Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6CoP-10-2019.pdf
PDF · 155.52 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/10/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. Q. R. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov, matky: R. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. M. XXX/X, zastúpenej JUDr. Tiborom Elzerom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7 a otca: C.. O. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., P. X. XX, zastúpenému Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou so sídlom Veľký Krtíš, A.H. Škultétyho 5, za účasti Krajskej prokuratúry v Nitre a Úradu komisára pre deti, so sídlom Bratislava, Odborárske nám. 3, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 23. novembra 2018, č. k. 11P/292/2013-1735, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti otca odovzdávať a preberať maloletú v súdom nariadenom čase v mieste bydliska matky, v časti, v ktorej bol návrh na nariadenie výchovného opatrenia zamietnutý a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P 190/2010-494 zo dňa 18. 04. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 5CoP/39/2012-691 zo dňa 07. 11. 2012 v časti úpravy práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti otca od 01. 12. 2018 a matke uložil povinnosť prispievať na jej výživu vo výške 30 eur mesačne od 01. 12. 2018, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred do rúk otca. Druhým výrokom rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Tretím výrokom rozhodol, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v čase od piatka od 18:00 hodiny do nedele do 18:00 hodiny s tým, že táto úprava nebude platiť počas letných prázdnin a vianočných sviatkov. Štvrtým výrokom rozhodol, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým dieťaťom počas letných prázdnin každý rok od 01. 07. od 10:00 hodiny do 15. 07. do 18:00 hodiny a od 01. 08. od 10:00 hodiny do 15. 08. do 18:00 hodiny, počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24. 12. od 10:00 hodiny do 30. 12. do 18:00 hodiny a každý párny rok od 31. 12. od 10:00 hodiny do 06. 01. nasledujúceho roka do 18:00 hodiny. Piatym výrokom uložil otcovi povinnosť maloletú odovzdať matke v súdom nariadenom čase v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia si maloletú v mieste bydliska matky od nej prevziať. Šiestym výrokom matke uložil povinnosť v súdom nariadenom čase maloletú prevziať a po skončení stretnutia ju otcovi v súdom nariadenom čase odovzdať. Siedmym výrokom určil, že maloletá bude navštevovať Základnú školu J. J. IV. Ôsmym výrokom uložil otcovi povinnosť informovať matku raz za dva týždne o školských výsledkoch maloletej, o jej zdravotnom stave a mieste pobytu maloletej. Deviatym výrokom návrh na nariadenie výchovného
opatrenia zamietol. Desiatym výrokom rozhodol, že trovy znaleckého dokazovania, ktoré nariadil súd, hradí štát. Jedenástym výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.
2. V odôvodnení uviedol, že matka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti od právoplatnosti rozsudku a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Zároveň navrhla upraviť stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom od piatku do nedele. Vec právne oprel o ust. § 24 ods. 2, 4 a 5, § 25 ods. 1, 2 a 4, § 28 ods. 1 a 2, § 35, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že maloletá pochádza z mimomanželského pomeru rodičov a naposledy o úprave práv a povinností voči maloletej bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/190/2010-494 zo dňa 18. 04. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 5CoP/39/2012-691 zo dňa 07. 11. 2012, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov od 07. 11. 2012 tak, že matka bola povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny týždeň v kalendárnom roku a otec bol povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň v roku. Zároveň súd rozhodol, že zastupovať a spravovať jej majetok v čase zabezpečovania svojej osobnej starostlivosti bude každý z rodičov. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej vo výške 60 eur mesačne. Uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 9CoP/46/2014-345 zo dňa 17. 09. 2014 bolo nariadené predbežné opatrenie tak, že maloletá bude v školskom roku 2014/2015 navštevovať v párnom týždni kalendárneho roka X. školu V., so sídlom v J., D. XX a v nepárnom týždni roka X. školu I. Y., so sídlom K. M. XXX. Zo zmluvy o nájme bytu otca zo dňa 10. 06. 2011 mal preukázané, že otec má prenajatý byt na J. ulici č. X v J., miestna časť G. s výmerou 65 m2 a mesačné nájomné a úhrada za plnenie spojená s užívaním bytu je vo výške 550 eur mesačne. Zo správ zo šetrenia pomerov na strane matky z ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa 19. 03. 2014, zo dňa 03. 12. 2014, zo dňa 06. 05. 2016 a zo dňa 03. 02. 2017 mal preukázané, že matka býva v spoločnej domácnosti s priateľom v nájomnom byte v K. M., A. J. 4. Byt je trojizbový, maloletá má v byte vyčlenenú svoju vlastnú izbu, v ktorej bolo množstvo oblečenia a hračiek. Hygiena rodinného prostredia bola na dobrej úrovni. Zo správy zo dňa 03. 12. 2014 zistil, že bol vykonaný pohovor s maloletou v čase, keď bola v starostlivosti matky a v čase, keď bola v starostlivosti otca. Maloletá v domácom prostredí matky bola vypočutá bez prítomnosti ostatných členov rodiny v jej detskej izbe. Maloletá sa usadila na svoju posteľ a urobila si pohodlie. Bola pokojná, nejavila známky strachu. Odpovedala iba na kladené otázky a svoje odpovede nerozvíjala. Uviedla, že s mamou rada maľuje a veľmi sa jej to páčilo. Maminke pomáha hlavne s G.. Keď je u ocina, chodia do aquaparku, chodievajú do parku za D., ktorá u otca nespáva. Uviedla, že by chcela bývať iba s maminkou, lebo tu má peknú vymaľovanú izbičku a u otca má izbu celú bielu. Pri pohovore s maloletou, keď bola v domácnosti otca, bol vykonaný pohovor bez prítomnosti otca. Maloletá bola prirodzená, veselá, skákala a lozila po posteli. Správala sa bezstarostne, odpovedala na kladené otázky, pohotovo reagovala. Rozprávala o školách, o pani učiteľkách a najlepších kamarátkach. Otcovi pomáha pri žehlení, skladá vyžehlené oblečenie. Maminke pomáha pri prebaľovaní G., pripraví plienky a mastičky. Vyjadrila sa, že keď ide od maminky k otcovi, tak sa teší na posteľ, a keď ide od ocina k maminke, tak sa najviac teší na G.. Zo správy z ÚPSVaR Bratislava zo dňa 22. 11. 2018 mal preukázané, že bolo zrealizované ohlásené šetrenie u otca na adrese Ľ. X. XX, J. IV. Na adrese sa nachádza bytový dom, ktorý je zabezpečený magnetickým kľúčom a z toho dôvodu bolo problematické vykonať neohlásené šetrenie. Byt je jednoizbový na prvom poschodí. Počas šetrenia sa doma nachádzal otec, maloletá prišla zo školy neskôr v sprievode otcovej sestry. Otec uviedol, že byt obýva spolu s dcérou na základe písomnej nájomnej zmluvy, ktorú má na dobu neurčitú. Náklady za bývanie a réžiu sú 300 eur mesačne. Byt pozostáva z jednej miestnosti, ktorá vedie do kuchyne. Miestnosť slúži otcovi a dcére ako denná miestnosť a priestor na spánok pozostáva z veľkej poschodovej postele. Maloletá využíva lôžko dole. V miestnosti sa nachádzajú dva pracovné stoly, komoda, police, pohovka a skriňa s úložným priestorom. Kuchyňa bola zariadená spotrebičmi a vybavená potrebným zariadením. Otec uviedol, že zvažuje zmeniť v dohľadnej dobe tento podnájom za väčší. Maloletá si riadne plní školskú dochádzku v X. škole J. J. IV. Absolvuje tiež krúžky a mimoškolské aktivity. Z rozhodnutia zo X. školy s C. školou I. Y. K. M. mal preukázané, že maloletá bola prijatá do prvého ročníka základnej školy v školskom roku 2014/2015. Z rozhodnutia Elokovaného pracoviska - D. základnej školy, I. J. 5, J. J. zo dňa 19. 03. 2014 mal preukázané, že maloletá bola prijatá do prvého ročníka tejto školy na Elokované pracovisko na D. XX v J. pre školský rok 2014/2015. Z oznámenia tejto základnej školy zo dňa 10. 06. 2015 zistil, že maloletej bolo ukončené štúdium a školská dochádzka k 30. 06. 2015 z dôvodu, že otec napriek viacnásobným výzvam riadne a včas neuhrádzal príspevok, ktorý je stanovený pre štúdium na ich škole a výška omeškaného príspevku bola 1 289 eur. Zo správy zo X. školy J. 1, J. zo dňa 30. 03. 2016 mal
preukázané, že maloletá navštevuje ich školu od 01. 09. 2015. Žiačka má pravidelnú školskú dochádzku, vymeškala päť ospravedlnených hodín zo zdravotných dôvodov. Maloletá dosahuje väčšinou výborné výsledky, nedostatky vo vyučovaní riešia konzultáciami s kmeňovou školou. Správanie žiačky je v súlade so školským poriadkom, je priateľskej, tichej povahy, nemá žiadne problémy so spolužiakmi. Rodičovských združení sa zúčastnil otec, matka sa viackrát telefonicky informovala. Podľa ich názoru a z ich pedagogického pohľadu je neúmernou záťažou striedanie dvoch škôl pre každé školopovinné dieťa, nakoľko dieťa stráca kontinuitu vzdelávania a výchovy v jednej škole, ako aj priateľských kontaktov v jednom školskom kolektíve. Spolupráca škôl je na výbornej úrovni vďaka maximálnej spolupráce triednych učiteliek, ktoré si e-mailovou komunikáciou vymieňajú informácie o maloletej, o preberanom učive, jej výsledkoch. V prípade potreby žiačku doučujú v mimo vyučovacom čase. Napriek pravidelnej spolupráci oboch škôl, žiačka musí dobiehať zameškané učivo, nakoľko sa dve školy líšia v Školskom vzdelávacom programe. Zo správy zo Základnej školy s C. školou I. Y., K. M. zo dňa 30. 