Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/10/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: N.. X.. Z. L., P.., bytom V. K. XXX/XX, J., právne zastúpený: JUDr. František Kočka, advokát, Timonova 13, Košice, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ulica 29. augusta 8 a10, Bratislava v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 23. októbra 2017 č. XXX XXX XXXX, takto

rozhodol:

I . Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne z 23.10.2017 č. XXX XXX XXXX v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie z 25.5.2017 č. XXX XXX XXXX X a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou podanou na tunajšom súde osobne 22.12.2017 žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného z 23. októbra 2017 č. XXX XXX XXXX, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 25.5.2017, vec vrátiť tomuto na ďalšie konanie, pre nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy na riadne posúdenie veci a zistený skutkový stav, ktorý je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a pre podstatné porušenie ustanovení konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohli mať za následok nezákonnosť rozhodnutia vo veci samej podľa , písm. c, d, e, f, a priznať náhradu trov konania.

2. Sociálna poisťovňa ústredie ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím z 25.5.2017 rozhodla podľa a v znení , tak, že priznala žalobcovi starobný dôchodok vo výške 976,00 EUR mesačne, potom čo konštatovala, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov a 76 dní, XX. O. XXXX a uviedla, že posúdila nárok žalobcu na starobný dôchodok tak, že boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia podľa Žalobca získal 46 rokov a 246 dní obdobia dôchodkového poistenia a v rozhodujúcom období žalobca úhrnom získal 12 054 dní dôchodkového poistenia, to znamená 33,0247 rokov dôchodkového poistenia /podľa Z.z/. Splnil tak podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok XX. O. XXXX. Správny orgán prvého stupňa priznal žalobcovi starobný dôchodok vo výške 976,00 EUR mesačne a určil ho ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty /priemerný osobný mzdový bod 1,8422 x 46,6740 rokov obdobia dôchodkového poistenia a aktuálna dôchodková hodnota 11,3505 = 976,00 EUR mesačne/, ktorú podľa , a zvýšil odo dňa priznania dôchodku o 8,20 EUR mesačne na 984,20 EUR mesačne.

3. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 28. júna 2017 a 3. augusta 2017 a namietal, že nárok na starobný dôchodok nebol zhodnotený správne, lebo do vymeriavacieho základu nebol zahrnutý jeho príjem za vedľajšiu hospodársku činnosť /VHČ/za obdobie rokov 1983 až 1990 a ten činil za rok 1983 sumu 5.389,- Sk, v roku 1984 sumu 4.502,- Sk, v roku 1986 VHČ, za rok 1986 za obdobie 9.-12. mesiacov a 14.240,- Sk, v roku 1988 5.088,- Sk. Predložil čestné prehlásenia bývalých kolegov a zamestnancov T. B. C. J. , S.. S. I., N. X.. Q. J., P.. o skutočnostiach rozhodujúcich pre potvrdenie existencie príjmov z tejto činnosti, ktorý žalobcovi nebol zohľadnený a vyplýva zo mzdových listov predložených žalobcom. Tvrdil, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je tak nezákonné, lebo základ pre výpočet jeho starobného dôchodku nebol vypočítaný správne.

4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutím z 23. októbra 2017, konštatoval, že nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré majú vplyv na odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. mája 2017. Dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne ústredie bol správny, preto odvolaním napadnuté rozhodnutie zo dňa 25. mája 2017 potvrdil a odvolanie zamietol. V odôvodnení poukázal i na to, že žalobca neuviedol v žiadosti, ktorou od XX. O. XXXX požiadal o priznanie starobného dôchodku, že bol zamestnaný vo vedľajšom pracovnom pomere a mal z nej príjem a túto námietku uviedol až v odvolaní, keď predložil kópie mzdových listov o príjmoch od svojho zamestnávateľa, T. B. C. J.. Žalovaný v odvolacom konaní požiadal tohto zamestnávateľa o predloženie dôkazov, že žalobca v rokoch 1983 až 1990 bol zamestnaný vo vedľajšom pracovnom pomere v súlade s , alebo na základe dohody podľa . Dňa 28. augusta 2017 bolo žalovanému doručené oznámenie zamestnávateľa, že žalobca nebol v uvedenom období zamestnaný ani vo vedľajšom pracovnom pomere podľa ani dohody o vykonaní práce podľa , lebo v jej archíve sa uvedené doklady nenachádzajú. Na základe uvedeného žalovaný uzavrel, že nie je preukázané, že so žalobcom nebol uzatvorený vedľajší pracovný pomer podľa ani dohody o pracovnej činnosti. Doplnil, že na základe príjmov na základe dohody o pracovnej činnosti s odkazom na vyhlášky č. o nemocenskom poistení boli poberatelia príjmov zúčastnení na dôchodkovom poistení iba vtedy, ak neboli poistení (zabezpečení) už z dôvodu inej pracovnej činnosti, nepoberali starobný dôchodok a ani invalidný dôchodok. Žalovaný vyhodnotil žalobcom označené príjmy za nepreukázané pre účely jeho účasti na dôchodkovom zabezpečení a na účely výpočtu starobného dôchodku, ktoré nebolo možné zahrnúť do vymeriavacieho základu pre výpočet starobného dôchodku.

5. Žalobca v správnej žalobe napadnuté rozhodnutie žalovaného pokladal za nezákonné. Tvrdil opakovane, že v odvolacom konaní predložil dôkazy o svojej pracovnej činnosti v uvedenom období, ktoré žalovaný ani správny orgán prvého stupňa nevzali do úvahy pri výpočte jeho dôchodku. Zo mzdových listín, ktoré získal od svojho zamestnávateľa, bolo zistené, že pre nárok na starobný dôchodok nebol zhodnotený vymeriavací základ za jeho vedľajšiu hospodársku činnosť za obdobie rokov 1983 až 1990. /Ten činil za rok 1983, 33.140,- Sk + 5.389,- Sk za vedľajšiu hospodársku činnosť/VHČ/, v roku 1984, 35.382 Sk a 4.502,- Sk za VHČ, v roku 1985 sumu 35.278,- Sk a 6.916,- Sk za VHČ, v roku 1986 sumu 30.814,- Sk a za 1.-8.mesiac 6.916,- Sk za VHČ, v roku 1986 mzdu 27.524,- Sk, za obdobie 9.-12. mesiacov 14.240,- Sk za VHČ, v roku 1988 sumu 53.015,- Sk a 5.088,- Sk za VHČ/. Poukázal na nedostatok obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý pri výpočte starobného dôchodku nevyhodnotil predložené mzdové listiny a čestné prehlásenia S.. S. I., N. X.. Q. J., P.. o skutočnostiach rozhodujúcich pre potvrdenie existencie poistného vzťahu a nereagoval na všetky odvolacie argumenty žalobcu, týkajúce sa jeho vedľajšej hospodárskej činnosti za roky 1983 až 1990. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na porušenie povinností žalovaného zistiť skutočný stav veci a na ten účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutie /§ 195 ods.1 a 2 zákona o sociálnom poistení/. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobca vykonával vedľajšie zamestnanie, ktoré by zakladalo účasť na dôchodkovom zabezpečení a preto nemožno zhodnotiť vymeriavacie základy na účely výpočtu starobného dôchodku. Poukázal na príjmy z vedľajších hospodárskych činností a mzdové listy potvrdené zamestnávateľom o príjmoch z VHČ v rokoch 1993 -1990. Tvrdil, že jeho zamestnávateľ T. B. C. J. nepredložil žiadne listiny, ktoré by nepotvrdili, že išlo o vedľajší pracovný pomer podľa alebo tzv. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa . K aplikácii ust. vyhlášky z. o nemocenskom poistení žalobca namietal, že rozhodnutie neobsahuje právne posúdenie spornej otázky prečo jeho príjmy za vedľajšiu hospodársku činnosť v rokoch 1980 - 1990 na T. B. C. J. nepatrili do vymeriavacieho základu pre výpočet starobného dôchodku žalobcu v celom rozsahu. Podľa žalobcu takýto príjem mu bol zohľadnený sociálnou poisťovňou v celkovom jeho

príjme za rok 1984. Mal za to, že v odvolacom konaní nebolo preukázané, že vedľajší pracovný pomer v rokoch 1983 až 1990 nebol s jeho zamestnávateľom uzatvorený. Žalobca poukázal na a mal za to, že žalovaný nevyhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

6. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Zopakoval argumenty z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a tvrdil, že žalobca sám k svojej žiadosti o starobný dôchodok neuviedol, že bol zamestnaný aj vo vedľajšom pracovnom pomere. Sociálna poisťovňa vychádzala zo zápočtových listov zamestnávateľa žalobcu. Žalovaný potvrdil, že žalobca až v odvolaní z 26. júna 2017, doručenom žalovanej 28. júna 2017, namietal, že pre určenie nároku na starobný dôchodok nebol zhodnotený vymeriavací základ za vedľajšiu hospodársku činnosť za roky 1980 až 1990 a predložil kópie mzdových listov z T. B. C. J. a uviedol výšku vymeriavacích základov za roky 1983 až 1990. Podľa žalobcu pre nárok na starobný dôchodok nebol zhodnotený vymeriavací základ za jeho vedľajšiu hospodársku činnosť za obdobie rokov 1983 až 1990. Z predložených skutočností od žalobcu nebolo zrejmé, či vedľajšia hospodárska činnosť žalobcu zakladala účasť na dôchodkovom zabezpečení. Z uvedeného dôvodu žalovaná doplnila dokazovanie a dňa 7. júla 2017 požiadala o predloženie skutočností, ktorými preukáže oprávnenosť jeho odvolacích námietok. T. B. J. na žiadosť sociálnej poisťovne zaslala oznámenie č. 18529/2017,542/2017DFBERG a reagovala na dotaz, či žalobca bol zamestnaný na vedľajší pracovný pomer uzatvorený podľa , alebo dohody o vykonaní práce podľa , tak, že oznámila, že v jeho archíve sa takéto doklady nenachádzajú. Žalovaný na základe uvedeného mal za nepreukázané, že vedľajší pracovný pomer žalobcu v rokoch 1983 až 1990 nebol so žalobcom uzatvorený a vymeriavacie základy za uvedené obdobie nie je možné zhodnotiť na účely výpočtu starobného dôchodku. Preto podľa neho suma starobného dôchodku, ktorá bola žalobcovi určená, zodpovedá preukázanému a zhodnotenému obdobiu dôchodkového poistenia.

7. Krajský súd v Košiciach o správnej žalobe žalobcu rozhodol 10. októbra 2018, č. k. - 37 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného z 23.10.2017 č. XXX XXX XXXX v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie z 25.5.2017 č. XXX XXX XXXX X a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa správneho súdu žalovaný vychádzal len z podkladov Sociálnej poisťovne, tzv. zápočtových listov, bez tohto, aby si splnil povinnosť zistiť skutočný stav veci a obstarať potrebné podklady pre svoje rozhodnutie, v zmysle § 195 ods.1 a 2 zákona o sociálnom poistení a tak dostatočne nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré v odvolacom konaní žalobca označil a predložil na podporu svojich tvrdení o existencii jeho príjmov za tzv. VHC. Z administratívneho spisu podľa neho vyplynulo, že za označené obdobie sa na mzdovej listine žalobcu nachádzajú v jednotlivých rokoch sumy, ktoré nie sú identifikované, hoci žalobca tvrdí, že ide o jeho príjmy patriace do dôchodkového poistenia za tzv. jeho vedľajšiu hospodársku činnosť, ktorú vykonával ako vysokoškolský učiteľ. Odkázal na obsah mzdových listín za označené obdobie v rokoch v rokoch 1983 až 1990, prehľad pracovnej činnosti za roky 1983-1990, aj tzv. vedľajšej hospodárskej činnosti a mzdové listiny získané od zamestnávateľa a predložené žalobcom ako i čestné prehlásenia S.. S. I., N. X.. Q. J., P.. o skutočnostiach rozhodujúcich pre potvrdenie existencie príjmov, ktoré žalobcovi neboli zohľadnené, do základu pre výpočet jeho nároku na starobný dôchodok. Správny súd uzavrel, že z tvrdení žalovaného vyplýva, že vychádzal zo záveru, že žalobca nebol zamestnaný na vedľajší pracovný pomer podľa , u zamestnávateľa T. B. J.. Žalovanému tento zamestnávateľ na jeho dotaz oznámil, že v jeho archíve sa doklady, že žalobca bol zamestnaný na vedľajší pracovný pomer podľa , alebo na základe dohody o vykonaní práce podľa , v rokoch 1983 až 1990 nenachádzajú. Podľa súdu žalovaný predčasne uzavrel, že príjmy nie je možné zhodnotiť na účely výpočtu jeho starobného dôchodku, lebo žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca označil vedľajšiu hospodársku činnosť, ktorú vykonával pre svojho zamestnávateľa až v odvolacom konaní a mal za to, že sporné príjmy nepatria do základu pre výpočet nároku na starobný dôchodok. Sporný príjem za vedľajšiu hospodársku činnosť sa týkal obdobia rokov 1983 až 1990.

8. Najvyšší súd SR v rozhodnutí , na základe kasačnej sťažnosti žalovaného zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach a poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. -40, ktorý uviedol, v súlade , nálezy US SR , , IV. ÚS, ), , ustanovenia a ukladajúce súdu povinnosť svoje rozhodnutie odôvodniť. Uložil súdu oboznámiť sa s obsahom žiadosti žalobcu o dôchodkovú dávku, spísanú dňa 24. apríla 2017, z obsahu ktorej je preukázateľne zistené,

že žiadateľ o dávku v prílohe č. 1 neuviedol skutočnosti, ktoré mali byť podkladom pre rozhodnutie o výške starobného dôchodku vypočuť žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu na súdnom pojednávaní k takto predloženým dôkazom a neoboznámil všetky podstatné dôkazy, najmä zápočtové listy vzťahujúce sa na žalobcu, vzhľadom na jeho námietky o nezohľadnení VHČ. Uviedol, že súčasťou hrubej mzdy bol základný plat a „VHC" za jednotlivé kalendárne mesiace, napríklad v máji 1983 VHC v sume 900 Kčs, v novembri 1983 v sume VHC 650 Kčs, v decembri 1988 VHC v sume 5088 Kčs, atď. Bez doplneného dokazovania je predčasné konštatovanie o nepreskúmateľnosti rozhodnutí správneho orgánu. Najvyšší súd SR konštatoval, že odmena z vedľajšej hospodárskej činnosti v súčte so základným platom tvorila hrubú mzdu za jednotlivé kalendárne mesiace a korešponduje s vymeriavacím základom uvedeným v evidenčných listoch dôchodkového poistenia, ktoré vyhotovila T. B. C. J.. V súvislosti s čestným vyhlásením dvoch svedkov ohľadom príjmu z vedľajšej hospodárskej činnosti u zamestnávateľa T. B. J., uložil posúdiť či čestné vyhlásenia pripustí alebo nie a uviedol, že čestné vyhlásenie je právny inštitút, ktorý nie je dôkazom, ale nahradzuje dôkaz. Nejde o priame nahradenie dôkazu s účinkami ex lege, ale až na základe správnej úvahy, ktorý môže čestné vyhlásenie pripustiť (rozhodnúť o jej pripustení) rozsudok najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.10.2016. Konštatoval, že úlohou krajského súdu bude posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postup žalovaného vo svetle najvyšším súdom konštatovaných záverov a opätovne rozhodnúť.

9. Vo vyjadrení z 24. 7. 2019 žalobca uviedol, že porovnaním súm osobných vymeriavacích základov uvedených v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktoré tvorilo prílohu rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X z 25.5.2017, preskúmanie ktorého je predmetom správnej žaloby a mzdových listov žalobcu potvrdených jeho zamestnávateľom za roky 1983 až 1990 predložených žalobcom v prílohe podania z 31.7.2017, žalobca zistil, že do vymeriavacieho základu pre výpočet starobného dôchodku žalobcu neboli preukázateľne zahrnuté všetky jeho príjmy z vedľajšej hospodárskej činnosti dosiahnuté u tohto zamestnávateľa a to najmenej v rokoch 1985, 1986 a 1988. Za všetky roky rozhodujúce pre výpočet starobného dôchodku žalobcu boli súčasťou hrubej mzdy, ktorá bola prevzatá do osobného listu dôchodkového poistenia ako osobný vymeriavací základ, okrem základného platu žalobcu a ďalších zložiek mzdy aj jeho príjmy z vedľajšej hospodárskej činnosti. K jednotlivým rokom uvádza nasledovné:

- rok 1983 sa nezahŕňa, rozhodujúcim obdobím pre výpočet dôchodku žalobcu boli roky 1984 až 2016,

- mzdové listy žalobcu za rok 1987 nemá jeho zamestnávateľ k dispozícii,

- podľa mzdového listu žalobca v r. 1989 príjmy z VHČ nepoberal.

- iba r. 1984 suma hrubej mzdy a osobného vymeriavacieho základu žalobcu 35.382 korún predstavovala súčet jeho základného platu (26.950 korún), náhrady mzdy (0 korún) odmeny (4.502 korún) a príjmov z VHČ (3.930 korún).

- v r. 1985 však osobný vymeriavací základ žalobcu 35.278 korún predstavoval iba súčet jeho základného platu (33.952 korún), náhrady mzdy (926 korún), odmeny (400 korún), avšak bez pripočítania príjmov žalobcu z VHČ, ktoré predstavovali sumu 6.916 korún. Suma hrubej mzdy a osobného vymeriavacieho základu žalobcu, ktorá mala byť zahrnutá do základu pre výpočet starobného dôchodku žalobcu, mala byť najmenej 42.194 korún.

- mzdové listy žalobcu za r. 1986 sú dva, jeden za obdobie od januára do augusta 1986 a druhý od septembra do decembra 1986, osobný vymeriavací základ žalobcu uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia však predstavoval iba 37.172 korún. Za celý rok 1986 súčet základného platu žalobcu (36.100 korún), náhrady mzdy (72 korún), odmeny (700 korún) a príjmov žalobcu z VHČ (21.166 korún), predstavoval najmenej sumu 58.038 korún.

- v r. 1988 osobný vymeriavací základ žalobcu uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia predstavoval iba 47.927 korún. Súčet základného platu žalobcu (39.586 korún), náhrady mzdy (5.251 korún), odmeny (1.815 korún) a príjmov z VHČ (5.088 korún), predstavoval najmenej sumu 51.740 korún.

10. Správny súd podľa pokynov Najvyššieho súdu SR na nariadenom pojednávaní oboznámil obsah žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku 24.4.2017, ktorou uplatnil nárok na priznanie starobného dôchodku od 31.1.2017, obsah mzdových listín za označené obdobie v rokoch v rokoch 1983 až 1990, prehľad pracovnej činnosti za roky 1983-1990, aj tzv. vedľajšej hospodárskej činnosti a mzdové listiny predložené žalobcom, čestné prehlásenia S.. S. I., N. X.. Q. J., P.. o skutočnostiach rozhodujúcich pre potvrdenie existencie poistného vzťahu, oboznámil obsah správnej žaloby a jej dôvody posúdil neformálne podľa a nasl. , oboznámil napadnuté rozhodnutie žalovaného z 23. 10. 2017, obsah rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25.5.2017,

vyjadrenia k správnej žalobe z 18.1.2018, žalobcovho vyjadrenia z 13.3.2018 a po takomto priebehu pojednávania dňa 14. 8. 2019 vo veci rozhodol rešpektujúc právny názor kasačného súdu.

11. Podľa ) písm. b) rozhoduje sudca správneho kolégia o.i. v správnych žalobách v sociálnych veciach.

Podľa (2) , veta prvá správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

Podľa (1) rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.(2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.

Podľa ods. (1) písm. a/ sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.(3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa v znení nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku.

Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení 31. decembra 2017 obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.

Podľa § 61 zákona o sociálnom poistení osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.

Podľa § 172 zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

Podľa § 184 zákona o sociálnom poistení dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.

Podľa § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení „Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie."

V zmysle § 195 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení „Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti."

Podľa § 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení „Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania."

Podľa § 196 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení „Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne."

Z ustanovenia § 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že ,,Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Podľa § 290 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa (1)zák. č z / ak vykonáva pracovník za trvania pracovného pomeru, v ktorom je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas ( <https: //www. slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/65/>), výnimočne práce aj v ďalšom pracovnom pomere, ide o hlavný a vedľajší pracovný pomer. Vedľajší pracovný pomer možno dojednať iba na kratší než určený týždenný pracovný čas.

Podľa (1) zákona o vysokých školách z, Vysoké školy vo svojej výchovno- vzdelávacej a vedeckej, odbornej, výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti spolupracujú s orgánmi a organizáciami ( <https: //www.slov-lex.sk /pravne-predpisy/SK/ZZ/1980/39/19800901. html>), pomáhajú spoločenskej praxi využívať výsledky svojej vedeckej, odbornej, výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti, podľa svojich možností vykonávajú pre socialistické organizácie niektoré práce a zúčastňujú sa na budovaní spoločných výskumných ústavov a pracovísk.6) <https: //www. slov-lex. sk / pravne-predpisy/SK/ZZ/1980/39/19800901. html>

Podľa vyhlášky č.z. Ministerstva školstva a kultúry, Ministerstva financií a hlavného arbitra Československej socialistickej republiky z 8. júna 1966 o vedľajšej hospodárskej činnosti na niektorých školách poskytujúcich stredné a vyššie vzdelanie a v niektorých iných školských zariadeniach bolo odmeňovanie upravené :(1)Výška odmeny za práce vykonávané učiteľmi a ostatnými pracovníkmi školy vo vedľajšej činnosti sa určuje podľa mzdových predpisov pre práce toho istého druhu v organizáciách, ktoré takéto práce vykonávajú. (2) Výška odmeny za prieskumné a projektové práce a za konzultácie a expertízy k týmto prácam sa určí násobkom jednej dvojstotiny základného mesačného platu, ktorý by učiteľovi alebo pracovníkovi školy patril za práce toho istého obsahu v štátnom alebo krajskom projektovom ústave, ktorý je príslušný vykonávať také práce, alebo v organizácii, ktorá práce objednala, a počtom skutočne odpracovaných hodín.

12. Žalobca osobne uviedol vo výpovedi pred správnym súdom, že pri podávaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku v sociálnej poisťovni podpísal súčet svojich príjmov rozhodných pre výpočet dôchodku. Až z doručeného rozhodnutia mu vyplynulo, že príjmy z hospodárskej činnosti za roky 1983 až 1990 neboli započítané do celkových príjmov a základu pre výpočet. Poznamenal, že rok 1984 suma 3.930 Eur za VHČ bola započítaná do jeho príjmov aj v evidenčnom liste sociálneho poistenia. Žalobca pôsobil 43 rokov vo vysokom školstve, nezmenil zamestnávateľa a pokladal svoje príjmy, referované v sociálnej poisťovni za správne. Uviedol :„Chcem poukázať na to, že počas tohto obdobia zamestnanca učitelia na vysokých školách vykonávali vedľajšiu hospodársku činnosť aj z dôvodu nízkych príjmov v školstve. “. Pretože to neboli zanedbateľné sumy za roky 1985, 1986, 1987 a 1988, z nich bola odvedená daň a ak zamestnávateľ príjmy nezapočítal do evidenčného listu dôchodkového poistenia, bola ovplyvnená výška starobného dôchodku.

13. Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní priamo do nahrávacieho zariadenia uviedol: „ obsah evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia bol priamo vyvrátený mzdovými listami. Tieto mzdové listy získal žalobca až v lete 2017 a preto nemohol skôr namietať voči obsahu, keďže mu nebol známy obsah mzdových listov. Má ich od svojho zamestnávateľa od T. B.. Mzdové listy má k dispozícii aj sociálna poisťovňa, boli predložené sociálnej poisťovni v odvolacom konaní. Pokiaľ ide o obsah listu z 25.8.2017, tento je vyvrátený listom z 12.3.2018. Podľa nášho názoru zamestnávateľ nepotvrdil ani to, či vedľajšia hospodárska činnosť bola vykonávaná na základe dohôd o pracovnej činnosti alebo

či išlo o vedľajší pracovný pomer. Ani jedna z týchto skutočností nie je preukázaná. Preto je možné za týchto okolností pripustiť aj dôkaz čestnými prehláseniami, ktoré sme predložili. Z týchto čestných prehlásení vyplýva a tak isto aj z výpovede žalobcu na dnešnom pojednávaní vyplýva, že z tejto vedľajšej hospodárskej činnosti boli odvádzané platby na dôchodkové poistenie a to vyvracia argumentáciu druhostupňového správneho orgánu v ich rozhodnutí a tak isto opätovne poukazujem na to, že ust. vyhlášky z na posudzovaný právny vzťah nedopadá.

Vedľajšia hospodárska činnosť, od rokov 1984 až 1990 bola upravená v o vysokých školách a vyhlášky My máme za to, že z týchto právnych predpisov vyplýva, že išlo o taký druh pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého sa platili a odvádzali odvody. Máme za to, že bolo potrebné tieto príjmy z vedľajšej hospodárskej činnosti zahrnúť do základu pre výpočet starobného dôchodku žalobcu.

Navrhujem, aby súd pripustil ako dôkazy dve čestné prehlásenia, oboznámil s nimi, tak isto aby sa oboznámil aj s obsahom listu T. B. z 12.3.2018.

Pokladám za absurdné to, že v 1984 roku je uvedený príjem z VHČ v mzdových listoch a je započítaný do hrubej mzdy a v roku 1985 až 1988 nie. Pritom sa nezmenila právna úprava, právny základ a vedľajšia hospodársku činnosť z roku 1984, na rozdiel rokov bola zahnutá do výpočtu pre starobný dôchodok. Bolo v prvom rade povinnosťou správneho orgánu odôvodniť prečo sa nemá táto činnosť zahrnúť, s odkazom na príslušné právne predpisy. Rozhodnutie neobsahuje ani skutkové dôvody, ktoré by odôvodňovali tento postup sociálnej poisťovne, preto rozhodnutie je nepreskúmateľné a žalobca ho žiada zrušiť.“.

„V roku 1984 suma hrubej mzdy osobného vymeriavacieho základu žalobcu 35.382,- Sk predstavovala súčet jeho základného platu 26.950,- Sk, odmenu 4.502,- Sk a VHČ 3.930,- Sk. Čiže evidentne do tej sumy, ktorú aj sociálna poisťovňa akceptovala v roku 1984 za základ výpočtu starobného dôchodku, bola zahrnutá aj VHČ 3.930,- Sk.

V roku 1985 osobný vymeriavací základ žalobcu bol 35.278,- Sk, avšak tu bol pripočítaný iba základný plat 33.952,- Sk, ďalej náhrada mzdy 926,- Sk, odmena 400 Sk a VHČ 6.916,- Sk. tam už zarátaná nebola.

V roku 1986 sú dva mzdové listy žalobcu. Jeden je za obdobie od januára do augusta 1986 a druhý od septembra do decembra 1986. V tomto prípade osobný vymeriavací základ uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia predstavoval iba 37.172,- Sk, pričom za celý rok 1986 súčet základného platu žalobcu tvoril 36.100,- Sk, náhrada mzdy 72,- Sk a odmenu 700,- Sk , v roku 1986 nebola zarátaná VHČ, ani ďalšie zložky mzdy.

Za rok 1987 nemáme mzdové listy k dispozícii, ale bola zarátaná suma 42.073,- Sk a nebola zarátaná vedľajšia hospodárska činnosť.

V roku 1988 do sumy 47.927, patril základný plat 39.586,- Sk, náhrada mzdy bola 5.251,- Sk, odmenami 1.815,- Sk a príjmy z VHČ 5.088,- Sk neboli zarátané.

Pokiaľ by sa zarátali všetky tieto zložky, tak by mal súčet predstavovať 51.740,- Sk a nie len 47.927,- Sk.

Pokiaľ by sme chceli pátrať po tom vlastne čo bola vedľajšia hospodárska činnosť, tak podľa nášho názoru v tom čase, to znamená od rokov 1984 až 1990, bola rozhodujúca právna úprava, konkrétne zákona o vysokých školách z., a tak isto vyhláška z.. My máme za to, že z týchto právnych predpisov vyplýva, že išlo o taký druh pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého sa neplatili a odvádzali odvody, a teda už bez ohľadu na to, či tu zástupkyňa žalovaného vysvetľuje prečo tak postupovali alebo nepostupovali. Máme za to, že bolo potrebné tieto príjmy z vedľajšej hospodárskej činnosti zahrnúť do základu pre výpočet starobného dôchodku žalobcu.

Navrhujeme aby sa súd oboznámil s nimi, tak isto aby sa oboznámil aj s obsahom listu T. B. z 12.3.2018 a pokiaľ stále je táto skutočnosť sporná, aj keď podľa nášho názoru je absurdné, že v 1984 roku je uvedený príjem z VHČ v mzdových listoch započítaný do hrubej mzdy a v roku 1985 nie je. Pritom sa nezmenila právna úprava, nezmenil sa žiaden právny základ a vedľajšiu hospodársku činnosť, ktorú

vykonával žalobca v roku 1984, tak na základe tých istých skutočností ju vykonával aj v rokoch 1985 až 1987, 1988 a aj v iných rokoch a preto podľa nášho názoru argumentácia, že by príjmy nemali byť zahnuté do výpočtu pre starobný dôchodok, jednoducho neobstojí.

Máme za to, že bolo v prvom rade povinnosťou správneho orgánu odôvodniť, keď bol toho názoru, že sa nemá táto činnosť zahrnúť, príslušnými právnymi predpismi a žiaden príslušný právny predpis, ktorý by dopadal na tento právny vzťah nie je citovaný v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia a tak isto podľa nášho názoru tam nie sú uvedené ani skutkové dôvody, ktoré by odôvodňovali tento postup sociálnej poisťovne a my stále máme za to, že to rozhodnutie je nepreskúmateľné a sú tu dôvody na jeho zrušenie“.

14. Súd oboznámil z administratívneho spisu evidenčné listy dôchodkového poistenia žalobcu za rozhodné obdobie rokov 1983 a 1990 a konštatuje: v roku 1984 je uvedený zárobok 35.382,- Sk. v roku 1985 je uvedený zárobok 35.278,- Sk. v roku 1986 je uvedený zárobok 37.172,- Sk, v roku 1987 je uvedený zárobok 42.073,- Sk, v roku 1988 je uvedený zárobok 47.927,- Sk, v roku 1989 je uvedený zárobok 50.723,- Sk v roku 1990 je uvedený zárobok 46.795,- Sk.

15. Žalovaný uviedol, že mal pred vydaním rozhodnutia k dispozícii osobné evidenčné listy dôchodkového poistenia žalobcu i za obdobie rokov 1983 a 1990. Žalovaný konštatoval, že sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o výpočte starobného dôchodku vychádzala z tých podkladov, ktoré v rámci evidenčných listov poskytujú zamestnávatelia. V rokoch 2004 až 2006 Sociálna poisťovňa (alebo 2007), vyhotovovala tzv. individuálne účty dôchodkového poistenia. Na týchto boli zárobky a skutočnosti, ktoré sociálna poisťovňa využíva pre účely dôchodkového poistenia a budúceho výpočtu dôchodkov. Žalobca mal možnosť zistiť, či sú jeho zárobky uvedené správne na jeho evidenčných listoch, výpisy z individuálneho účtu sa vykonávali na základe dokladov, ktoré mala v evidencii sociálna poisťovňa. Vykonávanie dôkazov prostredníctvom čestných vyhlásení pripustil, ale pokladal za diskutabilné, či svedkovia majú prehľad o obsahu alebo základe činnosti z hľadiska právnej formy podľa ustanovení , pre hodnotené závery.

16. Súd z obsahu administratívneho spisu oboznámil podanie žalobcu doručené sociálnej poisťovni 3.8.2017, obsahom ktorého sú mzdové listy za roky 1983- 1990, pričom v sprievodnom liste za toto obdobie do roku 1990 v jednotlivých rokoch upravuje výšku mzdy a sumu vedľajšej hospodárskej činnosti takto: za rok 1983 sumu 33.140,- Sk + 5.389,- Sk vedľajšiu hospodársku činnosť/VHČ/, za rok 1984 sumu 35.382 Sk a 4.502,- Sk za VHČ, za rok 1985 sumu 35.278,- Sk a 6.916,- Sk VHČ, za rok 1986 sumu 30.814,- Sk za 1.-8.mesiac 6.916,- Sk VHČ, za rok 1986 mzdu 27.524,- Sk, za obdobie 9.-12. mesiacov 14.250,- Sk VHČ, za rok 1988 sumu 53.015,- Sk a 5.088,- Sk VHČ/.

17. Žalobca po oboznámení na pojednávaní, ako je hore uvedené, konštatoval, že v rokoch 1985, 1986 a 1987 vykonával žalobca pre svojho zamestnávateľa hospodársku činnosť, ktorá nebola zahrnutá do základu pre výpočet dôchodkového poistenia. Aj vzhľadom na § 68 vyhl. č. 165/1979, podľa žalobcu tieto príjmy mali byť zahrnuté sociálnou poisťovňou do výpočtu dôchodku s odkazom na vyhlášku, aj pokiaľ by z tejto vedľajšej hospodárskej činnosti neboli odvody uskutočnené. Či je potrebné považovať tieto príjmy za také, žalovaný nevyhodnotil, rovnako, že žalobca splnil podmienku ich započítania.

18. Žalovaný na súdnom pojednávaní uviedol, že rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku vychádzalo zo žiadosti žalobcu, ktorú podpisoval a deklaroval, že bol zamestnancom T. B.. Sociálna poisťovňa nemala vedomosti o existencii akéhokoľvek vedľajšieho pracovného pomeru alebo dohody, keďže nevyplýval tento príjem z evidenčných listov a žalobca neoznačil existenciu takéhoto vedľajšieho pracovného pomeru. Žalovaný zopakoval, že zistil od zamestnávateľa T. B. C. J. z odpovede z 25.8.2017, že v rokoch 1983 až 1990 nebol žalobca zamestnaný na vedľajší pracovný pomer podľa a dohody o vykonaní práce podľa sa v jeho archíve nenachádzali a napokon podľa vtedy platnej právnej úpravy by príjmy z nich neboli rozhodné pre výpočet starobného dôchodku, lebo sa z nich neodvádzalo do fondu dôchodkového poistenia. Žalovaný uviedol, že v rokoch 2004 až 2006 (alebo 2007), sa vyhotovovali tzv. individuálne účty dôchodkového poistenia, ktoré všetci

klienti dostali. Na individuálnych účtoch poistencov boli uvedené všetky zárobky a všetky skutočnosti, ktoré sociálna poisťovňa využíva pre účely dôchodkového poistenia, alebo pre účely budúceho výpočtu dôchodku o klientoch vedie. Ak takéto oznámenie dostal žalobca, tak mal možnosť zistiť, keď ich kontroloval, či sú zárobky uvedené správne na tých evidenčných listoch. Výpisy z individuálneho účtu sa vykonávali na základe tých dokladov, ktoré mala v evidencii naskenované sociálna poisťovňa.

19. Správny súd po takto vykonanom dokazovaní pripustil ako dôkaz aj čestné prehlásenia osôb profesorky S.. S. I. a X.. Q. J.Á.O.,P.., ktorí boli zamestnancami T. B. C. J.X. v rokoch 1983 až 1990. Súd oboznámil prečítaním podania, doručené súdu 13.3.2018, súčasťou ktorého je čestné prehlásenie osôb profesorky S.. S. I. s obsahom, že ako zamestnankyňa T. B. C. J. v rokoch 1983 až 1990 okrem hlavného pracovného pomeru vykonávala aj tzv. vedľajšiu hospodársku činnosť ako vedľajší pracovný pomer. Spolu s ňou mal túto činnosť vykonávať aj žalobca. Tieto príjmy mali byť zahrnuté, podľa textu čestného prehlásenia, do základného tarifného platu, riadne zdaneného najvyššou daňovou a odvodovo zaťažené. /z č.l.18 súdneho spisu 6Sa/33/2017/.

20. Správny súd oboznámil čestné prehlásenie N.. X.. Q. J.Á.O., P.., ktorý bol zamestnancom T. B. C. J. v rokoch 1983 až 1990, ktorý okrem hlavného pracovného pomeru vykonával vedľajšiu hospodársku činnosť ako vedľajší pracovný pomer spolu so žalobcom. Podľa jeho čestného prehlásenia z príjmu boli vykonávané riadne daňové a odvodové povinnosti. Spolu s ním túto vedľajšiu hospodársku činnosť mal vykonávať aj žalobca. Príjmy boli zahrnuté podľa textu čestného prehlásenia do základného tarifného platu, ktorý bol riadne zdanený.

21. Po vykonanom oboznámení obsahu spisu súd konštatuje, že v súdnom preskúmavacom konaní postupujúc neformálne hodnotí všetky dôkazy, berie na vedomie existenciu evidenčných listov dôchodkového poistenia, ktoré oboznámil za roky 1983 až 1990, obsah mzdových listov, ktoré má k dispozícii žalovaný aj zamestnávateľ žalobcu, ktorý 25.8.2017 oznámil, že žalobca nemal s ním založený vedľajší pracovný pomer za obdobie rokov 1983 až 1990. Žalovaný, aj keď mal k dispozícii dôkazy popísané v bode 19 a 20 tohto odôvodnenia, teda čestné prehlásenia, tieto nevzal na zreteľ pri tvorbe skutkových záverov ani ich nevyhodnotil.

22. Správny súd pripomína, že konanie o priznaní starobného dôchodku žalobcovi sa začalo podľa § 184 zákona o sociálnom poistení na základe písomnej žiadosti žalobcu, ktorý si uplatnil svoj nárok na jeho priznanie a vyplácanie starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa pred vydaním rozhodnutia mala za to, že presne a úplne zistila skutočný stav veci, ak mala k dispozícii žiadosť žalobcu a podklady v podobe zápočtových listov dôchodkového poistenia a na tento účel si už neobstarávala iné podklady pre svoje rozhodnutie.

23. Správny súd považuje za potrebné na tomto mieste zopakovať, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že vzal do úvahy dôkazy, ktoré boli k dispozícii pre účely odvolacieho konania a dokazovanie doplnil. Generálny riaditeľ rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne, oboznámený s obsahom odvolacieho spisu, vrátane čestných prehlásení i mzdových listov predložených žalobcom. Uvedené žalobcom označené dôkazy však nevzal do úvahy, lebo správu od zamestnávateľa žalobcu vyhodnotil ako preukazujúcu, že žalobca nemal iné, pre výpočet starobného dôchodku relevantné príjmy, okrem už započítaných v evidenčnom liste dôchodkového poistenia. Vychádzal z praxe sociálnej poisťovne, ktorá hodnotí pre účely výpočtu starobného dôchodku zápočtové listy dôchodkového poistenia. Žalovaný uzavrel, že dokazovanie doplnil, ale nebolo preukázané, že žalobca u zamestnávateľa pracoval vo vedľajšom pracovnom pomere, alebo dohode o pracovnej činnosti.

24. Pri posudzovaní dostatočného zistenia skutkového stavu i právneho hodnotenia správny súd odkazuje na zistenia správneho súdu nižšie uvedené. Záver správneho súdu o otázke dostatočného zistenia skutkového stavu žalovaným v odvolacom konaní je založený na nespornom fakte, že žalobca poberal v spornom období príjmy aj z tzv. VHČ. Kasačný súd v zrušujúcom uznesení vo veci uviedol, že v niektorom období príjmy žalobcu v evidenčnom liste žalobcu obsahujú v hrubej mzde aj príjmy z VHČ. Sporným je či vychádzajúc zo mzdových listín a z osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu, príjmy z VHČ boli započítané do základu pre výpočet starobného dôchodku, ak žalovaný tvrdil, že príjmy z VHČ nie sú spôsobilé byť základom pre výpočet starobného dôchodku žalobcu. Označil ich za príjmy iné ako na základe vedľajšieho pracovného pomeru, podľa , lebo ten „údajne“ nebol

uzavretý a uviedol, že nie sú príjmami ani z dohôd o pracovnej činnosti, lebo podľa zamestnávateľa žalobcu nie sú v archíve a nie sú relevantné.

25. V prejednávanej veci ide o priznanie starobného dôchodku osobe, ktorá pracovala celý pracovný život u jediného zamestnávateľa, ktorým bola T. B. C. J.. Žalobca pracoval ako vysokoškolský učiteľ. Po vydaní prvostupňového rozhodnutia podal včas riadne odvolanie s poukazom na to, že z prílohy rozhodnutia dávajúceho prehľad o jeho zárobkoch a trvaní dôchodkového poistenia, zistil nezrovnalosti vo výške svojich príjmov od jediného zamestnávateľa a obstaral od neho a predložil mzdové listiny za trvania jeho zamestnaneckého vzťahu.

26. V roku 1984 bol zárobok žalobcu 35.382,- Sk, v roku 1985 bol 35.278,- Sk, v roku 1986 bol 37.172,- Sk, v roku 1987 bol 42.073,- Sk, v roku 1988 bol 47.927,- Sk, v roku 1989 je uvedený zárobok 50.723,- Sk, v roku 1990 bol uvedený zárobok 46.795,- Sk. Za toto obdobie do roku 1990 v jednotlivých rokoch predstavovala mzda a suma vedľajšej hospodárskej činnosti dve kategórie: za rok 1983 mzda 33.140,- Sk + 5.389,- Sk vedľajšiu hospodárska činnosť/VHČ/, za rok 1984 mzda 35.382 Sk + 4.502,- Sk za VHČ, za rok 1985 mzda 35.278,- Sk + 6.916,- Sk VHČ, za rok 1986 mzda 30.814,- Sk za 1.-8.mesiac + 6.916,- Sk VHČ, za rok 1986 mzda 27.524,- Sk za obdobie 9.-12. mesiacov + 14.250,- Sk VHČ, za rok 1988 mzda 53.015,- Sk + 5.088,- Sk VHČ/.

27. Správny súd s odkazom na príslušnú právnu úpravu poukazuje na ust. § 290 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Vzhľadom na tkz. „dobovú zmenu právnej úpravy“ u osoby - žiadateľa o starobný dôchodok je zrejmé, že odôvodneniu žalovaného mohol rozumieť len tak, že jeho príjmy z VHČ nie sú podkladom pre rozhodnutie o starobnom dôchodku, vzhľadom na už uvedené. Žalovaný, ktorý doplnil dokazovanie vyvodil z neho záver odlišný, ako naznačuje kasačný súd v bode 9 tohto odôvodnenia. / t.j. príjmy žalobcu z VHJ v boli v niektorých obdobiach započítané do tkz. hrubej mzdy žalobcu a evidenčné listy dôchodkového poistenia majú obsahovať tkz. čistú mzdu/. Takáto argumentácia nebola prebratá ani účastníkmi konania ani správnym súdom. Sporným v texte rozhodnutia žalovaného je tvrdenie, že VHČ nebola založená na základe, ktorý predpokladá jej započítanie po príjmov rozhodných pre účely dôchodkového poistenia, hoci sa vyskytuje ako číselný údaj na mzdových listoch žalobcu. Žalovaný však do zápočtu v r 1984 VHČ žalobcu zahrnul.

28. Súd odkazujúc na právnu úpravu nižšie uvedenú konštatuje, že podľa ust. (1)zák. č z // platného a účinného v spornom období, ak pracovník vykonával za trvania pracovného pomeru, v ktorom je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas výnimočne práce aj v ďalšom pracovnom pomere, ide o hlavný a vedľajší pracovný pomer. Vedľajší pracovný pomer možno dojednať iba na kratší než určený týždenný pracovný čas. Pôsobenie učiteľov vysokých škôl v poukazovanej činnosti je založené na (1) z, podľa ktorého vysoké školy vo svojej výchovno-vzdelávacej a vedeckej, odbornej, výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti spolupracujú s orgánmi a organizáciami, pomáhajú spoločenskej praxi využívať výsledky svojej vedeckej, odbornej, výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti, podľa svojich možností vykonávajú pre socialistické organizácie niektoré práce a zúčastňujú sa na budovaní spoločných výskumných ústavov a pracovísk. Hodnotenie pôsobenia vysokoškolských učiteľov upravovalo ust. vyhlášky č. z. Ministerstva školstva a kultúry, Ministerstva financií a hlavného arbitra Československej socialistickej republiky z 8. júna 1966 o vedľajšej hospodárskej činnosti na niektorých školách poskytujúcich stredné a vyššie vzdelanie a v niektorých iných školských zariadeniach. Toto odmeňovanie bolo upravené takto :(1)Výška odmeny za práce vykonávané učiteľmi a ostatnými pracovníkmi školy vo vedľajšej činnosti sa určuje podľa mzdových predpisov pre práce toho istého druhu v organizáciách, ktoré takéto práce vykonávajú. (2) Výška odmeny za prieskumné a projektové práce a za konzultácie a expertízy k týmto prácam sa určí násobkom jednej dvojstotiny základného mesačného platu, ktorý by učiteľovi alebo pracovníkovi školy patril za práce toho istého obsahu v štátnom alebo krajskom projektovom ústave, ktorý je príslušný vykonávať také práce, alebo v organizácii, ktorá práce objednala, a počtom skutočne odpracovaných hodín.

29.V zmysle uvedenej právnej úpravy činnosti žalobcu sú označené platnou, tam uvedenou terminológiou, ktorá chýbala v rozhodnutí žalovaného, aby poskytla vysvetlenie o samotnej VHČ a príjmoch žalobcu z nej z dopadmi jasnými na výšku jeho nároku.

30. správnu žalobu vo veciach sociálnych považuje za neformálne konanie, zmyslom ktorého je preskúmať zákonnosť rozhodnutí o priznaní sociálnych dávok. Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia, štátom poverená v jeho mene vykonávaním sociálneho poistenia. Koná v intenciách platnej právnej úpravy, predovšetkým podľa Z.z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

31. V konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach správny súd preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorej súčasťou je dodržiavanie tak procesných ako i hmotnoprávnych ustanovení právnych predpisov, ktoré sa na posudzovanú vec vzťahujú. Správny súd tiež v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach nemá nahrádzať ani pri plnej jurisdikcii právnymi predpismi upravenú sféru administratívneho konania orgánov verejnej správy. Aj Ústavný súd SR vo svojej judikatúre viac krát konštatoval, že úlohou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania pred orgánmi verejne správy a nemá nahrádzať ich činnosť.

32. Správny súd vyhodnotil napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách ust. a nasl. , ako nepreskúmateľné. Konštatuje to aj po opätovnom oboznámení sa s jeho obsahom a vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu, t.j., že predložil dôkazy o svojej pracovnej činnosti a príjmoch, ktoré žalovaný ani správny orgán prvého stupňa nevzali do úvahy pri výpočte jeho dôchodku za obdobie rokov 1983 až 1990. /Ten činil za rok 1983 5.389,- Sk vedľajšiu hospodársku činnosť/ VHČ/, v roku 1984 za VHČ, v roku 6.916,- Sk VHČ, v roku 1986 za 1.-8.mesiac a 6.916,- Sk VHČ, za rok 1986 za obdobie 9.-12. 14.240,- Sk VHČ, v roku 1988 5.088,- Sk VHČ/. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na nedostatok obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý nevyhodnotil z predložených mzdových listín právne závery vysvetľujúce správnosť jeho postupu a záverov i správneho orgánu prvého stupňa, v zmysle platnej právnej úpravy vykonávania tejto VHČ. Je nepochybným, že žalobca VHČ vykonával a poberal príjmy. Aj v tomto období, i z hľadiska iného spoločenského zriadenia bolo vykonávanie odvodov z príjmov zamestnancov založené na právnej úprave. Zdaňovanie odmeňovania z vedľajšieho pracovného pomeru potvrdzovali žalobcom predložené čestné prehlásenia S.. S. I., N. X.. Q. J., P.., na ktoré žalovaný nereagoval. Podľa správneho súdu tak nereagoval na všetky odvolacie argumenty žalobcu týkajúce sa jeho vedľajšej hospodárskej činnosti za roky 1984 až 1990. S poukazom na povinnosti žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa „zistiť skutočný stav veci, a na ten účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutie“, / a zákona o sociálnom poistení/, nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že z vykonaného dokazovania, ako napokon gramaticky nesprávne uviedol, že „nevyplynulo“, že by žalobca nevykonával vedľajšie zamestnanie, ktoré by zakladalo účasť na dôchodkovom zabezpečení. Preto však žalovaný nemohol zhodnotiť vymeriavacie základy na účely výpočtu starobného dôchodku v neprospech žalobcu. T. B. C. J. nepredložila žiadne listiny, ktoré by potvrdili, že nešlo o vedľajší pracovný pomer podľa , bez ohľadu na jej tvrdenie o aplikácii ust. vyhlášky z. o nemocenskom poistení, lebo z a z vedľajšie činnosti učiteľov vysokých škôl predpokladali, ako je to uvedené v bode 29 tohto odôvodnenia.

33.Podľa správneho súdu tiež vzhľadom na už uvedené žalobca dôvodne namietal, že rozhodnutie neobsahuje právne posúdenie spornej otázky prečo existovali jeho príjmy za vedľajšiu hospodársku činnosť v rokoch 1980 - 1990 na T. B. C. J. a či patrili do vymeriavacieho základu pre výpočet starobného dôchodku žalobcu v celom rozsahu, ktorý by našiel odraz v jeho evidenčnom liste dôchodkového poistenia. Teda ak tam VHČ príjmy nepatrili, napriek mzdovým listinám nevysvetlil žalovaný, či boli / neboli/ zahrnuté do príjmov v evidenčných listoch dôchodkového poistenia. Podľa správneho súdu bolo preukázané, že v roku 1984 VHČ a mzda boli uvedené aj v evidenčných listoch dôchodkového poistenia žalobcu, a žalovaný v konaní nedbal na ust. V ostatných rokoch nevysvetlil žalovaný aké boli rozdiely oproti tomuto roku, ak v rokoch 1985,1986,1987,1988, 1989 VHČ vyhodnotil inak. Správny súd má za to, že žalovaný nevyhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

V zmysle § 195 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení „Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti."

Podľa § 196 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení „Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne." Z ustanovenia § 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že ,,Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Podľa § 290 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

34. Podľa názoru správneho súdu, to, že žalobca v žiadosti o starobný dôchodok neuviedol vedľajší príjem, nezbavuje žalovaného povinnosti riadne preskúmať odôvodnenie odvolacej námietky žalobcu, ktorá sa týkala určenia správnosti základu pre priznanie starobného dôchodku. Teda aj keď žalobca sporné prímy neuviedol vo svojej žiadosti, správny súd má zato, že v rámci platnosti koncentračnej zásady v správnom konaní i odvolací správny orgán mal povinnosť v rámci hodnotenia dôvodnosti odvolacích námietok posúdiť, či skutkový stav zistený prvostupňovým správnym orgánom bol správne zistený po doplnení a uzavretí do správnych skutkových záverov a následne správne právne posúdený.

35. Podľa názoru správneho súdu je rozhodnutie žalovaného z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu zmätočné v tom, že žalovaný uviedol, že mal za nepreukázané, že vedľajší pracovný pomer žalobcu v rokoch 1983 až 1990 nebol so žalobcom uzatvorený, preto vymeriavacie základy za uvedené obdobie nie je možné zhodnotiť na účely výpočtu starobného dôchodku. Nezodpovedá preukázanému a zhodnotenému obdobiu dôchodkového poistenia, ako súd vyššie uviedol, či evidenčné listy, ktoré bral do úvahy žalovaný /ne/obsahovali príjmy žalobcu z VHČ. Ak žalovaný akceptoval zohľadnenie len v bode 14 uvedených príjmov žalobcu, /okrem roku 1984/ nie je jasné, ak nezohľadnil jeho vedľajšiu hospodársku činnosť uvedenú v bode 16 o aké činnosti žalobcu išlo, ak sú prijmi z nej uvedené v mzdových listoch. Jeho závery sú nezrozumiteľné a jeho tvrdenia prevzaté od zamestnávateľa. Mzdové listiny, ako predložený dôkaz žalobcom, podporne i čestné prehlásenia už v čase rozhodovania žalovaného, od 3.8.2017 boli súčasťou administratívneho spisu a k dispozícii, ale v napadnutom rozhodnutí nie sú žalovaným hodnotené vôbec.

36. Správny súd poukazuje na povinnosť žalovaného v tejto súvislosti zistiť skutočný stav veci a na ten účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutie /§ 195 ods.1 a 2 zákona o sociálnom poistení/. Podľa § 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení „Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania." Podľa § 196 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení „Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne." Z ustanovenia Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že „Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Z ust. č. o sociálnom poistení v platnom znení spôsob hodnotenia dôkazov vyplýva z príkazu, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

37. Zákon priznáva sociálnej poisťovni oprávnenie revidovať svoju rozhodovaciu činnosť v dávkových veciach. Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov sa neformálnou žiadosťou žalobcu zaoberať v merite veci, postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v §§ 195 a nasl. zákona o sociálnom poistení, t.j. presne a úplne zistiť skutočný stav veci a na ten účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutie, a následne vo veci samej vydať rozhodnutie a v odôvodní sa vyporiadať so zásadnými námietkami a argumentáciou žiadateľa. Podľa správneho súdu fakt, že v istom období dala sociálna poisťovňa žalobcovi, ako i iným potencionálnym žiadateľom o starobný dôchodok možnosť konfrontovať výšku ich zárobkov a doby poistenia pre účely posúdenia ich správnosti, sociálnu poisťovňu nezbavuje povinnosti riadne a spoľahlivo zistiť skutočný stav veci pred vydaním rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku v jeho výške. Uvedené prezentované žalovaným, súvisí

podľa názoru správneho súdu so zmenou spoločenského zriadenia v deväťdesiatych rokov v Slovenskej republike a s tým súvisiacu zmenu štruktúry zamestnávateľov, zmenu právnych úprav práv a povinností týchto zamestnávateľov a zamestnancov a v neposlednom rade prenesením povinnosti vykonávania sociálneho poistenia na verejnoprávnu inštitúciu, ktorá bola zriadená zákonom, na Sociálnu poisťovňu.

38. Vysvetlenia uvedené vo vyjadrení žalovaného v bode 6 tohto odôvodnenia nenahrádzajú odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

39. Aj keď nie je čestné prehlásenie dôkazom má v kontexte ostatných dôkazov výpovednú hodnotu, o tvrdeniach a dáva súdu možnosť predpokladať i správnu úvahu žalovaného o dôkazoch, ktoré mu boli predložené, ktoré však primárne nevyhodnotil favorizujúc záver, že pôvod príjmov nie je preukázaný v zmysle, že podľa zamestnávateľa nepatril do kategórie zdaňovaných príjmov. Samotný o sociálnom poistení v platnom znení v ustanovení zákona č. o sociálnom poistení uvádza i dôkaz čestným prehlásením. Ide o dôkaz ako každý iný a navyše v tejto dôkaznej núdzi, ktorá by nemala ísť na ťarchu žalobcu sa Správny súd nestotožňuje so záverom žalovaného, že nemôže z nich vychádzať, ak existuje zamestnávateľom vyhotovený evidenčný list dôchodkového poistenia. Zdôrazňuje, že napriek argumentácii, že T. B. uviedla, že nemá v archíve k dispozícii žiadne listiny, týkajúce sa vedľajšej hospodárskej činnosti vykonávanej v roku 1983 až 1990, na základe ktorých by bolo možné určiť, že sa jednalo o vedľajší pracovný pomer podľa , žalobca mal príjmy z VHČ. Preto niet rozdielu medzi evidenčným listom, ktorý favorizuje žalovaný a spochybneným dôkazom mzdovými listinami, za ktoré žalobca nenesie zodpovednosť v otázke o nepreukázaní trvania vedľajšieho pracovného pomeru a dôvodnosťou čestných prehlásení poukazujúcim na opak. Tieto sú rovnocennými dôkazmi pre účely vybavenia jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku a neboli lege artis využité. Navyše v priebehu súdneho preskúmavacieho konania vyvstalo, že oboznámené mzdové listy ako aj evidenčné listy trvania dôchodkového poistenia žalobcu sú v súlade o výškou príjmu žalobcu uvádzanou zamestnávateľom v evidenčnom liste a v mzdových listinách za rok 1984. Otázka, či bola VHČ resp. činnosť žalobcu riadne zdaňovaná aj v iných rokoch pre dôchodkové účely, podľa vtedajšej právnej úpravy. Ide o zisťovaním skutkového stavu, ktorý presahuje možnosti správneho preskumavacieho konania.

40. Vo veci vedenej pod sp. zn. 6.10.2015 Ústavný súd SR uviedol, že správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti, ale poskytovať účinnú ochranu subjektívnym právam fyzických alebo právnických osôb. Konštatoval, že ústavný súd sám poskytuje len sekundárnu ochranu zákonnosti verejno--mocenských aktivít orgánov verejnej správy a uzavrel, že je úlohou predovšetkým správneho súdnictva chrániť právo na súdnu / inú/právnu ochranu tých, ktorých práva a oprávnené záujmy boli rozhodnutiami orgánov verejnej správy dotknuté.

41. Podľa názoru správneho súdu sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia, ktorá má k dispozícii objektívne dôkazy o trvaní zamestnaneckých vzťahov, o trvaní dôchodkového poistenia pre vznik nárokov poistencov a priznáva ich v súlade s jej povinnosťou zisťovať skutkový stav veci všetkými v zákone upravenými spôsobmi. Medzi tieto patrí aj hodnotenie listov dôchodkového poistenia a mzdových listov. Nerovnosť a zhoršené postavenie žalobcu vedie správny súd k záveru o povinnosti verejnoprávnej inštitúcie rozhodnutia a argumenty žalobcu dôsledne odôvodniť. Súd pokladá za náležité konštatovať, že správne súdnictvo nemá nahrádzať rozhodovanie správnych orgánov a verejnoprávnych inštitúcií, pretože správne súdnictvo poskytuje ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania pred orgánmi verejnej správy. Takýmto orgánom verejnej správy je aj sociálna poisťovňa. Odvolávanie sa na skutočnosť, že žalobca pri spisovaní žiadosti neoznačil vedľajší zamestnanecký vzťah, nemôže znamenať dôvod, pre ktorý nemôže uvedený argument zohľadniť.

42. V súlade s vyššie uvedeným správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa , nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý tiež pochybil, ak neposúdil čestné prehlásenia osôb uvedených v bode19 a 20 tohto odôvodnenia, čím podstatne porušil ustanovenia 195 až , ktoré mohli mať za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného vo veci podľa , a tak podľa , , zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostatočné na

riadne posúdenie veci, / a a a zák. o sociálnom poistení/. Skutkový stav, ktorý vzali tieto orgány za základ svojich rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu podľa , , lebo žalovaný nevyhodnotil, či mzdové listiny predložené žalobcom obsahujú príjmy, ktoré mohli /ne/ ovplyvniť základ pre výpočet jeho starobného dôchodku. Napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa tak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa .

43. Správny súd s poukazom na odôvodnenie tohto rozhodnutia zrušil napadnuté rozhodnutia oboch stupňov správnych orgánov / / a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. V novom konaní sú oba správne orgány povinné prihliadať na obsah tohto odôvodnenia a právny názor správneho súdu uvedený v tomto odôvodnení /. / a opätovne rozhodnúť.

44.O trovách konania rozhodol správny súd v zmysle a nasl. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úplne úspešný, priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

45. O výške jej náhrady rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktorým sa konanie končí, ktoré vydá vyšší súdny úradník / /.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.