Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/64/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Katarínou Sotákovou, nar. 12.8.1988, bytom Sov. Hrdinov 456/78, 089 01 Svidník, proti žalovanej: KORONA, n.o., so sídlom Gen. Svobodu 691/14, 089 01 Svidník, IČO: 37 887939, právne zastúpený Mgr. Petrom Troščákom, advokátom, so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov, IČO: 50 003 500, o ochranu osobnosti, o späťvzatí žaloby po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k. -105 zo dňa 21. januára 2019, takto jednohlasne

rozhodol:

N e p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby.

Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o späťvzatí žaloby v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol tak, že:

„ I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na súde prvej inštancie dňa 20.10.2017 žalobca uplatnil voči žalovanému právo na ochranu osobnosti v zmysle . Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná je vydavateľkou týždenníka K. s adresou redakcie: D.. hrdinov XXX/XX,XXX XX D., evidovaná v zozname periodickej tlače vedenom Ministerstvom kultúry SR pod číslom EV XXX/XX. Dňa 2.10.2017 bol na strane 3 týždenníka K. č. XX, ročník: Z.., publikovaný článok s titulkom: „G. chce kúpiť nebytové priestory pri D. Q. v R. dome kultúry“ s podtitulkom: „C. navrhlo predať priestory za 540 eur/m 2, vedľajší priestor však predali omnoho drahšie“, ktorý obsahoval nepravdivé, neúplné a pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia, ktoré sa dotýkajú cti a dôstojnosti žalobcu. Predmetom konania bola ochrana osobnosti a žalobca navrhol, aby žalovaná bola povinná ospravedlniť sa žalobcovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku uverejnením ospravedlnenia v týždenníku K., na web stránke týždenníka K. www. e-dukla, na facebookovej stránke týždenníka K., a ďalej žiadal, aby ospravedlnenie žalovaná bola povinná opakovane zverejniť (aktualizovať) aj po siedmych dňoch od jeho prvého uverejnenia na facebookovej stránke týždenníka K.. Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal uverejnenia ospravedlnenia aj za to, že žalovaná nerešpektovala právo žalobcu na uverejnenie odpovede.

3. Podaním doručeným súdu prvej inštancie zo dňa 04.03.2019 vzal žalobca v súlade s ust. žalobu zo dňa 12.10.2017, podanú na Okresnom súde Svidník dňa 20.10.2017, v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a rozhodnúť o trovách konania v zmysle príslušných ustanovení

4. K späťvzatiu žaloby podala vyjadrenie žalovaná dňa 20.3.2019, v ktorom vyjadrila nesúhlas so späťvzatím žaloby. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak, že nepripúšťa späťvzatie žaloby zo strany žalobcu, ktoré žalobca urobil dňa 4.3.2019 a žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoj nesúhlas odôvodnila tým, že predmetom konania je ochrana osobnosti žalobcu ako viceprimátora mesta D. v postavení verejne činnej osoby pred údajne neoprávnenými zásahmi do jeho osobnostných práv zo strany žalovanej ako vydavateľa regionálneho týždenníka, ktorý informuje o témach verejného záujmu a ktorý je určený širokej verejnosti. Z vymedzeného predmetu konania zároveň vyplýva aj povaha sporových strán, kde žalobca má postavenie viceprimátora mesta D., teda ide o osobu verejne činnú, ktorá má vplyv na veci dotýkajúce sa verejného záujmu, pričom žalovaná má postavenie vydavateľa regionálneho týždenníka, ktorý informuje o témach verejného záujmu a ktorý je určený širokej verejnosti. V predmetnom konaní o ochranu osobnosti má žalovaná nepochybne záujem na tom, aby sa uvedená vec prejednala a meritórne rozhodla, že žalovaná do osobnostných práv žalobcu nezasiahla. Pre žalovanú ako vydavateľa regionálneho týždenníka, ktorý informuje o témach verejného záujmu a ktorý je určený širokej verejnosti, je nevyhnutné, aby bolo v predmetnej veci meritórne rozhodnuté a potvrdené, že žalovaná do osobnostných práv žalobcu nezasiahla, pretože si svoju úlohu "strážneho psa" splnila v súlade so všetkými právnymi normami. Z listinných dôkazov, ktoré predložila žalovaná skutočne vyplýva, že informácie publikované v predmetnom článku čerpala žalovaná z oficiálnych dokumentov mesta D.. Žalovaná nemôže niesť zodpovednosť za šírenie informácií, ktoré vyplývajú z oficiálnych zdrojov a nebolo ani jej úlohou selektovať, ktoré informácie verejnosť môže alebo nemôže dostať a nie je ani úlohou súdu skúmať úplnosť zverejnených informácií. Takéto meritórne rozhodnutie by malo pôsobiť aj prevenčne, a to do budúcna, aby žalobca, resp. iné osoby verejného záujmu, nepodávali zjavne nedôvodné a šikanózne žaloby na média, ktorých skutočným cieľom je najmä odradiť médiá od toho, aby poskytovali širokej verejnosti informácie verejného záujmu, ktoré sa týchto osôb dotýkajú, a aby tak nebolo ani len poukazované na ich konanie, ktoré sa javí byť v rozpore s verejným záujmom.

