Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-374-2011.pdf
PDF · 71.23 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/374/2011
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Trenčíne, so sídlom Jilemnického 1, Trenčín, proti povinnému: S. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J.. N. XXX/XX, J., o vymoženie istiny vo výške 33,19 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnej exekútorke JUDr. Ivone Babuškovej, Exekútorský úrad so sídlom Športová 45, Nové Mesto nad Váhom, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 15.02.2011 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 33,19 eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1167189 vydaný dňa 31.03.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.03.2008 a vykonateľnosť dňa 16.04.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Ivone Babuškovej udelené tunajším súdom dňa 03.03.2011.
2. Podnetom zo dňa 19.02.2019 súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel.
3. Z dedičského spisu vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 7D/128/2017 má súd skutočne preukázané, že povinný zomrel dňa 17.08.1979 ako nemajetný a dedičské konanie bolo zastavené podľa § 187 ods. 1 CMP.
4. Podľa § 243h ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /ďalej len „Exekučný poriadok“/, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Hoci skutočnosť, že povinný zomrel ako nemajetný, je tiež dôvodom, aby súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 zastavil, predmetnú exekúciu je potrebné zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, nakoľko v danom prípade sa exekučný titul stal neúčinným uplynutím doby na jeho vykonanie skôr, ako povinný zomrel ako nemajetný.
6. Podľa § 58 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) účinného do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
8. V zmysle § 88 ods.1 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
9. Ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Z.z. o 3 ročnej prekluzívnej lehote, v ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie o priestupku bolo s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené Zákonom č. 298/2008 Z.z. bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené ako sa posudzuje lehota, ktorá začala plynúť pred týmto dátumom. Predmetom vymáhania je pokuta uložená povinnému správnym orgánom. Ak sa spájajú otázky významné pre exekúciu správneho rozhodnutia s predpisom, na základe ktorého bolo vydané (pričom je rozhodujúce znenie predpisu účinné v dobe vydania rozhodnutia) je treba tiež lehotu, do ktorej možno rozhodnutie vykonať, posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu.
10. Exekúciu možno v zmysle uvedeného uskutočniť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty, ktorá je určená na splnenie povinností, pričom výkon exekúcie sa musí v tejto lehote skončiť. Táto trojročná lehota je lehotou prekluzívnou, ktorej uplynutím právo na výkon rozhodnutia zaniká a rozhodnutie sa stáva neúčinným. Vzhľadom na to, že exekučný titul- blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1167189 vydaný dňa 31.03.2008, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 16.04.2008, uplynutím trojročnej lehoty- t.j. dňom 16.04.2011, došlo k preklúzii práva vymáhať predmetný nárok zo strany oprávneného, pričom ďalšie trvanie exekúcie po uplynutí tejto lehoty by bolo neprípustné.
11. Uplynutím času, s ktorým osobitný právny predpis spája preklúziu, t.j. zánik nároku vymáhať právo priznané v exekučnom titule, sa rozhodnutie stálo neúčinným a súd exekúciu v zmysle cit. ustanovení Exekučného poriadku zastavil.
12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.
14. Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
15. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
16. Povinný v tomto konaní však zomrel ako nemajetný, t.j. dedičia nevstúpili do žiadnych práv a povinností poručiteľa. Súd teda nemôže zaviazať dedičov na úhradu trov exekúcie.
17. Ako bolo uvedené vyššie, v zásade platí, že náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku v princípe znáša povinný. Z tejto zásady vyplýva výnimka, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tá je upravená v § 203 ods. 1-3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. V tomto prípade však nemožno zaviazať na trovy exekúcie oprávneného, nakoľko nie sú splnené podmienky uvedené v § 203 ods. 1-3 Exekučného poriadku, aby ho súd zaviazal na náhradu trov exekúcie. Súd teda nemá koho zaviazať na úhradu trov exekúcie.
18. Uvedené preto vedie súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie nie je v exekučnom konaní v postavení vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojim súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto
znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov /v časti trov/.
19. Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd SR /napr. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008, uznesenie č. II.ÚS 272/08 zo dňa 22.10.2008, uznesenie I.ÚS 438/08 zo dňa 17.12.2008, uznesenie I.ÚS 256/08 zo dňa 07.08.2008 a iné/, v ktorých opakovanie poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Len nad rámec uvedeného súd udáva, že obdobné stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších rozhodnutiach, ako napr. uznesenie sp. zn. II.ÚS 150/04, III. ÚS 283/06, IV.ÚS 180/06, III. ÚS 118/05, III. 158/05, II.ÚS 294/05 a iné/.
20. Súd v zmysle horeuvedeného trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Považuje však za potrebné uviesť, že uvedená problematika nie je v praxi všeobecných súdov jednotná a ustálená.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach ( § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. a) CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Proti výroku II. tohto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( § 355 ods. 2 CSP).