Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/178/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: M. D., H. XX. X. XXXX, R. S. E. XXXX/X, C. zastúpený Exovan, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Longobardská 1301/27, Bratislava, IČO: 43 907 342 (predtým Advokátska kancelária - Andrea DUONGOVÁ & PARTNERS s.r.o.) proti žalovaným: 1) Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom: Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, 2) Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom: Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o ochranu osobnosti, náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. - 153 zo dňa 1.4.2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd späťvzatie žaloby vo výške istiny 120,12 eur vo výroku o náhrade škody p r i p ú š ť a, rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. - 153 zo dňa 1.4.2016 v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

II. V zostávajúcej časti výroku o náhrade škody rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. - 153 zo dňa 1.4.2016 p o t v r d z u j e .

III. V časti určovacieho výroku o ochranu osobnosti a výroku o náhrade nemajetkovej ujmy rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. - 153 zo dňa 1.4.2016 z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

IV. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo veci náhrady škody v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. - 153 zo dňa 1.4.2016 zamietol žalobu žalobcu, ktorou žiadal určenie, že žalovaný 1/ je pôvodcom neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu na základe udalosti zo dňa 13. 6. 2012 tým, že poskytol obrazové snímky zobrazujúce žalobcu na CD nosiči s dvoma rozdielnymi časovými údajmi, pričom orgánu policajného zboru neuviedol, ktorý z uvádzaných časov je správny, a že žalovaný 2/ ako zástupca orgánu policajného zboru je pôvodcom neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu na základe udalosti zo dňa 13.6.2012 tým, že nepožiadal žalovaného 1/ o informáciu, ktorý z uvádzaných časov na poskytnutom CD nosiči je správny a na základe toho nesprávne vyhodnotil žalobcu ako páchateľa trestnej činnosti. Predmetné obrazové snímky boli následne médiami zverejnené, čím žalovaní 1/ a 2/ spôsobili závažný zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Ďalej od žalovaných 1/ a 2/ žiadal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 100.000,- eur a náhradu škody 5. 000,-eur, v

pomere určenej súdom podľa vyhodnotenej miery zavinenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 1/ a 2/ súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania.

2. Žalobca pôvodne smeroval žalobu zo dňa 9.1.2013 len voči žalovanému1/. Žalovaný 2/ sa stal stranou sporu až na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č. k. - 124 zo dňa 28.5.2015, ktorým zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie č. k. - 117 zo dňa 30.1.2015 a pripustil vstup žalovaného 2/ do tohto konania a to na základe podania žalobcu zo dňa 26.1.2015.

3. Vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil podľa písmeno c/ (ďalej aj ), článku 19 , , ,,, ,,, , , ,, ,, (ďalej aj ) a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Skutkovo súd prvej inštancie ustálil, že dňa 7. 4. 2012 začala vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I, podľa ods. l trestné stíhanie za prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty v zmysle ods. l . Podľa dovtedy zistených skutočností mal neznámy páchateľ v čase od 10:10 hod. do 18:15 hod. dňa 7. 4. 2012 v Bratislave na Štedrej ulici odcudziť z motorového vozidla kreditnú úverovú kartu, vydanú k účtu poškodeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. (ďalej aj VÚB, a.s.) spolu s kartou QUATRO, pričom s týmito kartami dňa 7.4.2012 v čase od 12:07 hod. do 16:00 hod. vykonal 9 úspešných výberov. Na základe zistených skutočností vyšetrovateľ policajného zboru dňa 8.4.2012 cestou Okresnej prokuratúry Bratislava II zaslal do VÚB, a.s. - žalovanému 1/, žiadosť o poskytnutie výpisu z účtu na preverenie oznámených skutočností. V odpovedi zo dňa 30.5.2012 žalovaný 1/ označil bankomaty, z ktorých boli vykonané výbery alebo pokusy o výber a oznámil aj to, že v Bratislave na Komárnickej 3 a na Kazanskej 41 sú kamerové záznamy dokumentujúce inkriminované transakcie. Tieto záznamy zaslal dňa 31.5.2012 žalovanému 2/. Na základe žiadosti vyšetrovateľa policajného zboru zo dňa 11.6.2012 za účelom stotožnenia osoby páchateľa odvysielala dňa 13.6.2012 televízia JOJ (ďalej aj TV JOJ) v rámci programu „Noviny o 12:00 “, približne v 15. minúte programu reportáž pod názvom „ Ukradol karty“, v znení „Zrejme potreboval peniaze. Šiel na to teda svojsky. Do oka padli mladému mužovi cudzie kreditky. Rozhodol sa teda, že si z nich čo to vezme a vybielil tak niekoľko účtov. Neznámeho mladého muža, ktorý vystriedal hneď niekoľko bankomatov hľadajú policajti a aj náš kolega Valér Ferko“. „Okrem tohto bankomatu za mnou, navštívil mladý muž, ktorého Vám ukážeme o malú chvíľu na záberoch, hneď niekoľko ďalších bankomatov v Bratislave. Na tom by nebolo nič zvláštne, ak by mladík vyberal peniaze z účtov svojou platobnou kartou. Tú však zrejme ukradol tento mladý muž, na ktorého sa práve pozeráte z auta odparkovaného pred jedným z rodinných domov v Bratislave. Následne na to vyberal peniaze, kde sa dalo. No a nebál sa využiť ani terminály v obchodných centrách, kde bolo množstvo ľudí. Celkovo tak z účtov vybral viac ako dvetisíc štyristo eur. Použil dokonca aj viacero platobných kariet, ktoré taktiež zrejme ukradol. Teraz po ňom pátrajú policajti, no a v prípade, že ste muža na záberoch spoznali, kontaktujte prosím políciu na bezplatnom telefónnom čísle stopäťdesiatosem, prípadne osobne na ktoromkoľvek oddelení. Aj vy tak môžete dopomôcť k tomu, aby ho okamžite vypátrali.“ V ten istý deň TV JOJ v rámci programu KRIMI, približne v 20. minúte programu odvysielala reportáž pod názvom „ Prilepšil si...“, v znení „Zrejme potreboval peniaze a išiel na to svojsky. Mladému mužovi do oka padli cudzie platobné karty. Rozhodol sa, že si z nich prilepší a tak vybielil niekoľko účtov. Drzí zlodej nezaváhal po krádeži platobných kariet ani na chvíľu a ihneď sa pustil do výberu. Okrem tohto bankomatu na Herlianskej ulici, navštívil aj ďalšie v iných častiach Bratislavy. Peniažky sa mu síce len tak sypali, mal však ale skutočnú smolu. Zrejme netušil, že ho kvalitne nasnímala priemyselná kamera. Pozeráte sa do tváre približne dvadsaťpäť ročnému mužovi , ktorý z účtov vyberal peniaze, ktoré mu nepatria. Dal si naozaj poriadnu námahu, vystriedal totiž niekoľko bankomatov na troch uliciach. Následne na to navštívil centrá, kde ho mohol ktokoľvek chytiť. Odcudzenú platobnú kartu mal neoprávnene použiť na výbery z terminálu umiestnených v priestoroch dvoch spoločností. Platobné karty podľa polície ukradol pravdepodobne z auta, ktoré stálo zaparkované pred jedným z bratislavských rodinných domov. Na krádež ani výbery z účtov ale údajne nebol sám. Tento na krátko ostrihaný mladík mal podľa všetkého i dámsku spoločnosť. Jeho zrejme komplicka ale bola o niečo šikovnejšia a tak ju kamera nezachytila tak, ako tohto mladého muža.“ Následne žalovaný 1/ žalovanému 2/ oznámil, že kamerový záznam z bankomatu na Kazanskej 41 v Bratislave, zo dňa 7.4.2012 v čase od 16:00 hodiny bol voči času, uvedenému vo výpise použitia odcudzenej platobnej karty neprávne posunutý o jednu hodinu a teda osoba, ktorá bola zverejnená nie je páchateľom nedovolenej transakcie. Dňa 7. 8. 2012 vyšetrovateľ policajného zboru predmetné trestné stíhanie prerušil, pretože sa nepodarilo zistiť

skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Listom zo dňa 25. 6. 2012 si žalobca voči vysielateľovi TV JOJ uplatnil právo na opravu podľa o vysielaní a retransmisii a dňa 2.8.2012 mu zaslal predžalobnú výzvu. Pokusy o zmier boli zaslané dňa 25.6.2012 aj SITA - Slovenská tlačová agentúra a.s. a spoločnosti MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. sr.o. Dňa 6.8.2012 doručil žalobca Ministerstvu vnútra SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

4. Žalobca v konaní tvrdil, že zverejnenie jeho podobizne v médiách v súvislosti s krádežou peňazí z kreditnej karty značne zasiahlo do jeho psychiky, keď po tomto zverejnení je jeho sebavedomie nulové, má problémy s dôverou voči ľuďom, problémy s koncentráciou a sústredením sa na dlhodobejšie ciele. Ťažko sa mu jedná s ľuďmi keď nevie, či o predmetnom incidente vedia lebo nie. Napriek tomu, že bola odvysielaná oprava, necíti sa ako osoba, ktorú by vnímali ako dôveryhodnú. V príčinnej súvislosti s konaním žalovaných 1/a 2/ došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv, vzniku škody v podobe ušlého zisku a taktiež k nákladom na bránenie svojich práv pred súdom. Poukázal na to, že v danej veci stoja proti sebe žalobca, muž s kedysi zdravým sebavedomím a na druhej strane bohatá spoločnosť poskytujúca bankové služby. Nemajetková ujma, ktorá mu vznikla je výsledkom ľahostajnosti a zanedbania vážnosti možných ničivých následkov. Dňa 11.6.2012 sa uchádzal o prácu v spoločnosti LUNYS, s.r.o., kde mal zastávať pozíciu obchodného manažéra s dohodnutou hrubou mzdou vo výške 2500,- eur, ako aj inými benefitmi v podobe poskytnutia služobného motorového vozidla, služobného telefónu a počítača, ktoré miesto z dôvodu odvysielanej reportáže nezískal.

