Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-145-2019.pdf
PDF · 103.79 KB
Case nature
Subarea
4Cob/145/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobkyne: W. N., L.. XX.XX.XXXX, P. J. E. S. W. XX, O., P., zast. OLEXOVA VASILISIN s.r.o., Gorkého 6, 811 01 Bratislava, IČO: 36 820 059, proti žalovanému: Fio banka, a.s., V Celnici 1028/10, 117 21 Praha 1, Česká republika, IČO: 61858374, ktorá koná na území SR prostredníctvom organizačnej zložky: Fio banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom organizačnej zložky: Nám. SNP 21, 811 01 Bratislava, IČO: 36 869 376, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/72/2019-87 zo dňa 1.7.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/72/2019-87 zo dňa 1.7.2019 p o t v r d z u j e .
Žalovaný nemá voči žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli. Rozhodol tak s poukazom na §§ 324 ods.1, 2, 3, 326 ods.1,2, 328 ods.1,3, 329 ods.1,2, 3,330, 325 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v nasledovnom znení: Povinnému Fio banke, a.s., so sídlom: Praha 1, V Celnici 1028/10, PSČ 117 21 Česká republika, IČO: 61858374, sa ukladá povinnosť pozastaviť nakladanie s účtom č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, založenom v pobočke: Fio banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, sídlo: Nám. SNP 21, Bratislava 811 01, IČO: 36 869 376, do právoplatného ukončenia konania o určenie, že navrhovateľka je jediným spoločníkom spoločnosti World credit s. r. o., so sídlom: Doležalova 15, 821 04 Bratislava, IČO: 36 338 125. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila, že bola jedinou vlastníčkou spoločnosti World credit s.r.o., od 16.6.2015, avšak zistila, že ku dňu 1.5.2018 spoločnosť zmenila majiteľa aj konateľa a Fio banka, a.s., pobočka zahraničnej banky jej odmietla sprístupniť údaje. Posledný deň, kedy bola konateľkou a vlastníčkou spoločnosti, bol 30.4.2018. Zmena spoločníka a konateľa spoločnosti bola uskutočnená na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 23.4.2018, na ktorej je sfalšovaný jej podpis a obchodný register zápis zmeny údajov v obchodnom registri uskutočnil. Novým jediným spoločníkom a konateľom sa stal I. J., ktorý bol 8x trestne vyšetrovaný, z toho 5x obvinený a 3x odsúdený a na ktorého je aktuálne vedených 27 exekučných konaní. Dňa 2.2.2019 p. J. zomrel a novým spoločníkom od 16.2.2019 sa stala spoločnosť PROFI TAX CONSULT s.r.o., so sídlom Bitúnková 13, Nové Zámky a novým konateľom S. J., ktorý figuruje v 148 firmách. Listiny o prepise spoločnosti prišiel na obchodný register vyzdvihnúť p. Ľ. X., ktorý bol vyšetrovaný v súvislosti so spáchaním 17 trestných činov.
Potrebu nariadiť neodkladné opatrenie odôvodnila najmä tým, že prevod obchodného podielu na podozrivé osoby je predmetom vyšetrovania, pričom peniaze vložené na účet spoločnosti neboli vybrané, je daná dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia za účelom eliminovania bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by nastala, keby si osoba, ktorá sa následkom neplatného prevodu stala novým vlastníkom spoločnosti, prisvojila finančné prostriedky na účte spoločnosti. Tvrdila, že na bankový účet prišla dňa 25.9.2018 odmena za vykonané služby v sume 13.181,00 eur, o ktorú sa pričinila žalobkyňa. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu (vyhlásenie navrhovateľky, zmluva o prevode OP, výpis z policajného preverovania, výpis z Centrálneho registra exekúcii, výpis zoznamu páchateľov, splnomocnenie, výsledky vyhľadávania v obchodnom registri na internete) najmä skúmal, či existuje potreba bezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo či je dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalobkyne a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Žalobkyňa sa neodkladným opatrením domáhala, aby súd uložil povinnosť žalovanému v súvislosti s nakladaním s bankovým účtom, ktorého vlastníkom má byť spoločnosť World credit s. r. o, nakoľko sa domnievala, že došlo k neplatnému prevodu obchodného podielu žalobkyne z dôvodu sfalšovania jej podpisu na zmluve o prevode obchodného podielu. Poukázala na výsledky policajného šetrenia, ktoré by mali preukazovať kriminálnu minulosť osôb, ktoré nadobudli obchodný podiel v spoločnosti a stali sa konateľmi, a to aj v nadväznosti na množstvo exekúcií a zápisov v obchodnom registri. Tvrdila, že na bankový účet prišli finančné prostriedky v sume 13.181,00 eur dňa 25.9.2018, t.j. v čase, keď už nebola zapísaná v obchodnom registri ako konateľka a spoločníčka, t.j. finančné prostriedky získané jej pričinením prišli na bankový účet spoločnosti, ktorej už nebola jedinou spoločníčkou. Podľa súdu žalobkyňa neosvedčila, že spoločnosť World credit s. r. o. je vlastníkom účtu v banke, ktorého nakladanie žiada obmedziť, neosvedčila ani stav na účte v banke, uzatvorenie zmluvy o vedení účtu v banke, vykonanie úhrady vo výške 13.181,00 eur, príp. služby, za ktorú boli finančné prostriedky uhradené, dokonca ani podanie trestného oznámenia. Súd ku dňu vydania uznesenia neevidoval podanie žaloby vo veci samej, pričom podľa návrhu sa žalobkyňa bude domáhať vo veci samej určenia, že je jediným spoločníkom spoločnosti World credit s. r. o., so sídlom: Doležalova 15, 821 04 Bratislava, IČO: 36 338 125, avšak neuviedla, proti komu podá žalobu vo veci samej, pretože návrh na neodkladné opatrenie smeruje iba proti banke. Žalobkyňa súdu neosvedčila ani neodkladnú potrebu upraviť pomery medzi stranami sporu, nakoľko o tom, že nie je konateľkou a spoločníčkou sa mala dozvedieť už 1.10.2018. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť podania návrhu priamo proti banke a že navrhované neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť. Zo skutočností osvedčovaných žalobkyňou na účely nariadenia neodkladného opatrenia súd nemá za osvedčenú bezodkladnú potrebu upraviť pomery medzi stranami sporu ani dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená z dôvodov nižšie uvedených. Žalobkyňa neuviedla ani neosvedčila existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súd ďalej uviedol, že nemôže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení žalobkyne, je potrebné aby žalobca osvedčil základné predpoklady na nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, a to najmä preukázaním tých skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu z dôvodu správania osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Žalobkyňa tieto dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia riadne neosvedčila dôkazmi, ktoré by osvedčovali, že by odporcovia svojím konaním vyvolávali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo že by existovala obava, že exekúcia bude ohrozená.Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalobkyňa v súvislosti s týmto neodkladným opatrením žalobu vo veci samej nepodala, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli, t.j. rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. článku 17 CSP. Súd neodkladné opatrenie nenariadil, preto ani neukladá žalobkyni povinnosť podať žalobu v určitej lehote v zmysle § 336 CSP.
2. Proti uzneseniu súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Má za to, že bol z jej strany preukázaný naliehavý právny záujem na vydaní neodkladného opatrenia, nakoľko je dôvodná obava zo zmarenia neskoršej exekúcie, pokiaľ nebude vydané neodkladné opatrenie. Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodu, že a/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobkyňa tvrdila, že bola jedinou vlastníčku a konateľkou spoločnosti World credit s. r. o. a táto spoločnosť bola podvodne prevedená na tom základe, že jej podpis bol sfalšovaný. Tieto tvrdenia doložila dôkazmi:
- vyhlásenie p. N. - že nevykonala prepis,
- zmluvou o prevode obchodného podielu so sfalšovaným podpisom. Týmto boli rozhodujúce a právne významné skutočnosti, že bola vlastníkom spoločnosti a že došlo k prevodu spoločnosti, podložené. Čo mohlo byť sporné, z pohľadu súdu, bolo však to, či naozaj bol podpis falšovaný a došlo k podvodu. Túto skutočnosť nevedela žalobkyňa doložiť inak ako tvrdením, že si je istá že prevod nepodpísala a podpis nie je jej, čo mohlo byť z pohľadu súdu nedostatočné vzhľadom na absenciu iných ako subjektívnych tvrdení žalobkyne. Policajné vyšetrovanie v čase podania návrhu na vydanie neodkladného oparenia neprinieslo výsledky, ktorými by mohla svoje tvrdenia objektívne doložiť. Z toho dôvodu žalobkyňa vynaložila maximálne úsilie, aby súdu preukázala, že na strane nadobúdateľa ide o osoby s kriminálnym pozadím, čo nasvedčuje jej tvrdeniam, rovnako ako fakt, že polícia zahájila vyšetrovanie. Tieto skutočnosti doložila výpismi z registra trestov a exekučného registra, z ktorého bolo vierohodne preukázané, že osoby, na ktoré bola spoločnosť prevedená, sú osobami s kriminálnym pozadím. Z návrhu vyplývalo, že uvedené informácie má žalobkyňa z trestného spisu, nakoľko bolo zrejmé, že nemala možnosť sa k týmto skutočnostiam dostať inou cestou. Súčasne z týchto policajných lustrácií nepochybne vyplývalo, že v prípade, že by si prostriedky z účtu tieto osoby ako právoplatní vlastníci spoločnosti a tým aj vlastníci účtu prisvojili, ani neskorší úspech v konaní o určenie vlastníctva k obchodnému podielu by nezabezpečil, aby sa peniaze vrátili - vzhľadom na množstvo exekučných konaní. Z tohto hľadiska je uznesenie nepreskúmateľné v tom, ako mohlo doloženie trestného oznámenia prispieť k zisteniu skutkového stavu, resp. akú významnú okolnosť by týmto žalobkyňa dokázala, príp. z akého dôvodu naopak nedoloženie oznámenia mohlo privodiť zamietavé uznesenie. Žalobkyňa súd oboznámila s tým, kde prebieha vyšetrovanie trestného činu a pod akým č.k., v prípade výzvy mohla obratom doložiť doklady ktoré súd vytýka ako absentujúce ona, alebo príslušný orgán polície, na výzvu súdu. Súd pritom vyzýval žalobkyňu na oznámenie iných skutočností, na základe čoho nebol dôvod vo výzve nevyžiadať aj doklady, ktoré súd považoval za relevantné. Ak súd tieto doklady vo výzve neuviedol, hoci šlo o ľahko preukázateľné skutočnosti a toto uviedol následne ako dôvod zamietnutia návrhu, šlo o postup arbitrárny, narušujúci právnu istotu a prístup k spravodlivosti, ktorým nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Ďalej uviedla, že je pravda, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia podala až v máji roku 2019, hoci o prevode spoločnosti sa dozvedela 1.10.2018. To bolo dôsledkom toho, že pôvodne žiadala políciu účet zablokovať a polícia pôvodne povedala, že tak urobí. Až neskôr ju polícia informovala, že nakoľko nie sú splnené podmienky podľa Trestného zákona, prostriedky nepochádzajú z trestnej činnosti, bolo by vhodnejšie vec riešiť cestou civilného súdu. Súčasne až v tomto čase obdržala všetky informácie a osobné údaje z policajného súpisu, potrebné pre podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Ak jej návrh súd odmietol z dôvodu, že tento nebol podaný hneď ako sa dozvedela o prevode, šlo o názor predčasný a nepodložený, uznesenie je nepreskúmateľné a nemá oporu v zákone, preto súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rovnako názor súdu, že ak žaloba nebola v čase do vydania neodkladného opatrenia podaná, je to dôvod zamietavého uznesenia, nemá oporu v zákone a súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. V čase podania návrhu na neodkladné opatrenie mala žalobkyňa prísľub, že polícia vyžiada od mesta Trnavy doklad o tom, že overenie podpisu na zmluve o prevode obchodného podielu je falošné - pričom z pohľadu žalobkyne šlo o kľúčovú informáciu pre podanie žaloby. Súčasne jej prisľúbila polícia poskytnúť osobné údaje o nadobúdateľovi obchodného podielu, ktorý podvodne podiel nadobudol, ktoré nie sú verejne prístupné, pritom sú nevyhnutným predpokladom pre podanie civilnej žaloby (rodné číslo, dátum narodenia). Nakoniec doklad vydalo mesto Trnava až 24.6.2019, polícia ho žalobkyni doručila až v mesiaci júl 2019, v rovnakom čase jej poskytla osobné údaje osoby podozrivej ako osoby žalovaného. Žalobkyňa nestihla žalobu podať pred zamietnutím návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Mesto potvrdilo, že podpis bol falšovaný a mesto sporné overenie v osvedčovacích knihách vôbec neeviduje.
Súd môže, ak uzná za vhodné, vydať uznesenie, že je žalobkyňa povinná v určenom čase podať žalobu, inak neodkladné opatrenie statí účinnosť, ktorý postup mohol súd využiť. Skutočnosť, že žaloba bude podaná voči osobám, ktoré sú vedené ako vlastníci obchodného podielu v obchodnom registri a že pôjde o žalobu o určenie, že žalobkyňa je jediným spoločníkom spoločnosti, vyplývala z petitu návrhu. Z tohto dôvodu zamietnutie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu, že v čase do vydania uznesenia vo veci NO nebola žaloba podaná, nemá oporu v zákone. Žalobkyňa pripojila tiež dôkaz, že účet ktorý žiada zablokovať, je účtom podvodne prevedenej spoločnosti Worldcredit.
Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia bezprostredne potom, ako obdržala informáciu, že polícia účet nezablokuje, pričom na účely vydania neodkladného opatrenia doložila:
- doklad o prevode spoločnosti a tým doklad o prevode účtov spoločnosti - zmluva o prevode OP (príloha návrhu na vydanie NO),
- potvrdenie mesta Trnava, že overenie podpisu je falošné a teda šlo o podvod (príloha 1),
- doklad, že účet patrí spoločnosti World credit (príloha 2),
- doklad, že osoby, na ktoré bola spoločnosť podvodom prevedená sú osoby s kriminálnym pozadím, a množstvom dlhov - od ktorých nebude možné peniaze vymôcť späť (príloha návrhu na vydanie NO). Žalobkyňa zdôvodnila svoje obavy, aj naliehavosť situácie a potrebu toho, aby súd dočasne do rozhodnutia vo veci samej vydal neodkladné opatrenie a zakázal s prostriedkami na účte zo strany štatutárov spoločnosti, ktorí spoločnosť nadobudli preukázateľne podvodne, nakladať. Na základe novo získaného dôkazu a informácií z polície bude súčasne s týmto odvolaním podaná žaloba vo veci samej, voči súčasným vlastníkom spoločnosti, ktorou sa bude žalobkyňa domáhať vlastníctva k obchodnému podielu.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, § 34 CSP, prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobkyne odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
5. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobkyňa neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.
6. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
8. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
9. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
11. Podľa § 471 ods.1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.
12. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:
- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie,
- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha,
- navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,
- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah,
- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
14. Žalobkyňa potrebu nariadiť neodkladné opatrenie odôvodnila najmä tým, že prevod obchodného podielu na podozrivé osoby je predmetom vyšetrovania, pričom peniaze vložené na účet spoločnosti neboli vybrané, je daná dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia za účelom eliminovania bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by nastala, keby si osoba, ktorá sa následkom neplatného prevodu
stala novým vlastníkom spoločnosti, prisvojila finančné prostriedky na účte spoločnosti. Tvrdila, že na bankový účet prišla dňa 25.9.2018 odmena za vykonané služby v sume 13.181,00 eur, o ktorú sa pričinila žalobkyňa.
15. Ako už bolo vyššie uvedené, predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
16. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, že žalobkyňa neosvedčila, že spoločnosť World credit s. r. o. je vlastníkom účtu v banke, ktorého nakladanie žiada obmedziť, neosvedčila ani stav na účte v banke, uzatvorenie zmluvy o vedení účtu v banke, vykonanie úhrady vo výške 13.181,00 eur, príp. služby za ktorú boli finančné prostriedky uhradené, dokonca ani podanie trestného oznámenia. To, že na strane nadobúdateľa ide o osoby s kriminálnym pozadím, neosvedčuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Skutočnosť, či bol podpis falšovaný a došlo k podvodu, nie je možné preukazovať pri rozhodovaní o nariadenie neodkladného opatria. Súd v tomto štádiu konania žiadne dôkazy nevykonáva, súd si teda ani nemohol vyžiadať priebeh vyšetrovanie trestného činu. Takisto predloženie potvrdenia mesta Trnava, že overenie podpisu je falošné, a teda šlo o podvod, nie je dostatočné na osvedčenie potreby na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. K tvrdeniu odvolateľky, že súd svojím postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces poukazuje na to, že podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 209/2004 všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Pod spravodlivým súdnym procesom sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa § 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, I. ÚS 232/08). Okrem toho pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však na žalobcovi, aby hodnoverne osvedčil aspoň základné skutočnosti. Súd vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne dal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, jasne a výstižne vyložil, ktoré podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené a z nich vychádzal pri vydávaní neodkladného opatrenia.
18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu potvrdil ako vecne správne.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.
20. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).