvom rade to, že prvostupňový správny orgán rozhodol o zániku predmetných povinných poistení ku dňu 01.01.2017, pričom mal tak rozhodnúť podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) 1. bod Zákona o sociálnom poistení a to aj napriek tomu, že táto skutočnosť a určenie tohto dátumu nebolo sporné. Žalobcovia majú za to, že prvostupňový správny orgán nemal oprávnenie o tom rozhodnúť, pretože z registračných listov účastníka konania jednoznačne vyplýva, že žalobcu v 2/ rade odhlásil ako zamestnanca z uvedených povinných poistení ku dňu 01.01.2017. Preto táto skutočnosť nie je a ani v čase vydania prvostupňového správneho orgánu nebola sporná. Medzi účastníkom v 2/ rade a žalobcom v 1/ rade bol totiž založený aj ďalší pracovnoprávny vzťah a to v trvaní počas obdobia od 29.10.2014 do 01.01.2017. Podľa žalobcov v 1/ a 2/ rade postup prvostupňového správneho orgánu bol zmätočný a dôvody tohto postupu ani riadne neodôvodnil.

12. Pokiaľ prvostupňový správny orgán mal úmysel zmeniť svojim rozhodnutím dátum zániku povinných sociálnych poistení účastníka, teda žalobcu v 2/ rade vyplývajúceho z prvého pracovného pomeru, ktorý bol medzi účastníkmi uzatvorený pracovnou zmluvou z roku 2011 potom nie je znenie výroku

rozhodnutia akceptovateľné, pretože prvostupňový správny orgán sa ním pokúsil zmeniť svoje predošlé rozhodnutie, ktorým akceptoval, že k zániku povinných sociálnych poistení u účastníka konania došlo dňa 09.08.2012. Zároveň žalobcovia poukázali na to, že nebolo správne, aby prvostupňový správny orgán v jednom výroku a v jednom rozhodnutí zrušil pôvodne akceptovaný dátum zániku povinných sociálnych poistení a súčasne určil nový dátum zániku povinných sociálnych poistení. Podľa žalobcov mal vyčkať na právoplatnosť svojho rozhodnutia o zrušení pôvodne akceptovaného dátumu zániku povinných sociálnych poistení dňa 29.08.2012 za predpokladu, že prvostupňový správny orgán pripustil vydanie takéhoto rozhodnutia a až potom mal vydať rozhodnutie o určení nového dátumu zániku povinných sociálnych poistení vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade. Uvedený postup bol nesprávny a nijako neodôvodnený. Žalobcovia pritom poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. . S poukazom na uvedené žalobcovia považujú rozhodnutia správnych orgánov za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

13. Žalobcovia ďalej poukazovali v žalobách, že ide o zjavné nesprávne právne posúdenie veci, ktoré vyplýva z viacerých skutočností, ktoré popísali v bodoch 7.7.1 až 7.7.5. Poukázali pritom na to, že v prvom rade Zákon o obecnom zriadení nikde neupravuje priamy zákonný nárok osoby zvolenej do funkcie hlavného kontrolóra obce na plat hlavného kontrolóra obce. Tvrdenia obsiahnuté v rozhodnutiach sú tak podľa žalobcov v jasnom rozpore so samotným znením Zákona o obecnom zriadení, kde sú ustanovené len platobné podmienky, t. j. upravuje len výšku platu hlavného kontrolóra obce v zákone § 18c. Problematiku postavenia hlavného kontrolóra ako zamestnanca obce, resp. konflikt postavenia osoby zvolenej do funkcie hlavného kontrolóra obce s jej postavením ako zamestnancom obce rieši okrem právnej úpravy aj teória a právna literatúra, podľa ktorej v praxi nesprávne prestali rozlišovať dve roviny vzťahov hlavného kontrolóra obce k obci a to rovina funkčná, t.j. funkčný vzťah hlavného kontrolóra obce k obci a rovina pracovnoprávna t. j. pracovnoprávny vzťah hlavného kontrolóra obce k obci. Žalobcovia poukazujú na to, že kým funkcia starostu obce je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere, starosta teda nie je zamestnancom obce, ale je orgánom obce, hlavný kontrolór obce naopak nie je orgánom obce, ale odborným voleným zamestnancom obce. Funkcia hlavného kontrolóra obce teda síce zdanlivo vykazuje znaky verejnej funkcie, napriek tomu nejde o verejnú funkciu, pretože sa vykonáva v pracovnom pomere.