5. Súd prvej inštancie nevyhovel určovaciemu návrhu žalobcu, že žalovaní sú pôvodcami neoprávneného zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti spôsobeného konkretizovaným konaním, z dôvodu, že netvrdil a nepreukázal skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ako jednej z podmienok na to, aby bolo možné žalobe meritórne vyhovieť. Uviedol, že naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi a to, že žalovaný popiera existenciu (neexistenciu) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je daný stav, že právo, respektíve právny vzťah medzi stranami konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami konania); ďalej že existuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, respektíve stavu neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; a nakoniec, že je daná potreba odstránenia tejto neistoty, respektíve ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Zákon považuje za procesné prípustný len taký návrh, ak na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Cieľom určovacieho návrhu je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacieho návrhu teda predpokladá jednak existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či tu ten-ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je, zároveň ale tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je nielen možné, ale aj potrebné odstrániť, a to práve navrhovaným určovacím výrokom súdu. Splnením podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu žalobca súdu preukazuje svoje právo domáhať sa na súde touto procesnou formou (určovacím návrhom) ochrany svojho práva. Súd má len v takom prípade povinnosť o právnom vzťahu alebo o existencii, či neexistencii práva rozhodnúť (a je oprávnený tak urobiť iba v tomto prípade). Otázka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je otázkou procesnej prípustnosti určovacieho návrhu, ktorá musí byť uspokojivo vyriešená skôr, než súd vec posúdi po hmotno-právnej stránke. Pokiaľ súd vyhovuje návrhu o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, musí vždy v odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na konkrétne skutkové okolnosti vysvetliť, v čom spočíva naliehavý právny záujem žalobcu a ako bol tento záujem v konaní preukázaný. Ak sa však návrh zamieta pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, obmedzí sa v odôvodnení zamietajúceho rozhodnutia len na otázky spojené s aplikáciou , v takom prípade je totiž vylúčené, aby návrh preskúmal aj z vecnej stránky (z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku), takže nie je namieste vysvetľovať vecnú stránku návrhu a odôvodňovať názor na ňu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. K tomu, či tu existuje naliehavý právny záujem na určení, sa prihliada z úradnej povinnosti, pričom na nedostatok tohto predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. O určovaciu žalobu ide vtedy, ak sa žalobca domáha, aby súd autoritatívne vyslovil, že tu je určitý právny vzťah alebo právo (kladný určovací návrh), alebo že tu právny vzťah alebo právo nie je (záporný určovací vzťah). Poskytuje sa ňou ochrana právnemu postaveniu žalobcu spravidla predtým, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva; nie tam, kde právo bolo porušené. Plní preventívnu funkciu. V súdenej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že určenie pôvodcu neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nevyjasňuje

právne postavenie žalobcu, a preto z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení zamietol.

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že predpokladom vzniku nároku na ochranu osobnosti podľa je neoprávnenosť zásahu predpokladaná . Za neoprávnený zásah nemožno považovať zásah do osobnostnej sféry, ak ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania. Medzi tieto okolnosti patrí napríklad výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana alebo krajná núdza. Osobitným prípadom dovoleného zásahu sú zákonné licencie upravené v a . Súd prvej inštancie poukázal na to, že v danej veci boli použité záznamy z bankomatov na ktorých bola zachytená podobizeň žalobcu v trestnom konaní v súvislosti s vyšetrovaním trestného činu. Vyšetrovateľka postupovala pri objasňované prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku v súlade s príslušnými ustanoveniami , ako aj v súlade s ustanoveniami zákona o Policajnom zbore. Podstatnou je taktiež skutočnosť, že bezprostredne po tom, ako bolo zistené, že došlo k omylu boli podniknuté kroky k tomu, aby boli zverejnené informácie ohľadom obrazových záznamov žalobcu uvedené na pravú mieru. Je dôvodným predpokladať, že mylné zverejnenie podobizne žalobcu, ako možného páchateľa trestného činu zasiahlo do jeho osobnostných práv, respektíve bolo spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Hneď po tom, ako bolo zistené, že došlo k omylu bola v zákonom stanovenej osem dňovej lehote TV JOJ odvysielaná oprava a taktiež boli odstránené archívne zábery na internetovej stránke, ktorej prevádzkovateľom je spoločnosť MAC TV s.r.o.. Súd prvej inštancie ako dôvodnú vyhodnotil námietku premlčania prednesenú žalovaným 2/, keď ustálil, že žalovaný 2/ bol ako strana sporu označený až podaním dňa 26.1.2015, ktorým žalobca požiadal o pripustenie jeho vstupu do konania, avšak bez toho, aby tomuto úkonu prispôsobil žalobný petit. K úprave žalobného petitu došlo až na pojednávaní na 6. 11. 2015, čo znamená, že až v tento deň si žalobca uplatnil voči žalovanému 2/ nároky, ktoré mu mali vzniknúť zásahom do jeho osobnostných práv. Keďže premlčacia doba začala plynúť 13.6.2012 (kedy došlo k odvysielaniu reportáže so zábermi podobizne žalobcu) premlčacia doba uplynula dňom 13.6.2015. Samotný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100 .000,- eur vyhodnotil súd prvej inštancie ako nepreukázaný relevantným spôsobom, keď žalobca nepreukázal jeho tvrdenia o existencii závažnej ujmy, znížení jeho dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti. Uviedol aj to, že žalobný petit je v znení, ako sa ho žalobca domáhal nevykonateľný. Podľa takéhoto výroku súdneho rozhodnutia by nebolo možné nariadenie a uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Ak je žalovaných viac subjektov, musí žalobný petit jednoznačne a presne vymedziť, čoho sa od ktorého zo žalovaných domáha, respektíve či majú byť žalovaní zaviazaní spoločne a nerozdielne. Nie je možné, aby žalobca ponechal na posúdenie súdu skutočnosť, v akej výške a či vôbec budú jednotliví žalovaní zaviazaní na úhradu, nakoľko takto formulovaný petit by bol v rozpore s ustanovením . Súd prvej inštancie konštatoval, že nepreukázaným zostal aj žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody 5. 000,- eur, teda že žalobca nepreukázal zmenšenie jeho majetku, alebo straty očakávaného výnosu. Podľa výpovede svedka K. S., vedúceho odštepného závodu spoločnosti LUNYS, s.r.o., mal byť žalobca zamestnaný v označenej obchodnej spoločnosti na trvalý pracovný pomer, keď mal záujem so žalobcom uzatvoriť dohodu o obchodnom zastúpení s tým, že žalobca bude sumy fakturovať a bude za seba platiť všetky odvody. V konaní však nebolo preukázané, že by žalobca disponoval živnostenským oprávnením, potrebným pre výkon činnosti obchodného zástupcu. Súd prvej inštancie uzavrel, že u žalobcu išlo len o predpokladaný výnos, nie však o výnos, ktorým by v dôsledku pravidelného behu vecí žalobca mohol očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Súdu prvej inštancie vytýka, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že v konaní došlo k vadám podľa . Uviedol, že má na veci naliehavý právny záujem, pretože žalovaní 1/ a 2/ rade popierajú právnu zodpovednosť voči jeho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ako i náhradu ušlého zisku. Výrokom súdu o kladnom určovacom návrhu, že tu právny pomer existuje, žalobca nadobudne istotu, a tým by neprišlo k ohrozeniu jeho práva na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Súčasne predniesol, že pokiaľ sa odvolací súd s touto jeho odvolacou argumentáciou nestotožní, berie v časti určenia pôvodcov neoprávneného zásahu žalobu späť. Žalobca nesúhlasí ani s názorom súdu prvej inštancie, že jeho právo uplatnené voči žalovanému 2/ je premlčané. Tvrdí, že žalobný petit proti žalovanému 2/ uplatnil podaním zo dňa

