Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_69Ek-378-2018.pdf
PDF · 141.28 KB
Case nature
Subarea
69Ek/378/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, konajúca JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou, proti povinnej: P. W., K.. XX.XX.XXXX, H.: XX XXX XXX, Q. V. XXX XX J. XXX, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Mrázom, so sídlom exekútorského úradu Bosákova 7, 851 04 Bratislava, pod sp. zn. 225EX 71/18, v konaní o vymoženie 10.598,80 EUR s prísl., rozhodujúc o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu v časti vymáhaného nároku - istiny vo výške 100,00 EUR.
II. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške vo výške 520,82 EUR, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu v časti vymáhaného nároku - istiny vo výške 100,00 EUR.
II. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške vo výške 520,82 EUR, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
O d ô v o d n e n i e
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, podaného prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Jána Harvana, doručeného súdu dňa 15.02.2018, sa začalo proti povinnej exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky vo výške 10.598,80 EUR s príslušenstvom priznanej na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, dňa 19.12.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2016 a vykonateľnosť dňa 03.01.2017 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 69Ek/378/2018 dňa 5.3.2018 súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Mráza, so sídlom exekútorského úradu Bosákova 7, 851 04 Bratislava. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 13.4.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinnej.
3. V priebehu konania a to dňa 29.5.2018 predložil súdny exekútor súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 2.5.2018, ktorý mu bol doručený dňa 4.5.2018, spolu s vyjadrením oprávneného zo dňa 22.5.2018, doručeného mu dňa 24.5.2018.
4. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 2.5.2018, uviedla, že s vedením exekúcie nesúhlasí. O existencii rozhodcovského rozsudku sa dozvedela až z upovedomenia o začatí exekúcie, teda dňa 23.4.2018. Rozhodcovský rozsudok, predložený v exekúcii ako exekučný titul, jej doposiaľ nebol doručený a teda ani nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Povinná ďalej uviedla, že ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie uhradila oprávnenému sumu 1.979,00 EUR, o čom predkladá aj doklady o úhradách. Do úplného uhradenia istiny zostáva uhradiť suma 621,00 EUR a teda suma istiny uplatnená v exekučnom konaní (10.598,80 EUR) je neprimerane vysoká, úžernícka. Povinná považovala za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že predmetná Zmluva o úvere bola medzi ňou ako dlžníkom a oprávneným ako veriteľom uzatvorená ako spotrebiteľská zmluva. Povinná sa na oprávneného obrátila so žiadosťou o poskytnutie úveru na zariadenie domácnosti a pokrytie bežných výdavkov, ktoré v tom čase mala, nakoľko mala dve maloleté deti v útlom veku a nemala žiaden iný príjem okrem rodičovského príspevku a prídavkov na deti. Hoci povinná v čase uzavretia Zmluvy o úvere disponovala živnostenským oprávnením, reálne živnosť nevykonávala už od 2012, nakoľko bola na rodičovskej dovolenke. Povinná síce bola v zmluve identifikovaná ako podnikateľka, avšak reálne úver na výkon podnikateľskej činnosti nežiadala. Predmetná Zmluva obsahuje len všeobecný údaj o účele poskytnutia úveru na výkon podnikateľskej činnosti, bez konkrétneho účelu, ktorý by odpovedal na otázku, aký konkrétny súvis s predmetom činnosti povinnej uzavretie predmetnej zmluvy má. Povinná má za to, že v uvedenom prípade ide o použitie nekalej obchodnej praktiky zo strany oprávneného, ktorou sa snažil obchádzať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Povinná ďalej uvádzala tvrdenia týkajúce sa obrany spotrebiteľov v súdnych sporoch vzniknutých zo spotrebiteľských vzťahov. Poukazovala na to, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor pre dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, ako to bolo aj v tomto prípade, na to, že oprávnený v postavení veriteľa uzatvára s dlžníkmi takéto typové zmluvy vo viacerých prípadoch, pričom je obvyklé, že dlžník obsah zmluvy a teda aj dojednanie o zmluvnej odmene, zmluvných pokutách, nijako nemôže ovplyvniť. Ďalej povinná uviedla, že si ako dlžníčka osobitne nevyjednala bod 4 Zmluvy, ktorého obsahom je zmluvná odmena niekoľkonásobne presahujúca výšku poskytnutého úveru, že o nej nebola poučená a oboznámená s jej výškou a teda, že ako spotrebiteľ nemala možnosť obsah predmetnej zmluvy a teda aj bod 4 ovplyvniť a ani vyjednať. Z hľadiska výšky zmluvnej odmeny, ktorá činí 5.992,00 EUR, pri poskytnutom úvere vo výške 2.600,00 EUR, je uvedená zmluvná odmena neplatná. Mesačne zo splátky 179,00 EUR činí odmena za poskytnutie úveru sumu 124,00 EUR, teda 69% zo splátky. Na splátku istiny ide pritom mesačne len suma 55,00 EUR. RPMN činí sumu 114,31%. Takéto navýšenie úveruje je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi a nejde o zhodnotenie obvyklé. Povinná ďalej konštatuje, že Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Rozhodcovskej zmluvy, podpísanej v ten istý deň, ako bola podpísaná Zmluva o úvere a aj z tohto je zrejmé, že oprávnený už na začiatku zmluvného vzťahu využil svoje postavenie dodávateľa znalého problematiky a vnútil spotrebiteľovi okrem zmluvy obsahujúcej ustanovenia vylučujúce ochranu spotrebiteľa aj rozhodcovskú zmluvu. Aj táto rozhodcovská zmluva je typová, formalizovaná, oprávnený ju uzatvára s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch. Zoznam rozhodcovských súdov je určený oprávneným vopred, bez toho aby povinná akýmkoľvek spôsobom mohla určiť iný stály rozhodcovský súd, resp. výslovne vylúčiť niektorý z uvedených rozhodcovských súdov alebo všetky a ponechať právomoc na rozhodnutie vo veci výlučne na všeobecný súd. Týmto stratila právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Povinná má potom za to, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď, rozhodcovskej zmluvy niet, pričom ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho ex lege, na ktorú musí súd prihliadať ex offo. Povinná má ďalej za to, že aj ustanovenia zmluvy o úvere týkajúce sa vystavenia a vyplnenia blankozmenky sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami (bod 5.2 zmluvy až bod 5.6 zmluvy vrátane), ktoré sú výrazne v neprospech spotrebiteľa a sledujú cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Povinná má za to, že zmluvné podmienky týkajúce sa vydania a vyplnenia blankozmenky
sú neplatné, oprávnený nie je oprávnený zmenku vyplniť. Povinná má ďalej za to, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov, neobsahuje ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Na základe uvedeného má povinná za to, že predmetný úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. S ohľadom na uvedené, nemohla v čase vydania rozhodcovského rozsudku existovať pohľadávka v takej výške, ktorú si oprávnený na rozhodcovskom súde uplatnil. Povinná považuje za neprijateľnú aj zmluvnú podmienku Dohodu o zrážkach zo mzdy (bod 5.1 Zmluvy) táto je v rozpore s §551 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zrážky zo mzdy možno vykonať až po zročnosti veriteľovej pohľadávky a teda nie je možné zabezpečovať budúcu pohľadávku. Povinná považuje za neprijateľné zmluvné podmienky dojednania o zmluvných pokutách v článku 12 Zmluvy, podľa ktorých je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5% z nominálnej výšky úveru, ak je v omeškaní viac ako 15 dní po termíne splatnosti. To znamená, že aj v prípade, ak by bol dlžník v omeškaní hoci s poslednou splátkou, je povinný plniť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, čo nemožno považovať za primeranú zmluvnú pokutu za nedodržanie záväzku. Na základe vyššie uvedeného povinná žiada súd, aby exekúciu zastavil. Povinná k návrhu na zastavenie exekúcie súdu predložila ako prílohy aj doklady o úhradách (10 ks), rodné listy svojich dvoch mal. detí a rozhodnutia Sociálnej poisťovne preukazujúce výšku jej príjmu.
5. Oprávnený sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu a uviedol, že povinná môže uvádzať v návrhu na zastavenie exekúcie len skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie pred jeho vznikom. Tie mala povinná uplatniť v základom konaní. Oprávnený ďalej uviedol, že popiera tvrdenia povinnej o spotrebiteľskom charaktere Zmluvy o revolvingovom úvere č. 230604-52082 zo dňa 25.01.2016. Poukázal na to, že charakter zmluvného vzťahu sa určuje na základe prejavenej vôle oboch zmluvných strán pred a pri uzavretí zmluvy a že v tomto smere sú rozhodujúce obsah žiadosti a úver a zmluva o úvere. Aj súdna prax uvádza, že povaha a platnosť právneho úkonu sa posudzuje k okamihu vykonania právneho úkonu (t.j. v tomto prípade zmluvy). Právny poriadok neumožňuje zmeniť povahu zmluvného vzťahu len na základe jednostrannej deklarácie jednej zmluvnej strany. Už len samotná skutočnosť, že povinná viac ako 2 roky povahu zmluvy nespochybnila, ale robí tak až v čase exekučného konania, svedčí o účelovosti jej tvrdení. Z obsahu zmluvy vyplýva, že povinná ju uzatvárala ako podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom Denisa Slezáková, sídlo Láb 405, 900 67 Láb, IČO: 41 718 691, zapísaná v živnostenskom registri Obvodného úradu Malacky, reg. č. 120-11852. Skutočnosť, že na zmluve je uvedené IČO, nesporne preukazuje podnikateľské postavenie povinnej pri jej uzatváraní. Aj ďalej, z ustanovenia čl. 1 ods. 1 Zmluvy vyplýva, že veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky. Podľa čl. 14 ods. 14.1 písm. a) Zmluvy, sa dlžník zaväzuje po celú dobu trvania tejto Zmluvy udržiavať v platnosti všetky licencie, súhlasy, registrácie alebo schválenia nevyhnutne vyžadované v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Povinná sama predložila oprávnenému živnostenský list, daňové priznanie pre daň z príjmov fyzických osôb typu B za rok 2014 a 2015, z ktorých vyplývajú príjmy povinnej zo živnosti a súčasne vyplnila žiadosť o PROFI úver, kde vyplnila všetky údaje ako podnikateľský subjekt a ako účel čerpania uviedla „investičný". Povinná ako zmluvná strana teda vedela do akého záväzkového vzťahu vstupuje, keďže pod názvom zmluvy je ustanovenie, že sa uzatvára podľa § 497 Obchodného zákonníka, aj s akým obsahom, pretože podnikateľský účel poskytnutia úveru je hneď v prvom článku zmluvy. Všetky údaje a skutočnosti uvádzané v dokumentoch, ktoré boli povinnej poskytnuté, boli v zhode s údajmi, s ktorými sa oboznámila a podpisom ich odsúhlasila. Napokon oprávnený poukázal na to, že v čl. 21 ods. 21.9 zmluvy povinná vyhlásila, že si zmluvu prečítala, jej obsahu porozumela a uzatvára ju na základe svojej slobodnej a vážnej vôle, nie v tiesni, nie pod nátlakom a ani za inak nevýhodných podmienok. Oprávnený ďalej uviedol, že zmluvný vzťah, z ktorého záväzky boli zabezpečené zmenkou nie je vzťahom spotrebiteľským a preto sú nedôvodné tvrdenia povinnej o obmedzení resp. zákaze použitia zmenky a o ďalších neprijateľných podmienkach v zmluve o úvere. Rozdiel v sume poskytnutého úveru a sume vyplatenej na účet spočíva v tom, že povinná ako dlžník bola povinná zaplatiť za poskytnutie úveru zmluvnú odmenu splatnú ku dňu poskytnutia úveru, pričom sa zmluvné strany dohodli na uhradení tejto odmeny započítaním vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka na poskytnutie úveru t.j. sumy 8.592,00 EUR oproti pohľadávke veriteľa na zaplatenie odmeny za poskytnutie úveru, t.j. sumy 5.992,00 EUR. Po vzájomnom započítaní bola dlžníkovi vyplatená na účet suma 2.600,00 EUR. Neznamená to však, že táto suma je sumou poskytnutého úveru. Výška zmluvnej odmeny 5.992,00 EUR predstavuje úročenie úveru za celú dobu čerpania úveru vo výške 8.592,-EUR, t.j. za dobu 48 mesiacov a nemožno ju považovať za neprimeranú. Vzhľadom na uvedené oprávnený
tvrdí, že povinná nepreukázala splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie. Oprávnený žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%, ktoré sú v celkovej výške 346,74 EUR vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 10.598,80 EUR vo výške 162,32 EUR vrátane DPH /135,27,-EUR + 20% DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 11,05 EUR vrátane DPH /9,21 EUR + 20% DPH/).
6. Súd uznesením sp. zn. 69Ek/378/2018 zo dňa 29.11.2018, po preskúmaní veci, exekúciu v časti vymáhaného nároku - istiny vo výške 100,00 EUR zastavil (výrok I.), návrh povinnej na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol (výrok II.) a oprávnenému priznal od povinnej nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní (výrok III.).
7. Proti uzneseniu sp. zn. 69Ek/378/2018 zo dňa 29.11.2018, ktoré bolo doručené povinnej dňa 10.12.2018 a právnemu zástupcovi oprávneného dňa 3.12.2018, podala povinná dňa 17.12.2018, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť.
8. Podanú sťažnosť povinná odôvodnila najmä skutočnosťou, že jej súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k narušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej poukázala na to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konanie tak má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Povinná poukázala na to, že v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že jej vôbec nebol doručený rozhodcovský rozsudok, pričom poštu si vždy preberala a preberá. Uviedla, že navrhla exekučnému súdu, aby pripojil spis rozhodcovského súdu a zistil či bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti na predloženom exekučnom titule, prípadne či nedošlo k omylu pri jej vyznačovaní a či má rozhodcovský súd vykázané doručenky. Exekučný súd na toto nijak nereflektoval, neuviedol, či tento návrh na vykonanie dôkazu vykonal alebo nie, ak ho nevykonal, absolútne neuviedol prečo. Exekučný súd vôbec neuviedol ani to, či preveril právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Exekučný súd naopak iba uviedol, že ona ako povinná nepredložila dôkaz o tom, že bol rozhodcovský rozsudok zrušený, čo ona nikde vo svojom podaní ani neuvádzala. Ona tvrdila, že nie je právoplatný a vykonateľný. Povinná sa obrátila aj na súdneho exekútora, od ktorého dňa 2.5.2018 (po tom, čo jej bolo doručené Upovedomenie) kópiu exekučného spisu, predovšetkým kópiu exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku č. 361/11/16 zo dňa 19.12.2016. Ani on však na jej žiadosť nijak nereagoval. Povinná má preto za to, že súd pochybil, keď si nepreveril, či je rozhodcovský rozsudok právoplatný a vykonateľný, nakoľko na základe neprávoplatného a nevykonateľného rozhodnutia nemožno viesť exekúciu, a to bez ohľadu na to, či rozhodnutie vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd. Okrem toho povinná poukázala aj na to, že jej nebolo doručované v rámci rozhodcovského konania vôbec nič, ani žaloba a teda, že nemala ani možnosť v pôvodnom konaní namietať výšku dlhu, neprijateľnosť zmluvných pokút ako i ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky. Následne, nakoľko jej nebol doručený ani rozhodcovský rozsudok, nemohla sa ani obrátiť na súd so žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Povinná ďalej uviedla, že súd pochybil aj vtedy, keď jej nedoručil vyjadrenie oprávneného k jej návrhu na zastavenie exekúcie a s jeho obsahom sa tak oboznámila len z napadnutého uznesenia. Nedoručením vyjadrenia oprávneného jej tak súd znemožnil k tomuto vyjadreniu zaujať stanovisko, čím jej boli odopreté jej patriace procesné práva, a teda konaním súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
9. Povinná nesúhlasila ani s tým, že jej súd nepriznal postavenie spotrebiteľky a neposkytol jej ochranu spotrebiteľa. K tomu uviedla, že aj keď je v zmluvách uvedená ako podnikateľský subjekt, ona len jednotlivé dokumenty podpísala, dokumenty sama nevypisovala, doklady, ktoré predložila, si vyžiadal oprávnený. Ten využil, že má živnostenský list a úverovú zmluvu vypísal na ňu ako podnikateľa, hoci nežiadala úver na podnikanie a poskytnuté finančné prostriedky ani neboli a ani nemali byť použité na podnikanie. Toto podnikanie ani reálne nevykonávala. Konanie oprávneného spočívajúce v zámernom vyznačovaní účelu úveru v zmluve o úvere bolo cielené a bolo nekalou obchodnou praktikou. Vytkla súdu, že sa mal jej námietkami zaoberať a poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25Co/54/2017 zo dňa 12.12.2017 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6CoE/4/2017 zo dňa 31.7.2017 s tým, že súd mal skúmať aj konkrétny súvis úveru s podnikateľskou činnosťou, nie iba označenie podnikateľa v zmluve. Ďalej, v súvislosti s postavením spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu, poukazovala na to, že zmluvu individuálne nevyjednala, táto bola formulárová, bola v rozpore s dobrými mravmi, čomu sa súd vôbec nevenoval, že bola uzatvorená za stavu zníženej bdelosti spotrebiteľa, že mala byť posúdená ako bez poplatková a bezúročná. K rozhodcovskej zmluve uviedla, že nemala záujem
ju uzatvoriť, že iba podpísala množstvo dokumentov v priebehu niekoľkých minút a teda nemožno mať za to, že bola individuálne dohodnutá a ňou vymienená. Nebola ani riadne poučená o dôsledkoch jej uzavretia. O rozhodcovskom konaní, ako už uviedla, nemala žiadnu vedomosť a toto bolo iba v prospech oprávneného. Takémuto konaniu oprávneného, ktorý sám vybral rozhodcovský súd tak aby mu priznal všetko čo ako veriteľ požaduje a na žiadne námietky neprihliada, preto nemožno priznať právnu ochranu.
10. Vo vzťahu k vymáhanému nároku povinná uviedla, že nepopiera, že sa dostala do omeškania, avšak svoj dlh splácala, uhradila sumu 1.979,-EUR, pričom čerpala 2.600,-EUR, pričom zmluva bola uzatvorená dňa 25.1.2016. Podľa upovedomenia o začatí exekúcie má zaplatiť istinu vo výške 10.598,80,-EUR s prísl., pričom pôvodne bola istina k 8.12.2016 vo výške 12.298,80,-EUR. Z logiky veci vyplýva, že pri danom čerpaní úveru a zaplatenej sume nemôže v žiadnom prípade istina činiť ani sumu 10.598,80,-EUR, čo je niekoľkonásobok čerpanej sumy. Teda, pokiaľ by oprávnený konal v súlade s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, tak by nemohla takto istina behom jedného roka narásť na 12.298,80,-EUR pri súčasnom čiastočnom plnení dlhu. Preto povinná apeluje na súd, aby neposkytol právnu ochranu subjektu, ktorý bežne používa nekalé obchodné praktiky, dlhodobo porušuje nielen právne normy, ale aj základné pravidlá slušnosti, ktorý opakovane prekračuje hranice dobrých mravov. Na základe vyššie uvedených skutočností, má povinná za to, že exekučný titul je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, je vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy za súčasnej neplatnosti zmluvy o úvere. Rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a teda rozhodcovský rozsudok je nulitný právny akt - paakt, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky. Súdnemu exekútorovi tak ani nemalo byť vydané poverenie na začatie exekúcie a keď mu vydané bolo, musí byť takáto exekúcia zastavená. Povinná preto žiada, aby súd exekúciu zastavil v celom rozsahu a zrušil tak výrok o trovách, ktorý pri zastavení exekúcie v celom jej rozsahu nebude dôvodný.
11. Súd dňa 11.2.2019 zaslal sťažnosť povinnej na vyjadrenie oprávnenému. Oprávnený sa k sťažnosti povinnej vyjadril, prostredníctvom právneho zástupcu, písomným podaním doručeným súdu dňa 22.2.2019, v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu považuje za vecne správne a žiada, aby súd sťažnosť povinnej ako nedôvodnú zamietol. Oprávnený poukázal na to, že vzťah medzi ním a povinnou je vzťahom obchodnoprávnym a teda, že v prípade takéhoto exekučného titulu súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok, vrátane rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky) a nie je ani oprávnený skúmať doručovanie dokumentov rozhodcovským súdom, či aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu. Súd je rozhodcovským rozsudkom v celom rozsahu viazaný. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo/9/2012. Napriek uvedenému je tvrdenie povinnej o tom, že jej nebol rozhodcovský rozsudok doručený nepravdivé, pretože žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie prevzala dňa 29.11. 2016 a rozhodcovský rozsudok dňa 22.12. 2016. K uvedenému oprávnený súdu pripojil dve neúplné doručenky.
12. K spotrebiteľskej povahe zmluvy, ktorú opakovane tvrdila povinná, oprávnený uviedol, že zmyslom písomnej formy právneho úkonu je o.i. zabezpečiť aj určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo k rozporovaniu toho, čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený atď. Vôľa konajúcej osoby predstavuje vnútorný, psychický stav, odraz psychického vnútra danej osoby k určitému následku, ktorý sa sleduje, alebo môže nastať. Jej zisťovanie je možné teda len na základe jej vonkajšieho prejavu, teda v konkrétnom konaní, opomenutí, nekonaní, teda v okolnostiach spojených s jej prejavom. V súvislosti s výkladom právneho úkonu oprávnený poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 81/2011 podľa ktorého: „Ustanovenie § 35 ods. 2 OZ predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu
konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej.“ Keď povinná tvrdí, že peňažné prostriedky neboli a ani nemali byť použité na podnikanie ale na súkromné účely a preto nejde o podnikateľský úver, potom ak by mala povaha zmluvy závisieť od následného spôsobu použitia peňažných prostriedkov, nikdy nebolo isté, aká je vlastne povaha zmluvného vzťahu, ak by závisela od toho, ako vlastne dlžník použije peňažné prostriedky. Dôsledky argumentácie povinnej by dokonca viedli k tomu, že charakter zmluvy by závisel od skutočného použitia peňažných prostriedkov aj v takom prípade, kedy by napríklad dlžník ich použil v rozpore s tým, čo tvrdil pred a pri uzavretí zmluvy (napríklad by žiadal o peňažné prostriedky na rozvoj podnikania, a pod. v skutočnosti by ich použil na úplne niečo iné). Takýto prístup však odporuje pravidlu, podľa ktorého sa obsah a povaha zmluvy posudzujú k okamihu jej uzavretia. Aj súdna prax konštantne uvádza, že povaha a platnosť právneho úkonu sa posudzujú k okamihu vykonania právneho úkonu (t.j. v tomto prípade zmluvy). Ďalej oprávnený uviedol, že mu potom nie je zrejmé, na základe akého právneho predpisu by mal veriteľ, ktorý uzatvára zmluvu o úvere s iným podnikateľským subjektom, ktorý tvrdí, že žiada o peňažné prostriedky na podnikanie, zisťovať na aký konkrétny účel v súvislosti s podnikaním peňažné prostriedky požije. Nakoľko má oprávnený za to, že medzí ním a povinnou neexistoval spotrebiteľský ale obchodnoprávny vzťah a že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, navrhol sťažnosť povinnej zamietnuť ako nedôvodnú a priznať mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia k sťažnosti vo výške 174,08 EUR, ktoré pozostávajú z úkonu právnej služby vo výške 135,27 EUR, paušálnych nákladov vo výške 9,80 EUR a DPH.
13. Po preskúmaní veci konajúci sudca dospel k záveru, že podaná sťažnosť povinnej je dôvodná a predmetné uznesenie sp. zn. 69Ek/378/2018 zo dňa 29.11.2018 uznesením 69Ek/378/2018 zo dňa 17.04.2019 zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. Úlohou vyššieho súdneho úradníka bude v ďalšom konaní, zaoberať sa skúmaním právoplatnosti a vykonateľnosti predloženého exekučného titulu, ktorú povinná spochybnila, za tým účelom si vyžiadať rozhodcovský spis z rozhodcovského súdu, ktorý vo veci konal a rozhodol. Až po preskúmaní otázky doručovania rozhodcovského rozsudku všetkým stranám rozhodcovského konania, t.j. nadobudnutia jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, vo veci opätovne rozhodne, v súlade uvedenou právnou argumentáciou v uznesení zo dňa 17.04.2019.
14. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“): „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
15. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
16. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku: „V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.“
17. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
18. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
19. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
20. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
21. Súd na základe uznesenia sp. zn. 69Ek/378/2018 zo dňa 17.04.2019, ktorým bolo uznesenie sp. zn. 69Ek/378/2018 zo dňa 29.11.2018 zrušené a vrátené vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie, požiadal dňa 05.06.2019 Slovenský arbritrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbritrážnych súdov, z.z.p.o., o predloženie originálu predmetného rozhodcovského spisu v listinnej podobe. Súd po predložení rozhodcovského spisu dňa 24.06.2019, rozhodcovský spis podrobne preskúmal, ako aj opätovne skúmal spisový materiál spolu s jeho prílohami, návrh povinnej na zastavenie exekúcie, vyjadrenie oprávneného k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, sťažnosť povinnej proti uzneseniu sp. zn. 69Ek/378/2018 zo dňa 29.11.2018, vyjadrenie oprávneného k sťažnosti povinnej.
22. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
23. Exekučným titulom v predmetnom konaní je Rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., dňa 19.12.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2016 a vykonateľnosť dňa 03.01.2017. Povinný nijako neosvedčil, že tento exekučný titul je v súčasnosti zrušený, čím sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie neuhradenej sumy.
24. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“): „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“
25. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.“
26. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“
27. Vzhľadom na tvrdenia povinnej uvedené v podanom návrhu na zastavenie exekúcie, sa súd považoval ako prvé zaoberať otázkou doručenia exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku, všetkým účastníkom rozhodcovského konania, nakoľko povinná namietala nadobudnutie jeho právoplatnosti a vykonateľnosti z dôvodu, že jej nebol Iba rozhodcovský rozsudok, ktorý bol doručený všetkým stranám rozhodcovského konania môže nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Po preskúmaní rozhodcovského spisu na základe predložených doručeniek o prevzatí rozhodcovského rozsudku, súd dospel zisteniu, že povinná rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 22.12.2016 a oprávnený dňa 29.12.2016. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má jednoznačne preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol doručený všetkým stranám rozhodcovského konania, a tým sa stal právoplatným dňa 29.12.2016 a vykonateľným dňa 03.01.2017.
28. Súd po preskúmaní veci zisti, že medzi oprávneným a povinnou bola 25.1.2016 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 230604-52082, uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, v ktorej bol oprávnený označený ako podnikateľ zapísaný v obchodnom registri a povinná ako osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia. Súčasne bola medzi oprávneným a povinnou uzatvorená dňa 25.1.2016 aj rozhodcovská zmluva č. 230604-52082, v zmysle § 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v ktorej bol oprávnený označený ako podnikateľ zapísaný v obchodnom registri a povinná ako osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia. Na základe takto uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, spor ktorý vznikol medzi zmluvnými stranami zmluvy o revolvingovom úvere, rozhodol rozhodcovský súd dohodnutý v rozhodcovskej zmluve, ktorý v čase rozhodovania bol vedený v zozname stálych rozhodcovských súdov zverejnenom na stránke webového sídla ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Rozsudok rozhodcovského súdu sp. zn.: 361/11/16 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zo dňa 19.12.2016, je opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, pričom vykonateľnosť (ktorú povinná spochybnila) nadobudol dňa 03.01.2017. Pokiaľ ide o posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinnou, súd konštatuje že tento nie je spotrebiteľský. Nebolo preto dôvodné poskytnúť povinnej ako podnikateľskému subjektu ochranu spotrebiteľa a aplikovať na obchodnoprávny vzťah zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Na základe dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom spise, ako aj v rozhodcovskom spise súd konštatuje, že nie sú pochybnosti o tom, že vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom obchodnoprávnym.
29. Podľa názoru súdu je zrejmé, že povinná mohla pred podpisom rozhodcovskej zmluvy získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy s tým, že jej bola deklarovaná skutočnosť, že na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinná uzatvárala uvedenú rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola v prvom rade vo sfére jej záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jej pozornosti, či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru súdu dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v lehote do štrnástich kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (bod 7. rozhodcovskej zmluvy) tak bolo povinnej umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má súd za to, že pokiaľ bola povinnej na podpis predložená rozhodcovská zmluva, ktorú bolo možné samostatne podpísať, v rozsahu 7. bodu obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať za individuálne dojednanú. Táto skutočnosť potom vylučuje, aby uvedená rozhodcovská zmluva bola klasifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4CoE/37/2017 zo dňa 07.06. 2017).
30. Rozhodcovská zmluva je vyhotovená osobitne, nejedná sa o rozhodcovskú doložku, ktorá by bola súčasťou úverovej zmluvy. Je dostatočne zrozumiteľne vyjadrená v písomnej forme s použitím dostatočne veľkého druhu a formy písma. Rozhodcovská zmluva nesplýva s ostatnými zmluvnými dojednaniami a aj technicky tvorí samostatnú listinu, zreteľne označenú, ktorú povinná mohla a nemusela potvrdiť svojím podpisom; mala teda reálnu možnosť odmietnuť rozhodcovskú zmluvu, ktorá jej bola predložená. Súd je toho názoru, že povinná mala možnosť sa s ňou oboznámiť, prečítať si ju; jej podpis resp. uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebol podmienkou poskytnutia úveru. Navyše, povinná mala právo v lehote štrnásť dní od zmluvy odstúpiť, na čo bola v zmluve osobitne upozornená. Ani túto možnosť však nevyužila. Je teda zrejmé, že v tomto prípade bola daná možnosť povinnej slobodne sa rozhodnúť, či sa podriadi rozhodcovskému konaniu, alebo či v určenej lehote po uzavretí úverovej zmluvy jednostranne rozhodcovskú zmluvu vypovedá. Samotná rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by sami osebe spôsobovali jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Aj v prípade, že by si povinná pri jej podpísaní neuvedomovala dôsledky, ktoré budú zmluvou vyvolané, mala možnosť bez psychologického efektu ekonomickej núdze, prípadného nátlaku či navádzania odstúpiť od zmluvy v lehote, ktorá bola určená v zmluve samotnej,
bez toho, aby tým zároveň stratila benefity z revolvingovej zmluvy. (Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/919/2015).
31. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dojednanú a platnú. Keďže právomoc rozhodcovského súdu nebola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, nie je oprávneným predložený exekučný titul nulitným právnym aktom a takto priznaný nárok si môže oprávnený vymáhať v exekučnom konaní.
32. Zmluvný vzťah, z ktorého záväzky boli zabezpečené zmenkou nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko aj na predloženej zmenke je povinná označená ako živnostník, o čom svedčí uvedené IČO a uvedenie zápisu v Živnostenskom registri. Na základe uvedeného sa súd ďalej nezaoberal neplatnosťou zmluvnej podmienky o možnostiach vystavenia zmenky.
33. Zmluva o revolvingovom úvere obsahovala v bode 4. určenie zmluvnej odmeny konkrétnou sumou 5.992,00 EUR. Tvrdenie povinnej, že nebola oboznámená s výškou zmluvnej odmeny je neopodstatnené nakoľko sama svojím podpisom so zmluvnou odmenou súhlasila. Namietané nedefinovanie jednotlivých splátok tiež vyvracia bod 2. Zmluvy o revolvingovom úvere, kde je uvedené, že dlžník sa zaväzuje splatiť veriteľovi úver v 48 mesačných splátkach vo výške 179,00 EUR, pričom splátkový kalendár bol prílohou tejto zmluvy.
34. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať.
35. „Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.“ (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 17CoE/52/2018)
36. „Exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. V konaní o námietkach proti exekúcii súd skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a námietky proti exekúcii sa posudzujú v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu. Obsahom toto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Povinný sa mal uvedenými skutočnosťami brániť v základnom konaní (právo patrí bdelým - „vigilantibus iura scripta sunt“).“ (Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24.05.2016, sp. zn. 5Er/111/2016)
37. Povinná disponovala možnosťou podať žalobu na súd ako prvá. Mala možnosť výberu podania žaloby na dva rozhodcovské súdy alebo na všeobecný súd, na základe Rozhodcovskej zmluvy. Povinná ďalej mala možnosť od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Povinná by mala preukázať všetky známe dôkazy na podporu svojich tvrdení už v základnom konaní. Po vydaní rozhodcovského rozsudku sa povinná mohla brániť žalobou na zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde. Povinná tak disponovala celým radom prostriedkov obrany, ktoré nevyužila.
38. Podľa § 61f ods. 2 Exekučného poriadku: „Ak ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, oprávnený o nich musí bezodkladne informovať exekútora.“
39. Podľa § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom
ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.“
40. Povinná s návrhom na zastavenie exekúcie predložila 9 potvrdení o úhradách voči oprávnenému. Po preskúmaní úhrad má súd za preukázané, že prvých 5 platieb oprávnený zohľadnil už pri podávaní Návrhu na vykonanie exekúcie. Zvyšné platby oprávnený nezohľadnil. Oprávnený nezohľadnil platbu z 09.08.2017 vo výške 20,00 EUR, platbu z 09.09.2017 vo výške 20,00 EUR, platbu z 11.11.2017 vo výške 30,00 EUR a platbu z 09.12.2017 vo výške 30,00 EUR. Platby bol realizované v čase pred podaním Návrhu na vykonanie exekúcie a preto bolo povinnosťou oprávneného znížiť vymáhanú istinu o tieto sumy. Súd konštatuje, že úhrady vykonané povinnou nespôsobili zánik celého vymáhaného nároku, len jeho časti. Na základe uvedeného súd zastavuje exekúciu v časti vymáhanej sumy 100,00 EUR.
41. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
42. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“): „Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.“
43. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky: „Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.“
44. Oprávnený žiada, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100% ktoré predstavujú sumu vo výške 346,74 EUR vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo sumy 10.598,80 EUR /135,27 EUR + 20% DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 11,05 EUR vrátane DPH /9,21 EUR + 20% DPH/) a sumu vo výške 174,05 EUR vrátane DPH (1 úkon - podanie vyjadrenia k sťažnosti povinnej zo sumy 10.598,80 EUR /135,27 EUR + 20% DPH/ + 1x paušálna náhrada nákladov vo výške á 11,76 EUR vrátane DPH /9,80 EUR + 20% DPH/, spolu v sume 520,82 EUR. Súd poukazuje na skutočnosť, že právny zástupca oprávneného mal pri výpočte výšky trov právneho zastúpenia vychádzať z tarifnej hodnoty 10 498,00 EUR, avšak vychádzajúc z tejto tarifnej hodnoty, po prepočítaní konečná výška náhrady trov právneho zastúpenia ostala nezmenená.
45. Na základe uvedených zákonných ustanovení patrí právnemu zástupcovi odmena za tri polovičné úkony právnej služby, t.j. za prevzatie a prípravu zastúpenia, za podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie a za podanie vyjadrenia k sťažnosti povinnej. Oprávnený má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 520,82 EUR, t.j. 2 x (jeden polovičný úkon vo výške 135,27 EUR + režijný paušál vo výške 9,21 EUR r + 20% DPH) a 1x (jeden polovičný úkon vo výške 135,27 EUR + režijný paušál vo výške 9,80 EUR + 20% DPH), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
46. Povinná ďalej neuviedla žiadne relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie v celosti podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko tu nie je dôvod na celkové zastavenie exekúcie, súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamieta v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.