03. 2016 mal preukázané, že maloletá je žiačkou druhej triedy ich školy a v starostlivosti o ňu sa striedajú po týždni otec a matka. Škole bolo oficiálne oznámené od Základnej školy J. v J., že žiačka v čase starostlivosti otca navštevuje ich základnú školu. Obe školy sa kontaktovali, triedne učiteľky navzájom spolupracujú pomocou e-mailov, zasielajú si informácie, učivo, známky. Žiačke je venovaná individuálna starostlivosť na vyučovaní i mimo neho. Žiačka má pravidelnú dochádzku do školy, správanie žiačky je v súlade so školským poriadkom, jej celkové hodnotenie je prospela s vyznamenaním. Matka má veľmi dobrú spoluprácu so školou, otec komunikuje so školou formou e-mailov, prípadne telefonicky. Zo správy z poradensko-psychologického procesu z ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa 22. 05. 2014 mal preukázané, že obaja rodičia majú vytvorený pozitívny citový vzťah k maloletej, rovnako maloletá má pozitívny citový vzťah k obidvom rodičom a širšiemu príbuzenstvu. Obidvoch rodičov vníma ako výchovné autority. V sporných situáciách v záujme znižovania intrapsychického konfliktu koná tak, aby svojim konaním vyhovela obidvom rodičom a to aj za cenu popretia vlastných potrieb. Z potvrdení o príjme otca zistil, že otec je nezamestnaný od roku 2010 a z O. poberá dávku v hmotnej núdzi mesačne vo výške 900 eur. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu: D. R. V., nar. XX. XX. XXXX. Ďalej zistil, že matka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 214 eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,36 eura mesačne. Rodinné prídavky na maloletú matka nepoberá a otec tvrdí, že z O. rodinné prídavky na maloletú tiež nepoberá. Matka má ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom: G. C., nar. XX. XX. XXXX a S. C., nar. XX. XX. XXXX. Zo znaleckého posudku PhDr. T. Y. č. 16/2018 EZD zo dňa 14. 07. 2018 mal za zistené, že otec sa znaleckého vyšetrenia nezúčastnil, hoci bol niekoľkokrát vyzývaný, aby sa dostavil na znalecké vyšetrenie. Vzájomný vzťah otca a matky je vysoko konfliktný, každý z nich má vlastnú predstavu o ďalšej starostlivosti o maloleté dieťa. Citový vzťah maloletej k matke je vytvorený a fixovaný. Matka je pre dieťa najdôležitejšou vzťahovou osobou. Dieťa sa cíti byť súčasťou rodiny, v ktorej matka žije. Matka má silný materinský vzťah k dieťaťu. Matka cíti, že dieťa pod tlakom okolností nie je v psychickom komforte, obáva sa emočného poškodenia dieťaťa. Dieťa má vytvorenú prirodzenú citovú väzbu k otcovi, otca považuje sa súčasť jadrovej rodiny, ktorú tvorí ona okrem otca s matkou, otčimom s bratom G. a sestrou S.. Obaja rodičia zohrávajú v živote dieťaťa dôležitú úlohu. Rodičovská konštelácia, ktorú potrebuje dieťa, by bola ideálna, keby ju nerušila deštruktívna komunikácia rodičov. Maloletá je pod tlakom tenznej konfliktnej komunikácie rodičov. Úspešná a pre dieťa prospešná striedavá osobná starostlivosť vyžaduje konštruktívnu komunikáciu rodičov, inak sa môže stať, že dieťa začne túto deštruktívnu situáciu využívať v prospech seba a teoreticky môže rodičov aj vydierať. Iná alternatíva je, že dieťa stratí pocit bezpečia, čo sa spája s rizikom depresívneho prežívania. Nie je vylúčená ani alternatíva, že dieťa pod ťarchou intrapsychického konfliktu primkne k jednému z rodičov, identifikuje sa s jeho skreslenou prezentáciou druhého rodiča a na toho zanevrie, čo je z perspektívneho hľadiska pre dieťa absolútne nevyhovujúce a poškodzujúce jeho ďalší psychický vývin. Otec predložil v konaní znalecký posudok č. 11/18 znalkyne PhDr. S. T. PhD., z ktorého mal preukázané, že maloletá bola psychologicky vyšetrovaná v dňoch 29. 06. 2018, 01. 08. 2018 a 13. 09. 2018. V závere posudku bolo uvedené, že psychický stav maloletej D. je aktuálne ovplyvnený výraznejšou zmenou vzájomného vzťahu matky so D.. Väzba matky s maloletou je aktuálne podmienená najmä vyhovením matkiných požiadaviek. Maloletá je negativistická v prežívaní vo vzťahu s matkou, aktuálne sa k nej bojí priblížiť. Ich vzťah je ambivalentný. Rodičia v znaleckom posudku neboli vyšetrení.
