Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Ek-743-2019.pdf
PDF · 99.16 KB
Case nature
Subarea
18Ek/743/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: G. Q. D., D..O..M.., D. D. G. XX, XXX XX J. - D. C., W.: XX XXX XXX, v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: Š. C., L..: XX.XX.XXXX, P. J. C. Q. XXXX/X, XXX XX Y., o vymoženie 4.105,67 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky: JUDr. Eva Šteinerová, so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 204,80 EUR.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom súdneho exekútora, doručeným súdu dňa 26.04.2019 domáhal od povinného vymoženia 4.105,67 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku sp. zn. 51/05/18, vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., zo dňa 03.10.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.02.2019 a vykonateľnosť dňa 01.03.2019.
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie a príloh k nemu, vydal dňa 14.05.2019 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Evu Šteinerovú, so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom (ďalej len ako „súdna exekútorka“),, ktorá vedie exekúciu pod sp. zn. 340 EX 162/19. Súdna exekútorka vydala dňa 14.05.2019 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa 23.05.2019. Následne bol súdnej exekútorke dňa 17.06.2019 doručený nepodpísaný návrh povinného na zastavenie exekúcie, a opätovne dňa 27.06.2019 opatrený podpisom povinného. Povinný nepodal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15 dňovej lehote odo dňa doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, teda nemá v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku odkladný účinok. Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 18.07.2019. Súdna exekútorka predložila súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie oprávneného spolu s prílohami. Súdna exekútorka sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadrila tak, že považuje návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný, nakoľko nedošlo k zániku vymáhaného nároku a ani nenastali okolnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti nároku, preto navrhuje návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť.
3. Povinný svoj návrh na vykonanie exekúcie odôvodňoval tým, že nárok oprávneného potvrdený rozsudkom je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko za istinu poskytnutého úveru vo výške 1.100,- Eur, oprávnený požaduje celkovú dlžnú sumu vo výške 4.078,62 Eur. Povinný uvádza, že rozhodcovským rozsudkom bola priznaná zmluvná pokuta, ktorú treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku a
taktiež náklady za vymáhanie pohľadávky vo výške 639,33 Eur sú rovnako v rozpore s dobrými mravmi. Podľa povinného rozhodcovský súd rozhodol bez toho, aby bola založená jeho právomoc konať a rozhodovať. Povinný namietal, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a neprospech spotrebiteľa a ako taká je neplatná. Povinný uviedol, že rozhodcovská zmluva je formulárového typu, a povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a len ako celok ju buď odmietnuť alebo podpísať. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. Výnimkou sú prípady, ak tieto boli individuálne dojednané. V prípade rozhodcovskej zmluvy podľa povinného táto je neprijateľnou podmienkou a nebola individuálne dojednaná, a má byť považovaná za neplatnú. Oprávnený mohol na základe predmetnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie stálemu rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ v takomto prípade reálne stráca možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Zároveň riešením sporu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy na rozhodcovskom súde dochádza k obchádzaniu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Zároveň povinný v zmysle uvedených skutočností poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15CoE/20/2015, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8CoE/12/2018, Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012. Povinný zastáva názor, že rozhodcovská zmluva ako neplatný právny úkon, resp. neprijateľná zmluvná podmienka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu viesť a vydať rozhodnutie v rozhodcovskom konaní. Na základe uvedených skutočností žiadal povinný exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaviť.
4. Oprávnený s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasil. Uviedol, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom. Oprávnený zdôraznil, že Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Oprávnený poukázal na napr. na judikát R 47/1970, rozhodnutie Krajského súd v Trenčíne sp. zn. 3CoE/275/2014, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/5381/2014-56. Oprávnený uviedol, že podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500142945 bol povinnému poskytnutý a vyplatený úver vo výške 3.000,- Eur, a nie 1.100, Eur a táto bola uzatvorená dňa 02.02.2016, čiže v čase právnej regulácie výšky odplaty za spotrebiteľský úver tak, ako to upravuje ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platné od 01.07.2014. Zároveň oprávnený uvádza, že aj keď tvrdenia povinného týkajúce sa výšky úveru, či údajného hrubého nepomeru sú procesne neprípustné, poukazuje práve na to, že ide o tvrdenia nedôvodné po obsahovej a vecnej stránke. To platí aj o tvrdení o zmluvnej pokute, ktorej výška je dohodnutá v súlade s § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje a ani sama takouto podmienkou nie je. Rozhodcovská zmluva ani nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože je individuálne dojednaná a nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Poučenie spotrebiteľa o tom, že rozhodcovskú zmluvu nie je povinný uzavrieť a že táto skutočnosť nebude mať vplyv na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere je významovo jednoznačné a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si uvedené ustanovenie prečíta. Predloženie formalizovaného návrhu rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nie je uzavretá individuálne a to len preto, že sa tým poskytuje domnelá ochrana spotrebiteľovi. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 3725/13 ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4CoE/37/2017 a sp. zn. 17Co/919/2015. Oprávnený uviedol, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhol preto, aby Exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Oprávnený si na záver uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
9. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
10. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmierov v ňom schváleného.
11. Podľa § 48 ods. 8 písm. d) Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní.
12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník, účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.
17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.
19. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku.
20. Súd v prvom rade konštatuje, že povinný podal návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom súdneho exekútora, pričom ako prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie priložil exekučný titul, zmluvu o revolvingovom úvere, rozhodcovskú zmluvu a zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere. Na základe uvedeného súd vyslovuje záver, že povinný si splnil povinnosť tak ako mu to ukladá ust. § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku a súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom.
21. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Exekučný súd po preskúmaní veci konštatuje, že mal bez pochybností za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá napĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy, pričom spor z tejto zmluvy bol riešený v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
22. Exekučný súd sa oboznámil detailne s obsahom predložených listinných dôkazov, predovšetkým venoval pozornosť a skúmal obsah predloženej Rozhodcovskej zmluvy. Súd preskúmaním jednotlivých listín zistil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 01.02.2016. Jedná sa o samostatne uzavretú rozhodcovskú zmluvu č. 8500142945, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere. Z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný (bod 2. zmluvy). Taktiež zásadné z hľadiska posúdenia miery práv, ktoré z obsahu tejto zmluvy pre spotrebiteľa vyplývajú, je aj dojednanie osobitne zakomponované v rozhodcovskej zmluvy, a to právo dlžníka od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy (bod 5. zmluvy).
23. Exekučný súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva, zakladajúca legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci, nebola zakomponovaná ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, nakoľko bola zmluvnými stranami uzatvorená osobitne. Táto listina navyše je aj označená výrazne ako rozhodcovská zmluva. Takže už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť aj bežnému spotrebiteľovi zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení, s obsahom ktorých by splývala. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu spotrebiteľovi, číslo Rozhodcovskej zmluvy č. 8500142945 zodpovedá číslu zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným a povinným, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinnou osobou - spotrebiteľom. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne so spotrebiteľom dojednané, pretože celkom
zjavne spotrebiteľ mal možnosť osobitne túto zmluvu neprijať a nepodpísať. V danej veci bolo potrebné zohľadniť, že spotrebiteľ mohol spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť a neprijať, resp. od zmluvy do 14 dní odstúpiť. Z toho súd vyvodil záver, že sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
24. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská zmluva v tomto prípade však rozhodne nesplýva s ostatnými zmluvnými dojednaniami a aj technicky tvorí samostatnú listinu, zreteľne označenú ako rozhodcovská zmluva a osobitne povinným podpísanú. Rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskom spore bol vydaný stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory a bol vydaný rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory. Z uvedených dôvodov súd považuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za platný právny úkon.
25. Spotrebiteľ má síce nárok na osobitnú právnu ochranu, avšak ani táto nemôže nadobudnúť bezmedzný charakter až do takej miery, že by úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa potrebnej miery obozretnosti a jeho miery nevyhnutnej zodpovednosti za právne úkony, ktoré osobitne verifikoval svojim podpisom a ku ktorým pristúpil a zasahovať tak do zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného vzťahu. Súd zastáva názor, že jednak z označenia a aj koncipovania osobitne vyhotovenej rozhodcovskej zmluvy muselo byť aj bežnému spotrebiteľovi zrejmé, aký právny úkon vykonáva. Pritom sám povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie preukázal, že má znalosti z oblasti spotrebiteľského práva, a preto nemožno mať pochybnosti o tom, že si nebol vedomý aký právny úkon vykonáva pri podpise rozhodcovskej zmluvy. Je pritom nutné vychádzať z platnej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, ktorá nevylučuje možnosť uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy aj so spotrebiteľom, za predpokladu, ak tieto podmienky boli so spotrebiteľom individuálne dojednané. Navyše prijatím zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú koncipované spotrebiteľské rozhodcovské súdy, ktoré už v rozhodcovskom konaní prihliadajú na spotrebiteľský charakter konania ako aj na postavenie povinného ako slabšej strany.
26. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd podaný návrh na zastavenie exekúcie v zmysle vyššie uvedeného považuje za nedôvodný.
27. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
28. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
29. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
30. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška “), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania,
vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
31. O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v konaní. Má sa za to, že oprávnený bol v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, preto má nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie svojho práva. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov vo výške 204,80 EUR vrátane DPH, ktoré pozostávajú z dvoch polovičných právnych úkonov právnej služby za prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie vyjadrenia, vypočítané zo sumy 4.105,67 EUR (istiny), t. z. jeden úkon vo výške 75,53 EUR plus režijný paušál vo výške 9,80 EUR a 20 % DPH. Za dva úkony právnej služby má oprávnený nárok na 2 x 102,40 EUR, čo spolu predstavuje sumu 204,80 EUR. Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol oprávnenému priznal náhradu trov v plnej výške, nakoľko si ich oprávnený uplatnil v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
32. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d odsek 1 Exekučného poriadku na sumu uvedenú v II. výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.