19.2.2015 a poukázal aj na obsah uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č.k. - 124 zo dňa 28.5.2015, v ktorom odvolací súd skonštatoval, že: „Nie je síce pravdivé tvrdenie navrhovateľa o tom, že v rámci tohto písomného procesného návrhu (návrh na pripustenie ďalšieho účastníka na stranu odporcu) uplatnil aj svoje procesné právo na zmenu petitu návrhu na začatie konania, taktiež však neobstojí záver súdu prvého stupňa, že nešpecifikoval, čoho sa proti navrhovanému odporcovi 2/ domáha, keď okruh skutkových okolností a aj uplatnený nárok je z obsahu daného písomného podania jednoznačný a zrejmý. V súlade s uvedeným, preto úlohou súdu prvého stupňa bolo vyzvať navrhovateľa na odstránenie vád návrhu na začatie konania spočívajúcich v jeho nezrozumiteľnosti postupom podľa , t.j. vyzvať ho, aby v lehote, ktorú mu určí dal do súladu petit návrhu s okruhom účastníkov na strane odporcu a s okruhom skutkových okolností, o ktoré svoj nárok opiera. V nadväznosti na uvedené je aktuálne potrebné dať do pozornosti súdu prvého stupňa obsah odvolania navrhovateľa proti preskúmavanému uzneseniu, v rámci ktorého je takéto procesné oprávnenie navrhovateľa už uplatnené. Žalobca namieta aj záver súdu prvej inštancie o tom, že nepreukázal existenciu závažnej ujmy, zníženie jeho dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti, čím neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k nároku na nemajetkovú ujmu. Žalobca sa odvolal na dôkaz - správu o jeho psychickom stave. Pokiaľ súd prvej inštancie hodnotil žalobný petit ako nevykonateľný, poukázal žalobca na jeho podanie z 21.3.2016, ktorým mal byť predmetný nedostatok žalobného petitu odstránený, avšak súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 1.4.2016 jeho návrh na zmenu petitu zamietol. Namieta, že súd prvej inštancie tak urobil bez toho, aby bol tento návrh doručený stranám sporu. Súd prvej inštancie najprv o návrhu na pojednávaní rozhodol a až následne ho doručil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ doručený ani nebol, keďže na pojednávaní nebol prítomný. Žalobca rozporuje aj záver súdu prvej inštancie o tom, že nepreukázal nárok na náhradu škody. Uviedol, že svedok K. S., konateľ spoločnosti LUNYS spol. sr.o. je v tejto obchodnej spoločnosti jediným kompetentným na výber uchádzačov o pracovnú pozíciu obchodný zástupca a jeho svedecká výpoveď nebola žiadnym spôsobom preverovaná, preto nie je daný dôvod aby tento dôkaz bol hodnotený ako nedôveryhodný. Svedok bol povinný vypovedať pravdu a nič nezamlčať. Naopak, jediným rozporom, ktorý z jeho svedeckej výpovede vyplynul bolo, že žalobcovi ponúkol mzdu vo výške 2.500,- eur, avšak prácu pre spoločnosť mal žalobca vykonávať prostredníctvom živnostenského oprávnenia. Ohlásenie živnosti trvá jeden deň a nie je prekážkou, že v deň konania pohovoru spoločnosti ju žalobca nemal ohlásenú. Žalobca v tejto časti žalovaného nároku upravil žalobný petit tak, že vo výške 120,121 eur (2 x 60,06 eur), čo je odvod za zdravotné poistenie v minimálnej výške, vzal žalobu v tomto nároku späť. Žalobca na základe uvedeného navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil ďalšie konanie.

8. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol, že je prvoradou úlohou súdu pri určovacej žalobe skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesné vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). V súdenej veci, petit v znení požadovanom žalobcom by nemohol vytvoriť pevný základ pre usporiadanie vzťahov strán sporu, a ako taký nespĺňa základnú požiadavku na vyhovenie určovacej žalobe - naliehavosť právneho záujmu na určení pôvodcu neoprávneného zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. Žalovaný 1/ poukázal na to, že on žiadnu osobu neoznačil ako podozrivú alebo páchajúcu trestnú činnosť. Médiám neposkytol informácie, z ktorých by malo vyplývať hanlivé a urážlivé označovanie žalobcu, ako sa to žalobca snažil v konaní preukázať. Aj keby nemajetková ujma žalobcu bola značná a zakladala jeho nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch, žalovaný 1/ nemôže byť pôvodcom neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, a teda ani nemôže byť subjektom, voči ktorému si žalobca môže úspešne predmetný nárok uplatňovať, keď nemá možnosť ovplyvniť obsah spravodajstva, ktoré tvoria masovokomunikačné médiá a teda za tento obsah ani nemôže niesť zodpovednosť. Požiadavku žalobcu na náhradu ušlého zisku hodnotí žalovaný 1/ ako účelovú a umelo žalobcom vykonštruovanú. Žalovaný 1/ tvrdí, že je vysoko neštandardné, aby sa študent v čase prípravy bakalárskej práce a náročnom štúdiu tesne pred bakalárskymi skúškami uchádzal o lukratívnu a zrejme aj vysoko zodpovednú funkciu obchodného manažéra, ohodnotenú mzdou vo výške 2 500,- eur a ďalšími benefitmi. Pozícia navyše nezodpovedá študijnému profilu

uchádzača. Žalobca nepredložil akceptačný list ani žiadny hodnoverný dokument preukazujúci, že by mal prisľúbenú predmetnú pracovnú pozíciu. Svedecká výpoveď konateľa spoločnosti LUNYS, s.r.o. sa javí nekonzistentne, keď nevedel uviesť dôvod, prečo bol na inkriminovanú pozíciu prijatý uchádzač s mesačným platom o 1.000,-eur nižším, ako deklaroval žalobca a zároveň nevedel uviesť žiadne schopnosti a vlastnosti žalobcu, ktoré by odôvodňovali takýto rozdiel v ponúkanej mzde. Jeho tvrdenie, že aký plat si uchádzač vypýta, taký mu na prvý rok dajú sa pri množstve uchádzačov o každé pracovné miesto (navyše o takéto lukratívne) javí ako nedôveryhodné. Žalovaný 1/ zdôraznil, že aj keby naozaj došlo na strane žalobcu k ušlému zisku, nie je daná príčinná súvislosť ušlého zisku žalobcu a konania žalovaného 1/.

9. Aj žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, dôkazmi a tvrdeniami strán sporu, predmetný rozsudok vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý súd prvej inštancie správne právne posúdil a aplikoval príslušné právne normy. Žalovaný 2/ sa stotožnil s dôvodmi, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutí žaloby a pridŕžal sa jeho vecnej argumentácie prednesenej v konaní.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti . Dňom 1. júla 2016 bol zrušený a nahradil ho (ďalej aj ). Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem ( ), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zostávajú zachované.

11. Podľa , a , <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/> ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (odsek 1). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (odsek 2). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (odsek 3).

12. Ak vezme strana sporu svoju žalobu späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. Jedná sa o dispozitívny úkon žalobcu. Právo disponovať s predmetom konania prislúcha iba žalobcovi. V prejednávanej veci vzal žalobca počas odvolacieho konania späť žalobu v rozsahu istiny 120,12 eur v časti nároku na náhradu škody. Žalovaní 1/ a 2/ s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlas nevyjadrili, preto odvolací súd postupoval v zmysle ustanovenia odseky 1, 2 a 3 a v tejto časti pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie v danom rozsahu zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

13. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že žalobca mieni vziať žalobu späť, ak by sa odvolací súd nestotožnil s právnym zdôvodnením určovacej žaloby. Ak strana občianskeho súdneho konania vezme žalobu späť, ale len podmienečne, súd tento úkon nemôže posudzovať ako úkon urobený bez podmienky. Podmienenosť procesného úkonu, bráni tomu, aby takýto úkon vyvolal zamýšľané účinky, preto odvolací súd na označený procesný úkon žalobcu neprihliadol.

14. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ). Vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

15. Podľa má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

16. Podľa , má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie (odsek 1). Pokiaľ by sa nezdalo

postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (odsek 2).

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si v danom konaní uplatňuje tri samostatné nároky, prvým je nárok na určenie neoprávneného zásahu do práva žalobcu na ochranu jeho osobnosti, ktorý mal spočívať v neoprávnenom zverejnení jeho podobizne bez vecného vzťahu k predmetu úradného konania, druhým je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch a tretím náhrada škody.

18. Občianskoprávne prostriedky ochrany osobnosti fyzickej osoby sú v ustanovení uvedené len príkladmo (použitý slovný výraz najmä), preto právna úprava podľa nevylučuje, aby podľa okolnosti prípadu dotknutá fyzická osoba použila aj iný občianskoprávny prostriedok, ktorým by bolo možné napraviť neoprávneným zásahom objektívne hroziacu alebo už spôsobenú ujmu na osobnostných právach. Preto sú prípustné aj také žaloby, ktorými žalobca žiada konštatovanie neoprávnenosti zásahu do práva na ochranu osobnosti, alebo aj žaloby o určenie, že konkrétnym spôsobom bolo neoprávnene zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti žalobcu. (podporne pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). V takomto prípade sa potom nejedná o žalobu na určenie podľa písmeno c) a teda nie je potrebné u takýchto žalôb preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, tak ako to v čase rozhodovania súdu prvej inštancie predpokladal v ustanovení <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/>(platný do 30.6.2016), podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom účinky takejto žaloby zostali v zmysle zachované. Obdobnú úpravu prevzal v ustanovení písmeno d) aj ako procesný predpis platný od 1.7.2016. Zo žalobcom navrhnutého znenia určovacieho petitu, jeho komplexného znenia, ktorým žiada, aby bolo určené, že žalovaný 1/ je pôvodcom neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu na základe udalosti zo dňa 13.6.2012 tým, že poskytol obrazové snímky zobrazujúce žalobcu na CD nosiči s dvoma rozdielnymi časovými údajmi, pričom orgánu policajného zboru neuviedol, ktorý z uvádzaných časov je správny, a že žalovaný 2/, ako zástupca orgánu policajného zboru je pôvodcom neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu na základe udalosti zo dňa 13.6.2012 tým, že nepožiadal žalovaného 1/ o informáciu, ktorý z uvádzaných časov na poskytnutom CD nosiči je správny, a na základe toho nesprávne vyhodnotil žalobcu ako páchateľa trestnej činnosti, a že predmetné obrazové snímky boli následne médiami zverejnené, čím žalovaní 1/ a 2/ spôsobili závažný zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu vyplýva, že žalobný petit v jeho podstate, určenej najmä poslednou vetou žalobného petitu v tejto časti, smeruje k tomu, aby bolo určené, že pomenované konania žalovaných 1/ a 2/ sú neoprávneným zásahom do práva žalobcu na ochranu jeho osobnosti. Je vecou žalobcu, aby si vybral spôsob morálneho zadosťučinenia. Uvedené pre danú vec znamená, že pokiaľ súd prvej inštancie v časti určovacieho návrhu dospel k názoru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, a preto žalobu zamietol bez toho, aby predmetný žalobný petit meritórne prejednal, vec nesprávne, respektíve predčasne právne posúdil.

19. Nie je možné súhlasiť ani so záverom súdu prvej inštancie, ktorým skonštatoval, že žalobca si voči žalovanému 2/ právo na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil po uplynutí trojročnej premlčacej doby, keď pretrhnutie plynutia premlčacej doby súd prvej inštancie odvodil od procesnej úpravy žalobného petitu urobenej žalobcom na pojednávaní dňa 6.11.2015. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe. Podľa sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie prihliadne súd len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Pretrhnutie plynutia premlčacej doby je podmienené uplatnením práva na súde. Návrh na vstup žalovaného 2/ do tohto konania žalobca podal dňa 26.1.2015 (č. l. - 112). Pre okamih pretrhnutia plynutia premlčacej doby nemá vplyv okolnosť, že tento návrh nebol procesne perfektným. Odstraňovanie vady podania podliehalo pod právny režim ustanovenia . Žalobca predmetný návrh doplnil dňa 19.2.2015 (č. l. - 112), kedy jednoznačne označil čoho sa voči žalovanému domáha. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť

osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv (uznesenie NS SR zo 17. 2. 2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009).V súdenej veci je týmto okamihom deň 14.6.2012, ktorý je prvým dňom nasledujúcim po tom, ako bola dňa 13.6.2012 neoprávnené zverejnená podobizeň žalovaného. Keďže žalobca si svoje práva voči žalovanému uplatnil na súde prvej inštancie podaním zo dňa 26.1.2015, stalo sa tak pred uplynutím trojročnej premlčacej doby a dané právo žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanému 2/ potom nebolo premlčané. Námietka žalovaného 2/ v tejto časti žalobného návrhu nebola vznesená dôvodne.

20. Podľa , kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu. Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch keď neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti došlo na strane postihnutej osoby zároveň k vzniku majetkovej ujmy, teda škody , nastupuje popri občianskoprávnej zodpovednosti za nemajetkovú ujmu tiež občianskoprávna zodpovednosť za škodu. Táto zodpovednosť za škodu sa v zmysle odkazu obsiahnutého v ustanovení čo do podmienok vzniku, zodpovednostného princípu, zbavenia sa zodpovednosti, rozsahu a spôsobu náhrady škody riadi všeobecnými ustanoveniam o zodpovednosti za škodu ( a nasledujúce ). Právo na náhradu škody je majetkovým právom, ktoré podlieha premlčaniu. Vo vzťahu ku všetkým právam na náhradu škody premlčaciu dobu upravuje , podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Pri práve na náhradu škody je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Ich začiatok je stanovený samostatne; kým objektívna premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé, čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota so subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. Objektívna premlčacia doba týmto spôsobom konzumuje subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá uplynie najneskoršie spolu s objektívnou premlčacou dobou.

