Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/146/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobkyne: D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX J., zastúpenej A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX J., proti žalovanej: O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX J., právne zastúpená JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, o určenie vecného bremena, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -53 zo dňa 05.04.2019, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním), konkrétne práva prechodu cez pozemok CKN parc. č. XX/X zapísaný na LV č. XX v katastrálnom území J., obec J., okres H..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

3. Podľa názoru súdu, žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala svoje tvrdenia, že sporný pozemok užívala dobromyseľne a že pri prechode cez sporný pozemok bola v tom, že vykonáva právo vyplývajúce z vecného bremena. V konaní totiž tvrdila len to, že v dobrej viere prechádzala tak ona samotná, ako aj jej právni predchodcovia cez pozemok patriaci v súčasnosti žalovanej nepretržite po dobu 40 rokov. Okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenie sa držby, žiadnym spôsobom nešpecifikovala, ani nepreukázala. Sama skutočnosť, že užíva nerušene po dobu presahujúcu 10 rokov, nezakladá dobrú vieru o tom, že ide o výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu. So zreteľom na to, že skutkové okolnosti, z ktorých žalobkyňa vyvodzovala svoju dobrú vieru, právny názor zastávaný žalobkyňou neumožňovali, súd žalobu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. . Žalobkyňa je vdova, dôchodkyňa, pričom jej mesačné výdavky na vodu, elektrinu, plyn, teplo a ďalšie súvisiace s bývaním predstavujú spolu sumu 215,- eur a na lieky mesačne minie sumu 30,- eur. Jej mesačné príjmy tvorí dôchodok vo výške 149,30 eura a príspevok na bývanie vo výške 73,- eur, teda spolu 219,30 eura. Žalovaná bola síce v konaní úspešná, teda by jej mal patriť nárok na náhradu trov konania, avšak súd s ohľadom na osobné a majetkové pomery žalovanej v súlade s vyslovil, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Podľa názoru súdu nepriznanie

náhrady trov konania neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov žalovanej, ktorá je zamestnaná a v produktívnom veku.

III. Obsah odvolania žalobkyne

5. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Považuje ho za nezákonný a zmätočný. Znepristúpenie rodinného domu bola podlosť od zákonnej sudkyne, ktorá úmyselne fabuluje nepožadovanú držbu celého pozemku. Poukazuje na skutočnosť, že pri prechode pozemku bola dobromyseľná, a to po dobu 40 rokov, čím právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržala nepretržitým výkonom práva. Napadnutý rozsudok je prejavom diskriminácie voči Rómom, ktorých súdy vnímajú veľmi negatívne a rozhodujú nespravodlivo. Žalovaná je vlastníkom sporného pozemku len od roku 2015, pričom v darovacej zmluve sa úmyselne zamlčalo, že na pozemku viazne vecné bremeno, nezapísané v príslušných registroch, keďže pred 40 rokmi sa nezapisovalo. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, určiť vecné bremeno v zmysle podanej žaloby.

6. Žalobkyňa žiadnymi skutkovými okolnosťami nepreukázala splnenie zákonných predpokladov vydržania vecného bremena, a to vstup do držby, titul vstupu do držby a spôsobilosť predmetu držby. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový tav a to aj náležite, logicky a vecne zdôvodnil. Žalobkyňa nepredložila a ani nenavrhovala žiadne relevantné dôkazy. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. (ďalej len „“) v zmysle ustanovenia a ), vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou ( , ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , a , vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia práva prechodu cez pozemok CKN parc. č. XX/X zapísaný na LV č. XX v katastrálnom území J., obec J., okres H. (ďalej len „sporná parcela“), vlastníkom ktorej je žalovaná. Svoj návrh vecne odôvodnila vlastníctvom rodinného domu, postaveného na susednej parcele, prístup ku ktorému bol zabezpečovaný nepretržite dobromyseľne po dobu 40 rokov, práve prostredníctvom spornej parcely. Fakticitou tohto stavu malo dôjsť k vydržaniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu.

9. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu odvolací súd považuje za nevyhnutné upriamiť pozornosť sporových strán, ako aj súdu prvej inštancie na ust. , ktoré zavádza demonštratívny výpočet žalobných petitov. Ak sa žalobkyňa domáha určenia či tu právo je alebo nie je, vyžaduje sa preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení ( ).

11. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle (pozn. odvolacieho súdu: teraz ), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie

alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 06.12.2012).

12. Z č. l. 4 súdneho spisu odvolací súd zisťuje, že žalobkyňa je vlastníčkou rodinného domu, súp. č. XX, postavený na parcele č. XX, evidovanej na liste vlastníctva č. XXX.

13. Z č. l. 26 súdneho spisu (výpis z listu vlastníctva č. XXX) je zrejmé, že vlastníkom parcely registra „C“, par. č. XX, výmera 100 m2, zastavané plochy a nádvoria, sú BÝVALÍ URBÁRSKI GAZDOVIA OBCE J., správcom parcely je Slovenský pozemkový fond, Búdková cesta 36, 817 15 Bratislava 11.

14. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že rodinný dom žalobkyne je postavený na cudzom pozemku, čo vytvára protiprávny stav neoprávnenej stavby v zmysle ust. . Žalobkyňa v konaní nepreukázala usporiadanie vzájomných vzťahov s vlastníkom pozemku, najmä zriadenie vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Za súčasnej procesnej situácie sa tak odvolací súd domnieva, že na vecne prejednanie dôvodnosti podanej žaloby neboli splnené podmienky procesnej prípustnosti. Prípadné vyhovenie žalobe by totižto nevyriešilo stav právnej neistoty a odstránenie nastoleného protiprávneho stavu. Bez ohľadu na to, cez aké susediace parcely súd určí existenciu práva prechodu cez pozemok, vždy tu bude daná existencia protiprávneho stavu neoprávnenej stavby, ktorý vylučuje oprávnený prechod žalobkyne cez parcelu č. 56. Jeho odstránenie vyžaduje podanie samostatnej žaloby na usporiadanie vzťahov s vlastníkom parcely, na ktorej je rodinný dom žalobkyne postavený.

15. Poukazujúc pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 06.12.2012, v prejednávanej veci nebol preukázaný naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení. Z dôvodu uvedeného sa tak rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby javí ako vecne správne. Keďže však z obsahu napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé ako a či vôbec sa súd prvej inštancie otázkou naliehavého právneho záujmu zaoberal, nie sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku.

16. Z tohto dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, postupom vyplývajúcim z ust. . Je dôležité si uvedomiť, že opomenutím skúmania podmienok procesnej prípustnosti podanej žaloby sa táto procesná povinnosť súdu prvej inštancie presúva na odvolací súd, voči záverom ktorého nie sú sporové strany oprávnené podať riadny opravný prostriedok a dochádza tak k narušeniu základnej koncepcii dvojinštančnosti súdneho konania.

17. Po vrátení veci je preto úlohou súdu prvej inštancie skúmať prípadné usporiadanie vzťahov medzi žalobkyňou a vlastníkom parcely, na ktorej je rodinný dom žalobkyne postavený. Účelom skúmania je náležité zistenie oprávnenosti prechodu cez predmetnú cudziu parcelu, v prípade nepreukázanie ktorého je potrebné žalobu zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.

18. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie opätovne v novom rozhodnutí.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).