Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-7Csp-2-2018.pdf
PDF · 96.71 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-7Csp/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Belanovou, v spore žalobcu: H.. D. Y., Q. D. XX.XX.XXXX, U. Q. XX, U. proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, adresa na doručovanie: Pribinova 25, Bratislava, o neplatnosť Zmluvy o úvere č. 109401423 zo dňa 05.10.2015, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Dňa 03.1.2018 bola súdu doručená žaloba , doplnená dňa 28.05.2018, , ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že Zmluva o úvere je podľa nej spotrebiteľskou zmluvou, pričom zmluva vykazuje neprijateľné zmluvné podmienky a nesplnené náležitosti zmluvy, ktoré ustanovuje zákon č. 4/ 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa považuje zmluvu za absolútne neplatnú, nakoľko tá podľa nej je úžernícka. Ďalej uviedla, že žalobkyňa je v Zmluve o úvere č. XXXXXXXX identifikovaný ako fyzická osoba a to menom, priezviskom, trvalým bytom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a zároveň aj ak fyzická osoba podnikateľ a to obchodným menom, miestom podnikania, IČO-m. Žalovaný ako veriteľ do vopred pripravenej a predformulovanej zmluvy uviedol žalobcu dvojmo ako fyzickú osobu spotrebiteľa a fyzickú osobu podnikateľa, z čoho vyplýva neurčité označenie žalobcu ako dlžníka. Na základe údajov zo zmluvy o úvere je dlžník označený okrem obchodného mena aj menom fyzickým a priezviskom. Zmluva o úvere bola uzatvorená za veriteľa s mandatárom, vopred predtlačený formulár dokazuje, že zmluva bola pripravená na vopred predtlačenom formulári, ktorý veriteľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal opakovane, bez možnosti do zasahovania obsahu zmluvy. Zmluva je písaná jednoznačne jednostranne v prospech veriteľa s množstvom zmluvných pokút a sankcií v prospech veriteľa. Dlžník ju nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Označenie dlžníka je z uvedeného dôvodu duplicitné a nejednoznačné. Nie je možné jednoznačne označiť, kto bol účastníkom právneho vzťahu - fyzická osoba alebo živnostník. Predmetná zmluva bola uzavretá na vopred predformulovanom tlačive, ktoré nebolo možné meniť, veriteľ ako žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti ho používal opakovane. Dlžník k nemu mohol iba pristúpiť bez možnosti zasahovania do formy a obsahu zmluvy.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 18.04.2018 (čl. 19) a podaním zo dňa 30.08.2018 (čl. 49) tak, že žalobu považuje za zjavne nedôvodnú. Poukázal na to, že žalobca sa
domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti a nie určenia či tu právo je alebo nie je. Určenie existencie/neexistencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Takéto určenie právnej skutočnosti ako ty vyplýva z ustanovenia § 137 písm. d CSP je možné len vtedy ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu, pričom určenie neplatnosti zmluvy o úvere nevyplýva zo žiadneho osobitné predpisu. Ďalej uviedol, že že tvrdenie žalobcu o celkovej neplatnosti zmluvy o úvere je mylné. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platí, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. To znamená, že súd môže určiť za neplatné jednotlivé neprijateľné podmienky, avšak toto ustanovenie neumožňuje súdu určiť neplatnosť celej zmluvy pre existenciu neprijateľných podmienok (pričom žalovaný razantne odmieta, že by sa mala zmluva posudzovať za spotrebiteľskú). K postaveniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa v zmluve uviedla svoje obchodné meno, identifikačné číslo, miesto podnikania a tieto údaje uviedla v prvom oddiely uzavretej zmluvy, ktorá sa týkala identifikačných údajov dlžníka. Svoje osobné údaje uviedol až v treťom oddiely predmetnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené možno mať dôvodné pochybnosti o správnosti právneho názoru Žalobcu o spotrebiteľskom charaktere vzniknutého právneho vzťahu, nakoľko je dôvodné sa domnievať, že žalobkyňa podľa chronológie identifikačných údajov uzatváral zmluvu prioritne ako podnikateľ. Žalovaný v tejto súvislostí dal do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn.: 7CoE/3/2017-53 zo dňa 19.04.2017, ktorým súd vec posúdil vyššie uvedeným spôsobom a rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie zrušil. Ďalej žalovaný uviedol, že samotnému uzatvoreniu zmluvy predchádzalo zo strany žalobkyne vypísanie žiadosti o poskytnutie úveru, v ktorej žalobkyňa dobrovoľne uviedla údaje týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti a taktiež uviedla za účelom preukázania bonity Čisté príjmy z podnikateľskej činnosti vo výške 1.200,- EUR. žalobkyňa preukázala bonitu aj predložením faktúry zo dňa 09.09.2015. Žalovaný tvrdil, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský právny vzťah nakoľko žalobkyňa aj v trestnom konaní potvrdil, že úver použil na účely výkonu podnikania. Dňa 25.04.2017 bola žalobkyňa vypočutá a vo výsluchu uviedla, že v čase uzatvárania Zmluvy mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a že úver žiadala z dôvodu, že mal rozbehnutý projekt v rámci poskytovania finančných prostriedkov pre rozvoj vidieka a cestovného ruchu. Žalobkyňa vo výpovedi ďalej uviedla, že finančné prostriedky nebrala na osobnú potrebu, ale na financovanie projektu. Pokiaľ ide o určovací výrok a tom, že úverová zmluva je neplatná, na tomto určení žalovaný nevidel naliehavý právny záujem.
4. K podaniu žalovaného z 28.8.2018 sa žalobkyňa vyjadrila tak, že pojem spotrebiteľ sa má vzťahovať i na osoby, ktoré nekonajú na podnikateľské účely. Peniaze nepoužila na podnikanie, ale na rekonštrukciu domu. V kolónke účel úveru ( v žiadosti o úver) , investícia do podnikania, mala byť žalovaným len špekulatívne doplnená. Pokiaľ ide o trestné oznámenie, výpoveď žalobkyne sa mala týkať podnikania manžela, nie žalobkyne. Mesačný príjem vo výške 1.200,- EUR mal byť zaslaný žalovanému až dva dni po podpise zmluvy. Taktiež príjem žalobkyne mal byť v žiadosti o úver dopísaný žalovaným špekulatívne.
5. Uznesením č.k. 7Csp/2/2018-103 zo dňa 10.4.2020 súd rozhodol o zastavení konania o vzájomnej žalobe žalovaného pre nezaplatenie súdneho poplatku. Uznesenie bolo doručené žalovanému dňa 30.4.2020.5.
6. Voči uzneseniu č.k. 7Csp/2/2018-103 zo dňa 10.4.2020 podal dňa 15.05.2020 (v zákonnej lehote) sťažnosť žalovaný, ktorý namietal, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne s poukazom na § 10 ods. 2 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby súd sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušil. Súd sťažnosť žalovaného zamietol.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré strany sporu predložili na podporu svojich tvrdení a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalobkyňa ako dlžníčka so žalovaným ako veriteľom uzatvorili dňa 05.10.2015 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 4500 eur, ktoré mala žalobkyňa vrátiť s 6tich splátkach. Žalobkyňa podpísala formulárovú zmluvu 05.10.2015. Žalobkyňa je v zmluve o úvere č. XXXXXXXX identifikovaná v bode 1 - dlžník ako fyzická osoba podnikateľ a to obchodným menom, miestom podnikania, IČO a zároveň aj ako fyzická osoba a to menom, priezviskom, trvalým bytom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu. Nebolo sporné, že do dnešného dňa z požičaných prostriedkov žalobkyňa žalovanému nič nevrátila.
9. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.10.2015 mal súd za preukázané, že , žalobkyňa v postavení dlžníka uzatvorila so žalovaným v postavení veriteľa dňa 05.10.2015 zmluvu o úvere č., na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 4.500,- EUR na účely výkonu podnikania, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť späť spolu s príslušným poplatkom vo výške 2.676,- EUR, t. j. vrátiť späť sumu vo výške 7.176,- EUR, a to v 6. pravidelných mesačných splátkach počnúc dňom 14.11.2015.Z listín predložených žalovaných, (žiadosť o poskytnutie úveru), ktorých podpis žalobkyňa v konaní nespochybňovala, mal súd za preukázané, že uzatvoreniu zmluvy predchádzalo zo strany žalobkyne vypísanie žiadosti o poskytnutie úveru, v ktorej žalobkyňa uviedla údaje týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti a taktiež uviedla za účelom preukázania bonity Čisté príjmy z podnikateľskej činnosti vo výške 1.200,- EUR. žalobkyňa preukázala bonitu aj predložením faktúry zo dňa 09.09.2015
10. Podľa § 137 CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinnosti, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, znenie účinné v čase podpisu zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z , spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
14. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z ,Podľa Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
15. Podľa § 52 ods. 1,2, 3 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 5.10.2015 (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Žalobkyňa sa domáha určenia, že zmluva o úvere uzatvorená dňa 5.10.2015 je neplatná. Neplatnosti uvedenej zmluvy sa domáha podľa § 137 písm. c) CSP a svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnili tým, že zmluva je neplatní, neobsahuje náležitosti, aké ma obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere, a nakoľko sa považuje za spotrebiteľku v tomto zmluvnom vzťahu, naliehavý právny záujem vyplýva v jej prípade priamo zo zákona.
17. Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či predmetný vzťah je alebo nie je možné podriadiť pod režim spotrebiteľskej ochrany súd uvádza, že samotné uvedenie obchodného mena a identifikačného čísla žalobcu ako živnostníka, ako aj samotné prehlásenia žalobkyne ako dlžníka, že finančné prostriedky žalovaný poskytol na výkon jeho podnikania nepostačuje bez ďalšieho na prijatie záveru, že zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou. V predmetnej úverovej zmluve je totiž žalobkyňa označená aj svojim menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom OP, pričom dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že úver bol poskytnutý žalobkyni na účely podnikania, práce resp. nie na
vlastnú potrebu má žalovaný ako strana, ktorá to tvrdí. Ide totiž o formulárovú zmluvu, ktorú žalovaná používa štandardne.
18. Z žalovaným predloženého dôkazu, uznesenia Č.: K.-XXX/X/-T.-U.-XXXX zo dňa 05.05.2017 ( č.l.55) .mal súd za preukázané, že žalobkyňa si brala predmetný úver ako SZČO. V uznesení , v rámci jeho odôvodnenia sa uvádza, že v rámci výsluchu na polícii žalobkyňa uviedla, že je pravda, že dňa 5.10.2015 uzatvorila zmluvu o úvere so žalovaným ( požičala si 4500 eur) , v tom čase bola samostatne zárobkovo činnou osobou, nebola nikde zamestnaná a že úver žiadala z dôvodu, že mali rozbehnutý projekt v rámci poskytovania finančných prostriedkov pre rozvoj vidieka a cestovného ruchu. Žalobkyňa vo výpovedi ďalej uviedla, že finančné prostriedky nebrala na osobnú potrebu, ale na financovanie projektu. Taktiež žalobkyňa uviedla, že nemá v úmysle nevrátiť žalovanému sumu, ktorú si požičala, no čaká na to, aby sa boli vyplatené finančné prostriedky z projektu. Vzhľadom na vyjadrenia žalobkyne pred orgánom činným v trestnom konaní, sa javia jej ničím nepreukázané vyjadrenia v konaní pred súdom, že si brala úver na rekonštrukciu doma ako účelové a nepravdivé. Skutočnosť, že si brala žalobkyňa úver nie na účely osobnej potreby vyplýva aj zo žiadosti o poskytnutie úveru. To, že úver bol poskytovaný na podnikateľské účely, deklarovala na úverovej zmluve a osvedčila ho svojím podpisom žalobkyňa , keď jasne a zrozumiteľne prehlásila, že si úver berie za účelom podnikania, pričom podpis zmluvy ako i žiadosti o