Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/62/2017

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci žalobkyne: J.. O. E., J.. XX.X.XXXX, L.. XX.X.XXXX, J. G. Š. G. Č.. XXX, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 2, o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd stranám konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.12.2011 žiadala, aby súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy vo výške 700 000,- Eur, titulom nemajetkovej ujmy ako satisfakcie za úmrtie jej matky. Podanú žalobu odôvodnila tým, že žalovaný zneužíva svoje postavenie na území Slovenskej republiky a to za tým účelom, aby neboli obvinené a súdené osoby, ktoré zodpovedajú za úkladnú vraždu jej matky.

2. V rámci skúmania podmienok konania súd zistil, že žalobkyňa dňa XX.X.XXXX (t.j. v priebehu súdneho konania) umrela.

3. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

4. Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, a tie môžu byť odstrániteľné a neodstrániteľné.

5. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

6. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

7. Neodstrániteľné nedostatky (podmienky) konania majú za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa , prípadne vec postúpiť inému orgánu.

8. Za neodstrániteľné nedostatky sa považujú:

- nedostatok právomoci súdu ( a ),

- litispendencia ( ),

- res iudicata ( ),

- nedostatok procesnej subjektivity ( ).

9. Podľa , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

10. Podľa , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

11. Podľa , spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

12. Podľa prvá veta , smrťou táto spôsobilosť zanikne.

13. Podľa , spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.

14. Podľa , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

15. Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

16. Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

17. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

18. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

19. Podľa , po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

20. Žaloba bola v danom prípade podaná fyzickou osobou, ktorá však v priebehu konania umrela. Ide o neodstrániteľný nedostatok konania, pre ktorý súd nemôže vo vzťahu k označenej strane sporu

- žalobkyni vo veci konať a rozhodovať. Smrťou žalobkyne táto stratila tak právnu subjektivitu, ako i procesnú subjektivitu (spôsobilosť byť stranou konania).

21. Predmetom daného konania bola ochrana osobnosti po smrti fyzickej osoby, a síce žaloba bola podaná dcérou poškodenej, a to v zmysle ustanovenia .

22. Právo na ochranu osobnosti ako právo nemajetkové, rýdzo osobnej povahy, zaniká smrťou občana, neprechádza teda smrťou občana na dedičov a nestáva sa predmetom dedenia. Avšak ustanovenie presne vymedzenému okruhu osôb priznáva právo čeliť neoprávneným zásahom aj v čase, keď fyzická osoba ako nositeľ subjektívnych osobnostných práv už nie je nažive. Ide o osobitné originárne právo taxatívne uvedených osôb - pozostalý manžel, deti, a ak ich niet rodičia poškodeného - na ochranu práv inej, už zomretej fyzickej osoby. Ak niet žiadnej z legitimovaných osôb, právo na uplatnenie posmrtnej ochrany zaniká. Výpočet týchto osôb je teda taxatívny, a preto ho nemožno rozšíriť o ďalšie osoby. Ide o uplatnenie práva na ochranu osobnosti zomretého proti zásahu smerujúcemu proti jeho osobnosti a je irelevantné, či bol neoprávnený zásah vedený ešte za života alebo až po jeho smrti.

23. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je akési finančné odškodnenie pre osobu, ktorá ťažko znáša dôsledky hrubého zásahu do jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. Má to byť kompenzácia slúžiaca podľa nášho názoru výlučne tejto osobe (takýto záver obsahuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Ak by určitú ujmu v dôsledku smrti osoby mali pociťovať osoby uvedené v , majú právo uplatniť si náhradu nemajetkovej ujmy za seba, za svoje znášanie dôsledkov vyplývajúcich zo zásahu do práv zomretej osoby. Uplatnením nárokov uvedených v dochádza k morálnemu očisteniu zomretej osoby, čo v konečnom dôsledku znamená aj morálnu satisfakciu pre osoby uvedené v .

24. V danom prípade žalobkyňa ako oprávnená osoba v zmysle ustanovenia sa domáhala ochrany osobnostných práv svojej nebohej matky. Žiadala nemajetkovú ujmu za smrť matky, ktorá predstavovala zásah do jej práva na súkromný a rodinný život, ktoré zahŕňa aj právo vytvoriť si a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami (najmä v citovej oblasti, čím fyzická osoba rozvíja a napĺňa vlastnú osobnosť). Žalobkyňa však umrela čím stratila nie len právnu a procesnú subjektivitu, ale zároveň došlo aj k zániku subjektu, ktorý je v zmysle ustanovenia aktívne legitimovaný na podanie tohto typu žaloby. Osoby, ktoré tento druh žaloby sú oprávnené podať je presne stanovený a určený zákonom, pričom dedičia žalobkyne (pozostalej dcéry) tam nepatria, t.j. právo domáhať sa ochrany na potomkov detí osoby poškodenej, v dôsledku dedičskej sukcesie neprechádza.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené a najmä s poukazom na znenie ustanovenia , súd rozhodol tak ako je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia a konanie zastavil, nakoľko niet aktívne legitimovanej stany v danom spore.

26. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto uznesenia, a to v zmysle ustanovenia Dôvodom zastavenia konania bolo úmrtie žalobkyne a neexistencia aktívne legitimovanej strany v danom spore (zánik, preto súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nárok na náhradu konania nepriznal žiadnej zo strán.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.