Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csr/1/2018

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne: J. N., V.. X.XX.XXXX, P. X. Č.. P. XXXX/XA, XXX XX, L., právne zastúpenej JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01, Žilina, IČO: 42 350 026, proti žalovanému: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04, Bratislava, IČO: 36 432 105, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 15, 811 01, Bratislava - Staré mesto pod sp. zn. Y.-I. zo dňa 7.11.2018, sa zrušuje.

II. Žalobkyňa má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.11.2018 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tou skutočnosťou, že predmetný rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovského súd, hoci spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahovala zákonom stanovené náležitosti podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, alebo tam bol iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, v konaní nebol správne zistený skutkový stav, pretože rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil dôkazy. Rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, rozhodcovský rozsudok ju zaväzoval na plnenie, ktorého povahu považoval za objektívne nemožnú, právom nedovolenú, alebo odporujúcu dobrým mravom a výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ku skutkovým okolnostiam uviedla, že na základe návrhu na začatie rozhodcovského konania 31.7.2015 sa žalovaný domáhal na rozhodcovskom súde zaplatenia sumy vo výške 1.790,03 € s príslušenstvom na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.7.2011. Rozhodcovský súd uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku žalobe vyhovel a dňa 7.11.2018 vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý si žalobkyňa prevzala 21.11.2018. Podľa názoru žalobkyne rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od neprijateľnej zmluvnej podmienky a to rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 3 bod 5 zmluvy o úvere v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami. Zmluvná podmienka bola uvedená malým, ťažšie čitateľným písmom v spodnej časti zmluvy, nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 9.2.2016, ale aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a dala do pozornosti aj ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka v znení platnom do 1.1.2015. Tvrdila tiež, že zmluva o úvere neobsahovala zákonom

predpísané náležitosti podľa o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho by daný úver bol bezúročný a bez poplatkov. Dohodnutá úroková sadzba je v rozpore s dobrými mravmi, nie je správny údaj o RPMN a zmluva neobsahuje ani celkovú čiastku spojenú so zaplatením úveru. Podľa jej názoru veriteľovi patrí zmluvný úrok len do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a žalobkyňa zároveň uviedla, že rozhodcovský súd sa vôbec nevyjadril k žalobnej odpovedi a v rozhodcovskom rozsudku neboli zohľadnené platby, ktoré žalobkyňa realizovala v podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania, na dôkaz čoho žalobkyňa do spisu pripojila výpis z účtu.

3. K svojej žalobe žalobkyňa pripojila napadnutý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom v Bratislave, zmluvu o úvere Dostupná pôžička a obchodné podmienky pre úver Dostupná pôžička, výpisy zo svojho účtu v banke.

4. Žalovaná strana reagovala na žalobu vyjadrením svojej právnej zástupkyne z 28.6.2017, z ktorého obsahu ale vyplynulo, že napriek riadnemu označeniu strán sporu a spisovej značke konania obsahovo sa toto vyjadrenie viazalo úplne k inému rozhodcovskému rozsudku, úplne k inej úverovej zmluve a rozhodcovskej zmluve. V predmetnom vyjadrení sa opakovane spomínala úverová zmluva uzavretá v roku 2007 a z toho dôvodu argumentácia žalovanej strany v tomto podaní pre súd vo vzťahu k predmetu konania bola nepoužiteľná.

5. K predmetnému vyjadreniu sa vyjadrila svojou replikou žalobkyňa z 1.2.2019, kde žalobkyňa uviedla, že žalovaný neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybňovali podanie žaloby. Tvrdila, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je uvedená malým, ťažšie čitateľným písmom na spodnej časti zmluvy, nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. V tejto súvislosti poukázala aj na argumentáciu Krajského súdu v Trenčíne v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 9.2.2016, podľa ktorého za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré predkladal oprávnený, resp. jeho právny predchodca, povinnému na formulári, pričom nebola individuálne dojednávaná a jej obsah povinný aj ovplyvniť nemohol. Veriteľ mohol na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovi, resp. rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ tým stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojich vopred pripravených obchodných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmlúv. Na podporu uvedeného právneho záveru žalobkyňa dala do pozornosti aj ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka v znení, ktoré bolo platné do 1.1.2015 a bolo účinné od 1.1.2008, v zmysle ktorého sa za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

6. Žalovaný reagoval duplikou zo dňa 28.6.2017, kde sa s obsahom žaloby nestotožnil. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že obsahom zmluvy, nie všeobecných obchodných podmienok, okrem iného bol aj súhlas žalobcu s návrhom žalovaného, aby prípadné spory vzniknuté z tejto zmluvy boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní. V predmetnej zmluve o úvere v časti 3 v bode 5 bolo obsiahnuté, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vznikli z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10 druhej časti Všeobecných obchodných podmienok. Podľa predmetného článku Všeobecných obchodných podmienok banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb bankových produktov a/ alebo vykonávaní bankových obchodov vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy a to v nasledovnom znení:

a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania.

7. Žalobca potom citoval ust. a , účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere a ustanovenia tohto § v znení účinnom od 1.12.2009. Tiež poukázal

na ust. a o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia mal žalovaný za to, že rozhodcovská zmluva bola riadne a platne uzavretá a spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti. Pokiaľ žalobkyňa vo svojom návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku namietala okrem iného aj tú skutočnosť, že predmetná zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko je v nej uvedená nesprávna RPMN a úroková sadzba vo výške 24,50 % ročne, žalovaný síce tejto argumentácii nerozumel, ale priložil kalkulačku pre výpočet RPMN k úverovej zmluve (č.l. 61). Vzorec výpočtu RPMN do kalkulačky implementoval externý dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. V predmetnom výpočte je vidieť, že 59. splátka bola len vo výške 23,60 € a 60. splátka len vo výške 0 €. Žalobkyňa si pritom vynásobením určila celkovú výšku nákladov tak, že vynásobila počet mesačných splátok uvedených v úverovej zmluve x výška mesačnej splátky. Uvedený prepočet však nie je v žiadnom prípade správny. Žalobca však neprepočítaval celkovú výšku nákladov na základe skutočností vyplývajúcich zo zmluvy a zo zákona, pričom ak by tak bol býval spravil, bola by mu vyšla presná suma, nakoľko niekoľko posledných splátok je v nižšej suma, ako bola mesačná splátka úveru. S poukazom na ust. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov potom žalovaný poukázal na skutočnosť, že v prípade jeho predchodcu a žalobkyne šlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru s poukazom na ust. zákona o spotrebiteľských úveroch sa nezapočítavali poplatky za nepovinné poistenie úveru. To znamená, že získanie úveru nebolo podmienené uzavretím poistenia. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že celkové náklady na úver boli vo výške 3.445,60 €, pričom 59 splátok úveru bolo po 58 €, predposledná splátka úveru bola 23,60 € a posledná 0 €. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na priemerné výšky úrokovej sadzby 10,98 % ročne, tak žalovaný poukázal na skutočnosť, že do takejto priemernej hodnoty vstupujú maximálne aj minimálne hodnoty a daná hodnota vyjadruje priemer. Pritom maximálna výška dohodnutých úrokov v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy nebola žiadnym spôsobom limitovaná. S poukazom na niektoré rozsudky súdov Slovenskej republiky a ust. Obch. zákonníka žalovaný poukázal na skutočnosť, že je nepochybné, že úročenie úveru zmluvnou úrokovo sadzbou od jeho poskytnutia až do úplného splatenia, bolo úmyslom žalovaného a žalobcovi musel byť tento zámer vzhľadom na formuláciu zmluvy jasný. S obchodnými podmienkami úveru sa žalobca oboznámil a vyjadril ním súhlas.

8. V rámci prípravy pojednávania si súd vyžiadal spisový materiál Y.-I. zo Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej a mediačnej, so sídlom združenia, Dunajská 15, 811 01, Bratislava - Staré mesto, IČO: 45 744 581.

9. Od žalovanej strany si súd vyžiadal všeobecné obchodné podmienky Y. P., platné v čase uzavretia úverovej zmluvy.

10. Pred nariadeným pojednávaním žalovaný ešte zaslal súdu podanie zo dňa 5.6.2019, v ktorom uviedol, že netrvá na podaní zo dňa 28.6.2017, ktoré bolo doručené konajúcemu súdu dňa 21.1.2019, vypracované advokátskym koncipientom, s ktorým bol rozviazaný pracovný pomer. Právo priznané rozhodcovským rozsudkom sp. zn. Y.-I. zo dňa 7.11.2018 žalovaný odôvodnil tam uvedeným skutkovým stavom a totiž, že žalobkyňa a Y. P. uzavreli dňa 12.7.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli aj obchodné podmienky pre úver. Pohľadávku Y. P., vyplývajúcu z tejto úverovej zmluvy získala obchodná spoločnosť žalovaného zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.12.2015. Žalovaná strana sa v tomto podaní prednostne zaoberala otázkou platnosti úverovej zmluvy a jej súladu s príslušnými právnymi predpismi, poukázala však aj na ust. o rozhodcovskom konaní s tým, že v prípade, ak súd rozhodne o zrušení rozhodcovského rozsudku, pretože je tu daný niektorý z dôvodov podľa až c/, súd pokračuje v konaní s tými istými účastníkmi, ktorí boli ako účastníci označení a v rozsudku, ktorý bol uvedený v návrhu na začatie rozhodcovského konania a bol vo vzájomnej žalobe. Rozhodcovská zmluva sa tak stáva bezpredmetnou a vec bude prejednaná a rozhodnutá v občianskom súdnom konaní. Žalovaný potom žiadal, aby v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku pre prípad, ak by súd žalobe vyhovel, aby súd postupoval v zmysle ust. a žalobcu zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 1.790,03 €, úroku vo výške 24,50 % z tejto istiny od 1.8.2015 a z úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto istiny od 1.8.2015 do zaplatenia ako aj k sume dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených 21.7.2015 vo výške 1.167,80 € a k náhrade trov konania.

11. Žalobkyňa sa prvého pojednávania dňa 20.6.2019 nezúčastnila z dôvodov, ktoré súd nepovažoval za hodné odročenia pojednávania. Súd však pojednávanie odročil za účelom doplnenia dokazovania výsluchom žalobkyne na 14.8.2019.

12. Následne pred ďalším pojednávaním dňa 14.8.2019 žalobkyňa sa znova vyjadrila k veci prostredníctvom svojho právneho zástupcu, kde uviedla, že rozhodcovská doložka zakomponovaná malým, ťažko čitateľným písmom do ustanovení zmluvy o úvere, na podklade ktorej mal rozhodcovský súd mať právomoc konať, je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Ak veriteľ zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo vopred pripravenej formulárovej podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo judikoval aj Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 16.1.2016. Žalobkyňa považovala zmluvu o úvere Dostupná pôžička za neplatný právny úkon, pretože v žiadosti zo dňa 9.7.2011 žiadala o úver vo výške 2.000 € s minimálnou dobou splácania 60 mesiacov so základným súborom poistenia. Právny predchodca žalovaného schválil žiadosť dňa 14.7.2011 a to doplnením bodu 3.1 s náležitosťami, ktoré žiadosť o poskytnutie úveru neobsahovala, ako sú výška mesačnej splátky, celková výška nákladov, dátum konečnej splatnosti, dátum prvej platby, úroková sadza, dátum každej platby, ktoré však žiadosť podpísať žalobcom zo dňa 9.7.2011 neobsahovala. Keďže ust. § 43a nasl. Obč. zákonníka a teda aj ust. § 44 ods. 2 Obč. zákonníka majú kogentný charakter, účastníci občiansko-právnych vzťahov sa od nich nemôžu odchýliť. Proces uzatvárania zmluvy je možné rozdeliť na fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Skutočnosť, že žalobca prijal zmenený návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorý predstavuje vyplnenie bodu 3.1 zmluvy o úvere právnym predchodcom žalovaného 14.7.2011 z podaného žalobného návrhu nevyplýva, pričom samotné čerpanie úveru nemožno považovať za konkludentné prijatie návrhu zmluvy. Schválenie žiadosti vyplnením bodu 3.1 zmluvy podpísanej 14.7.2011 treba považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy so strany právneho predchodcu žalovaného a keďže žalovaný nepredložil žiadny listinný dôkaz, ktorým by žalobca svojim podpisom potvrdil prijatie nového návrhu zo dňa 14.7.2011 na uzatvorenie zmluvy o úvere, nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere a preto je zmluva o úvere absolútne neplatný právny úkon. Keďže zmluva je neplatná, má to za následok aj absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 3.5 zmluvy o úvere. Na základe tejto skutočnosti žalujúca strana žiadala, aby súd v celom rozsahu jej žalobe vyhovel.

13. Na pojednávaní dňa 14.8.2019 a na predchádzajúcom pojednávaní súd prečítal listiny stranami sporu pripojené do súdneho spisu a vypočul žalobkyňu. Žalobkyňa po nahliadnutí do zmluvy o úvere Dostupná pôžička z čl. 86 uviedla, že keď dňa 8.7.2011 podpisovala zmluvu o úvere (ktorá jej bola daná k nahliadnutiu) s pracovníčkou banky, vyplnila len tie údaje, ktoré sú napísané rukou písaným písmom. Teda články 1. a 2. predmetnej úverovej zmluvy ako aj údaj, kde a ktorého dňa bol tento návrh zmluvy podpísaný. Tiež uviedla, že pokiaľ ide o údaje, ktoré sú do zmluvy vytlačené, teda údaje v bode 3.1 zmluvného formulára, tieto údaje boli do zmluvy doplnené až následne, keď jej, teda žalobkyni, z Y. P. zavolali, že jej úver bol schválený, teda že ho banka schválila. Takže v čase, keď ona, žalobkyňa, úverovú zmluvu podpisovala, údaje vytlačené v článku 3.1. na nej neboli a v deň podpisu úverovej zmluvy neboli jej dané k nahliadnutiu ani všeobecné obchodné podmienky banky. Tie potom dostala a so všetkými papiermi následne, keď jej boli vyplatené peniaze. Žalobkyni ani nebolo vysvetľované, že by spor vzniknutý z tejto zmluvy mal byť rozhodovaný pred rozhodcovským súdom, keď spisovala návrh úverovej zmluvy.

14. V konaní bolo nepochybne preukázané, že zmluvný formulár, ktorý je pripojený na č.l. 86 ako fotokópia úverovej zmluvy obsahoval v časti 2. návrh žalobkyne na uzavretie úverovej zmluvy, z ktorého vyplývalo, že žalobkyňa požaduje úver vo výške 2.000 €, ktorý by mal byť splácaný 60-imi mesačnými splátkami, robenými prevodom z účtu žalobkyne a žalobkyňa žiada o základný súbor poistenia a k tomu spĺňa svoje podmienky. Ako vyplynulo z úverovej zmluvy a z výpovede žalobkyne, toto sú údaje, ktoré žalobkyňa za pomoci pracovníčky Y. P. dňa 8.7.2011 vyplnila do zmluvného formulára. Banka žiadosť žalobkyne o poskytnutie úveru akceptovala tým, že 14.7.2011 po preverení žalobkyne ako potencionálnej klientky úver schválila a do úverovej zmluvy v bode 3.1 vypísala ďalšie parametre, z ktorých vyplývalo číslo úverovej zmluvy, výška poskytnutého úveru, výška mesačnej splátky, výška celkových nákladov spotrebiteľa, výška úverového účtu, dátum prvej platby, dátum konečnej splatnosti

úveru, úroková sadzba, dátum každej ďalšej platby v mesiaci, poistenie, počet mesačných splátok, priemerná RPMN a RPMN predmetnej úverovej zmluvy. Nie je v tejto chvíli dôležité zaoberať sa konkrétnymi údajmi banky, vyplnenými v tejto časti úverového formulára, pretože je zrejmé, že takto doplnený zmluvný formulár už žalobkyňa znova nepodpísala a preto písomné prejavy vôle žalobkyne a banky boli zhodné len, pokiaľ ide o výšku poskytnutého úveru, teda 2.000 € a počet splátok, ktorými by mal byť úver zaplatený, teda 60 mesačných splátok. Písomné prejavy vôle v iných náležitostiach úverovej zmluvy neboli totožné. Preto je nutné konštatovať, že úverová zmluva spôsobom, akým vznikla, teda jednostranným doplnením parametrov úveru do formulára bankou 14.7.2011, neobsahovala písomnú dohodu oboch zmluvných strán o týchto parametroch, teda nebola dvojstranným prejavom vôle a preto je nutné konštatovať, že tieto náležitosti úverovej zmluvy medzi bankou a klientom, čiže žalobkyňou, neboli dojednané v písomnej podobe. V dôsledku tejto skutočnosti mala úverová zmluva vadu spočívajúcu v tom, že v zmysle o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov nebola, pokiaľ ide o ďalšie náležitostí úverovej zmluvy, dohodnutá v písomnej podobe, čo robí úver v zmysle ust. citovaného zákona úver bezúročný a bez poplatkov.

15. Súd sa však zaoberal tou skutočnosťou, či na základe spísanej úverovej zmluvy bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov z tejto úverovej zmluvy, vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa žalobou primárne žiadala zrušiť v žalobe uvedený rozhodcovský rozsudok.

16. Takzvaná rozhodcovská doložka bola zakomponovaná do časti 3. ods. 5 lícovej časti zmluvného formulára, podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10. druhej časti všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v o rozhodcovskom konaní.

17. Z predmetného vyplýva, že riešenie sporov a rozhodcovská doložka neboli obsahom samotnej zmluvy o úvere, ale obsahom článku 10. všeobecných obchodných podmienok banky a to druhej časti týchto všeobecných obchodných podmienok. Podľa článku 10. bod 2.2 banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke, týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov, alebo vykonávanie bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy a to v nasledovnom znení:

a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania,

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, alebo všeobecnému súdu. 18. Údaj o rozhodcovskom súde potom obsahoval bod 10.3.1 a bod 10.2.3 ešte upravoval, že, ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu, alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

19. Súd v tejto súvislosti sa zaoberal vôbec otázkou, či zmluvná vôľa žalobkyne vôbec smerovala k prijatiu takto koncipovanej rozhodcovskej doložky. Pretože žalobkyňa v čase, keď 8.7.2011 podpisovala návrh úverovej zmluvy, nemala k dispozícií podľa vlastnej výpovede (ktorú žalovaná strana nepoprela a nevyvrátila) text všeobecných obchodných podmienok a teda ani len nemala predstavu o tom, akým spôsobom môže odmietnuť rozhodcovskú doložku a aký rozhodcovský súd, za akých podmienok by mal vôbec spory z úverovej zmluvy prejednávať. Súd sa stotožňuje s názorom, že rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá a preto na základe nej nemohla vzniknúť právomoc pre konajúci rozhodcovský súd na prejednanie predmetného sporu a to z dôvodu, že uzavretie rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve trpelo nedostatkom vážnosti vôle. Vôľa žalobkyne nemohla byť vážna, keďže obsah rozhodcovskej doložky jej v čase podpisu zmluvy známy nebol, nakoľko túto rozhodcovskú doložku obsahovali všeobecné obchodné podmienky banky, ktoré žalovaná nemala k dispozícii.

20. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka (ktorý je aplikovateľný aj na kontraktačný proces medzi predchodcom žalovaného a žalobkyňou), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Súd preto dospel k presvedčeniu, že rozhodcovská doložka, od ktorej odvodzoval svoju právomoc na prerokovanie sporu medzi žalobkyňou a žalovaným, rozhodcovský súd uvedený vyššie, je absolútne neplatná pre nedostatok vážnosti vôle žalobkyne, nakoľko žalobkyňa s rozhodcovskou doložkou sa pred uzavretím zmluvy ani pri jej uzatváraní nemala možnosť oboznámiť. Keď sa jej obsah rozhodcovskej doložky mohol stať známy, bolo to už potom, čo úverová zmluva vznikla akceptovaním návrhu žalobkyne Y. P..

22. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobkyne, že úverová zmluva je neplatná. Podľa presvedčenia súdu úverová zmluva mala podstatné náležitosti úverovej zmluvy tak, ako ich upravuje ust. Obch. zákonníka (), ale v písomnej podobe nemala dohodnuté náležitosti, ktoré vyžaduje ust. o spotrebiteľských úveroch.

23. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy v zmysle citovaného ustanovenia je zväzok veriteľa poskytnúť úver v konkrétnej výške, teda v určitej sume, v tomto prípade to bola suma 2.000 € a záväzok dlžníka predmetnú sumu vrátiť a zaplatiť úroky. Výška úrokov v úverovej zmluve nemusí byť dohodnutá v zmysle ustanovení Obch. zákonníka, musí byť dohodnutá však v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, inak je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Záväzok žalobkyne zaplatiť úroky vyplýval z ustanovenia bodu 3 predtlačeného zmluvného formulára, aj keď výška úrokovej sadzby bola až následne doplnená bankou.

25. Je zrejmé, že rozhodcovská doložka bola uzavretá v čase, vtedy platného o rozhodcovskom konaní.

26. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky, alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli, alebo vzniknú v určenom zmluvnom, alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

27. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

28. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

29. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, alebo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom, alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

30. V tomto prípade bola rozhodcovská doložka obsiahnutí v texte všeobecných obchodných podmienok banky, na ktoré odkazoval zmluvný formulár, teda je zrejmé, že tieto obchodné podmienky banky neboli dané žalobkyni k dispozícii v čase, keď podpisovala úverovú zmluvu, jej vôľa prijať rozhodcovskú doložku tam obsiahnutú, nemohla byť vážna a smerovať k tomuto právnemu následku. Preto podľa presvedčenia súdu dohodnutá rozhodcovská doložka bola absolútne neplatná pre nedostatok vážnosti vôle žalobkyne inkorporovať ju do úverovej zmluvy v takom znení, v akom ju zachytával čl. 10 druhej časti všeobecných obchodných podmienok banky. Neplatná rozhodcovská doložka preto nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu prejednať daný spor.

31. Ako súd zistil zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná, Dunajská 15, Bratislava, tento spor začal 28.9.2015, teda už za účinnosti o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto skutočnosť a skutočnosť, že rozhodcovský súd prejednával spor už podľa predmetného zákona, je nakoniec zrejmá

aj z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný dňa 7.11.2018 a podľa doručenky bol žalobkyni doručený 21.11.2018. Ustanoveniami tohto zákona sa preto v zmysle a na rozhodcovské konanie vzťahoval citovaný zákon.

32. Podľa účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak

a/ účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,

b/ účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

c/ rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania,

d/ stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3, alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,

f/ stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

g/ v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy, alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

h/ vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,

i/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

j/ rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom,

k/ výsledok rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,

l/ rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

33. Podľa § 46 ods. 1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

34. Podľa § 47 ods. 1 citovaného zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov

spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

35. V tomto prípade súd zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok, primárne z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach Y. P., na ktoré odkazovala v zmluvnom formulári úverová zmluva a to, ako bolo uvedené vyššie, pre absolútnu neplatnosť tejto rozhodcovskej doložky. Keďže žalovaný ako právny nástupca Y. P. navrhol súdu, aby v prípade zrušenia rozsudku pokračoval v konaní vo veci samej, súd po právoplatnosti rozsudku, ktorým zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok, bude pokračovať v zmysle ust. v konaní o návrhu žalovaného, ktorý podala pôvodne Y. P. na vyššie uvádzaný rozhodcovský súd dňa 28.9.2015 a ktorým sa Y. P. proti žalobkyni v procesnej pozícii žalovanej v rozhodcovskom konaní, domáhala zaplatenia istiny vo výške 1.790,03 € spolu so zmluvným úrokom 24,50 % a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 1.8.2015 do zaplatenia a zaplatenia sumy 1.167,89 € ako vyčíslenia dlžných úrokov a úrokov z omeškania k 31.7.2015 ako aj náhrady trov konania. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že vzhľadom na spôsob uzavretia zmluvy je súdu zrejmé, že Y. P. so žalobkyňou nedohodla v platnej predpísanej písomnej forme náležitosti úverovej zmluvy, ktoré uvádza ust. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho možno považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia a žalobkyni ako úspešnej strane, priznal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.