úver žalobkyňou nebol v konaní nikdy popieraný. Pokiaľ ide o formulárový charakter zmluvy a nemožnosť jej modifikácie, tu len súd upozorňuje na fakt, že žalobkyňa má právnické vzdelanie, javí sa ako iluzórne, aby žalobkyňa zmluvu ako i žiadosť o úver verifikovala svojím podpisom bez toho, aby sa dôkladne s ich obsahom oboznámila, prípadne bez toho, aby v prípade , že s vyplnením zmlúv spôsobom ako to podľa jej tvrdení realizoval žalovaný nesúhlasila, na to nepoukázala a nežiadala nápravu. Z pohľadu dosiahnutého vzdelania ide o nadpriemerného veriteľa (zjavne s právnickým vzdelaním), u ktorého sa znalosť základných právnych predpisov prezumuje, rovnako tak aj vedomosť o primeranosti poplatku z úveru, úrokov z úveru a pod. V danom prípade, nebolo preukázané, že by konanie žalovaného bolo zavádzajúce, zakrývajúce skutočnú podstatu úverovej zmluvy resp. žeby žalovaný donútil žalovaného podpísať zmluvu o úvere za podmienok v nej uvedených. Naopak žalobkyňa vedela pred podpisom zmluvy, že úver sa poskytuje na účely jej podnikania, aká výška úveru sa poskytuje, aká je výška mesačných splátok, aká je výška odplaty za poskytnutie úveru a za týchto podmienok túto zmluvu podpísala. Teda v posudzovanom spore sa pri uzavieraní zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX aplikoval princíp zmluvnej voľnosti v súkromnoprávnych vzťahoch.
19. Súd po vykonanom dokazovaní nemal pochybnosti o povahe zmluvného vzťahu medzi týmito stranami sporu, pričom dospel k záveru, že sa nejedná o spotrebiteľský úver, keďže úver nebol poskytnutý na súkromné účely, pričom v danom konkrétnom prípade nebolo preukázané, žeby sa žalovaný vyhýbal cielene aplikácii zákonov slúžiacich na ochranu spotrebiteľa, naopak žalovaný uniesol svoje dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že žalobkyňa nemala v predmetnom zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľky. Súd je preto názoru, že predmetnú úverovú zmluvu s ohľadom na vykonané dokazovanie nie je možné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú (§ 54 ods. 2 Obč. zák.) a podriadiť ju pod režim zákona č. 129/2010 Z.z. o ust. § 52 a nasl. Obč. zák. Zmluva bola uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka, vzájomný vzťah účastníkov je obchodnoprávny .
20. Žalobkyňou podaná určovania žaloba na neplatnosť zmluvy nespadá pod ust. § 137 písm. c) CSP. Právna úprava určovacích žalôb smeruje (a aj predtým smerovala) k tomu, aby boli určitým spôsobom vylúčené ako procesne neprípustné také žaloby, ktoré s konečnou platnosťou neriešia daný právny vzťah a v zásade sú len akoby medzistupňom ku podaniu ďalšej žaloby. Jednoducho určovacej žalobe vyhovujúci rozsudok má byť pre žalobcu užitočný, má mať pre neho praktický a nie akademický význam. Slovami predchádzajúcej judikatúry viažucej sa ešte k určovacím žalobám z obdobia účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, vylúčené sú ako neprípustné žaloby, ktoré „neslúžia potrebám praktického života“ (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované Zo súdnej praxe pod č. 40/1996, resp. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/112/2004, resp. sp. zn. 3Cdo/122/2009, atď.). Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ ide o určenie neplatnosti zmluvy , ktorého sa žalobkyňa v tomto konaní domáha, žalobkyňa doposiaľ nezaplatila z požičanej sumy žalovanému nič, a ten sa teda bude ďalšou žalobou domáhať vrátenia peňazí a v tomto konaní bude ako predbežná otázka posudzovaná i platnosť úverovej zmluvy, teda je predmetná určovania žaloba zjavne nadbytočná.
21. Súd podanú žalobu považuje za žalobu na určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, pričom podmienkou prípustnosti takejto žaloby je, že možnosť jej podania vyplýva z osobitného predpisu.
Ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z v znení účinnom k 01.01.2018 takéto určenie umožňuje (spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou), avšak iba vo vzťahu k spotrebiteľských úverom, čo v konaní posudzovaný úver nie je. Preto súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy s poukazom na ust. § 137 písm. d) CSP zamietol.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalovaný ako účastník plne úspešný v konaní.
26. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia.