Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/39/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov: otec X. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, zast. JUDr. Silviou Gašparíkovou, advokátkou, so sídlom Sereď, Športová 2298/58 a matka N. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. L., O. rad XXX, t. č. bytom Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, XX N. M., T., K XAW, zast. Soňou Soboňovou, advokátkou, so sídlom Nové Zámky, F. Kapisztóryho 2, o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 11. júna 2019 č. k. -46 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie z dôvodu, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami článku 1 odsek 1, 2 písm. b), článku 2 ods. 9, článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003) a (ďalej len ). Uviedol, že otec sa podaným návrhom, doručeným súdu dňa 14. 03. 2019 domáhal zmeny úpravy styku s maloletou D. S., nar. XX. XX. XXXX. Vo svojom návrhu otec poukazoval, že matka v novembri 2018 opustila spoločnú domácnosť a bez jeho súhlasu vycestovala s maloletým dieťaťom do Veľkej Británie, kde v súčasnej dobe žijú aj jej rodičia. Matka podaním doručeným súdu dňa 06. 06. 2019 namietala nedostatok právomoci Okresného súdu Nitra z dôvodu, že sa s maloletým dieťaťom s krátkymi prestávkami už 6 rokov zdržiava na území Veľkej Británie, kde maloletá od apríla 2019 navštevuje aj predškolské zariadenie. Po narodení dieťaťa odišla opäť po svojom krátkodobom pobyte na Slovensko v októbri 2013 späť do Veľkej Británie, odkiaľ príležitostne cestovala s maloletou na Slovensko, výlučne kvôli otcovi dieťaťa, nakoľko má rodinné a sociálne väzby na území Veľkej Británie. Pre agresívne správanie otca dieťaťa však natrvalo odišla v novembri 2018, pričom od 22. 11. 2018 je v tejto krajine riadne začlenená do pracovného procesu. Vo Veľkej Británii sa zdržiavajú aj starí rodičia maloletého dieťaťa, maloletá hovorí plynule po anglicky, väčšinu svojho života prežila práve na území tohto štátu a v lehote dvoch kalendárnych mesiacov bude matke a maloletej udelený status rezidenta Veľkej Británie. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že obvyklým pobytom maloletej D., od ktorého sa v danom prípade odvodzuje kritérium právomoci, je Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, a to s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti a faktory, z ktorých možno miesto jeho obvyklého pobytu vyvodiť. Za takéto okolnosti a faktory označil trvanie a dôvody pobytu, s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa primerane aj ťažisko a centrum jeho života a to aj v závislosti od obvyklého pobytu osôb, ktoré sa o dieťa fakticky starajú. Poukázal, že je síce pravdou, že sa maloleté