3. Záverom skonštatoval, že vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, spor trval mnoho rokov kvôli tomu, že otec maloletej využil všetky dostupné procesné prostriedky ako neodkladné opatrenia, námietku zaujatosti na znalca, dovolanie a podobne na to, aby spor predĺžil. Dodal, že na jednej strane je to jeho právo, ale na druhej strane to prispelo k tomu, že maloletá sa začala správať tak, ako to
predpokladajú oba znalecké posudky, to znamená nekriticky, priľnula k otcovi a začala odmietať matku. S tým, čo otec maloletej spôsobil sa bude musieť vo svojom svedomí vysporiadať sám, pretože nemal preukázané, že by sa matka k maloletej zle správala a vyjadril presvedčenie, že maloletá matku potrebuje ako dospievajúce dievča. Úloha matky je v tomto prípade nezastupiteľná a otec ju nemôže žiadnym spôsobom nahradiť. Dospel k záveru, že v uvedenom prípade nie je možná striedavá osobná starostlivosť, pretože z celého obsahu spisu vyplýva, že rodičia medzi sebou niekoľko rokov bojujú, nevedia spolu komunikovať, otec podal na matku trestné oznámenie, inými slovami si robia zle. Striedavá osobná starostlivosť by v tomto prípade nespĺňala ani zákonné ani morálne a ani spoločenské požiadavky. Komunikácia rodičov a aspoň minimálna miera porozumenia medzi nimi je základnou podmienkou pre striedavú osobnú starostlivosť, čo v tomto prípade jednoznačne nie je naplnené. Teda musel rozhodnúť medzi tým, či maloletú zveriť do osobnej starostlivosti otcovi alebo matke, pričom mal preukázané, že obidvaja rodičia vedia pre maloletú vytvoriť podmienky pre jej zdravý vývoj tak z hľadiska materiálneho, ako aj z hľadiska psychologického. Momentálne odmietanie matky zo strany maloletej a možno neprimerané reakcie súčasného partnera matky sú len výsledkom dlhodobej „psychologickej masáže“ zo strany otca, otec sa dlhodobo snažil, aby matku maloletej vykreslil pred maloletou v čo najnegatívnejšom stave a podľa posledných reakcií maloletej, sa mu to aj podarilo. Zverenie matke považoval za spôsobenie vážneho psychického stresu maloletej. Dodal, že maloletá je dlhodobo presvedčovaná otcom, že matka spolu s jej súčasným partnerom je pre ňu hrozbou, chce ju dať do ústavu, nie je pre ňu zdrojom istoty a stability, ktoré reakcie maloletej považoval za dôsledok dlhodobej manipulácie zo strany otca. Na druhej strane však mal preukázané, že otec maloletej sa o ňu dokáže riadne postarať. Maloletá žije u otca nepretržite od júna tohto roku, zo strany kolízneho opatrovníka neboli vznesené voči starostlivosti otca žiadne vážne námietky. Bol toho názoru, že pre maloletú bude lepšie, ak bude žiť v stabilnom prostredí, teda u otca, bude konečne navštevovať iba jednu školu, vytvorí si väzby na jedno stabilné prostredie a prítomnosť u matky bude vnímať iba ako dočasnú, teda iba ako návštevu, preto zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca od 01. 12. 2018. Matku zaviazal na platenie výživného vo výške 30 eur mesačne, čo je na hranici minimálneho výživného a zohľadňuje momentálnu majetkovú situáciu matky, ktorá je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Na strane otca mal preukázané, že má dostatok možností a schopností, aby sa o výživu a výchovu maloletej postaral. Nič mu nebráni v tom, aby sa zamestnal, a aby maloletú riadne živil. Skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa nebývajú spolu, neobmedzuje rodičovské práva a povinnosti žiadneho z rodičov, preto rozhodol, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Upravil tiež stretávanie sa matky s maloletou tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku (bod 1. odôvodnenia). Takúto úpravu stretávania považoval za dostačujúcu na zabezpečenie aspoň minimálneho kontaktu matky s maloletou a umožňujúcu matke, aby si k maloletej opätovne našla cestu. Keďže matka je na materskej dovolenke, musí sa starať o ďalšie dve deti, čo ju dostatočne zamestnáva, a preto rozhodol tak, že maloletú na stretnutie s matkou dopraví do miesta bydliska matky otec maloletej a po skončení stretnutia si pre ňu opätovne príde. Bude na otcovi, aby maloletú na stretnutie s matkou riadne pripravil
- teda jej v prvom rade vysvetlil, že stretnutie s matkou je pre ňu dobré a dôležité. Okrem stretávania sa maloletej s matkou počas roka upravil aj stretávanie sa maloletej s matkou počas letných prázdnin a vianočných sviatkov, približne na polovicu pre oboch rodičov. Zároveň rozhodol aj o tom, že maloletá bude navštevovať jednu základnú školu sa to Základnú školu J. J. IV., do ktorej v súčasnosti aj maloletá chodí. Maloletá je v tejto škole v súčasnosti zvyknutá, chodí tam nepretržite päť mesiacov a v škole má kamarátky. Vzhľadom na deštruktívnu komunikáciu rodičov zaviazal otca, aby informoval matku raz za dva týždne o školských výsledkoch maloletej, zdravotnom stave a mieste pobytu maloletej. Návrh na nariadenie výchovného opatrenia, ktoré bolo navrhnuté v priebehu posledného pojednávania, zamietol, pretože rodičia mali dostatok času na konzultácie, mediácie a podobne, vzájomná komunikácia rodičov vedie len k zhoršovaniu ich vzťahu a komunikácie, ich ďalšie stretávania na konzultáciách by viedli k ďalším vypätým a stresovým situáciám, čo veľmi zle vplýva na maloleté dieťa.
4. O trovách znaleckého dokazovania, ktoré nariadil súd, rozhodol podľa § 49 odsek 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec len proti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť maloletú odovzdať matke v čase, ktorý nariadil súd, v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia maloletú v mieste bydliska matky, od matky prevziať (piaty výrok) a proti výroku, ktorým bol návrh na nariadenie výchovného opatrenia zamietnutý (deviaty výrok). Prezentoval názor, že uvedená úprava odovzdania a prevzatia maloletej pri výkone styku s matkou nie je v záujme maloletej, nakoľko maloletú zbytočne traumatizuje. Zvýraznil, že vzťah matky s maloletou je veľmi naštrbený, dlhodobo sa
nestýkajú, keďže maloletá styk s matkou odmieta, preto je dôležité, aby maloletú prevzala od otca matka, aby sa počas cesty do jej miesta bydliska maloletá s matkou "aklimatizovala" predtým, ako dôjde k realizácii styku. Uviedol, že v súčasnosti pretrváva situácia, že maloletá matku odmieta, pričom ani matka nejaví o maloletú záujem, od pojednávania maloletú žiadnym spôsobom nekontaktovala a na Vianoce jej neposlala žiaden darček. Tvrdil, že je dôležité, aby maloletá pociťovala snahu a lásku zo strany matky, pričom práve čas trávený cestovaním by sa mohol plne využiť na vzájomné naladenie sa, aby styk prebehol v pokojnom a láskyplnom prostredí. Čo sa týka odvolania proti výroku o zamietnutí výchovného opatrenia mal za to, že v súčasnosti je nariadenie výchovného opatrenia mimoriadne dôležité, nakoľko práca s maloletou, ku ktorej dochádza prostredníctvom sedení u psychológa nebude mať žiaden efekt, pokiaľ nebude aj matka zaviazaná k podobnému sebazdokonaleniu, ktoré v súčasnosti odmieta. Na základe vyššie uvedených tvrdení a skutočností navrhol, aby odvolací súd piaty výrok rozsudku zmenil a otcovi uložil povinnosť maloletú odovzdať matke v čase, ktorý nariadil súd, v mieste bydliska otca a po skončení stretnutia povinnosť otcovi maloletú v mieste bydliska matky, od matky prevziať. Deviaty výrok rozsudku navrhol zmeniť a nariadiť výchovné opatrenie v znení: Súd ukladá maloletej D. Q. R. V., nar. XX. XX. XXXX a jej rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu vo VÚDPaP Bratislava u PhDr. S. T., PhD. za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletej a zároveň s cieľom zlepšenia vzájomného vzťahu maloletej s matkou v rozsahu 30 hodín, maximálne 1 krát do týždňa, minimálne však 2 krát do mesiaca v trvaní po 60 min. po dobu minimálne 6 mesiacov, podľa potrieb a pokynov odborníka, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Po uplynutí obdobia, na ktoré je výchovné opatrenie uložené podá správu o absolvovaní a výsledku výchovného opatrenia orgán, ktorý výchovné opatrenie realizoval, a to do 30 dní.
6. K odvolaniu otca sa písomným podaním vyjadrila matka, v ktorom uviedla, že vždy sa usilovala, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti, avšak dieťa je pod dlhodobým vplyvom otca. Pre dlhotrvajúci spor nechcela maloletú traumatizovať napriek tomu, že ju má veľmi rada, chcela by ju vychovávať, rozhodla sa preto rešpektovať rozhodnutie súdu v otázke zverenia maloletej otcovi, výšky výživného i v úprave styku. Žiadala rozhodnutie v napadnutých častiach potvrdiť.
7. K odvolaniu otca sa vyjadrila i okresná prokurátorka a uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje v napadnutých častiach za zákonný a odôvodnený. K samotnej argumentácii otca o aklimatizácii maloletej na styk momentom jej prevzatia matkou uviedla, že k realizácii styku dochádza od momentu prevzatia maloletého dieťaťa druhým z rodičov, t. j. táto by v danom prípade zahŕňala aj samotnú cestu do miesta bydliska matky, ktorá preto nemôže predstavovať žiadnu prípravnú, otcom uvádzanú aklimatizačnú fázu, predchádzajúcu realizácii styku. Prezentovala názor, že súd vo svojom rozhodnutí zohľadnil okolnosti aj strane matky, ktorá je aktuálne na rodičovskej dovolenke, a v mieste svojho bydliska, vzdialenom od miesta bydliska otca viac ako 100 km, sa riadne stará o ďalšie dve maloleté deti vo veku jeden a štyri roky. Zvýraznila, že je povinnosťou otca, ktorému bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti, maloletú na styk s matkou riadne pripraviť, ktorá príprava zahŕňa i pomoc maloletej v oblasti jej emocionálneho prežívania. Vo vzťahu k ďalšej, otcom namietanej časti výroku, v ktorej súd zamietol návrh na nariadenie výchovného opatrenia uviedla, že potreba nariadenia výchovného opatrenia označuje za mimoriadne dôležité, vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej, o ktorej súd v danej veci rozhodol, nevyplynula zo znaleckého dokazovania vykonaného do konania pribratou znalkyňou v Odbore psychológia, Odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých PhDr. T. Y.. Samotný postoj otca v konaní, ktorý sa nepodrobil znaleckému dokazovaniu bez existujúcich objektívnych dôvodov a zapríčinil stav označený znalkyňou za nie štandardnú situáciu, keď pre rozhodnutie dôležité znalecké dokazovanie bolo vykonané bez jeho účasti, vzbudzuje pochybnosti o jeho vážne mienenom úmysle docieliť odbornú intervenciu v smere riešenia vzájomných vzťahov medzi ním a matkou, matkou a maloletou, predpokladom realizácie ktorej je aj jeho osobná účasť. Navrhla rozhodnutie v odvolaním napadnutých častiach potvrdiť.
8. K odvolaniu otca sa vyjadrila i Komisárka pre deti, v ktorom uviedla, že otec musí maloletú motivovať na stretávanie sa s matkou a nie ju manipulovať proti matke. Nevzhliadla význam v nariadení výchovného opatrenia pokiaľ je maloletá pod vplyvom otca.
9. K odvolaniu otca sa vyjadril písomným podaním i kolízny opatrovník uvádzajúc, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že rodičia nedokážu jednotne výchovne pôsobiť na maloleté dieťa a to ani v záujme jeho zdravého vývoja. Nakoľko maloleté dieťa sa od júna 2018 nachádza v otcovej výlučnej starostlivosti, súd maloleté dieťa zveril do jeho osobnej starostlivosti. Mal za to, že
otec v dieťati umelo vyvoláva strach z matky a jej druha, nakoľko maloleté dieťa, keď bolo v starostlivosti matky nemalo z matky strach, ani z priateľa matky, čo vyplýva z prvej výpovede dieťaťa na súdnom pojednávaní i zo znaleckého posudku i z výpovede znalkyne na pojednávaní, ktorá uviedla, že v čase keď bolo dieťa u nej na vyšetrení, bola s matkou, komunikovala s ňou prirodzene, pri zisťovaní sa preukázal pozitívny vzťah k matke, dokonca mierne preferovaný pred vzťahom k otcovi. V čase, keď znalecké vyšetrovanie bolo realizované, odpor dieťaťa k matke a jej odmietanie nebol. Dieťa nejavilo strach z matky. Uzavrel, že dieťa je v súčasnej dobe do veľkej miery ovplyvnené otcom v dôsledku dlhodobej manipulácie zo strany otca, a práve z toho dôvodu by bolo v záujme dieťaťa, keby dieťa na styk nosil otec k matke a tiež si ju i vyzdvihol. Prezentoval názor, že v prípade, že by matka musela maloleté dieťa prevziať u otca, styk by sa nerealizoval, matka by musela odísť bez dieťaťa a tiež by to nebolo v záujme ostatných maloletých detí matky, ktoré sú v útlom veku a sú na matku viazané. V neposlednom rade príjem otca je vyšší ako príjem matky, ktorá poberá iba rodičovský príspevok. Nariadenie výchovného opatrenia nepovažoval za nevyhnutné už aj z dôvodu, že počas dlhoročného súdneho sporu sa rodičia nevedeli zhodnúť na dôležitých veciach týkajúcich sa výchovy ich dcéry.
10. Matka k vyjadreniam zo strany uvedených orgánov uviedla, že sa s nimi stotožňuje.
11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 - § 67 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti otca odovzdať a preberať maloletú v súdom nariadenom čase v mieste bydliska matky, v časti, v ktorej bol návrh na nariadenie výchovného opatrenia zamietnutý a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ostatných častiach, pre nedostatok podaného odvolania, nadobudol rozsudok právoplatnosť.
12. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním namietaných skutočnostiach je vyčerpávajúce, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP, kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretí ich účelu, podstaty a zmyslu.
14. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti rozhodnutia v odvolaním napadnutých častiach a stotožnenia sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie v týchto častiach, krajský súd podľa § 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/170/2005 pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
15. V prejednávanej veci sa matka domáhala zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti od právoplatnosti rozsudku a otca žiadala zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Zároveň navrhla upraviť stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom od piatku do nedele. Súd prvej inštancie prvým výrokom zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P 190/2010-494 zo dňa 18. 04. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 5CoP/39/2012-691 zo dňa 07. 11. 2012 v časti úpravy práv a povinností rodičov voči maloletej tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti otca od 01. 12. 2018 a matke uložil povinnosť prispievať na jej výživu vo výške 30 eur mesačne od 01. 12. 2018, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk otca. Druhým výrokom rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Tretím výrokom rozhodol, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v čase od piatka od 18:00 hodiny do nedele do 18:00 hodiny s tým, že táto úprava nebude platiť počas letných prázdnin a vianočných sviatkov. Štvrtým výrokom rozhodol, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým dieťaťom počas letných prázdnin každý rok od 01. 07. od 10:00 hodiny do 15. 07. do 18:00 hodiny a od 01. 08. od 10:00 hodiny do 15. 08. do 18:00 hodiny, počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24. 12. od 10:00 hodiny do 30. 12. do 18:00 hodiny a každý párny rok od 31. 12. od 10:00 hodiny do 06. 01. nasledujúceho roka do 18:00 hodiny. Piatym výrokom uložil otcovi povinnosť maloletú odovzdať matke v súdom nariadenom čase v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia si maloletú v mieste bydliska matky, od matky prevziať. Šiestym výrokom matke uložil povinnosť v súdom nariadenom čase maloletú prevziať a po skončení stretnutia ho otcovi v súdom nariadenom čase odovzdať. Siedmym výrokom určil, že maloletá bude navštevovať Základnú školu J. J. IV. Ôsmym výrokom uložil otcovi povinnosť informovať matku raz za dva týždne o školských výsledkoch maloletej, jej zdravotnom stave a mieste pobytu maloletej. Deviatym výrokom návrh na nariadenie výchovného opatrenia zamietol. Desiatym výrokom rozhodol, že trovy znaleckého dokazovania, ktoré nariadil súd, hradí štát. Jedenástym výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu trov. Predmetom odvolacieho konania je rozsudok v časti, v ktorej bola otcovi uložená povinnosť v súdom nariadenom čase odovzdať a prevziať maloletú v mieste bydliska matky, v časti, v ktorej bol návrh na nariadenie výchovného opatrenia zamietnutý a v závislom výroku o trovách konania. V ostatných častiach rozsudok pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť.
16. Podľa § 24 ods. 1, 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 25 odsek 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.
