Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Csp/14/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. X, XXX XX C. D., o zaplatenie 433,30 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 433,30 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 100,96 eur od 20.10.2020 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 114,18 eur od 19.11.2020 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 116,88 eur od 19.12.2020 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 52,15 eur od 19.01.2021 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania zo sumy 49,13 eur ročne od 19.02.2021 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o jeho výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 28.03.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 433,30 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 08.07.2022 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ďalej len ako „Zmluva“) zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísaná v OR OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2081/B (ďalej len „Slovak Telekom“) na žalobcu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom 4091000501. Uvedenú skutočnosť zároveň Slovak Telekom oznámil v súlade s a nasl. žalovanému. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva v znení Dodatku (v prípade ak bol uzavretý). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Uzavretím Zmluvy sa žalovaný zaviazal, že bude riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, Všeobecnými podmienkami, platným Cenníkom a dodatkami. Slovak Telekom podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: Faktúra zo dňa 01.10.2020 uvedená pod VS 8269290241 vo výške 100,96 Eur s lehotou splatnosti 19.10.2020 Faktúra zo dňa 01.11.2020 uvedená pod VS 8271144361 vo výške 114,18 Eur s lehotou splatnosti 18.11.2020 Faktúra zo dňa 01.12.2020 uvedená pod VS 8273018245 vo výške 116,88 Eur s lehotou splatnosti 18.12.2020 Faktúra zo dňa 01.01.2021 uvedená pod VS 8274894787 vo výške 52,15 Eur s lehotou splatnosti 18.01.2021 Faktúra zo dňa 01.02.2021 uvedená pod VS

8276736975 vo výške 49,13 Eur s lehotou splatnosti 18.02.2021. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. V prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta = základ - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ).

3. Okresný súd v Banskej Bystrici vydal dňa 16.12.2022, č. k. , ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, na základe čoho žalobca navrhol pokračovanie v konaní.

4. Žaloba spolu s prílohami a poučeniami bola žalovanému doručená do vlastných rúk postupom podľa , po splnení podmienok definovaných v (č. l. 55, 61 spisu). Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

5. Podľa súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.

7. Podľa , vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 13.11.2023 (č. l. 64 spisu).

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom, pričom na vec aplikoval nasledovné právne ustanovenia:

10. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

11. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

13. Podľa o elektronických komunikáciách účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej aj ako „zákon o elektronických komunikáciách“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

14. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

15. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

16. Podľa § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, [napríklad o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa , 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa , podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa , i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

17. Podľa § 44 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

18. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 23. Podľa veta prvá , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

24. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa nariadenia vlády SR č. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd uvádza, že túto mal preukázanú z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2022 (č. l. 15 spisu) adresovanú žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu, ako aj zo súdu predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok (č. l. 31 a násl. spisu). Súd však uvádza, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení (R 119/2003).

27. Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že právny predchodca žalobcu – spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ elektronických komunikačných služieb v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako nepodnikateľ (spotrebiteľ) uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.01.2019 (č. l. 23 a násl. spisu), keď predmetom zmluvy bolo poskytovanie služieb – Mobilný Hlas s dobou viazanosti 24 mesiacov, program služby: ÁNO XL.

28. Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z tej skutočnosti, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkovo - právny vzťah vyplývajúci v zmysle § 44 zákona o elektronických komunikáciách z uzavretých zmlúv o pripojení. Právu žalovaného na poskytovanie služieb podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb zodpovedala povinnosť žalovaného uhradiť cenu týchto služieb podľa cenníka, resp. cenu so zľavou.

29. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých služieb nasledovnými faktúrami: Faktúra zo dňa 01.10.2020 uvedená pod VS 8269290241 vo výške 100,96 Eur s lehotou splatnosti 19.10.2020 (č. l. 12 rub, 13 spisu), Faktúra zo dňa 01.11.2020 uvedená pod VS 8271144361 vo výške 114,18 Eur s lehotou splatnosti 18.11.2020 (č. l. 8 rub, 9 spisu), Faktúra zo dňa 01.12.2020 uvedená pod VS 8273018245 vo výške 116,88 Eur s lehotou splatnosti 18.12.2020 (č. l. 9 rub, 10 spisu), Faktúra zo dňa 01.01.2021 uvedená pod VS 8274894787 vo výške 52,15 Eur s lehotou splatnosti 18.01.2021 (č. l. 10 rub, 11 spisu), Faktúra zo dňa 01.02.2021 uvedená pod VS 8276736975 vo výške 49,13 Eur s lehotou splatnosti 18.02.2021 (č. l. 11 rub, 12 spisu). Z predložených faktúr vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému mesačné poplatky za poskytnuté služby k zvoleným programom. Je zároveň nutné zdôrazniť, že právny predchodca žalobcu si v konaní neuplatnil žiadne základy vymáhania.

30. Súd mal v predmetnom konaní preukázané porušenie povinnosti žalovaným, tzn. uhradiť cenu za objednané služby. Uvedené žalobcom tvrdené skutočnosti, ktoré vyplývali aj z predložených listinných dôkazov žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel ani nerozporoval skutkové okolnosti tvrdené žalobcom, ani neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré by spochybnili tvrdenia žalobcu, preto súd z nich vychádzal. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. , podľa

ktorého: „Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“ Zo strany žalovaného nebolo preukázané, že by došlo k úhrade ceny za poskytnuté služby, ktoré boli vyúčtované faktúrami tak, ako sú uvedené v tomto rozsudku, preto vo vzťahu k uvedeným nárokom súd vyhodnotil, že sa jedná o nárok dôvodný a preukázaný, vyplývajúci z predloženej zmluvy.

31. Súd vo vzťahu k celému uplatnenému nároku žalobcu teda uvádza, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny neuhradených telekomunikačných služieb vo výške 433,30 Eur, t.j. v plnom rozsahu vyhodnotil ako dôvodný a to vzhľadom na to, ako už bolo uvedené, že v konaní nevyšiel najavo opak tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ dlžnú sumu neuhradil (resp. že by mu zo strany právneho predchodcu žalobcu neboli poskytnuté deklarované služby).

32. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa nariadenia vlády SR č. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Žalobca zároveň požadoval zaplatiť aj úroky z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm. Žalovaný tým, že neuhradil cenu služieb v lehote splatnosti faktúr, ktoré sú predmetom konania, dostal sa nasledujúcim dňom po dni splatnosti faktúr do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Žalobca tak má právo na zaplatenie úroku z omeškania, pričom jeho výška je v súlade s ustanovením nariadenia vlády č. . Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

35. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Súd o trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu v konaní podľa v spojení s ustanovením . Žalobca v danej veci mal plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (100 %). O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).