21. Žalobca v konaní (v žalobe) uviedol, že nárok na náhradu škody v podobe ušlého zisku vo výške 5 000,- eur mal pozostávať z náhrady ušlej mzdy, ktorá mu bola prisľúbená na pohovore v obchodnej spoločnosti LUNYS, s.r.o., IČO: 36 472 549, vedúcim odštepného závodu K. S., ktorý ho akceptoval ako kandidáta na pracovnú pozíciu obchodný manažér na trvalý pracovný pomer s dohodnutou hrubou mesačnou mzdou vo výške 2 500,- eur a inými benefitmi. Pracovný pomer mal začať dňa 18.6.2012, avšak budúci zamestnávateľ od podpisu pracovnej zmluvy upustil, pričom ako dôvod uviedol uverejnenie informácii o žalobcovi dňa 13.6.2012. Z uvedeného prednesu vyplýva, že žalobca už najneskôr dňa 18.6.2012 vedel o škode, ktorej náhradu žaluje. Zodpovednostný vzťah žalovaného 2/ mu bol známy najneskôr dňom 6.8.2012, kedy požiadal Ministerstvo vnútra o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Žalobca žalobu voči žalovanému 2/ podal na súd dňa 19.1.2015, teda v čase, kedy už uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba. Aj keď súd prvej inštancie vo vzťahu k námietke žalovaného 2/ o premlčaní práva žalobcu na náhradu majetkovej škody vychádzal z nesprávne ustálenej objektívnej premlčacej doby, je napadnuté rozhodnutie v tejto časti výroku vecne správne, pretože právo žalobcu sa premlčalo v dvojročnej subjektívnej dobe a žalovaný 2/ potom v tejto časti žaloby námietku premlčania vzniesol dôvodne.

22. Právna úprava zodpovednosti za škodu podľa predpokladá porušenie právnej povinnosti ( ), vznik škody, existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a nakoniec zavinenie. Všetky zákonné podmienky tejto zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody (konkrétnu škodu, porušenie právnej povinnosti, ako aj existenciu príčinnej súvislosti) spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci na žalobcovi. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody súd prvej inštancie vyslovil, že tento nárok žalobca v časti podmienky vzniku škody nepreukázal.

Povinnosťou žalobcu bolo vierohodne preukázať, že v dôsledku neoprávneného zverejnenia jeho podobizne ako páchateľa trestnej činnosti nezískal zamestnanie u konkrétneho zamestnávateľa a v dôsledku toho mu vznikla škoda spočívajúca vo výške mzdy, ktorú by u takéhoto zamestnávateľa inak dosahoval. Žalobca v žalobe tvrdil a na opise rozhodujúcich skutočností zotrval aj vo svojej výpovedi (č. l. 71 spisu), že od 18.6.2012 mal byť prijatý do trvalého pracovného pomeru v obchodnej spoločnosti LUNYS, s.r.o., v pracovnej pozícii obchodný manažér. S týmto tvrdením však výpoveď zástupcu spoločnosti LUNYS, s.r.o., svedka K. S. nekorešponduje, keď tento uviedol, že žalobca mal pre označenú spoločnosť vykonávať činnosť ako obchodný zástupca, čo je právny inštitút obchodného práva založený na odlišných podmienkach ako pracovný pomer, čo je inštitút pracovného práva, a to vyvoláva pochybnosti o pravdivosti skutkového deja, pretože výsledkom prijímacieho pohovoru mal byť jediný nezameniteľný záver, o ktorom musel žalobca, ak mal pre spoločnosť LUNYS s.r.o. vykonávať činnosti, vedieť. Hodnovernosť výpovede svedka oslabuje skutočnosť, že žalobca predmetnú pozíciu nezískal cestou reakcie na verejné oznámenie o ponuke takejto činnosti, ale cez osobný kontakt (cez priateľa, ktorý je švagrom K. S.), a nakoniec predmetnú pozíciu obsadila osoba za mesačnú odmenu 1. 500,-eur, a to s odôvodnením svedka, že uchádzač o predmetnú pozíciu dostane takú odmenu, akú si vyžiada. Žalobca iný dôkaz vo vzťahu k tomuto nároku nepredložil. V obchodnom prostredí je bežným, že nárok na odplatu z obchodného zastúpenia (provízia) sa viaže na výsledok (sprostredkovanie uzavierania zmlúv), a preto podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo vzťahu k preukázaniu vzniku škody (ušlého zisku) dospel pri vyhodnotení dôkaznej povinnosti žalobcu k správnemu záveru, že žalobca vznik škody spočívajúci v tom, že nedosiahol zväčšenie majetkových hodnôt spoľahlivo a jednoznačne nepreukázal. Z uvedeného potom pre danú vec vyplýva, že aj keď súd prvej inštancie vo vzťahu k tomuto uplatnenému nároku nezodpovedal otázku zodpovednosti žalovaného 1/ (nárok voči žalovanému 2/ zamietol pre premlčanie), ako aj príčinnej súvislosti so vznikom žalobcom tvrdenej majetkovej škody, už absencia preukázania vzniku škody postačuje k záveru o tom, že predmetný nárok nebolo možné žalobcovi priznať.

