Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/147/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu BL PLUS, s. r. o., so sídlom Prenčov 177, 969 73 Prenčov, IČO: 50 798 243, zastúpeného FALIS & Partners, s. r. o., so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 51 769 654, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 3.315,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -119 zo dňa 05. apríla 2019 takto

rozhodol:

I. Späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny 66,75 eur pripúšťa, rozsudok okresného súdu v časti o zaplatenie istiny 66,75 eur zrušuje a konanie v časti o zaplatenie istiny 66,75 eur z a s t a v u j e.

II. Rozsudok okresného m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3.248,64 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 3.248,64 eur od 23.01.2018 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 66,75 eur od 23.01.2018 do zaplatenia z a m i e t a.

IV. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,98 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 05. apríla 2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť pôvodnej žalobkyni istinu vo výške 3.315,39 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 3.315,39 eur od 23.01.2018 až do zaplatenia (I. výrok) a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že predmetom konania začatého dňa 01.02.2018 bolo vydanie bezdôvodného obohatenia 3.315,39 eur vzniknutého žalovanému tým, že žalobkyňa W. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. O. XX mu na základe zmluvy o revolvingovom úvere, uzatvorenej dňa 22.03.2013, uhradila istinu 2.873,76 eur oproti žalovaným poskytnutej sume 1.256,27 eur a na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 03.02.2014 mu uhradila 2.699,73 eur oproti žalovaným poskytnutých 1.001,83 eur. Úverové zmluvy pôvodná žalobkyňa označila za zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktoré je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie náležitostí vyžadovaných kogentnými ustanoveniami až k) o spotrebiteľských úveroch a z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok ohľadom výšky dojednaného zmluvného úroku nad 70 % ako odplaty za poskytnuté úvery.

1.1. Okresný súd vo veci prvýkrát meritórne rozhodol rozsudkom č. k. -77 zo dňa 08. júna 2018, ktorý bol zrušený odvolacím Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením č. k. -103 zo dňa 16. januára 2019.

1.2. V odôvodnení (druhého) rozsudku okresný súd uviedol, že proti platobnému rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 12.03.2018 podal žalovaný odpor tvrdiac, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti. Za bežnú praktiku označil platbu za dojednanú službu nad rámec zmluvných podmienok vo forme zníženia reálnej výplaty na základe zmlúv o poskytnutí revolvingových úverov. Uviedol, že dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou ani predpokladom vzniku zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S poukazom na , o spotrebiteľských úveroch uviedol, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítavajú náklady vyplývajúce z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Žalovaný preto pri výpočte RPMN vychádzal zo správnych vstupných údajov. Termín konečnej splatnosti úverov je v úverových zmluvách uvedený opätovne a viackrát. Neoddeliteľnou súčasťou žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a jej schválenia sú aj všeobecné zmluvné podmienky o revolvingovom úvere, z článku 4 ods. 4.5, resp. z článku 9 ods. 9.1 ktorých vyplýva konečný deň splatnosti poslednej splátky úveru. Vzniesol námietku premlčania minimálne nárokov uplatňovaných pred 01.02.2015.

1.3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že dňa 22.03.2013 uzatvorili žalobkyňa a žalovaný zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500022822, na základe ktorej mal byť zo strany žalovaného žalobkyni poskytnutý úver v celkovej výške 960,- eur. Nesporné bolo, že pri poskytovaní finančných prostriedkov žalovaný podľa zmluvného dojednania zrazil z istiny, ktorú tvorila dojednaná suma poskytnutého spotrebiteľského úveru, poplatok za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 138,14 eur, na základe čoho skutočná výška úveru poskytnutého zo strany žalovaného žalobkyni predstavovala 821,86 eur. Žalobkyni bol následne marci 2015 automaticky poskytnutý revolving vo výške 506,17 eur, z ktorého si žalovaný pri poskytnutí stiahol poplatok vo výške 71,76 eur, takže reálne bol na základe zmluvy č. 8500022822 poskytnutý žalovanej (správne má byť uvedené žalobkyni, pozn. odvolacieho súdu) finančný obnos 1.256,27 eur, z ktorého žalovaná uhradila v prospech žalobcu (správne má byť uvedené žalobkyňa v prospech žalovaného, pozn. odvolacieho súdu) istinu 2.873,76 eur. V zmluve č. 8500022822 si zmluvné strany dohodli pri poskytnutej čiastke úveru 960,- eur jeho splatnosť v 42 splátkach vo výške po 51,44 eur, s dojednanou čiastkou celkovej návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov 2.160,48 eur, predpokladanou ročnou priemernou mierou nákladov vo výške 70,02 %, ročnou úrokovou sadzbou ako odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov 70,02 % a priemernou RPMN 47,29 %, poskytnutie revolvingu v sume 506,17 eur, celkové náklady sumou 1.234,56 eur, s predpokladanou výškou RPMN vo výške 63,32 eur (správne má byť uvedené 63,32 %, pozn. odvolacieho súdu) pri ročnej úrokovej sadzbe dojednanej ako odplata za poskytnutie revolvingu vo výške 76,21 %.

1.4. Dňa 03.02.2014 strany sporu uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500040194, na základe ktorej mal byť žalovaným pôvodnej žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.170,- eur. Žalovaný na začiatku zmluvného vzťahu zrazil z istiny úveru poplatok za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 168,17 eur, na základe čoho poskytol žalobkyni skutočnú sumu úveru 1.001,83 eur. Na základe tejto zmluvy žalobkyňa uhradila v prospech žalovaného celkovo istinu 2.699,73 eur. Z obsahu zmluvy č. 8500040194 vyplynulo, že poskytnutá čiastka úveru mala tvoriť hotovosť vo výške 1.170,- eur, s dojednanou splatnosťou úveru v 42 splátkach, pri výške mesačnej splátky vrátane úroku 62,69 eur, s dojednanou výškou návratnosti v sume 2.632,98 eur, predpokladanou výškou RPMN 70,02 %, ročnou úrokovou sadzbou (odplata za poskytnutie finančných prostriedkov) vo výške 70,02 %.

1.5. Po citácii účinného v čase uzatvorenia zmlúv, a , , , o spotrebiteľských úveroch súd prvej inštancie považoval obidve úverové zmluvy za zmluvy o spotrebiteľských úveroch, čo žalovaný nenamietal. Podľa súdu prvej inštancie ani jedna z nich neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru určený konkrétnou časovou, dátumovou špecifikáciou. Konštatoval, že ak zmluva o (spotrebiteľskom) úvere neobsahuje údaj o jeho konečnej splatnosti a všeobecné obchodné podmienky ako neoddeliteľná súčasť zmluvy o úvere obsahujú len slovnú definíciu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bez následnej časovej individualizácie, zmluva o spotrebiteľskom úvere údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje. Nie je prípustné, aby sa účastník zmluvy k

údaju o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru požadovanom zákonodarcom dopracoval výkladom, resp. výpočtom. Ak sa takýto údaj jednoznačne uvedený dátumom v zmluve nenachádza, treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov; okresný súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 19.09.2012 alebo Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 17.04.2013.

1.5.1. Súd prvej inštancie sa stotožnil s námietkou (pôvodnej) žalobkyne, týkajúcej sa nesprávneho uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v každej z prejednávaných zmlúv. Pri výpočte RPMN v zmluve č. 8500022822 vychádzal okresný súd zo vstupných údajov vyplývajúcich zo zmluvného záväzku, teda úveru poskytnutého podľa zmluvy vo výške 960,- eur, celkových dojednaných nákladov vo výške 2.168,48 eur, zúčtovanej odplaty za poskytnutú službu odkladu splatnosti splátok 138,14 eur a reálne poskytnutej výšky úveru 821,86 eur a vypočítal RPMN 93 % oproti zmluvne uvádzaným 70,02 %. Pri zmluve č. 8500040194 na základe vstupných údajov vyplývajúcich zo zmluvy, a to o poskytnutom úvere vo výške 1.170,- eur, celkových nákladoch 2.632,98 eur, zúčtovanej odplate za poskytnutie odkladu splatnosti splátok vo výške 168,17 eur, skutočne poskytnutom úvere vo výške 1.001,83 eur predstavuje skutočná výška RPMN 92,98 % oproti v zmluve uvádzaným 70,02 %. Pri každej zmluve je teda podľa okresného súdu ročná percentuálna miera nákladov uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo je nekalou zmluvnou praktikou znemožňujúcou spotrebiteľovi správne sa rozhodnúť na trhu spotrebiteľských úverov.

1.5.2. Dojednanie o ročnej percentuálnej miere nákladov nad 70 % ročne označil okresný súd za rozporné s dobrými mravmi, a teda za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Aj keď sa peňažné úvery poskytujú za odmenu, ktorou je spravidla zmluvne dojednaný úrok, úrok dohodnutý v celkovej výške cez 70 % ročne niekoľkonásobne rádovo prevyšuje v tom čase obvyklú priemernú výšku úročenia poskytovaného obchodnými bankami pri obdobných úveroch; priemerná úroková miera z úverov od 1 do 5 rokov v čase uzatvárania zmlúv, o ktoré v konaní ide, bola 10,48% ročne.

1.5.3. Vzhľadom na absenciu údaja o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne jeho konečnej splatnosti, na uvedenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa v zmysle a na neprijateľné zmluvné podmienky vo forme dojednaného zmluvného úroku klasifikoval okresný súd obidva spotrebiteľské úvery ako bezúročné a bezpoplatkové. Žalovanému potom s poukazom na , vzniklo bezdôvodné obohatenie. Pri zmluve č. 8500022822 bol skutočne poskytnutý úver, po odpočítaní poplatku za službu, vo výške 1.256,27 eur, žalobkyňa vrátila istinu vo výške 2.873,76 eur, takže bezdôvodné obohatenie je vo výške 1.617,49 eur. Na základe zmluvy zo dňa 03.02.2014 žalovaný žalobkyni poskytol 1.001,83 eur, žalobkyňa mu vrátila 2.699,73 eur. Rozdiel týchto súm vo výške 1.697,90 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného.

1.5.4. Námietku premlčania vznesenú žalovaným minimálne v rozsahu platieb prijatých pred 01.02.2015 okresný súd po citácii a označil za účelovú. Uviedol, že žalobkyňa sa dozvedela o výške bezdôvodného obohatenia z potvrdenia žalovaného o vyrovnaní všetkých jej záväzkov plynúcich zo zmlúv o revolvingových úveroch, datovaného dňom 06.12.2017, resp. 11.12.2017, a to aj z pohľadu nejednoznačnosti zmluvných dojednaní, neuvedenia jednoznačného konečného termínu splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov.

1.6. O trovách konania, a to i trovách odvolacieho konania, okresný súd rozhodol v zmysle a vzhľadom na plný úspech žalobkyne v konaní.

2. Okresný súd uznesením č. k. -147 zo dňa 25. júna 2019 rozhodol s poukazom na o zmene strany sporu na strane pôvodnej žalobkyne, ktorá pohľadávku postúpila na žalobcu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v , , (ďalej aj „“) s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a žalobu zamietol, alebo aby vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

3.1. Žalovaný namietol, že okresný súd nevykonal žiadny dôkaz zodpovedajúci zákonnému spôsobu určenia ročnej percentuálnej miery nákladov, teda podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 . Zdôraznil, že dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto sa odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver v zmysle v znení účinnom v čase uzatvorenia príslušných zmlúv. Žalovaný preto pri výpočte RPMN vychádzal zo správnych vstupných údajov. V tejto súvislosti poukázal na právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.03.2018.

3.2. Za nepreskúmateľný a nesprávny po vecnej stránke označil žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) záver okresného súdu o neplatnosti časti odplaty úverových zmlúv pre rozpor s . Okresný súd podľa odvolateľa pojem dobré mravy nevysvetlil v skutkových a právnych súvislostiach, ktoré by mali s prejednávanou vecou nejakú spojitosť. Dobré mravy by mali byť ako právne neurčitý pojem v každom jednotlivom prípade vysvetlené tak, aby bolo zrejmé, čo tvorí ich obsah a v čom vlastne spočíva konštatovaný rozpor s dobrými mravmi. V prípade dobrých mravov sa majú zvážiť a vziať do úvahy všetky okolnosti prípadu, skutkové aj právne, čo napádaný rozsudok nespĺňa. Vymedzenie pojmu dobré mravy v konkrétnom prípade je napr. dôležité aj preto, že rozpor s dobrými mravmi nebude tvoriť skutočnosť daná zákonom. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola upravená v zmysle . Zákonodarca reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu. V zákone bolo výslovne určené, že pri porovnaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne - banka si svoj zisk účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a pod., čiže úrok pre ňu nebol jediný výnos za požičanie peňazí. Za podstatné sa považuje prevýšenie o viac ako 25 % až 27 %, čo podporuje napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 30.03.2016, v zmysle ktorého sa referenčné kritérium, podľa ktorého sa má posudzovať primeranosť prenieslo zo sektoru bánk na sektor finančného trhu ako taký, a teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom.

3.3. Odvolateľ súdu prvej inštancie tiež vytkol, že vznesenú námietku premlčania posudzoval len z pohľadu plynutia subjektívnej premlčacej doby a nezohľadnil existenciu premlčacej doby objektívnej. Žalovaný namietol premlčanie tej časti žalovanej sumy, ktorá zodpovedá úhradám realizovaným v období 3 rokov spätne ku dňu doručenia žaloby súdu, teda pred 01.02.2015. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného podané nebolo.

5. Žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako nadobudlo právoplatnosť, zobral podaním zo dňa 14.08.2019 žalobu v časti o zaplatenie istiny 66,75 eur späť, čo neodôvodnil správaním sa žalovaného. Žalovaný so späťvzatím žaloby v uvedenej časti súhlasil, preto odvolací súd rozhodol o pripustení späťvzatia v uvedenej časti, v ktorej potom rozsudok okresného súdu zrušil a konanie zastavil (, ).

6. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ XX9, ) krajský súd ako súd odvolací ( ) vec prejednal v medziach odvolania žalovaného ( ), v rozsahu určenom ustanovením . Po zopakovaní a doplnení dokazovania na pojednávaní odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok okresného súdu s poukazom na z dôvodu podľa však vzhľadom na obsah čiastočného späťvzatia žaloby zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Žalobca vzal žalobu späť o časť istiny vo výške 66,75 eur, ale predmetom konania bol aj úrok z omeškania z istiny pôvodne uplatnenej čiastkou 3.315,39 eur (5 % ročne od 23.01.2018 do zaplatenia). Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo predmetom konania zaplatenie istiny 3.248,64 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z istiny 3.315,39 eur od 23.01.2018 do zaplatenia. Žalobca nepreukázal, že žalovaný je aj po čiastočnom späťvzatí žaloby o časť istiny 66,75 eur v omeškaní so zaplatením dlhu 3.315,39 eur, preto odvolací súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 66,75 eur od 23.01.2018 do zaplatenia zamietol.

8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie, či žalovanému na úkor žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 3.248,64 eur a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaného v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

9. Z pohľadu odvolacieho súdu bola najzásadnejšou výtka odvolateľa, že okresný súd posudzoval iba plynutie subjektívnej, nie aj objektívnej premlčacej doby. Je pravdou, že okrem subjektívnej premlčacej doby zakotvenej v je potrebné zaoberať sa aj objektívnou premlčacou dobou upravenou v , v zmysle ktorého sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí najneskôr za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Základným predpokladom toho, aby sa súd premlčaním nároku zaoberal, je vznesenie námietky premlčania, ktorá musí byť kvalifikovaná. Námietka premlčania je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým sa môže úspešne brániť voči uplatnenému premlčanému právu. Na platnosť tohto úkonu sa nevyžaduje písomná forma a zákon nepredpisuje ani obsahové náležitosti, ktoré by námietka premlčania mala spĺňať. Všeobecné vyjadrenia ohľadom premlčacej doby či ohľadom iných okolností sú však pre účinné uplatnenie námietky premlčania nepostačujúce. Nestačí len všeobecné vyjadrenie dlžníka k časovému aspektu uplatneného nároku (R ). Dlžník musí uplatniť námietku premlčania dostatočne jednoznačne, určito a adresne.

9.1. Námietka premlčania vznesená opakovane žalovaným tieto kritériá nespĺňa. V konaní pred súdom prvej inštancie aj v odvolaní žalovaný uviedol, že namieta premlčanie tej časti žalovanej sumy, ktorá zodpovedá úhradám realizovaným v období 3 rokov spätne ku dňu doručenia žaloby súdu, teda pred 01.02.2015. V sporovom konaní, ovládanom prejednacím princípom je potrebné, aby žalovaný splnil svoju dôkaznú povinnosť a tvrdil presnú špecifikáciu sumy, plnenie ktorej má byť premlčané aj dobu, kedy začalo a kedy skončilo plynutie premlčacej doby. Žalovaný uvedené skutkové tvrdenia nedoplnil ani na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 09.08.2019, preto nebolo možné posúdiť, či je nárok žalobkyne alebo jeho časť premlčaná vzhľadom na uplynutie objektívnej premlčacej doby. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosťou súdu nie je dedukovať a vyvodzovať jednotlivé nároky z dôkazov a vyjadrení predložených jednou stranou sporu (napr. rozpis uhradených splátok), lebo by porušil princíp rovnosti zbraní.

10. Pre odvolací súd je rozhodujúca okolnosť, že žalovaný v odvolaní nespochybnil skutkový záver súdu prvej inštancie, že zmluvy o revolvingových úveroch uzatvorené medzi stranami sporu neobsahujú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru vyžadované v § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia tej-ktorej zmluvy, teda 22.03.2013 a 03.02.2014 (spotrebiteľský charakter týchto zmlúv ani skutočnosť, že ide o zmluvy o spotrebiteľských úveroch neboli sporné). Dôsledkom absencie týchto údajov je fikcia bezpoplatkovosti a bezúročnosti spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Údaj o konečnej splatnosti úveru nemusí byť v zmluve uvedený konkrétnym dátumom, ale jasným a zrozumiteľným spôsobom. Konkrétne odvolací súd poukazuje, že v zmluve o revolvingovom úvere č. 8500022822 zo dňa 22.03.2013 je dohodnutý iba údaj o počte a splatnosti splátok 42/26, ktorý bez určenia mesiaca splatnosti prvej splátky neumožňuje dospieť k dobe trvania zmluvy a k termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ani jednoduchou matematickou operáciou. Zmluvné dojednania k tejto zmluve uvádzajú iba to (v článku 3.1.), že celková výška úveru je spolu s úrokmi splatná v pravidelných splátkach, vo výške a časovom rozvrhnutí podľa splátkového kalendára. Splátkový kalendár však podľa odvolacieho súdu nie je dvojstranným právnym úkonom, dohodou zmluvných strán. V zmluve o revolvingovom úvere č. 8500040194 zo dňa 03.02.2014 je uvedený iba údaj splatnosť úveru (počet splátok): 42, ktorý je tiež nepostačujúci pre vyvodenie doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Iné zmluvné dojednania k tejto zmluve predložené neboli. Prijatím plnenia nad rámec istiny každého z týchto úverov preto vzniklo žalovanému bezdôvodné obohatenie, vydanie ktorého žalobkyni mu okresný súd správne uložil (výšku plnenia požadovaného žalobkyňou odvolateľ nespochybnil).