dieťa určitý čas zdržiavalo so svojou matkou aj na území Slovenskej republiky, avšak s prihliadnutím na všetky okolnosti, ako aj na skutočnosť, že väčšiu časť svojho života prežilo práve vo vyššie uvedenej krajine, je jeho obvyklým pobytom Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, kde matka s maloletým dieťaťom aj v súčasnosti žije s úmyslom vytvoriť v tomto štáte ustálené a obvyklé centrum svojich záujmov a to s ohľadom na rodinný, pracovný, či sociálny život. Matka je v uvedenej krajine riadne zamestnaná, maloletá tam navštevuje predškolské zariadenie a od septembra 2019 tam bude podľa matky plniť aj povinnú školskú dochádzku. Obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska konštatoval aj vo svojom rozhodnutí č. k. - 26 zo dňa 15. 01. 2018, kedy súd predmetné konanie rovnako pre nedostatok právomoci zastavil. O trovách konania rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že matka svoje tvrdenie o nedostatku právomoci nepodložila žiadnym dôkazom. I napriek tomu nebol vyzvaný, aby sa k daným tvrdeniam matky a k námietke o nedostatku právomoci súdu vyjadril. Mal za to, že súd prvej inštancie mu týmto postupom znemožnil vyjadriť sa k zavadzajúcim a ničím nepodloženým tvrdeniam matky a tiež predložiť dôkazy na vyvrátenie týchto tvrdení, dôsledkom čoho došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Uviedol, že maloletá sa narodila dňa XX. XX. XXXX v Y., t. j. na území Slovenskej republiky, po narodení žila so svojimi rodičmi u starých rodičov v obci O. XXX, a to do veku približne 1,5 roka. Maloletá bola od narodenia v starostlivosti detskej lekárky MUDr. Evy Krčmárikovej, t. j. maloletej tak bola napriek údajnému dlhodobému pobytu vo Veľkej Británii, poskytovaná zdravotná starostlivosť od narodenia takmer 6 rokov na území Slovenskej republiky. Maloletá tiež navštevovala predškolské zariadenie v O. a matka maloletej poberala na území Slovenskej republiky na maloletú všetky sociálne dávky, materskú, ako i rodičovský príspevok (dokonca i v predĺženej dobe). Nesúhlasil s tvrdením matky, že maloletá nemá na území Slovenskej republiky žiadne väzby, že je začlenená do sociálneho a rodinného prostredia vo Veľkej Británii. V tejto súvislosti uviedol, že maloletá má starých rodičov aj na území Slovenskej republiky, dokonca tu má širšiu rodinu. Rovnako za nepravdivé označil tvrdenie matky, že maloletá plynule hovorí po anglicky, keďže ešte v novembri 2018 po anglicky vôbec nevedela a v telefonáte sa mu maloletá sťažovala, že vo Veľkej Británii nikomu nerozumie. Zdôraznil, že maloletá v čase začatia konania, t. j. marec 2019 žiadne predškolské zariadenie vo Veľkej Británii nenavštevovala, matka ju do škôlky prihlásila účelovo. Maloletá sa zdržiava vo Veľkej Británii od novembra 2018, čo potvrdila vo svojom vyjadrení aj matka, pričom je otázne, čo maloletá robila v danej krajine celý pol rok pred tým, ako začala dané predškolské zariadenie v apríli 2019 navštevovať. Maloletá mala na území Slovenskej republiky rodinné a sociálne väzby, do Veľkej Británie vycestovala s matkou vždy dočasne, s vedomím otca, a to kvôli návšteve starých rodičov. Proti jeho vôli vycestovala matka s maloletou do zahraničia po prvýkrát v roku 2017, kedy podal aj návrh na návratové konanie na úrade pre medzinárodnoprávnu ochranu detí. Matka sa následne po krátkom pobyte u rodičov dobrovoľne vrátila, pričom do zahraničia proti jeho vôli vycestovala opäť v novembri 2018. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď za obvyklý pobyt maloletej D. označil Spojené Kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, od ktorého nesprávne odvodil kritérium právomoci. Vytkol súdu prvej inštancie, že opomenul existenciu výhrad v zmysle článku 10 nariadenia Brusel II, ktoré rieši zachovanie právomoci súdov členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa v prípadoch neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa. Súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt pred jeho neoprávneným premiestnením, v tomto prípade súdy Slovenskej republiky, zostávajú príslušné na vydanie rozhodnutia vo veci rodičovských práv a povinností aj po premiestnení dieťaťa do iného členského štátu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd vychádzal výhradne z ustanovení článku 8 nariadenia Brusel II, pričom opomenul aplikovať výhradu článku 10 tohto nariadenia. Tvrdenia matky ohľadne jeho násilníckeho správania sa voči nej považoval za zavádzajúce a vykonštruované. Rovnako tvrdenie matky, že v priebehu nasledujúcich 2 mesiacov bude jej, ako aj samotnej maloletej udelený status rezident Veľkej Británie označil za hypotetické, keďže obe žili za posledných 6 rokov väčšiu časť života na území Slovenskej republiky. Ohľadom rozhodnutia súdu prvej inštancie sp. zn. zo dňa 15. 01. 2018, ktorým bolo predmetné konanie pre nedostatok právomoci zastavené, uviedol, že voči tomuto rozhodnutiu nepodal odvolanie, keďže matka sa s maloletou medzičasom vrátili späť na územie Slovenskej republiky a ďalej žili s ním v spoločnej domácnosti. Uzavrel, že maloletá v čase začatia konania, t. j, v marci 2019 nebola v žiadnom prípade začlenená do sociálneho a rodinného prostredia vo Veľkej Británii, a teda nebolo možné túto krajinu považovať za miesto jej obvyklého pobytu.