23. Posledným nárokom, ktorý si žalobca v danom konaní uplatnil je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ( R 53/2010). Podobizne, obrazové snímky fyzickej osoby sa môžu použiť len s jej privolením (OZ). Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú na úradné účely na základe zákona ( ). Do rámca vymedzeného ustanovenia až 13 patrí právo na súkromie zahŕňajúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby. Širokej škále prejavov a súčastí súkromného života fyzickej osoby zodpovedá aj možnosť rozmanitých prejavov zásahov do súkromia a ich dôsledkov na chránené osobnostné práva. Porušenie práva na súkromie je potrebné dôsledne odlišovať od prípadov neoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Medzi čiastkové práva tvoriace širšie koncipované právo na ochranu osobnosti, patrí tiež právo na ochranu podobizne (obsahom ktorého je oprávnenie fyzickej osoby brániť sa proti neoprávnenému použitiu podobizne). Rovnako právo na ochranu podoby a podobizne je potrebné odlišovať od porušenia práva na česť a dôstojnosť. Ani zásah do týchto práv nemusí mať difamačné dôsledky. Pokiaľ je však neoprávnené použitie podobizne zároveň difamujúce, treba vychádzať z toho, že všeobecné právo na ochranu osobnosti bolo porušené v oboch smeroch (v oboch čiastkových právach). Zákon neposkytuje ochranu akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený, a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe. Pokiaľ došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, má fyzická osoba dotknutá zásahom právo domáhať sa na súde, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili následky neoprávnených zásahov, poskytlo primerané zadosťučinenie. Podaním žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sleduje fyzická osoba priznanie materiálnej satisfakcie. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ktorej sa žalobca v prejednávanej veci domáha) môže súd podľa priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Zákon ustanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Pokiaľ sa v ďalšom texte tohto ustanovenia uvádzajú slová „ najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti“, ide iba o príklad následku neoprávneného zásahu, v ktorom je táto podmienka splnená. Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených ustanovením je určitá ujma. Z hľadiska intenzity zásahu, okolností, za ktorých k nemu došlo a stupňa negatívnych dôsledkov dopadu zásahu na chránené práva sa v praxi môžu vyskytnúť ujmy, ktoré svojou povahou alebo stupňom závažnosti a/ neopodstatňujú ani nemateriálnu ani materiálnu satisfakciu, b/ opodstatňujú (len) nemateriálnu satisfakciu, c/ opodstatňujú tak nemateriálnu, ako aj

materiálnu satisfakciu. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti (viď znenie ). Aj v prípade niektorého zásahu do práva na súkromie alebo do práva na podobizne alebo do práva na ochranu mena môže nastať ten istý dôsledok (zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere); tento negatívny - difamačný následok, ale nie je jediným právne akceptovateľným prejavom (jedinou právne relevantnou formou prejavu) závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených právach.

25. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca v konaní kládol dôraz nielen na ujmu v spoločenskom živote, ale aj na zásah do jeho súkromia a súkromného života, keď podobizeň žalobcu bola zverejnená televíznym vysielaním s takými údajmi (bol označený za osobu, ktorá mala z motorového vozidla ukradnúť cudziu platobnú kartu, a z ktorej mal následne vyberať peňažné prostriedky z bankomatov), ktoré veľkému počtu divákov umožnili urobiť si o žalobcovi negatívnu mienku, ako páchateľovi trestnej činnosti, pričom zverejnenie podobizne nemalo vecný vzťah k predmetu úradného konania, pretože kamerový záznam osoby žalobcu, ktorý použil vlastnú bankovú kartu v bankomate žalovaného 1/ časovo nekorešpondoval s použitím ukradnutej platobnej karty v bankomate žalovaného 1/. Pri zásahu do súkromia, ktorý bol neoprávnený, postačuje zistenie, že došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia, a vtedy nie je procesnou povinnosťou dotknutej osoby preukazovať, že neoprávnený zásah mal za následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti (uznesenie NS SR, sp. zn. ). Z uvedeného potom pre danú vec vyplýva, že záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k predmetnému nároku ) nie je v súlade s ustálenou súdnou praxou, a vzhľadom na absenciu zodpovedania otázky osoby zodpovedného subjektu je predčasný.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcu v časti nároku na náhradu škody podľa , ako vecne správny potvrdil. V zostávajúcich výrokoch, ktorými bolo rozhodnuté o určovacom nároku žalobcu, o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj v ďalších závislých výrokov o trovách konania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa písmeno c/ zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil podľa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Bude úlohou súdu prvej inštancie pri svojom ďalšom postupe zohľadniť názory odvolacieho súdu vyslovené v tomto odôvodnení a vecne posúdiť skutočnosti rozhodujúce pre určenie, či došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu a podľa výsledku rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie musí venovať pozornosť aj námietkam žalovaných vo vzťahu k ich vecnej pasívnej legitimácie, osobitne k námietke žalovaného 2/ prednesenej v podaní zo dňa 23.2.2016 (č. l. - 140 spisu).

27. K záveru súdu prvej inštancie, že žalobcom formulovaný žalobný petit je voči žalovaným 1/ a 2/ nevykonateľný, odvolací súd prednáša, že takýto procesný stav primárne predpokladá postup súdu spojený s odstránením vád podania v zmysle (pôvodne ). Pokiaľ žalobca na predmetný názor súdu prvej inštancie reagoval úpravou žalobného petitu predneseného v odvolaní, treba poukázať na to, že žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť ( ). Zmena žalobného petitu bude okolnosťou, s ktorou bude potrebné sa vysporiadať v ďalšom konaní.

28. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k žalobe o náhrade škody, ktoré konanie bolo čiastočne zastavené, a vo vzťahu ktorému mali v zostávajúcej časti žalovaní 1/ a 2/ plný úspech rozhodol odvolací súd analogicky podľa ustanovenia , v spojení s a . V zmysle <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Odvolacie konanie sa stalo z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v danom predmete konania, ktorý bol aj predmetom odvolania žalobcu, bezpredmetným. Tento procesný stav veci odôvodňuje právny záver o plnom úspechu žalovaných 1/ a 2/ vo vzťahu k zastavenej časti konania v odvolacom konaní. Vo zvyšnej časti žaloby o náhradu škody mali žalovaní 1/ a 2/ plný úspech. Preto im odvolací priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania o náhrade škody v rozsahu 100%. V zmysle

o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Vo vzťahu ku žalobe o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy o nároku na náhradu trov prvoinštančného, ako i tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci ( ).

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).