19. Ust. § 36 ods. 1 ZoR, je takto v priamom vzťahu k ust. § 24 až 26 ZoR, ktoré určujú povinnosť súdu rozhodovať o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu. V tých prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd preto upraví všetky otázky, ktoré sa týkajú výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t.j. určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, ako má druhý rodič prispievať na jeho výživu, tiež kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok a upraví aj styk s dieťaťom, pokiaľ rodičia úpravu styku žiadajú. Zároveň ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností sledoval vždy záujem maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Rovnako tak dbal, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s nimi.
20. Uvedená právna úprava takto v plnom rozsahu korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého dňa 20. 11. 1989, ktorý vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň článok 8 ods. 1 Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Rovnako tak Listina základných práv a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 určuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť od rodičov odlúčené proti ich vôli len rozhodnutím súdu na základe zákona.
21. Otec vo svojom odvolaní namietal rozhodnutie v časti, v ktorej mu bola uložená povinnosť maloletú odovzdať matke v čase, ktorý nariadil súd, v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia je otec povinný maloletú v mieste bydliska matky od matky prevziať, ktoré odvolanie zdôvodnil tvrdením, že táto úprava odovzdania a prevzatia maloletej pri výkone styku s matkou nie je v záujme maloletej, nakoľko maloletú zbytočne traumatizuje. Vzhľadom na naštrbenosť vzťahu medzi matkou a maloletou prezentoval názor, že je dôležité, aby maloletú prevzala od otca matka, aby sa počas cesty do jej miesta bydliska maloletá s matkou "aklimatizovala" predtým, ako dôjde k realizácii styku. Odvolací súd po naštudovaní obsahu spisu, v ňom obsiahnutých znaleckých posudkov, správ a vyjadrení účastníkov dospel k totožnému záveru, ako súd prvej inštancie, ktorý uvedenú formu odovzdávania a preberania maloletej na styk s matkou právne a skutkovo správane nastavil na zložitú medziľudskú situáciu v prejednávanej veci. V danom prípade bolo potrebné prihliadnuť nielen na to, že matka maloletej je na materskej dovolenke, musí sa starať o ďalšie dve deti, ktoré sú plne odkázané na jej celodennú opateru vzhľadom na ich útly vek (aktuálne 2 roky a 5 rokov(´), preto je matka celodenné vyťažená a cestovať pre ňu na prevzatie maloletej cez 100 km by bolo ľudsky neúnosné. Odvolací súd ďalej nesúhlasí s tvrdením otca, že matka by si mala maloletú prevziať a aklimatizovať ju počas cesty na samotný styk. K realizácii styku medzi matkou a maloletou dôjde už v momente jej prevzatia matkou, teda cesta od otca k matke nepredstavuje prípravnú fázu na styk. V konaní bol nesporne preukázaný silný vplyv otca na maloletú, maloletá je otcom manipulovaná a psychicky ním namotivovaná na negatívne prejavy vo vzťahu k matke, v dôsledku ktorého pôsobenia otca maloletá začala matku odmietať a nekriticky priľnula k otcovi. Odvolací súd zvýrazňuje, že sám otec by si mal vážnosť tejto situácie uvedomiť a práve s ohľadom na jeho dosah na maloletú by ju v tejto zložitej situácii nemal pripravovať o nezastupiteľné miesto matky v živote maloletej. Každé dieťa pre svoj zdravý fyzický a emocionálny vývin potrebuje oboch rodičov. Maloletá je v zložitom pubertálnom období, začína dospievať, stáva sa prostriedkom boja medzi rodičmi a toto rodičia nesmú pripustiť, nesmú zničiť maloletej detstvo, musia pracovať na vytváraní takého prostredia pre svoju dcéru, aby cítila oporu, lásku a útočisko u oboch rodičov rovnako, aby vstúpila do dospelosti s pozitívnym vzťahom k obom rodičom a čo možno s najlepšími spomienkami na svoju mladosť, aj keď spolužitie jej rodičov nebolo možné. Preto práve otec je tou osobou, ktorá má nielen lepšiu časovú a finančnú možnosť maloletú dopravovať na styk k matke a odtiaľ ju i preberať, no jeho sila spočíva najmä v mentálnom pôsobení na maloletú. Pre najlepší záujem maloletej práve otec, ako dominantná osoba v jej živote, musí uniesť tiaž celej situácie, túto čo najskôr uchopiť do svojich rúk rozumne, spravodlivo a v prospech maloletej, pretože otec nemôže maloletej nikdy nahradiť matku. Matka a maloletá majú vzájomne zakorenený krásny vzťah a tento by otec nemal naštrbiť, je to niečo, čo musí v dieťati pestovať a ochraňovať. Je pre dieťa vzorovou postavou a musí mu byť dobrým vodcom a ochrancom v každom smere a viesť svoju dcéru do života ako človeka s rovným charakterom. Preto práve otec je osobou, ktorá v procese odovzdania maloletej bude dozerať na to, aby nedochádzalo k traumatizácii maloletej. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou.
22. Otec vo svojom odvolaní namietal i výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na nariadenie výchovného opatrenia.
23. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
24. Podľa § 37 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely a) zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie na šesť mesiacov, b) zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov, c) zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva resocializačné programy pre drogovo a inak závislých.
25. Podľa § 37 ods. 4 Zákona o rodine, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, b) inú povinnosť.
26. Podľa § 37 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže výchovné opatrenie podľa odseku 3 uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa odseku 2.
27. Podľa § 37 ods. 6 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o uložení výchovných opatrení podľa odseku 3, môže ich vhodne a účelne spájať s výchovnými opatreniami uvedenými v odseku
28. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
29. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti.
30. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Za výchovu a vývoj dieťaťa nesú spoločnú zodpovednosť. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa. Následkom vád vo výkone rodičovských práv a povinností však môže byť nielen uloženie výchovného opatrenia, či už súdom alebo orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, ale aj pozastavenie, obmedzenie či pozbavenie rodičovských práv a povinností podľa § 38. Úpravu výchovných opatrení obsahuje aj § 12 až 14 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Ak je to potrebné v záujme dieťaťa, orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zmysle tohto zákona obligatórne rozhodne o uložení výchovného opatrenia ustanoveného Zákonom o rodine (§ 37 ods. 2) alebo o uložení výchovného opatrenia uvedeného v § 12 Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. To znamená, že tak, ako aj v doterajšej právnej úprave, môže výchovné opatrenie uložiť okrem súdu aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, samozrejme, okrem výchovných opatrení, na základe ktorých sa odníma dieťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne o dieťa stará a ktoré môže v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa uložiť len súd. Súd môže uložiť výchovné opatrenie bez ohľadu na to, či tak predtým urobil alebo neurobil orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, avšak už v zhodnotení Cpj 19/89 (R 21/1990) sa uvádza, že je potrebná náležitá koordinácia a vzájomná informovanosť medzi súdmi a orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí o uložení výchovných opatrení, pokiaľ sa o nich tento orgán nedozvedel už z účasti na pojednávaní, či už ako účastník konania, alebo ako ustanovený opatrovník. Ak súd až v priebehu konania zistí, že navrhované opatrenie už maloletému uložil orgán sociálnoprávnej ochrany detí, potom posudzuje, či ide o dostatočné opatrenie, alebo či neprichádza do úvahy iný, vhodnejší druh výchovného opatrenia.
31. V prejednávanej veci na pojednávaní konanom dňa 21. 11. 2018 kolízny opatrovník navrhol nariadenie výchovného opatrenia za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletej a zároveň s cieľom zlepšenia vzájomného vzťahu maloletej s matkou. Súd prvej inštancie tento svoj záver vyvodil zo skutkových zistení vyplývajúcich z rozsiahleho dokazovania, ktoré podrobne popísal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Tieto si odvolací súd plne osvojil, preto ich duplicitne opakovať nebude a na ne len v ďalšom poukazuje. I podľa odvolacieho súdu za situácie dlhodobo pretrvávajúceho konfliktu medzi rodičmi maloletej, ktorý sa už evidentne podpísal na psychike maloletej a preniesol sa i do jej vzťahu k matke, s ktorou sa odmieta stretávať, a to najmä z dôvodu preukázaného silného mentálneho tlaku otca na maloletú, niet dôvodu predpokladať, že s pomocou odborníkov možno v budúcnosti očakávať zmenu nielen vo vzájomnom postoji rodičov, ale najmä v obnove vzťahu medzi matkou a dcérou. Niet pochýb, že rodičia by ako prvoradí mali mať na zreteli záujem mal. dieťaťa, a že v záujme dieťaťa nie je pretrhnutie väzieb s niektorým z rodičov. Samotná dĺžka konania a vyjadrenia rodičov v predmetnej veci nasvedčujú tomu, že vzájomná komunikácia rodičov vedie len k zhoršovaniu ich vzťahu. Navyše potreba nariadenia výchovného opatrenia nevyplynula ani zo znaleckého dokazovania vykonaného do konania pribratou znalkyňou v Odbore psychológia, Odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých PhDr. T. Y.. V neposlednom rade je smerodajný i postoj otca, ktorý sa v konaní pred súdom prvej inštancie nepodrobil znaleckému dokazovaniu a zapríčinil stav, označený znalkyňou za nie štandardnú situáciu, keď pre rozhodnutie dôležité znalecké dokazovanie bolo vykonané bez jeho účasti, čo navodzuje pochybnosti o skutočnom záujme otca na riešení vzájomných vzťahov odbornou intervenciou.
32. Odvolací súd stotožniac sa s právnym názorom súdu prvej inštancie len zdôrazňuje, že z celého obsahu spisu je zrejmý nedostatok primeranej komunikácie rodičov a ich vzájomnej kooperácie vo vzťahu k zabezpečovaniu žiaducej starostlivosti o maloletú, vyplývajúci z ich výrazne negatívneho vzťahu, čo s veľkou pravdepodobnosťou pri zachovaní doterajšieho stavu bude mať nedozierne následky na psychickom vývine maloletej, ako to dokladujú i závery znaleckého posudku. Je tak nevyhnutné prijať opatrenia na odstránenie týchto negatívnych vplyvov na výchovu maloletej a vytvoriť podmienky na to, aby došlo k zlepšeniu vzájomnej komunikácie rodičov a obnoveniu vzťahov medzi maloletou a matkou a k postupnému obnoveniu ich vzájomných citových väzieb, ako to predpokladá najlepší záujem dieťaťa.
33. Odvolací súd považuje za správne napadnuté rozhodnutie aj v časti, v ktorej rozhodol o trovách prvoinštančného konania, ktoré rozhodnutie bolo správne odôvodnené s poukazom na ust. § 52 CMP.
34. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.
35. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 CMP) a to opakovane za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 CMP). Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 CMP). Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 CMP). Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov b/ prikázaním pohľadávky c/ predajom hnuteľných vecí d/ predajom cenných papierov e/ predajom nehnuteľnosti f/ predajom podniku g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu