Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44Csp-129-2018.pdf
PDF · 92.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-44Csp/129/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: Q. W., K.. XX.X.XXXX, O. R. XXX/ X, XXX XX R., o zaplatenie 347,98 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 27.9.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 347,98 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 5.12.2015 do zaplatenia a nahradila mu trovy konania. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.2.2012 uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke evid. č. 6111536, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej celkovú sumu pôžičky 1.200,- €, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 43,09 € a to až do celkovej sumy vo výške 2.068,32 €, pričom do podania žaloby žalovaná uhradila z uvedenej zmluvy sumu 1.709,83 €. Pre porušenie povinnosti žalovanou splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca vyzval žalovanú dňa 28.9.2015 k úhrade všetkých dlžných splátok jednorazovo, pričom žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaná svoj záväzok nesplnila, preto žalobca dňa 19.11.2015 úver zosplatnil. Žalobca v podanej žalobe žiada aj zákonné úroky z omeškania. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 347,98 €.
3. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, súd zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. zanikla ku dňu 31.12.2017 a jej práva a záväzky prešli na spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. V priebehu konania súd uznesením č. k. 44Csp/129/2018-62 zo dňa 19.3.2019 pripustil zmenu žalobcu, v zmysle ktorej žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. vystúpil z konania a na jeho miesto vstúpil nový žalobca Intrum Slovakia, s.r.o., s ktorým súd koná z dôvodu postúpenia pohľadávky žalovanej na nového žalobcu.
4. Žaloba s prílohami spolu s výzvou na vyjadrenie k podanej žalobe a poučeniami boli doručené žalovanej dňa 29.4.2019, žalovaná však ostala počas celého konania nečinná.
5. Podľa ust. § 297 CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 €.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1.000 €, súd v zmysle ust. § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.8.2019 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.
7. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav: 8. Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., ako veriteľ, uzavrel dňa 3.2.2012 so žalovanou ako dlžníčkou Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 1.200,- € (celková suma pôžičky 2.010,24 €), ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v 48 mesačných splátkach s tým, že výška splátky bola 43,09 €. Celkové náklady spotrebiteľa boli 810,24 €. Termín konečnej splatnosti (mesiac/ rok) 2/2016, RPMN (X) 32 %, priemerná hodnota RPMN: 45,66 %, fixná ročná úroková sadzba 32 %. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaná si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnila, preto žalobca vyzval dňa 28.9.2015 žalovanú na úhradu dlžných splátok s tým, že ak do 5.11.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 07/2015 bude oprávnený úver zosplatniť. Žalobca následne pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru ku dňu 19.11.2015. Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaná uhradila celkom 1.709,83 €. Žalobca si v konaní uplatňuje sumu 347,98 € a náhradu trov konania.
9. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 29.2.2012 (ďalej aj „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
10. Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
11. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa ust. § 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
16. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa ust. § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
18. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca si uplatňoval voči žalovanej nároky vzniknuté z uzavretej Zmluvy o pôžičke, evid. č. 6111536 zo dňa 3.2.2012 (ďalej len „zmluva“). Podľa výpisu z obchodného registra, právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., má v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov, je teda dodávateľom a veriteľom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy ako aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Ak ide potom o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský, ktorý sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Z predloženej zmluvy je evidentné, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu, vrátane jej zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené žalobcom bez účasti druhej strany, teda spotrebiteľa, pre vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovanou na základe zmluvy uzavretej dňa 3.2.2012 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z.
19. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovanej poskytol právny predchodca žalobcu spotrebiteľský úver v celkovej výške 1.200,- €, ktorý žalovaná aj čerpala, pričom predmetná skutočnosť nebola v konaní medzi stranami sporná. Súd primárne preskúmal výšku úrokov dohodnutých v úverovej zmluve a zistil, že tieto sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb na webovom sídle Národnej banky Slovenska poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období (t.j. ku dňu 3.2.2012, kedy bola uzavretá úverová zmluva) v kategórii úvery pre domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov predstavovala priemerná úroková sadzba 11,95 % ročne. V zmluve bola dohodnutá fixná ročná úroková sadzba 32 %, čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko úrok dohodnutý medzi zmluvnými stranami v danom prípade viac ako 2,5- násobne prevyšoval úroky, za ktoré banky poskytovali úvery v rozhodnom období. Je síce pravdou, že vo veciach tzv. nebankových subjektov (právny predchodca žalobcu) sa dajú vo všeobecnosti akceptovať vyššie úroky vzhľadom na vyššiu mieru rizika, rozhodne však nie o viac ako 100 % oproti priemeru bánk, pričom v každom jednotlivom prípade sa musia zohľadniť osobitosti daného prípadu.
20. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov (Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 57/2005 z 1.7.2010). Občiansky zákonník (Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy) výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, z čoho vyplýva, že sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi zmluvnými stranami, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.
21. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi stranami dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade žalovaný ako spotrebiteľ, bola pred
takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný.
22. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že dohoda o úroku je v zmysle ust. § 39 OZ v rozpore s dobrými mravmi a zároveň v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 6 OZ). Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého, cit.: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“
23. V zmysle vyššie uvedeného, súd konštatuje, že v danom prípade odplata (úrok z úveru) prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať, preto je dohoda o úrokoch neplatná a z tohto dôvodu súd považoval celý úver za bezúročný.
24. Po vykonanom dokazovaní má súd preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v celkovej sume 2.010,24 €. Vzhľadom na to, že súd s poukazom na vyššie uvedené, považuje takto poskytnutý úver za bezúročný, je možné priznať žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek úrokov. Právny predchodca žalobcu skutočne poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 1.200,- €, pričom žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu 1.709,83 € (podľa prehľadu splátok a úhrad), ktorá prevyšuje reálne poskytnutú sumu, preto súd žalobu vo výroku I v celom rozsahu zamietol.
25. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523255'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Civilného sporového poriadku, keď úspešná žalovaná má nárok na náhradu trov konania, súd jej však trovy konania nepriznal z dôvodu procesnej ekonómie priamo v rozhodnutí, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli (v konaní bola nečinná).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).