Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1342-2015.pdf
PDF · 71.91 KB
Case nature
Subarea
1Er/1342/2015
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš, vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, pobočka Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 34, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti povinnému: L. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. U. XXX, XXX XX L. B., o vymoženie pohľadávky vo výške 54,52 eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, so sídlom Exekútorského úradu Nešporova 4, 031 01 Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. EX 280/2015, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e . II. Súdny exekútor má voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom sa dňa 02. 04. 2015 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 280/2015 na vymoženie pohľadávky vo výške 54,52 eur, priznanej vykonateľným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, č. 700-1910665314-GC04/14 zo dňa 10. 06. 2014. Exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 066358 zo dňa 15. 04. 2015, ktoré udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 54,52 eur a trovy exekúcie.
2. Súdny exekútor doručil súdu dňa 14. 06. 2018 podnet na zastavenie exekúcie, a to z dôvodu, že povinný uhradil pohľadávku ešte pred podaním návrhu na začatie exekúcie.
3. Oprávnený vo svojom podaní zo dňa 04. 03. 2019 uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, predpísala povinnému rozhodnutím č. 700-1910665314-GC04/14 zo dňa 10. 06. 2014 penále v celkovej výške 57,01 eur. Predmetné rozhodnutie bolo povinnému doručené dňa 17. 06. 2014. Povinný zákonom stanovenú lehotu na odvolanie nevyužil, a tak nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť dňa 03. 07. 2014. Pretože povinný neuhradil pohľadávku, podal oprávnený návrh na začatie exekúcie. Dňa 01. 06. 2018 po kontrole informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že povinný dňa 21. 02. 2011 uhradil platbu v sume 227,50 eur, pričom uviedol nesprávny variabilný symbol a následne bola platba priradená na iný subjekt, pretože tento variabilný symbol patril inému subjektu. Dňa 04. 06. 2018 došlo zo strany oprávneného k manuálnemu preúčtovaniu finančných prostriedkov, a preto došlo k reálnej úhrade pohľadávky až dňa 04. 06. 2018. Oprávnený ďalej poukázal na tú skutočnosť, že ani v priebehu vykonávania exekúcie, nedošlo k zisteniu, že vymáhaná čiastka bola už uhradená. Z uvedených dôvodov v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie boli zo strany oprávneného splnené všetky podmienky a predpoklady pre riadne vedenie exekúcie. Aj počas priebehu exekúcie nedošlo k zmene v dôsledku zavinenia oprávneného, a preto nie sú naplnené predpoklady na to, aby bol oprávnený zaviazaný na náhradu trov exekúcie.
4. Povinný sa k podaniu oprávneného nevyjadril.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“).
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
9. Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Exekučný súd je však povinný v priebehu konania sledovať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Skutočnosť, že právo, ktoré bolo priznané exekučným titulom zaniklo pred začatím exekúcie je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť a súd v takom prípade aj bez návrhu exekučné konanie zastaví. Keďže oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c) v spojení s § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.
10. O nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Trovy exekúcie znáša povinný, pokiaľ nie je možné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. V danom prípade oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. Exekúcia začala dôvodne na základe právoplatného exekučného titulu. Povinný svojou nečinnosťou a uvedením nesprávneho variabilného symbolu pri úhrade dlžnej sumy zavinil vznik a v konečnom dôsledku aj zastavenie exekúcie. Povinný mal dostatok možností, aby namietal úhradu nedoplatku, ale žiadnu z týchto možností nevyužil a tým zapríčinil vznik exekúcie. Z uvedených dôvodov súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov voči povinnému.
11. Pri postupe, na základe ktorého súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške týchto trov rozhodne osobitným uznesením vyšší súdny úradník, vychádzal súd z koncepcie aktuálnej úpravy, ktorá rozdelila procesný postup v rámci súdu prvej inštancie spôsobom formulovaným v ustanoveniach odsekov 1 a 2 § 262 CSP. V tomto zmysle má daná úprava vo vzťahu k § 200 ods. 5 Exekučného poriadku charakter „lex posterior“, pretože jeho znenie je súčasťou exekučnej úpravy už od 01. 09. 2005 (v tom čase zaradené do ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Z uvedeného dôvodu súd rešpektoval zamýšľanú dvojinštančnosť, keď je zo strany súdu vydané rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a následne o ich výške rozhodne vyšší súdny úradník. Obdobný postup zvolil aj Krajský súd v Žiline napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6CoE/18/2017 zo dňa 31. 05. 2017. Okresný súd tiež odkazuje na posledné rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018, v ktorých sa konštatuje, že „súčasná právna úprava, ktorá neumožňuje v konaní pred všeobecnými súdmi korigovať nesprávne (nezákonné) rozhodnutie prvostupňového súdu o výške trov konania, ktoré z povahy veci podlieha ústavnej ochrane v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, zbytočne zaťažuje ústavný súd rozhodovaním o veciach, ktoré by inak mali byť z hľadiska jeho ústavného postavenia a priori z jeho právomoci vylúčené“.
12. V duchu uvedených úvah dospel súd k presvedčeniu o potrebe „rozdelenia“ spôsobu rozhodovania o trovách exekúcie na dve fázy tak, ako to koncepčne zakotvil Civilný sporový poriadok majúci charakter lex generalis k Exekučnému poriadku. Iným postupom sa totiž bráni účastníkom dosiahnuť nápravu prípadných pochybení v postupe okresného súdu ešte na úrovni rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať
účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 57 ods. 5 Exekučného poriadku, § 359, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.