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, vychádza zo správnych a úplných skutkových zistení a zo správneho právneho posúdenia veci, pričom jeho vydaním nedošlo k porušeniu práva účastníkov na spravodlivý proces. Poukázala, že pri skúmaní právomoci súd vychádza z objektívne zistených poznatkov a skutočností, ktoré vyšli najavo počas konania, teda nezakladá svoje zistenia na tvrdeniach jednej zo strán v spore. Samotná neprítomnosť účastníkov konania na pojednávaní, na ktorom došlo len k zastaveniu konania v dôsledku nedostatku právomoci súdu konať a rozhodnúť v prejednávanej veci, nespôsobuje porušenie práva účastníka uplatňovať svoje procesné práva a nie je porušením práva na spravodlivý proces. Zdôraznila, že maloletá sa dlhodobo zdržiava na území Veľkej Británie, žije v spoločnej domácnosti s jej starými rodičmi, a počnúc dňom 03. 04. 2019 navštevovala vo Veľkej Británii aj predškolské zariadenie. Naviac maloletá začne od septembra 2019 navštevovať školu Nene and Ramnoth School (nachádzajúcu sa v meste Wisbech vo Veľkej Británii). Maloletá síce má formálne evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, avšak dlhodobo (s krátkymi prestávkami) sa už 6 rokov zdržiava na území Veľkej Británie. Miestom obvyklého pobytu je v súčasnosti preto už iný štát ako Slovenská republika. Uviedla, že nikdy nepopierala, že s maloletou v priemere raz za 6 mesiacov pricestovala na Slovensko, pričom v danom čase aj absolvovala u detského lekára s maloletou povinné prehliadky, očkovania a iné zdravotné úkony, a to z dôvodu, že zdravotná starostlivosť vo Veľkej Británii nedosahuje kvalitu porovnateľnú so zdravotnou starostlivosťou v Slovenskej republike. Maloletá hovorí po anglicky plynule, začlenila sa do kolektívu v predškolskom zariadení, v rámci ktorého bude ďalej pokračovať v povinnej školskej dochádzke. Do predškolského zariadenia prihlásila maloletú z dôvodu, aby bola lepšie pripravená na povinnú školskú dochádzku od septembra 2019, čo je úplne bežný postup a zodpovedný prístup rodiča k svojmu dieťaťu. Taktiež uviedla, že so všetkými výdavkami jej pomáhajú jej rodičia, pričom otec dlhodobo neprispieva na výživné na maloletú žiadnou sumou i napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 22. 07. 2014 sp. zn. zaviazaný prispievať na výživné maloletého dieťaťa sumou 100 eur mesačne. Uviedla, že je nemysliteľné, aby sa styk s maloletou realizoval v rámci Slovenskej republiky, keď maloletá žije vo Veľkej Británii, kde bude od septembra 2019 navštevovať aj povinnú školskú dochádzku. I keď v súčasnosti má spolu s maloletou ešte formálne evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, samotný fakt, že jej ako matke maloletej vznikol nárok na vyplácanie rodičovského príspevku, nepotvrdzuje, že aj obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je na území Slovenskej republiky. Rovnaká situácia je ohľadne materského, ktorého vyplácanie, ako dávky nemocenského poistenia, sa viaže na trvalý pobyt dieťaťa. Zdôraznila, že už od svojich 13 rokov žije vo Veľkej Británii s krátkymi prestávkami (v trvaní max. 3 mesiace za obdobie 13 mesiacov), pričom vo Veľkej Británii skončila aj strednú školu pedagogickú. Tvrdenie otca, že do Veľkej Británie odišla proti jeho vôli, považovala za zavádzajúce, keďže otec mal od počiatku vzťahu s ňou vedomosť o tom, že má väzby rodinného a sociálneho charakteru na území Veľkej Británie. Otec počas istej doby žil s ňou na území Veľkej Británie, a teda mal vedomosť o tom, že má na túto krajinu väzby už od svojich 13 rokov a strávila tu prevažnú časť svojho života. Maloletá nemá na území Slovenskej republiky žiadne väzby. Záverom poznamenala, že bez existencie rozhodnutia súdu o neoprávnenom premiestnení dieťaťa, nie je možné sa odvolávať v prejednávanej veci na ustanovenie článku 10 Nariadenia Brusel II. Uzavrela, že postup súdu prvej inštancie nepredstavuje pre otca maloletej žiadnu prekážku k tomu, aby si svoj návrh uplatnil na príslušnom súde a domáhal sa tak úpravy výkonu svojich rodičovských práv. Z uvedeného dôvodu preto žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť s poukazom na bod 10 napadnutého uznesenia.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( a ), po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, bez prejednania na odvolacom pojednávaní, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že otec sa podaným návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 14. 03. 2019 domáhal zmeny úpravy styku s maloletým dieťaťom, a to tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v dňoch od piatka vždy od 18.00 hod. do nedele vždy do 18.00 hod. (uvedené neplatí počas školských jarných a vianočných prázdnin), každý párny rok počas vianočných prázdnin od 22. 12. vždy od 18.00 hod. do 27. 12. vždy do 18.00 hod., každý nepárny rok počas vianočných prázdnin od 28.12 vždy od 18.00 hod. do 03. 01. vždy do 18.00 hod., každý párny rok

počas jarných prázdnin od pondelka vždy od 08.00 hod. do štvrtka vždy do 18.00 hod., každý nepárny rok počas jarných prázdnin od štvrtka vždy od 18.00 hod. do nedele vždy do 18.00 hod., každý párny týždeň počas letných prázdnin od pondelka vždy od 9.00 hod. do nedele vždy do 18.00 hod., pričom si maloletú prevezme v mieste jej bydliska a po ukončení styku maloletú riadne a včas odovzdá matke v mieste bydliska maloletej. Matka je povinná maloletú D. na stretnutia s otcom riadne a včas pripraviť a otcovi odovzdať. Matke maloletej sa zakazuje vycestovať mimo územia Slovenskej republiky bez jeho písomného súhlasu. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, keď mal za to, že obvyklým pobytom maloletého dieťaťa je Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, maloleté dieťa tam navštevuje predškolské zariadenie a od septembra 2019 tam bude plniť aj povinnú školskú dochádzku, zdržiava sa tam, a preto nemá právomoc na konanie v tejto veci.

7. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

9. Podľa iné spory a vec prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

10. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

11. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú plnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky).

12. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

13. Podľa bodu 12 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len nariadenie) kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.

14. Podľa kapitoly I oddiel 2 článku 8 ods. 1 nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

15. Podľa kapitoly I oddiel 2 článku 8 ods. 2 nariadenia odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

16. Podľa kapitoly I oddiel 2 článku 9 ods. 1 nariadenia, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.

17. Podľa kapitoly I oddiel 2 článku 10 nariadenia v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredí a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako

sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7; iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.

18. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

19. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ().

20. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v civilnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných jej na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

21. Ak súd zastaví konanie z dôvodu nedostatku právomoci, i keď pre tento procesný postup neboli dané predpoklady, odníme účastníkovi konania možnosť pred súdom konať (R 82/2002).

22. Podľa SR majú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu je potrebné skúmať právomoc vo veciach rozvodu a vo veciach rodičovských práv a povinností a prednostne aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 z 27. novembra 2003. V zmysle článku 8 ods. 1 tohto nariadenia majú súdy členského štátu právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12 nariadenia, ktoré riešia zachovanie právomoci súdov členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa v prípadoch oprávneného presťahovania, ako aj neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa.

23. V preskúmavanej veci je nesporné, že matka sa spolu s maloletou D. S., nar. XX. XX. XXXX v čase podania návrhu, ako i v súčasnosti nachádza v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, kde vycestovala v novembri 2018. Podľa tvrdenia matky, do zahraničia odišla spolu s maloletou z dôvodu agresívneho správania otca maloletej. Otec považoval odchod matky s maloletou do zahraničia za účelový, proti jeho vôli, pričom v priebehu konania viackrát poukazoval na to, že návrh na návrat prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže nepodal, pretože dúfal, že sa matka s maloletou vrátia.

24. Zo znenia nariadenia v súvislosti s preskúmavanou vecou vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností sa považuje jednak obvyklý pobyt dieťaťa, a jednak posúdenie, či došlo k oprávnenému presťahovaniu maloletého z jedného členského štátu do iného členského štátu, alebo jeho neoprávnenému premiestneniu alebo zadržiavaniu. Na základe uvedeného je preto pre posúdenie otázky, či súdy Slovenskej republiky majú v preskúmavanej veci právomoc konať aj po

presťahovaní, resp. premiestnení (zadržiavaní) maloletej do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, podstatným posúdenie, kde je obvyklý pobyt maloletej v spojení s tým, či došlo k oprávnenému presťahovaniu maloletej matkou do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, alebo jej neoprávnenému premiestneniu (zadržiavaniu).