14. V nadväznosti na uvedené závery právnej teórie žalobcovia uvádzajú, že toto porovnanie postavenia starostu obce a hlavného kontrolóra presne vystihuje nesprávnosť právnych záverov správnych orgánov v rozhodnutiach. Z popisu uvedeného postavenia starostu a hlavného kontrolóra podľa žalobcov vyplýva bez toho, aby mal príslušný hlavný kontrolór obce uzavretú s obcou aj pracovnú zmluvu hlavnému kontrolórovi prejavný nárok na uhrádzanie tohto platu nikdy nevznikne. Pokiaľ by tomu tak nebolo, z akého iného dôvodu by bolo potrebné uzatvorenie pracovnej zmluvy s obcou a hlavným kontrolórom v zmysle ustanovenia § 18a ods. 7 Zákona o obecnom zriadení. Pokiaľ by takéto nároky na príjem hlavnému kontrolórovi vyplývali priamo zo Zákona o obecnom zriadení, nebolo by potrebné uzavretie žiadnej pracovnej zmluvy. Závery správnych orgánov sú v zmysle uvedeného teda neodôvodnené a napádaných rozhodnutiach nie sú špecifikované dôvody, ktoré mali viesť tieto správne orgány k takýmto nelogickým záverom v rozpore s uvedenými ustanoveniami Zákona o obecnom zriadení. Žalobcovia preto majú za to, že rozhodnutia správnych orgánov sa nezaoberali dostatočným analyzovaním v tom čase platnej právnej úpravy a v rozpore s ňou rozhodli. Žalobcovia pritom poukázali v žalobe na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 07.04.2011 a poukázali zároveň na to, že zákon o obecnom zriadení nielen, že neupravuje žiaden priamy zákonný nárok osoby zvolenej do funkcie hlavného kontrolóra obce na príjem, ale navyše definuje hlavného kontrolóra obce výlučne ako zamestnanca obce vykonávajúceho prácu vo verejnom záujme podľa Zákona o výkone práce vo verejnom záujme poukaz na ustanovenie § 18 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení. Vzhľadom na to, že viac ako jasné, že takýto zamestnanecký vzťah medzi obcou a hlavným kontrolórom obce môže vzniknúť len na základe dvojstranného právneho úkonu a to na základe uzavretia pracovnej zmluvy. Zároveň poukazujú žalobcovia v žalobách na to, že Zákon o obecnom zriadení nezakladá príslušnej osobe zvolenej do funkcie hlavného kontrolóra obce len v dôsledku jej zvolenia žiadne iné práva voči obci, ako je právo na uzavretie pracovnej zmluvy, na výkon tejto funkcie viď. § 18a ods. 6. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na novinový článok zverejnený v Denníku Sme zo dňa 03.07.2018 s názvom „kontrolór vysúdil od Mesta 6x menej ako pôvodne žiadal“

15. Ďalej v žalobách argumentujú žalobcovia tým, že závery obidvoch správnych orgánov o tom, že zvolením vzniká medzi hlavným kontrolórom obce a obcou právny vzťah s právom hlavného

kontrolóra obce na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti zjavne nesprávne a takéto zistenia sú nesprávnymi právnymi závermi správnych orgánov spôsobujúce aj samotnú nezákonnosť. Zjavne nesprávny je aj záver, že by sa účastník - žalobca v 2/ rade považoval na účely sociálneho poistenia za zamestnanca nepretržite po dobu od 01.01.2011 do 01.01.2017. Správne orgány pokiaľ odkazujú na ustanovenie § 4 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, ktorý zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona v ustanovení § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 Zákona o sociálnom poistení je definovaný právny vzťah, ktorý zakladá právo na pravidelný mesačný príjem a to tak, že Zákon o sociálnom poistení v týchto ustanoveniach odkazuje na definíciu týchto príjmov použitú v § 5 ods. 1 písm. a) - h) a m) a ods. 2 a 3 Zákona o dani z príjmov postupovali nesprávne. Z takejto definície je teda jasné, že za zamestnanca sa na účely sociálneho poistenia resp. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 môže považovať len osoba vykonávajúca závislú činnosť v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá nárok na niektorých z príjmov definovaných v uvedených ustanoveniach Zákona o dani z príjmov. Zároveň poukazujú žalobcovia na príjmy z pracovnoprávneho vzťahu, resp. štátnozamestnaneckého vzťahu podľa príslušných ustanovení zákonov.

16. Na podporu uvedených záverov žalobcovia podotýkajú, že Zákon o obecnom zriadení v § 18 ods. 1 ustanovuje, pritom poukazujú na § 2 ods. 1 a § 1 ods. 2 a zdôrazňujú, že z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu, že pracovný pomer žalobcov v 1/ a 2/ rade bol ukončený dohodou ku dňu 09.08.2012 a z dôvodu, že žalobca v 2/ rade žiaden príjem za svoju činnosť po dni 09.08.2012 od žalobcu v 1/ rade nepoberal nemôže byť považovaný žalobca v 2/ rade za zamestnanca na účely Zákona o sociálnom poistení. Postup obidvoch správnych orgánov preto žalobcovia považujú za v rozpore s uvedeným a ako taký popiera základné princípy právneho štátu vyjadrené v zásade, že štátne orgány môžu konať len to, čo im SR a zákon SR dovoľujú. Vo svojich rozhodnutiach podľa žalobcov správne orgány prekročili svoje právomoci a konali v rozpore so zákonom, pričom vykladali značne extenzívne a v rozpore s ich jednoznačným doslovným znením uvedené ustanovenia zákonov. Za nesprávny je možné tiež považovať záver správnych orgánov pri vydaní napádaných rozhodnutí, ktorými spochybnili možnosť sa práva na príjem hlavného kontrolóra obce. Takýto záver je nesprávny podľa žalobcov už len z toho dôvodu, že k tvrdeniu vzdaniu sa tohto nároku ani v konkrétnom prípade nedošlo, keďže po zániku pracovnej zmluvy už žalobca v 2/ rade žiadny nárok na príjem nemal. S poukazom na tú skutočnosť, že nie je pravdou, že by Zákon o obecnom zriadení v akomkoľvek svojom ustanovení zakazoval vzdať sa akéhokoľvek práva a to vrátane práva na plat hlavného kontrolóra obce za predpokladu, že pracovná zmluva je uzavretá. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade tak v zmysle ústavnej zásady, že fyzickým a právnickým osobám je povolené robiť všetko, čo nie je zákonom zakázané, len aplikovali svoje základné ústavné práva a slobody a princípy právnej istoty a právneho štátu. V závere žaloby poukázali na to, že rozhodnutia správnych orgánov nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a následne sú nezákonné. Rozhodnutia správnych orgánov neboli zdôvodnené, prečo nebrali správne orgány do úvahy námietky žalobcov v 1/ a 2/ rade prezentované v ich odvolaniach voči ich rozhodnutiu.

17. Podľa žalobcov žalovaná nepostupovala v odvolacom konaní v zmysle Zákona o sociálnom poistení, keď namiesto preskúmania prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu ho nepreskúmala a resp. v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedla žiadne dôvody, ktoré by akokoľvek odôvodňovali jej závery. Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia absolútne nezrozumiteľne a nezákonne len opravila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Takýto postup je podľa žalobcov popretím akýchkoľvek zásad právneho štátu a základ správneho konania. Uvedenými postupmi bolo tak žalobcovi v 1/ a 2/ rade znemožnené uplatňovať svoje procesné práva v administratívnom konaní pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, resp. pred vydaním rozhodnutia žalovaného. Konajúce orgány verejnej správy tak žalobcov pripravili o možnosť aktívnej účasti na administratívnom konaní. V súvislosti s tým považujú žalobcovia rozhodnutia za nezákonné, pričom zdôraznili, že v súvislosti s preskúmaním rozhodnutí, ako aj konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu týchto rozhodnutí boli spôsobené v postupe správnych orgánov vady, ktoré zapríčinili ich nezákonnosť. Žalobcovia v závere argumentovali tým, že z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nemožno zistiť, na základe čoho dospel prvostupňový správny orgán k skutkovým a právnym zisteniam. Žalovaná v odôvodnení odkazuje na vyjadrenie Inšpektorátu práce Prešov, s ktorým sa žalobca nemal možnosť oboznámiť a nemal možnosť sa k nemu akokoľvek vyjadriť. Zo záverov Inšpektorátu práce Prešov teda žalovaná nemohla pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzať, preto považujú žalobcovia uvedené rozhodnutie za nezákonné. Na základe týchto skutočností navrhli žalobcovia v 1/ a 2/ rade žalobám vyhovieť a rozhodnutia správnych orgánov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

III.

Vyjadrenie žalobcov a žalovanej

18. K podaným žalobám sa písomným stanoviskom zo dňa 21.12.2018 vyjadrila Sociálna poisťovňa ústredie, pričom táto v obidvoch vyjadreniach v pôvodnom konaní a zotrvala na dôvodoch uvádzaných v rozhodnutiach správnych orgánov a navrhla žaloby ako nedôvodné zamietnuť. V rámci konania správny súd Uznesením pod sp. zn. - 77 a - 76 zo dňa 26.03.2019 návrh na priznanie odkladného účinku správnych žalôb zamietol. Následne po vyjadrení žalovanej sa vyjadril právny zástupca žalobcov v 1/ a 2/ rade a to podaním zo dňa 28.03.2019, pričom zotrval na dôvodoch správnej žaloby a navrhol rozhodnutia správnych orgánov s poukazom na skutočnosti uvádzané aj vo vyjadrení, ako aj v žalobách zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanej.

IV.

Závery správneho súdu

19. V zmysle účinného od 01.07.2016 postupoval súd v zmysle príslušných ustanovení S.s.p. v obidvoch veciach, ktoré boli spojené na pojednávaním dňa 14.08.2019. Podľa S.s.p., správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa § 5 ods. 2 S.s.p., konanie pred správnym súdom je jednou so záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

22. Podľa § 5 ods. 3 S.s.p., pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

23. Z ustanovenia § 5 ods. 4 S.s.p. vyplýva, že správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi, so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

24. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Správny súd na základe ustanovenia § 177 ods. 1 S.s.p. je viazaný správnou žalobou, ktorou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy, alebo opatreniu orgánov verejnej správy.

26. V zmysle § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

27. Ako vyplýva v III. hlave S.s.p. je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.

28. Podľa ustanovenia § 199 ods. 1 písm. c) S.s.p., sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

29. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

30. V zmysle § 202 ods. 2 vety prvej S.s.p., správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

31. Podľa § 135 ods. 1 S.s.p., na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

32. Podľa ustanovenia , účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012, zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa a a , okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.

33. Podľa ustanovenia , účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012, zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa a a , okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe a člena volebnej komisie.

34. Podľa ustanovenia , účinnom od 1. januára 2011, povinne nemocensky poistený je zamestnanec uvedený v .

35. Podľa ustanovenia , účinnom od 1. januára 2011, povinne dôchodkovo poistený je zamestnanec uvedený v a .

36. Podľa ustanovenia , účinnom od 1. januára 2005, povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa ustanovenia účinnom od 1. januára 2011 do 31. októbra 2013, povinné nemocenské “poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v a a , a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

38. Podľa ustanovenia , účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012, povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v a a , a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

39. Podľa ustanovenia o obecnom zriadení (ďalej len „“) v znení , účinnom od 25. novembra 2004, hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu. Hlavný kontrolór nesmie bez súhlasu obecného zastupiteľstva podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu alebo umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku alebo správu majetku svojich maloletých detí. Kontrolnú činnosť vykonáva nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti.

40. Podľa ustanovenia , účinnom od 1. apríla 2010. na zvolenie hlavného kontrolóra je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Ak ani jeden z kandidátov takú väčšinu nezískal, obecné zastupiteľstvo ešte na tej istej schôdzi vykoná druhé kolo volieb, do ktorého postúpia dvaja kandidáti, ktorí získali v prvom kole volieb najväčší počet platných hlasov. V prípade rovnosti hlasov do druhého kola volieb postupujú všetci kandidáti s najväčším počtom platných hlasov. V druhom kole volieb je zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov v druhom kole volieb sa rozhoduje žrebom. Ďalšie podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra a náležitosti prihlášky ustanoví obec uznesením.

41. Podľa ustanovenia účinnom od 1. júla 2004, hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo na šesť rokov. Jeho funkčné obdobie sa začína dňom, ktorý je určený ako deň nástupu do práce.

42. Podľa ustanovenia účinnom od 1. júla 2004, hlavnému kontrolórovi vzniká po zvolení nárok na uzavretie pracovnej zmluvy s obcou. Pracovný pomer možno dohodnúť aj na kratší pracovný čas, ktorého dĺžku určí obecné zastupiteľstvo pred vyhlásením voľby kontrolóra.

43. Podľa ustanovenia , účinnom od 1. júla 2004, starosta je povinný s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom uzavrieť pracovnú zmluvu najneskôr v deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra. Deň nástupu do práce sa určí na deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra.

44. Podľa ustanovenia , účinnom od 1. júla 2004, výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká a) vzdaním sa funkcie, b) odvolaním z funkcie, c) uplynutím jeho funkčného obdobia, d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, e) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo právoplatne odsúdený za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený, g) dňom, keď začal vykonávať funkciu podľa . g) Podľa ustanovení bod prvý zákona do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

45. Krajský súd v Prešove ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, na pojednávaní konanom dňa 14.08.2019 vypočul účastníkov konania a dospel k záveru, že správne žaloby nie sú dôvodné, preto ich v zmysle ustanovenia § 190 S.s.p. zamietol.

46. Správny súd pri preskúmavaní žalobných dôvodov v zmysle podaných správnych žalôb vyhodnocoval v prvom rade závažnosť uvedených žalobných dôvodov s poukazom na obsah administratívneho spisu, ktorý mal k dispozícii pri svojom rozhodovaní. Na základe preskúmania predmetných rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, že nezistil dôvod na takú skutočnosť, aby sa odchýlil od záverov správnych orgánov, ktoré boli obsiahnuté v rozhodnutiach tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutia žalovaného. S uvedenými závermi sa v plnom rozsahu stotožnil a argumentáciu žalobcov v 1/ a 2/ rade v žalobách považuje za nedôvodnú.

47. Správny súd v prvom rade posúdil otázku, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie Zákona o sociálnom poistení na rozhodnutie vo veciach, ktorá bola predmetom rozhodnutí správnych orgánov prvého a druhého stupňa a to zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti ku dňu 09.08.2012, resp. ku dňu 01.01.2017 a dospel k záveru, že správne orgány rozhodovali v rámci svojej právomoci a v zmysle príslušných ustanovení vyššie citovaných zákonov.

48. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za bezpochyby preukázané, že žalobca v 2/ rade Ing. I. E. bol v zmysle Uznesenia Obecného zastupiteľstva č. 6/2010 zo dňa 26.10.2010 zvolený do funkcie hlavného kontrolóra od 01.01.2011 v Obci Tatranská Javorina. Dňa 28.12.2010 žalobca v 2/ rade uzatvoril s Obcou Tatranská Javorina pracovnú zmluvu ako zamestnávateľom, ktorého zastupoval starosta obce K. B. a to na dobu určitú od 01.01.2011 do 01.01.2017 s dohodnutým druhom práce: Hlavný kontrolór obce. Ako vyplýva zo zápisu zasadnutia Obecného zastupiteľstva žalobca v 2/ rade dňa 25.07.2012 požiadal o ukončenie pracovného pomeru k 09.08.2012 z dôvodu odchodu do predčasného starobného dôchodku s tým, že funkciu hlavného kontrolóra bude vykonávať od 10.08.2012 do 09.08.2014 bez nároku na mzdu. Obecné zastupiteľstvo súhlasilo s ukončením pracovného pomeru dohodou a s vykonávaním funkcie hlavného kontrolóra bez nároku na mzdu počas uvedeného obdobia. Ako ďalej vyplýva z obsahu administratívneho spisu Obecné zastupiteľstvo Obce Tatranská Javorina dňa 15.08.2014 odsúhlasilo odmenu hlavnému kontrolórovi obce vo výške 30% mesačného platu od 30.08.2014 do decembra 2014. Obecné zastupiteľstvo Obce Tatranská Javorina žalobcu v 2/ rade z funkcie hlavného kontrolóra neodvolalo a preto túto funkciu Ing. E. vykonával nepretržite ďalej.

49. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že Sociálna poisťovňa pobočka Poprad dňa 20.03.2018 vydala rozhodnutie podľa prvý bod o sociálnom poistení, ktorým Ing. I. E. ako zamestnancovi zamestnávateľa Obec Tatranská Javorina zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 01.01.2017 a nie dňa 09.08.2012. Uvedené rozhodnutie bolo vydané dňa 20.03.2018 pod č. XXX- XXXXXXXXXX-GCXX/XX.

50. Voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobcovia v 1/ a 2/ rade, odvolanie zo dňa 23.04.2018, ktoré obsahuje ako už súd uviedol identické dôvody, ako už sú uvádzané v podaných správnych žalobách. Na základe uvedeného odvolania žalobcu v 1/ a 2/ rade rozhodla Sociálna poisťovňa ústredie ako odvolací orgán preskúmavaným rozhodnutím dňa 24.08.2018 pod č.: XXXXX- X/XXXX-BA tak, že odvolania žalobcov v 1/ a 2/ rade zamietla a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdila. Vykonané opravy v zmysle ustanovenia § 209 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení vykonala žalovaná v súlade s uvedeným zákonom a neporušila tak žiadne ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, ale ani žiadne subjektívne práva žalobcov v 1/ a 2/ rade. Podľa názoru správneho súdu uvedené pochybenia prvostupňového správneho orgánu má odvolací orgán právo vo svojom rozhodnutí zmeniť, resp. opraviť, aby uvedené rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu bolo v súlade so zákonom, pričom zdôrazňuje, že konanie pred správnymi orgánmi až do vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu tvorí jeden celok.

51. Správny súd ďalej konštatoval, že v zmysle funkcia hlavného kontrolóra obce je výkonom práce vo verejnom záujme a vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu, ktorým je o výkone práce vo verejnom záujme.

52. S poukazom na ustanovenie správny súd poukazuje na to, že na uvedené ustanovenie sa vzťahuje na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a to , ak tento zákon, alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Ako ďalej z príslušných ustanovení Zákona o obecnom zriadení vyplýva, jedným z predpokladom pre výkon funkcie hlavného kontrolóra obce je v zmysle jeho zvolenie do funkcie hlavného kontrolóra s tým, že všetky predpoklady pre výkon funkcie dané musí hlavný kontrolór obce spĺňať po celý čas výkonu tejto funkcie. Pracovný pomer hlavného kontrolóra obce má svoje špecifiká, keď jeho založenie pracovnou zmluvou je nárokom osoby, ktorá bola do funkcie hlavného kontrolóra zvolená voľbou obecného zastupiteľstva. Hlavný kontrolór musí byť najprv platne zvolený obecným zastupiteľstvom, čo v uvedených postupoch v prejednávaných veciach Obecné zastupiteľstvo Tatranská Javorina vykonalo voľbou zo dňa 26.10.2010 a na základe tohto zvolenia došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy s obcou t. j. so starostom Obce Tatranská Javorina a to dňa 28.12.2010. Pracovnou zmluvou založený pracovný pomer hlavného kontrolóra s obcou je teda viazaný na jeho zvolenie do funkcie obecným zastupiteľstvom. o obecnom zriadení upravuje špecifiká v týchto pracovnoprávnych vzťahoch. Z ustanovenia vyplýva, že hlavného

kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo na 6 rokov. Jeho funkčné obdobie sa začína dňom, ktorý je určený ako deň nástupu do práce. V súlade s ustanovením § 18a ods. 6 zákona, hlavnému kontrolórovi vzniká po zvolení nárok na uzavretie pracovnej zmluvy s obcou. S poukazom na ustanovenie § 18a ods. 7 citovaného zákona, starosta je povinný s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom uzavrieť pracovnú zmluvu najneskôr v deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra.

53. Ako vyplýva z citovaných ustanovení spôsoby zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra obce sú taxatívne vymenované v ustanovení § 18a ods. 8 citovaného zákona a preto skončenie pracovného pomeru žalobcu v 2/ rade uvedenou dohodou zo dňa 09.08.2012 považuje správny súd za sporné. K zániku funkcie hlavného kontrolóra žalobcu v 2/ rade podľa názoru správneho súdu tak, ako to prezentujú aj správne orgány nedošlo zákonne ustanoveným spôsobom a tým ani k zániku jeho pracovného pomeru. Správny súd na základe týchto záverov konštatuje, že sa stotožnil v plnom rozsahu s právnym názorom správnych orgánov a že zo žiadosti zo dňa 25.07.2012 o skončení pracovného pomeru dohodou vyplýva len tá skutočnosť, že žalobca v 2/ rade ako hlavný kontrolór obce sa vzdáva odmeny za výkon funkcie hlavného kontrolóra obce a nie tá skutočnosť, že sa vzdáva funkcie samotnej hlavného kontrolóra obce.

54. Z uvedeného vyplýva, že vo výkone svojej funkcie naďalej bude pokračovať, avšak bez nároku na odmenu. Správny súd zdôrazňuje v tomto prípade, že o výkone práce vo verejnom záujme, na ktorý tento zákon odkazuje v .

55. Zároveň správny súd poukazuje na to, že podľa sa pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade neplatnosti právneho úkonu v ustanovuje, že právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv je neplatný. Na základe tejto skutočnosti preto podľa názoru správneho súdu žalobca v 1/ rade fakticky pracovný pomer so žalobcom v 2/ rade neukončil bezprostredne potom, ako ho žalobca v 2/ rade skončil dohodou zo dňa 09.08.2012, pretože obecné zastupiteľstvo Obce Tatranská Javorina žalobcu v 2/ rade z funkcie hlavného kontrolóra neodvolalo a túto funkciu žalobca v 2/ rade vykonával aj naďalej nepretržite. Správny súd sa stotožnil s právnym názorom správnych orgánov, podľa ktorých, ak už zvolením do funkcie vzniká hlavnému kontrolórovi právny vzťah, z ktorého má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa až h) ods. 2 a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov teda dochádza tým k splneniu podmienok pre nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca aj v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Z týchto uvedených dôvodov sú preto žalobné námietky žalobcov uvádzaných v správnych žalobách právne irelevantné, keďže tieto sú postavené na predpoklade platnosti zániku pracovného pomeru žalobcu v 2/ rade so žalobcom v 1/ rade. Skutočnosti a argumenty právneho zástupcu žalobcov prednesené na súdnom pojednávaní dňa 14.08.2019 preto neboli spôsobilé zvrátiť vecnú a právnu správnosť napadnutých rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi.

56. Správny súd ďalej konštatoval, že pokiaľ žalobca v 1/ rade ako zamestnávateľ dňa 29.10.2014 prihlásil žalobcu v 2/ rade do registra poistencov sociálnej poisťovne, ako svojho zamestnanca s dátumom vzniku poistenia 29.10.2014 k tomu dodáva správny súd, že ak žalobca v 1/ rade fakticky pracovný pomer so žalobcom v 2/ rade neukončil bezprostredne potom, ako ho žalobca v 2/ rade skončil dohodou dňa 09.08.2012 a obecné zastupiteľstvo Obce Tatranská Javorina žalobcu v 2/ rade z funkcie hlavného kontrolóra neodvolalo a túto funkciu hlavný kontrolór vykonával nepretržite ďalej bol tento postup v rozpore so o obecnom zriadení. V súlade s týmto tvrdením potom povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti u žalobcu v 1/ rade vzniklo žalobcovi v 2/ rade dňa 01.01.2011 a trvalo nepretržite do 01.01.2017 a teda nemohlo žalobcovi v 2/ rade vzniknúť predmetné povinné poistenie od 29.10.2014 na základe totožného pracovného vzťahu, ktorý bol vlastne uzatvorený pracovnou zmluvou dňa 28.12.2010. Správny súd dospel k záveru, že žalobca v 2/ rade splnil podmienky ustanovené v Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom poukázal na existenciu právneho vzťahu a existenciu práva na príjem zo závislej činnosti podľa až h) ods. 2 a , pričom zvolením do funkcie hlavného kontrolóra obce nadobudol žalobca v 2/ rade na účely sociálneho poistenia nadobudol právne postavenie zamestnanca.

57. Čo sa týka žalobných námietok žalobcov v 1/ a 2/ rade, že vzdaním sa svojej mzdy na výkon funkcie hlavného kontrolóra chcel žalobca v 2/ rade šetriť verejné prostriedky obce správny súd je opačného názoru a uvádza, že správne žalovaná poukázala na pracovnú zmluvu zo dňa 28.12.2010, v zmysle ktorej žalobcovi v 2/ rade za výkon funkcie hlavného kontrolóra patrí mzda určená vo výške 85,75 Eur mesačne, avšak rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 20.08.2012 pod č. XXX XXX XXXX bolo žalobcovi v 2/ rade odo dňa 10.08.2012 priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 594,00 Eur mesačne, preto správny súd vyhodnotil uvedenú žalobnú námietku za irelevantnú a bezpredmetnú, pretože ak by žalobcovi v 2/ rade v období od 10.08.2012 do 29.10.2014 trvalo právne postavenie zamestnanca, bol by k 10.08.2018 t. j. ku dňu, od ktorého mu priznaný predčasný starobný dôchodok nesplnil podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok stanovené v o sociálnom poistení, ani podmienky nároku na jeho výplatu stanovené v citovaného zákona. Predmetné nesplnenie zákonných podmienok pre nárok na predčasný starobný dôchodok by žalobca v 2/ rade nesplnil z toho dôvodu, že by bol povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec v pracovnom pomere.

58. K ďalšej námietke žalobcov, že prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 20.03.2018 správny orgán prvého stupňa zásadne rozhodoval ako neoprávnený správny orgán s poukazom na znenie prvý bod o sociálnom poistení, ktorý jasne ustanovuje, ktoré správne orgány môžu rozhodovať v sporných veciach sociálneho poistenia. V zmysle práve tohto ustanovenia je správny súd bezpochyby toho názoru, že právomoc rozhodovať a kompetencia rozhodovať na strane prvostupňového správneho orgánu bezpochyby bola. Čo sa týka teda námietky žalobcov v 1/ a 2/ rade, že sociálna poisťovňa nemala zákonnú kompetenciu rozhodnúť vo veci žalobcov s poukazom na predmetné ustanovenie, ktoré citoval správny súd, ako aj s poukazom na ustanovenie zákona o sociálnom poistení a následne na ustanovenie a je správny súd toho názoru, že kompetencie na rozhodnutie prvostupňový správny súd teda Sociálna poisťovňa pobočka Poprad v danej veci bezpochyby mala.

59. Správny súd ďalej k námietke žalobcov v 1/ a 2/ rade, že títo sa nemohli vyjadriť k podkladom rozhodnutia vzhľadom na skutočnosť, že im nebolo oznámené začatie konania len v stručnosti konštatoval, že Zákon o sociálnom poistení ako zákon lex specialis neukladá správnemu orgánu povinnosť upovedomiť účastníka konania o začatí konania, nemá ani povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť účastníkovi konania sa vyjadriť k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistení a umožniť mu navrhovať dôkazy, alebo navrhovať doplnenie ako je to v Správnom poriadku. Zákon o sociálnom poistení neukladá ani povinnosť v rozhodnutí uviesť dátum začatia nedávkového konania. Aj uvedenú procesnú úpravu nemožno chápať absolutisticky, pretože každú vec je potrebné posudzovať individuálne z hľadiska nesplnenia povinnosti zakotvených v ustanovení § 195 ods. 1, 3 Zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ teda správne orgány rozhodli bez toho, aby dali žalobcom v 1/ a 2/ rade možnosť vyjadriť sa pred samotným rozhodnutím vo veci zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti vychádzali tak z obsahu dôkazov a písomných podkladov, ktoré mali k dispozícii a nepotrebovali žiadne iné vyjadrenia resp. závery poistencov na to, aby vo veci samej mohli rozhodnúť. V tomto smere je správny súd toho názoru, že správne orgány vychádzali z náležite zisteného skutkového stavu, pre ktoré zistenia si zabezpečili potrebné podklady a prvostupňový správny orgán v spojení s rozhodnutím žalovanej odpovedal na všetky otázky, ktoré de facto žalobcovia v 1/ a 2/ rade definovali v odvolaní, ako aj v správnych žalobách. Rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v zmysle ustanovenia , o sociálnom poistení, tieto boli náležite odôvodnené a ich právny názor vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu. Správny súd sa preto nestotožňuje s námietkami žalobcov, že tým, že im nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bolo rozhodnuté v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, resp. v rozpore so zákonmi a boli porušené ich subjektívne práva. Správny súd tak, ako už uviedol vyššie je toho názoru, že subjektívne práva v konaní pred orgánmi sociálnej poisťovne tak žalobcu v 1/ ako aj 2/ rade porušené neboli a správne orgány vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu, na základe ktorého vydali správne právne závery vo svojich rozhodnutiach.

60. Odvolací orgán žalovaná preskúmala rozhodnutie v celom rozsahu a s poukazom na ustanovenie ako odvolací orgán aj rozhodla, pričom odstránila prípadné nedostatky, ktoré boli v konaní zistené. Správny súd teda konštatoval, že v konaní pred správnymi

orgánmi neboli porušené žiadne procesné práva žalobcov v 1/ a 2/ rade, pretože samotným doručením prvostupňového rozhodnutia žalobcovia svoju možnosť podať odvolanie zrealizovali, podali odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, pričom o ich odvolaní rozhodla žalovaná ako odvolací orgán rozhodnutím, ktoré je predmetom preskúmania v predmetnom konaní, ktoré boli začaté pred súdom na základe správnych žalôb podaných žalobcami v 1/ a 2/ rade, preto správny súd bezpochyby dospel k záveru, že žiadne z procesných práv žalobcov porušené neboli, svoje práva žalobcovia plne realizovali v konaní pred správnymi orgánmi. V tejto súvislosti správny súd zdôraznil aj tú skutočnosť, že išlo o nedávkové konanie, ktoré vo väčšine prípadov začína ako konanie na podnet sociálnej poisťovne, ktorá má možnosť zistiť a overiť si všetky údaje z vlastnej činnosti, hlavne z vlastných databáz a registrov poistencov. Začatie nedávkového konania realizuje sociálna poisťovňa ako správny orgán svoje práva vyplývajúce zo sociálnopoisťovacích vzťahov, ktoré na druhej strane korešpondujú s povinnosťami subjektov, teda s povinnosťami poistencov sociálneho poistenia. Týmto konaním sa v plnej miere zrealizovala zásada oficiality.

61. Z obsahu správnych žalôb bezpochyby vyplýva, že žalobca v 1/ rade pokiaľ namietal porušenie vlastných subjektívnych práv ako zamestnávateľ, tento nebol aktívne hmotnoprávne legitimovanou osobou na podanie správnej žaloby v takomto rozsahu pre absenciu atribúta ukrátenia na právach. V tomto kontexte správny súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -9 zo dňa 02.07.2011, kde Ústavný súd SR dospel k záveru, že „na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti nestačí, aby žalobca bol účastníkom správneho konania, ale zároveň musí byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe, ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť preto v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie“. Vzhľadom na vyššie uvedené preto správny súd neakceptoval predmetnú námietku žalobcu v 1/ rade, že postupom žalovanej a prvostupňového správneho orgánu došlo k porušeniu viacerých subjektívnych práv žalobcu v jeho prípade, keď vo vzťahu k porušeniu práva na zákonné administratívne konanie nešpecifikoval a konkrétne nekonkretizoval žalobca v 1/ rade, v čom toto porušenie podľa jeho názoru spočívalo. Preto správny súd sa uvedenou námietkou ďalej nezaoberal a považoval ju za bezpredmetnú.

62. Správny súd v závere predmetného rozhodnutia konštatoval, že preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov obsahujú dostatok skutkových a právnych záverov, z ktorých vychádzali a tieto nadväzujú na samotné konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu. Čo sa týka rozhodnutia žalovanej, táto ako odvolací orgán v plnom rozsahu poukázala na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré vychádzalo z týchto skutkových záverov a s poukazom na príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení následne rozhodla o odvolaní žalobcov v 1/ a 2/ rade. Odôvodnenie rozhodnutia ako aj prvostupňového správneho orgánu tak žalovanej bolo dostatočné na to, aby správny súd predmetné rozhodnutia preskúmal ako vecne správne a zákonné.

63. Správny súd na záver svojho odôvodnenia, prečo rozhodol vo veci tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku poukázal na to, že od 01.01.2013 sa ustanovenie § 18a Zákona o obecnom zriadení doplnil novým odsekom 11. Citovaným ustanovením § 18a zákona o obecnom zriadení zákonodarca de iure "zrovnoprávnil" všetkých hlavných kontrolórov obcí, ktorým vznikol pracovný pomer pred 1. januárom 2013, a to tým, že sa im bez ohľadu na to, či majú uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú alebo na neurčitý čas, skončí tento ich pracovný pomer dňom zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra. Správny súd konštatuje, že toto prechodné ustanovenie, ktoré vykazuje charakter nepravej retroaktivity, má ambíciu odstrániť doterajšie nedorozumenia aplikačnej praxe ohľadne uzatvárania pracovných pomerov hlavných kontrolórov obcí. Ako správny súd uviedol, doterajšia platná právna úprava na úseku skončenia pracovného pomeru hlavného kontrolóra obce bola pre obecné samosprávy interpretačné náročná a množstvo obecných samospráv nerešpektovalo platnú právnu úpravu. Dôsledkom toho je skutočnosť, že s hlavnými kontrolórmi obcí boli uzatvárané často pracovné zmluvy na určitú dobu v rozpore so zákonom. Zjednodušene povedané, zákonodarca novelou účinnou od 1. januára 2013 v prenesenom slova zmysle vo vzťahu k chybnej aplikačnej praxi "vyčistil stôl" a tým deklaruje snahu začať v otázke pracovných pomerov hlavných kontrolórov "odznova". Nová právna úprava vo vzťahu k skončeniu pracovného pomeru nerozlišuje ani medzi hlavnými kontrolórmi, u ktorých po 1. januári 2013 pôjde o ich "prvý"

výkon funkcie, t.j. ktorí k 31. decembru 2012 nevykonávali funkciu hlavného kontrolóra obce a hlavnými kontrolórmi, ktorí sú k termínu 31. decembra 2012 vo výkone funkcie hlavného kontrolóra obce. Po 1. januári 2013 je teda vo vzťahu k okamihu a spôsobu zániku pracovného pomeru hlavného kontrolóra právne irelevantné, či osoba vykonávala funkciu hlavného kontrolóra obce aj pred 1. januárom 2013 alebo nie. Obom týmto skupinám, t.j. všetkým hlavným kontrolórom po 1. januári 2013 zanikne pracovný pomer dňom zániku výkonu ich funkcie.

64. Z novely účinnej od 1. januára 2013 teda vyplýva, že vo vzťahu k hlavnému kontrolórovi obce zákonodarca explicitne (výslovne) zaviedol osobitný dôvod skončenia pracovného pomeru, pričom týmto dôvodom je zánik výkonu jeho funkcie niektorým zo spôsobov podľa § 18a ods. 8 zákona o obecnom zriadení. Na základe komplexnej analýzy pracovnoprávnych inštitútov a administratívnoprávnych inštitútov (uvedenej v texte), teda s účinnosťou od 1. januára 2013 budú obce uzatvárať s hlavnými kontrolórmi obcí pracovné zmluvy na neurčitý čas, avšak s tým zásadným rozdielom oproti prvým dvom doterajším právnym režimom, že takýto pracovný pomer nebude potrebné a ani možné ukončiť podľa všeobecnej pracovnoprávnej úpravy obsiahnutej v . Ukončenie pracovného pomeru hlavného kontrolóra obce niektorým zo všeobecných spôsobov skončenia pracovného pomeru podľa po 1. januári 2013 nie je potrebné a ani možné z toho dôvodu, že pracovný pomer hlavného kontrolóra zaniká ex lege, t.j. priamo zo zákona. Pracovný pomer hlavného kontrolóra založený na neurčitý čas zanikne automaticky, tým samým okamihom zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra obce bez potreby uskutočnenia akéhokoľvek pracovnoprávneho úkonu, či už zo strany obce alebo zo strany hlavného kontrolóra obce. V prípade opätovného zvolenia osoby do funkcie hlavného kontrolóra obce už prirodzene s takouto osobou nebude potrebné uzatvárať novú pracovnú zmluvu, keďže táto bude založená na neurčitý čas. Do úvahy bude v niektorých prípadoch prichádzať iba dodatok k pracovnej zmluve, napr. pri zmene rozsahu úväzku hlavného kontrolóra obce na nové funkčné obdobie.

65. Správny súd ďalej argumentoval tým, že mal preukázané pri svojom rozhodovaní, že uvedené skutočnosti a ustanovenia príslušných zákonných noriem, ktoré sa vzťahovali na predmetné konanie boli použité a napadnuté rozhodnutie tak žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu považuje za vecne správne a zákonné, preto žaloby ako nedôvodné s poukazom na ustanovenie § 190 S.s.p. zamietol.

66. Rozhodnutia žalovanej podľa správneho súdu vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý mal oporu v administratívnom spise, ktorý predložila žalovaná správnemu súdu, pričom žalovaná vychádzala zo správneho právneho posúdenia veci a vydala rozhodnutie, ktoré následne odôvodnila s poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, ako aj Zákona o obecnom zriadení. Z uvedených dôvodov preto správny súd správnym žalobám nemohol priznať úspech a tieto v zmysle ustanovenia § 190 ako nedôvodné zamietol.

67. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s ustanovením § 168 S.s.p., podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba v tom prípade, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

68. V konaní úspešnému žalovanému trovy konania správny súd nepriznal, pretože nevzhliadol dôvod na to, že ich možno spravodlivo požadovať a naviac obsahom súdneho spisu má správny súd preukázané, že žalovanému ani trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.