Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21Co-146-2018.pdf
PDF · 79.35 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/146/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobkyne: D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX J., zastúpenej A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX J., proti žalovanej: O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX J., právne zastúpená JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, o určenie vecného bremena, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C 20/2017-53 zo dňa 05.04.2019, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním), konkrétne práva prechodu cez pozemok CKN parc. č. XX/X zapísaný na LV č. XX v katastrálnom území J., obec J., okres H..
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
3. Podľa názoru súdu, žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala svoje tvrdenia, že sporný pozemok užívala dobromyseľne a že pri prechode cez sporný pozemok bola v tom, že vykonáva právo vyplývajúce z vecného bremena. V konaní totiž tvrdila len to, že v dobrej viere prechádzala tak ona samotná, ako aj jej právni predchodcovia cez pozemok patriaci v súčasnosti žalovanej nepretržite po dobu 40 rokov. Okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenie sa držby, žiadnym spôsobom nešpecifikovala, ani nepreukázala. Sama skutočnosť, že užíva nerušene po dobu presahujúcu 10 rokov, nezakladá dobrú vieru o tom, že ide o výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu. So zreteľom na to, že skutkové okolnosti, z ktorých žalobkyňa vyvodzovala svoju dobrú vieru, právny názor zastávaný žalobkyňou neumožňovali, súd žalobu zamietol.
4. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 57 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa je vdova, dôchodkyňa, pričom jej mesačné výdavky na vodu, elektrinu, plyn, teplo a ďalšie súvisiace s bývaním predstavujú spolu sumu 215,- eur a na lieky mesačne minie sumu 30,- eur. Jej mesačné príjmy tvorí dôchodok vo výške 149,30 eura a príspevok na bývanie vo výške 73,- eur, teda spolu 219,30 eura. Žalovaná bola síce v konaní úspešná, teda by jej mal patriť nárok na náhradu trov konania, avšak súd s ohľadom na osobné a majetkové pomery žalovanej v súlade s § 257 Civilného sporového poriadku vyslovil, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Podľa názoru súdu nepriznanie
náhrady trov konania neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov žalovanej, ktorá je zamestnaná a v produktívnom veku.
III. Obsah odvolania žalobkyne
5. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Považuje ho za nezákonný a zmätočný. Znepristúpenie rodinného domu bola podlosť od zákonnej sudkyne, ktorá úmyselne fabuluje nepožadovanú držbu celého pozemku. Poukazuje na skutočnosť, že pri prechode pozemku bola dobromyseľná, a to po dobu 40 rokov, čím právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržala nepretržitým výkonom práva. Napadnutý rozsudok je prejavom diskriminácie voči Rómom, ktorých súdy vnímajú veľmi negatívne a rozhodujú nespravodlivo. Žalovaná je vlastníkom sporného pozemku len od roku 2015, pričom v darovacej zmluve sa úmyselne zamlčalo, že na pozemku viazne vecné bremeno, nezapísané v príslušných registroch, keďže pred 40 rokmi sa nezapisovalo. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, určiť vecné bremeno v zmysle podanej žaloby.
6. Žalobkyňa žiadnymi skutkovými okolnosťami nepreukázala splnenie zákonných predpokladov vydržania vecného bremena, a to vstup do držby, titul vstupu do držby a spôsobilosť predmetu držby. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový tav a to aj náležite, logicky a vecne zdôvodnil. Žalobkyňa nepredložila a ani nenavrhovala žiadne relevantné dôkazy. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1 CSP, § 359 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia práva prechodu cez pozemok CKN parc. č. XX/X zapísaný na LV č. XX v katastrálnom území J., obec J., okres H. (ďalej len „sporná parcela“), vlastníkom ktorej je žalovaná. Svoj návrh vecne odôvodnila vlastníctvom rodinného domu, postaveného na susednej parcele, prístup ku ktorému bol zabezpečovaný nepretržite dobromyseľne po dobu 40 rokov, práve prostredníctvom spornej parcely. Fakticitou tohto stavu malo dôjsť k vydržaniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu.
9. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
10. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu odvolací súd považuje za nevyhnutné upriamiť pozornosť sporových strán, ako aj súdu prvej inštancie na ust. § 137 CSP, ktoré zavádza demonštratívny výpočet žalobných petitov. Ak sa žalobkyňa domáha určenia či tu právo je alebo nie je, vyžaduje sa preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení (§ 137 písm. c/ CSP).
11. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) OSP (pozn. odvolacieho súdu: teraz § 137 písm. c/ CSP), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012).
12. Z č. l. 4 súdneho spisu odvolací súd zisťuje, že žalobkyňa je vlastníčkou rodinného domu, súp. č. XX, postavený na parcele č. XX, evidovanej na liste vlastníctva č. XXX.
13. Z č. l. 26 súdneho spisu (výpis z listu vlastníctva č. XXX) je zrejmé, že vlastníkom parcely registra „C“, par. č. XX, výmera 100 m2, zastavané plochy a nádvoria, sú BÝVALÍ URBÁRSKI GAZDOVIA OBCE J., správcom parcely je Slovenský pozemkový fond, Búdková cesta 36, 817 15 Bratislava 11.
14. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že rodinný dom žalobkyne je postavený na cudzom pozemku, čo vytvára protiprávny stav neoprávnenej stavby v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v konaní nepreukázala usporiadanie vzájomných vzťahov s vlastníkom pozemku, najmä zriadenie vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Za súčasnej procesnej situácie sa tak odvolací súd domnieva, že na vecne prejednanie dôvodnosti podanej žaloby neboli splnené podmienky procesnej prípustnosti. Prípadné vyhovenie žalobe by totižto nevyriešilo stav právnej neistoty a odstránenie nastoleného protiprávneho stavu. Bez ohľadu na to, cez aké susediace parcely súd určí existenciu práva prechodu cez pozemok, vždy tu bude daná existencia protiprávneho stavu neoprávnenej stavby, ktorý vylučuje oprávnený prechod žalobkyne cez parcelu č. 56. Jeho odstránenie vyžaduje podanie samostatnej žaloby na usporiadanie vzťahov s vlastníkom parcely, na ktorej je rodinný dom žalobkyne postavený.
15. Poukazujúc pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012, v prejednávanej veci nebol preukázaný naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení. Z dôvodu uvedeného sa tak rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby javí ako vecne správne. Keďže však z obsahu napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé ako a či vôbec sa súd prvej inštancie otázkou naliehavého právneho záujmu zaoberal, nie sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku.
16. Z tohto dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Je dôležité si uvedomiť, že opomenutím skúmania podmienok procesnej prípustnosti podanej žaloby sa táto procesná povinnosť súdu prvej inštancie presúva na odvolací súd, voči záverom ktorého nie sú sporové strany oprávnené podať riadny opravný prostriedok a dochádza tak k narušeniu základnej koncepcii dvojinštančnosti súdneho konania.
17. Po vrátení veci je preto úlohou súdu prvej inštancie skúmať prípadné usporiadanie vzťahov medzi žalobkyňou a vlastníkom parcely, na ktorej je rodinný dom žalobkyne postavený. Účelom skúmania je náležité zistenie oprávnenosti prechodu cez predmetnú cudziu parcelu, v prípade nepreukázanie ktorého je potrebné žalobu zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.
18. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie opätovne v novom rozhodnutí.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).