Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17Co-51-2019.pdf
PDF · 112.27 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/51/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobkyne O. P., trvale bytom L. XXXX/XX, S., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 60 eur a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. októbra 2018, č.k. 18Csp/27/2017-129, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyni n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy č. 8500103843 zo dňa 19.02.2015, zmluvy č. 8500125015 zo dňa 30.07.2015 a zmluvy č. 8500125010 zo dňa 30.07.2015 a v časti určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy č. 8500103843, č. 8500125015 a č. 8500125010 je bezúročný a bez poplatkov, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 60 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom III. priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5/7, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že zmluvy tam špecifikované sú neplatné, určenia že úvery zo zmlúv tam špecifikovaných sú bezúročné a bez poplatkov, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 60 eur a náhrady trov konania. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 06.09.2018 zobrala žalobu v časti o určenie, že zmluvy sú neplatné, určenie že úvery zo zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. Súd preto v súlade s § 145 ods. 2 CSP konanie v navrhovanej časti zastavil. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je čiastočne dôvodná. Po preskúmaní predmetnej zmluvy súd konštatoval, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená, predtlačená. Žalobkyňa dňa 16.02.2015 požiadala žiadosťou č. 8500103843 žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru vo výške (úverovom limite) 600 eur, pričom uviedla, že úver bude splácať v 42 mesačných splátkach po 18,88 eur. Informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) bola 32,76 eur. Celková čiastka, ktorú mala za poskytnutie úveru zaplatiť, bola stanovená na sumu 852,96 eur. Predpokladaná RPMN za úver bola stanovená vo výške 25,78 %, ročná úroková sadzba úveru 17,73 % a priemerná RPMN za úver 34,42 %. Podľa žiadosti žalobkyňa žiadala o poskytnutie revolvingu vo výške 600 eur, pričom celková čiastka splatná dlžníkom predstavovala sumu 852,96 eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola určená vo výške 25,78 %, ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 17,73 % a poplatok za poskytnutie revolvingu v sume 60 eur. Dňa 19.02.2015 prijal žalovaný predmetnú
žiadosť s tým, že úver poskytne vo výške 600 eur, pričom predmetný úver bude žalobkyňa ako žiadateľka splácať v 42 mesačných splátkach po 18,88 eur. Informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) bol 32,76 eur. Celková suma splatná žalobkyňou tak predstavovala výšku 852,96 eur, RPMN za úver bola určená vo výške 25,20 %, ročná úroková sadzba za úver vo výške 17,73 % a priemerná RPMN za úver vo výške 34,42 %. Revolving poskytol v sume 600 eur s výškou celkovej čiastky splatnej žalobkyňou v sume 852,96 eur. Predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu stanovil vo výške 25,20 %. Ročnú úrokovú sadzbu revolvingu ponechal vo výške 17,73 % a poplatok za poskytnutie revolvingu určil vo výške 60 eur. Z uvedeného vyplýva, konštatoval súd, že žalovaný sa od žiadosti žalobkyne pri prijímaní jej žiadosti odchýlil v hodnote RPMN úveru (hodnota RPMN úveru uvedená v bode 5 žiadosti je 25,78 % pričom v bode 6 žiadosti už figuruje výška 25,20 %). Uviedol, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka podmienkou vzniku zmluvy je to, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek zmien a výhrad. V prípade, že odpoveď na návrh obsahuje modifikáciu návrhu, resp. dodatky, výhrady, obmedzenia či iné zmeny, považuje sa za odmietnutie návrhu ako celku, za zánik pôvodného návrhu a za nový návrh so zmeneným obsahom. Tam, kde sa predpisuje zachovanie určitej formy, je zmluva uzavretá až vtedy, keď sa účastníci dohodnú na jej obsahu v tejto forme. Pre uzavretie zmluvy v písomnej forme stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k písomnému prijatiu, takže podpisy účastníkov nemusia byť na tej istej listine. V danom prípade súd bod 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru posúdil ako návrh na uzavretie zmluvy a bod 6 predmetnej žiadosti za odpoveď na návrh. Keďže v bode 6 predmetnej žiadosti došlo k modifikácii údaja RPMN, došlo v zmysle vyššie uvedeného k odmietnutiu pôvodného návrhu žalobkyne a k vzniku nového návrhu. Takýto nový návrh žalovaného pre vznik zmluvy však musel byť rovnako prijatý žalovanou. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa pri podávaní žiadosti o revolvingový úver nekonala v rámci obchodnej, príp. inej podnikateľskej činnosti a naproti tomu žalovaný konal v rámci svojej obchodnej činnosti, keď priamo z predmetu podnikania zapísaného v obchodnom registri vyplýva, že poskytuje pôžičky a úvery nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, vyhodnotil súd žiadosť žalobkyne ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Zákon pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpisuje písomnú formu, pričom jej nedodržanie nesankcionuje neplatnosťou, ale tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd uviedol, že v konaní z predložených listín nevyplývalo, že by žalobkyňa nový návrh žalovaného písomne prijala, a tým došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy v písomnej forme. Aj keď rozpor v žiadosti a v zmluve sa týka len údaja RPMN, mal súd za to, že údaj RPMN je dôležitým údajom, na základe ktorého sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či daný úver príjme alebo nie, a preto aj v prípade údaja RPMN, ktorý bol zo strany žalovaného zmenený, je viac než nevyhnutné, aby túto zmenu spotrebiteľ predpísaným spôsobom akceptoval. Na základe uvedeného súd uzavrel, že k uzavretiu zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zákonom predpísaným spôsobom nedošlo, a preto mal za to, že predmetná zmluva nebola uzavretá v písomnej forme. Následkom nedodržania písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, t.j. žalovaný nemá nárok na žiadne úroky ani poplatky. Pre úplnosť súd dodal, že aj keby prijal záver, že zmluva bola dojednaná písomne, táto neobsahuje všetky podstatné náležitosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 9 ods. 2 zákona, a to predovšetkým konečnú splatnosť úveru (§ 9 ods. 2 písm. f)). V dôsledku absencie tejto náležitosti mal súd za to, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd konštatoval, že nie je dostačujúce, ak údaj o konečnej splatnosti úveru obsahuje oznámenie o schválení úveru. Priamo zo zmluvných dojednaní totiž vyplývalo, že žiadosť sa stáva zmluvou, keď je podpísaná oboma zmluvnými stranami. Preto bolo viac než nevyhnutné, aby všetky podstatné náležitosti predpísané zákonom obsahovala priamo zmluva. Oznámenie o schválení úveru je listina, ktorá je vyhotovovaná a zasielaná spotrebiteľovi až po uzavretí zmluvy, a preto je neprípustné, aby toto oznámenie obsahovalo ďalšie náležitosti, ktoré zmluva neobsahuje. Spotrebiteľ totiž už v čase uzavretia zmluvy musí byť informovaný o podstatných náležitostiach zmluvy, a nie až po jej uzavretí. Navyše nemožno opomenúť ani skutočnosť, že oznámenie o schválení úveru dlžníkovi obsahuje aj iné, v zmluve neuvedené údaje majúce vplyv na výšku plnenia dlžníka (žalovanej), ktoré jej pri uzatváraní zmluvy neboli známe (napr. odplata za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb v sume 582,96 eur). Žalovaný poskytol žalobkyni úver v celkovej výške 540 eur (ktorú sumu žalovaný nespochybnil), pričom ako vyplynulo so žalobkyňou predloženej upomienky, v ktorej žalovaný žalobkyni oznamoval, že neuhradila v celosti splátku č. 23, žalobkyňa uhradila celkovo 22 splátok po 32,76 eur a sumu 9,56 eur zo splátky č. 23; celkom teda uhradila 730,28 eur. Žalobkyňa tak žalovanému uhradila viac, ako bola povinná. Prevyšujúca časť tak predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré získal bez právneho dôvodu. Keďže v danom prípade súd ustálil, že zmluva o revolvingovom úvere je bezúročná a bez poplatkov a veriteľ (žalovaný) má nárok len na zaplatenie istiny,
plnenie prijaté žalovaným v rozsahu prekračujúcom výšku istiny potom možno kvalifikovať ako plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko zmluva trpela vadou nedostatku podstatných náležitostí od samého začiatku, a teda od samého začiatku nemal žalovaný nárok na úroky a poplatky, čo znamená, že od samého začiatku medzi zmluvnými stranami neexistoval právny dôvod na iné plnenie ako na plnenie istiny. S poukazom na uvedené uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 60 eur, ktorú si žalobou uplatnila. Súd ešte dodal, že keďže žalobkyňa zobrala žalobu o určenie neplatnosti a určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov týkajúci sa zmlúv späť a vydanie bezdôvodného obohatenia žiadala len titulom zmluvy č. 8500103843 zo dňa 19.02.2015, preskúmal súd len zmluvu č. 8500103843 a ostatnými zmluvami sa nezaoberal. V predmetnej veci mala každá strana úspech čiastočný (žalobkyňa nemala úspech v časti, v ktorej zobrala žalobu späť, teda úspech možno pričítať žalovanému. Vo zvyšku bola žalobkyňa úspešná). Celkovo žalobkyňa uplatnila 7 samostatných nárok, z ktorých 6 počas konania zobrala späť bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom k tomu možno konštatovať, že žalobkyňa mala úspech v časti 1/7 a žalovaný v časti 6/7. Rozdiel ich vzájomných úspechov predstavuje 5/7. Žalovaný bol teda v konaní úspešnejší, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5/7, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti výrokom II. a III. Uviedol, že záver súdu o neuzavretí zmluvy z dôvodu, že nedošlo k dohode o výške RPMN, je v rozpore so zákonom a v zmysle platného právneho stavu nemôže mať za následok, že nedošlo k vzniku úverovej zmluvy. Pre vznik každej zmluvy platí, že musí mať obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Ak nie sú tieto dodržané, potom nedochádza k vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti (t.j. fakultatívne), potom absencia takýchto fakultatívnych dojednaní (či už pre ich neplatnosť, nedojednanie a pod.), má za následok len to, že takéto dojednania nie sú platné. Ich nedodržanie nemá za následok nevzniknutie zmluvy. Poukázal na § 493 Obchodného zákonníka, pričom podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o úvere, záväzok tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Ďalej tvrdil, že hodnota RPMN nie je žiadnym zákonom stanovená ako podmienka vzniku úverovej zmluvy. Následne konštatoval, že súd v rozsudku vychádzal z toho, že RPMN sa dojednáva medzi stranami zmluvy. Neuvádzal však ani jeden dôvod, pre ktorý sa tak domnieval, že uvedený údaj je dohodnuteľným. Súd bez akéhokoľvek odôvodnenia uviedol, že nedošlo k dohode o výške RPMN. Vzhľadom na špecifickosť tohto údaju, spôsob jeho určenia a kogentné pravidlá stanovené zákonom pre jeho výpočet, bol toho názoru, že takýto formalistický prístup súdu je predčasný. Z povahy niektorých náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že nemôžu byť predmetom konsenzu a zákon takýto konsenzus ani nepredpokladá (čo je na prvý pohľad zrejmé pri údajoch ako adresa a označenie kontrolného orgánu, ktorý je určený zákonom, priemerná hodnota RPMN, ktorý údaj určuje Ministerstvo financií SR). Súd sa vôbec nezaoberal tým, či ide o dohodnuteľný údaj alebo nie, teda či aj RPMN nepatrí medzi údaje, ktoré nie je možné dohodnúť. Žalovaný preto uzavrel, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva, a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. Ak sa uvedený údaj nedá dohodnúť, nie je možné ho navrhnúť a ani návrh odmietnuť. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v čase určenom v zákone - údaje platné v čase uzavretia zmluvy. Medzi tieto údaje (viď príloha č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z.) patrí aj dátum prvého čerpania úveru (ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy, nie v čase, kedy sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru). Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom (v podobe spojenia „vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“), ale aj spôsobom jeho určenia (viď údaje, ktoré sú rozhodujúce pre určenie RPMN) vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru či revolvingu postupom podľa zákona č. 129/2010 Z.z., teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil zákona č. 129/2010 Z.z. Porušenie by práve vyplývalo z toho, že by uviedol rovnakú RPMN ako údajne „navrhol“ žalobca v oboch zmluvných vzťahoch, pretože v takom prípade by takto určená RPMN nebola vypočítanou podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho súdu dospel k záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Na základe uvedeného tvrdil, že otázka „dohody“ o RPMN nebola zo strany súdu ani len posúdená v tom smere, či zákonná úprava takúto dohodu pozná a predpokladá. Zákon č. 129/2010 Z.z. vôbec nepredpokladá, že by sa náležitosti vymenované v § 9 ods. 2 mali dohodnúť, vyžaduje aby boli v zmluve uvedené. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Trenčíne sp.zn. 5Co/839/2016 zo dňa 29.06.2016. V nadväznosti na uvedené dôvody bol tej mienky, že je nesprávnym rozhodnutie o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 60 eur a rovnako tak aj výrok o náhrade trov konania, kedy žalovanému patrí nárok na náhradu trov v celom rozsahu. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol a zároveň mu priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
3. K podanému odvolaniu sa písomne žalobkyňa nevyjadrila.
4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
5. Výrok I., ktorým súd sčasti konanie zastavil, zostal odvolaním nedotknutý, preto je právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).
6. Súd prvej inštancie založil záver o vyhovení nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia na tom, že nakoľko v žiadosti žalobkyňa akceptovala inú výšku RPMN ako v akceptácii, nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, nakoľko akceptácia sa považuje za nový návrh na uzavretie zmluvy, a tak zmluva je neplatná, a preto je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobkyňa bola na základe uvedeného povinná vrátiť žalovanému sumu 540 eur (úver 540 eur žalovaný nespochybnil), pričom preukázateľne žalovanému vrátila sumu 730,28 eur, a preto zvyšnú sumu vo výške 190,28 eur bol žalovaný podľa súdu prvej inštancie povinný vrátiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia, avšak žalobkyňa si v konaní uplatnila len nárok na vrátenie sumy 60 eur, a preto súd prvej inštancie priznal žalobkyni túto sumu. Navyše súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj keby predmetnú úverovú zmluvu posúdil ako platnú, neobsahovala termín konečnej splatnosti spotrebiteľskú úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto by bol predmetný úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa by musela vrátiť iba istinu úveru vo výške 540 eur.
7. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie ohľadom neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu, že v akceptácii zmluvy na rozdiel od žiadosti bola uvedená iná RPMN, nestotožnil. Za právne irelevantnú pre otázku riadneho uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi konania považoval, na rozdiel od súdu prvej inštancie, skutočnosť, že žalovaný pri prijatí návrhu žalobkyne na uzatvorenie zmluvy mal dopísať do údajov o schválenom úvere /bod 6. Žiadosti/zmluvy/ údaj o RPMN úveru odlišný ako bol uvedený v bode 5. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedená skutočnosť neznamená, že žalovaný prijal návrh žalobcu na uzatvorenie zmluvy so zmenami, čo by v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka znamenalo, že žalovaný odmietol návrh žalobkyne na uzatvorenie zmluvy, adresoval jej nový návrh, ktorý však potom nebol žalobkyňou prijatý, a preto predmetná zmluva nebola uzavretá v písomnej forme. Hodnota RPMN úveru totiž nie je náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci zmluvy konsenzuálne dohodnúť. Takáto hodnota zohľadňuje parametre poskytovaného úveru a je daná výpočtom matematického vzorca stanoveného v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Ak sa teda účastníci zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodli na výške úveru, termíne jeho splatnosti, výške, počte a splatnosti splátok úveru, úrokoch z úveru a ostatných nákladoch úveru, vykoná sa výpočet RPMN úveru podľa zákonom stanoveného matematického vzorca a zistená hodnota sa uvedie veriteľom do akceptácie návrhu dlžníka na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to bez ohľadu na to, či samotný dlžník nejakú hodnotu RPMN úveru vo svojom návrhu uviedol alebo nie. Na základe uvedeného je preto zmluva platná.
8. Na druhej strane súd prvej inštancie správne dospel k záveru (uvedúc, že ak by bola zmluva platná), že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f), a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, z dôvodu ktorého je v zmysle § 11 potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Tieto závery súdu prvej inštancie považuje odvolací súd po preskúmaní veci za správne.
9. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 16.02.2015 požiadala žiadosťou/zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500103843 (ďalej aj „žiadosť/zmluva“) žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 600 eur, pričom uviedla, že úver bude splácať v 42 mesačných splátkach po 18,88 eur a spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, v sume 32,76 eur. Uvedené údaje v zmluve boli nasledované. Celková čiastka, ktorú mal žalobkyňa zaplatiť, bola 852,96 eur, RPMN bola určená na 25,78 %, ročná úroková sadzba úveru 17,73 % a priemerná RPMN za úver 34,42 %. Ďalej poskytnutá čiastka revolvingu bola v sume 600 eur a celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť, bola 852,96 (všetko uvedené v bode 5. žiadosti/zmluvy „Údaje o požadovanom revolvingového typu v EUR“). Žalovaný dňa 19.05.2015 doplnil do žiadosti/zmluvy údaje o schválenom revolvingovom úvere, a to výšku, ktorú stanovil na 600 eur s tým, že predmetný úver bude žalobkyňa splácať v 42 mesačných splátkach a výška mesačnej splátky vrátane úrokov bude 32,76 eur. RPMN bola vypočítaná vo výške 25,20 %, priemerná RPMN bola vo výške 34,42 % a ročná úroková sadzba úveru bola vo výške 17,73 %. Celková čiastka, ktorú musel dlžník zaplatiť, bola stanovená na 852,96 eur. Predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu stanovil žalovaný vo výške 25,20 %. Ročnú úrokovú sadzbu revolvingu ponechal vo výške 17,73 %. Všetky uvedené údaje uviedol žalovaný v bode 6. žiadosti/ zmluvy.
11. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyplynulo, že žalovaný týmto listom oznamuje žalobkyni schválenie úveru vo výške 600 eur so splatnosťou v 42 mesačných splátkach po 32,76 eur. Dátum splatnosti prvej splátky bol určený na deň 1.4.2015 a dátum splatnosti poslednej splátky bol určený na deň 1.9.2018. Periodicita splácania bola určená mesačne vždy k 1. dňu v mesiaci. Celková výška úveru bola stanovená vo výške 600 eur, RPMN 25,20 %, priemerná RPMN 34,42 %, úroková sadzba 17,73 %.
12. Odvolací súd zhodne, ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že predmetná zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z oboznámených listín vyplýva, že žalobkyňa dala žalovanému písomný návrh na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere na predtlačenom formulári žalobcu nazvaný „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“. V tejto žiadosti žalobkyňa uviedla požadovanú čiastku úveru, počet splátok úveru, ich výšku, celkovú čiastku, ktorú musí zaplatiť, ročnú úrokovú sadzbu úveru, predpokladanú RPMN úveru i priemernú RPMN. Súčasťou návrhu boli aj predtlačené zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti žalovaného. Žalobkyňa návrh zmluvy podpísal dňa 16.02.2015. Následne, dňa 19.02.2015, podpísal návrh zmluvy aj žalovaný, ktorý do predtlačeného formuláru „Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere“ v bode 6. uviedol údaje o schválenom revolvingovom úvere, poskytnutú čiastku úveru (úverový limit), splatnosť úveru (počet splátok), ich výšku, celkovú čiastku, ktorú musí žalobca zaplatiť, poskytnutú čiastku revolvingu, ročnú úrokovú sadzbu úveru/revolvingu, RPMN úveru i priemernú RPMN, ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania, poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu.
13. Z citovaného ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon teda striktne, jasne, zrozumiteľne a bez pochýb vyžaduje, aby termín konečnej splatnosť spotrebiteľského úveru obsahovala zmluva o spotrebiteľskom úvere, a nie oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktoré nie je súčasťou predmetnej zmluvy. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. je kogentným ustanovením nepripúšťajúcim možnosť iného dojednania účastníkmi zmluvy.
14. V danej veci samotná zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, umožňujúci spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať tento termín. Ak v spotrebiteľskej zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, tak už len z uvedeného dôvodu je potrebné úver poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere podľa ust. § 11 ods. 1 pís. a) zákona č. 129/2010 Z. z. považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na uvedenom závere nič
nemení ani „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“. Oznámenie veriteľa o schválení úveru nemožno považovať za odstránenie prípadných nedostatkov v obsahu zmluvy. Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi je jednostranný právny úkon žalovaného, pričom Zmluva o revolvingovom úvere je podpísaná tak veriteľom ako i dlžníkom, teda právne relevantné je to, čo je uvedené v zmluve ako dvojstrannom prejave vôle oboch účastníkov. Predmetné oznámenie má len charakter informácie veriteľa o schválenom spotrebiteľskom úvere adresovanej dlžníkovi, a nie je súčasťou návrhu alebo akceptácie návrhu zo strany navrhovateľa, teda nie je súčasťou zmluvy o úvere z dôvodu, že táto bola uzatvorená v súlade s čl. 14 žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami.
15. Z dokazovania, ktoré vykonal v spore súd prvej inštancie, vyplýva, že kontraktačný proces predmetnej zmluvy bol taký, že žalobkyňa v návrhu zmluvy vo forme formuláru žalovaného predpripravenom vyplnila údaje o úvere, revolvingovom úvere, o ktorý mala záujem, a takýto návrh dňa 16.02.2015 podpísala. Žalovaný návrh zmluvy podpísal dňa 19.02.2015, pričom do predtlačeného formuláru návrhu/žiadosti o poskytnutie úveru uviedol údaje o schválenom úvere a schválenom revolvingovom úvere. Podľa čl. 14. žiadosti/zmluvy o úvere riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy). Zmluvné strany prehlasujú, že si žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto skutočnosti pripájajú nižšie svoje podpisy. V zmysle čl. 2 zmluvných dojednaní, zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa, vyplnená a dlžníkom podpísaná je návrhom na uzatvorenie zmluvy a tá je uzatvorená dňom podpisu dlžníka a veriteľa. Z tohto je potom zrejmé, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nebolo súčasťou návrhu žalovaného na uzatvorenie zmluvy, ktorý návrh žalobkyňa akceptovala. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je teda výsledkom konsenzuálneho dojednania medzi stranami zmluvy, ale len jednostranným úkonom žalovaného, ktorý nemôže byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej stranami.
16. Uvedená skutočnosť, že predmetná zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.), spôsobuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
17. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný má povinnosť vydať žalobkyni sumu 60 eur titulom bezdôvodného obohatenia, považoval preto odvolací súd za správny. Nakoľko v skutočnosti bolo žalobkyni žalovaným poskytnutých 540 eur (600 eur deklarovaná istina, avšak potrebné ju bolo znížiť o sumu 60 eur ako poplatok za poskytnutie úveru), pričom žalobkyňa vrátila žalovanému sumu 730,28 eur, žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne v sume 190,28 eur. Žalobkyňa si však v konaní uplatnila iba nárok na zaplatenie sumy 60 eur, preto súd, viazaný jej návrhom, správne výrokom II. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni ňou žalovanú sumu. Nakoľko je správny napadnutý výrok II., treba konštatovať i vecnú správnosť závislého výroku III. o trovách konania. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil napadnuté výroky II. a III. rozsudku ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
18. V odvolacom konaní mala plný úspech žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní jej však žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).