25. Pojem „obvyklý pobyt“ nevymedzujú zákony Slovenskej republiky, ani medzinárodné zmluvy. Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt (aj keď je spravidla s trvalým pobytom totožný), ani s pojmom bydlisko. Všeobecne sa ním chápe pobyt, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne, fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu (napr. práca, škola), bez úmyslu sa tam zdržiavať trvalo. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte. Pri posudzovaní obvyklého pobytu je potrebné zobrať do úvahy aj vek dieťaťa. Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, teda musí brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. V prípade maloletého, kde sa zdržuje na základe dohody rodičov alebo iných rozhodných skutočností. Dočasné, či protiprávne opatrenie jedného z rodičov na pobyte dieťaťa bez ďalšieho nič nemenia. Pojem „obvyklý pobyt dieťaťa“ vyložil Súdny dvor vo svojom rozsudku z 22. decembra 2010 vo veci Barbara Mercredi/Richard Chaffe. Zo záverov uvedeného rozhodnutia vyplýva, že samotné presťahovanie sa do iného štátu nezakladá samo o sebe, automaticky obvyklý pobyt maloletého, premiestneného bez súhlasu druhého rodiča, resp. dohody rodičov.

26. Odvolací súd, posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej úpravy, dospel k záveru o predčasnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým predmetné konanie pre nedostatok právomoci zastavil. Súd prvej inštancie pri skúmaní svojej právomoci aplikoval článok 8 ods. 1 nariadenia a ako miesto obvyklého pobytu maloletej D. určil Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. K tomuto záveru o určení miesta obvyklého pobytu maloletej pritom dospel bez toho, aby v súlade s odsekom 2 článkom 8 preskúmal výhrady ustanovené v čl. 9, čl. 10 a čl. 12, zaoberajúce sa zachovaním právomoci súdov členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa v prípadoch oprávneného presťahovania, ako aj neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa, t. j. bez preskúmania otázky oprávnenosti presťahovania maloletej, resp. neoprávnenosti jej premiestnenia alebo zadržiavania. Vo vzťahu k zodpovedaniu tejto otázky sa totiž v napadnutom uznesení nenachádzajú žiadne relevantné skutkové zistenia. V tomto smere odvolací súd považuje za potrebné poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05. 06. 2013 sp. zn. , v ktorom ústavný súd zaujal stanovisko, podľa ktorého podstatným pre určenie právomoci súdu členského štátu vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu (vrátane konania vo veciach starostlivosti o maloletého), ktoré zmenilo pôvodné miesto svojho obvyklého pobytu, je nevyhnutne zodpovedanie otázky oprávnenosti presťahovania maloletého, resp. jeho neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania, pretože až po zodpovedaní tejto otázky je možné určiť miesto obvyklého pobytu maloletého. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o navrátení maloletej do miesta jeho obvyklého pobytu. V tomto smere je však potrebné poukázať, že otec takýto návrh na návrat maloletej prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže zvažoval, avšak stále dúfal, že sa matka s maloletou na územie Slovenskej republiky vráti, tak ako to matka učinila po tom, ako otec v októbri 2017 takéto návratové konanie aj inicioval (vtedy sa matka spolu s maloletou vrátili na územie Slovenskej republiky).

27. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude v ďalšom konaní vysporiadať sa podľa nariadenia s otázkou obvyklého pobytu maloletej, prihliadajúc na všetky relevantné okolnosti danej veci a skúmať, či došlo k oprávnenému presťahovaniu maloletej zo Slovenskej republiky do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, alebo neoprávnenému premiestneniu maloletej, ktoré posúdenie je v preskúmavanej veci podstatným, nakoľko sa od neho odvíja otázka právomoci vo veci zmeny úpravy styku s maloletým dieťaťom. V tomto smere je potrebné, aby súd rešpektoval nariadenie ako priamo uplatniteľnú právnu normu, ktorá má prednosť pred vnútroštátnym zákonodarstvom a správne vyložil ustanovenie čl. 8 uvedeného nariadenia. Pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru, že došlo k neoprávnenému premiestneniu, pre posúdenie zachovania právomoci sa bude musieť vysporiadať s ďalšími podmienkami vyplývajúcimi z čl. 10 písm. a) a b) nariadenia, len za splnenia, ktorých nie je

daná jeho právomoc. Až po posúdení vyššie uvedených skutočností si bude môcť súd prvej inštancie bezpečne ustáliť, či v danej veci má právomoc konať, alebo nie.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zrušil, pretože postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ). Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný ( ).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).