11. Vzhľadom na závery uvedené v bodoch 9 a 10 tohto rozhodnutia odvolací súd iba stručne k ďalšej argumentácii odvolateľa uvádza, že dohoda o poskytnutí služby je závislá na úverovej zmluve č. 8500022822. Nie je zhotovená ako samostatný dokument, ale je včlenená, aj keď pod samostatným nadpisom, priamo do tejto zmluvy ako jej bod 8. Jej súvis so zmluvou o (spotrebiteľskom) revolvingovom úvere vyplýva aj z dojednania o započítaní pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej

výšky úveru s pohľadávkou veriteľa na zaplatenie odplaty za poskytnutie služby (možnosť odkladu troch mesačných splátok úveru) ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi.

12. Ani záveru okresného súdu, že žalovaný v oboch zmluvách o úvere uviedol nesprávnu výšku RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kedy mali byť uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN v zmysle § 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, nemožno nič vytknúť. Samotný žalovaný totiž v príkladmom výpočte RPMN ku každej zmluve, ktorý tvorí prílohu jeho odporu proti platobnému rozkazu uvádza výšku poskytnutého revolvingového úveru 821,86 eur (oproti v zmluve uvedeným 960,- eurám) a 1.001,83 eur (oproti v zmluve dohodnutým1.170,- eurám), z čoho je zrejmé, že prihliadol na kompenzáciu časti v zmluve uvedenej výšky úveru s dohodnutým poplatkom za odklad splátok. Ak potom poplatok za poskytnutie tejto služby do celkových nákladov spotrebiteľa zahrnutý nebol, ročná percentuálna miera nákladov je v zmluve vypočítaná v neprospech spotrebiteľky.

13. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom okresného súdu, že úrok z úveru dojednaný vo výške viac ako 70 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi. Existencia dobrých mravov musí byť posudzovaná z hľadiska konkrétneho prípadu v danom čase, na danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov právneho vzťahu (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z 26.02.1998 sp. zn. ). Dobré mravy sú meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií a ich súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania. V rozpore s dobrými mravmi je potom právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú všeobecnú mienku o tom, čo je spoločnosťou akceptovateľné a pokladané za poctivé a slušné konanie (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 10.04.2001 sp. zn. ). Úročenie revolvingového úveru poskytnutého podľa zmluvy sumou 960,- eur, resp. 1.170,- eur 70%-ami ročne predstavuje úrok 672,- eur, resp. 819,- eur ročne, teda takmer 3 z požičanej sumy, čo nie je možné akceptovať a považovať za slušné konanie.

14. Námietka odvolateľa o tom, že nemal k dispozícii zmluvu o postúpení pohľadávok z pôvodnej žalobkyne na terajšieho žalobcu prednesená na odvolacom pojednávaní je bez právneho významu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zmene žalobcu uvedenú zmluvu k dispozícii mal, preskúmal ju a na jej základe (za splnenia ostatných procesných zákonných podmienok) o návrhu na zmenu žalobcu rozhodol kladne. Odvolací prieskum jeho rozhodnutia zákon vylučuje (§ XX7 a contrario), nadobudlo právoplatnosť.

15. Odvolací súd, keďže zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na §, a ods. 1 , aplikujúc zásady uvedené v a . Čiastočné zastavenie konania procesne zavinil žalobca, preto by v tejto časti mala byť priznaná náhrada trov konania žalovanému. Úspech žalobcu v konaní (konzumujúci aj jeho zavinenie na zastavení konania) je potom 97,99 % (3.248, 64 eur zo žalovaných 3.315,39 eur) a úspech žalovaného 2,01 % (66,75 eur z 3.315,39 eur), ich pomer je 95,98 % (97,99 - 2,01) v prospech žalobcu. Odvolací súd potom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania (pred súdom prvej inštancie aj odvolacích konaní) v rozsahu 95,98 %.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (, druhá veta ). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (, druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).