5. Žalovaná svoj nesúhlas odôvodnila aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v rozsudku sp. zn. zo dňa 18.9.2014, v ktorom konštatoval: "Dispozičný princíp je základným princípom civilného procesu, ktorý je typický pre konanie sporové. Vychádzajúc plne zo zásady „autor dominus litis“, t.j. žalobca je pánom sporu je na žalobcovi, či bude spor začatý a či bude tiež ukončený. Konkrétne sa dispozičný princíp prejavuje v práve realizovať tzv. dispozičné úkony, ktorými je nakladanie s konaním, predmetom. Niektoré z týchto úkonov sú v dispozícií všetkých účastníkov konania, niektoré môžu realizovať iba účastníci v určitom procesnom postavení. Späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 09. 2010, sp. zn. ). Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu späťvzatím návrhu je výlučne vecou voľnej sudcovskej úvahy. Dikcia „zo závažných dôvodov nesúhlasí“ indikuje, že nemusí ísť o nevyhnutné dôvody alebo záujmy právne. Žalovaný môže mať i iné ako len právne dôvody na to, že so späťvzatím návrhu nesúhlasí. Môže ísť o závažné etické a morálne, ekonomické ako aj iné motívy, ktorých dôvodnosť posudzuje súd ako napríklad v konaniach o ochranu osobnosti kde žalovaný môže mať záujem na tom, aby sa vec meritórne prejednala a rozhodla sa, že on do osobnostných práv žalobcu nezasiahol, podobne v sporoch z nekalej súťaže môže mať žalovaný ekonomický či etický záujem na tom, aby sa konanie meritórne skončilo a aby súd prípadne rozhodol, že do práva oprávnených záujmov žalobcu žalovaný nezasiahol (porovnaj Števček/ Ficová komentár C.H.Beck 2009 str.249). Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia

konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať podľa , v opačnom prípade konanie zastaví (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. )."

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ustanovenie a contrario , ďalej len „“) a dospel k záveru, že späťvzatie žaloby nie je dôvodné pripustiť.

7. Podľa ustanovenia , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

Podľa ods. 2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou na ochranu osobnosti podanou súdu prvej inštancie dňa 20.10.2017 voči žalovanej domáhal ospravedlnenia v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná je vydavateľkou týždenníka K., ktorý uverejnil dňa XX.XX.XXXX na strane X týždenníka článok s titulkom : „G. chce kúpiť nebytové priestory pri D. Q. v R. dome kultúry“ s podtitulkom „Mesto navrhlo predať priestory za 540 eur/m2, vedľajší priestor však predali omnoho drahšie“, ktorý obsahoval nepravdivé, neúplné a pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia, ktoré sa dotýkajú cti a dôstojnosti žalobcu. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 2.1.2018 uviedla, že informácie použité v článku čerpala autorka článku E. B., ktorá píše pod skratkou (ver), z oficiálneho dokumentu (materiál na 31. zasadnutie Mestského zastupiteľstva vo D.u - Návrh na zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku mesta D.), ktorý je dostupný na stránke mesta D.. Materiál je oficiálny a spracovaný i podpísaný vedúcim finančného odboru pánom E. a M. Y.. K žiadosti žalobcu o zverejnenie odpovede podľa § 8 tlačového zákona žalovaná uviedla, že výhrady žalobcu hodnotí ako neoprávnené z dôvodu, že čerpala z oficiálnych dokumentov mesta. Článok nebol napísaný hanebne ani spôsobom, ktorý by mohol zasiahnuť do dôstojnosti žalobcu išlo o informačný článok, informácie boli čerpané z oficiálnych dokumentov mesta D.. Autorka článku v žiadnom prípade nemala úmysel dotknúť sa cti a dôstojnosti žalobcu. A nešlo ani o difamáciu osoby žalobcu. Článok bol publikovaný aj na webovej stránke týždenníka K. www.e-dukla.sk a tak isto aj na facebookovej stránke týždenníka K., tak ako všetky články týždenníka. Ani v tomto smere nešlo o difamáciu osoby žalobcu, pretože tak robia pri každom článku, ktorý v týždenníku K. zverejnia. Za komentáre a zdieľanie na Facebooku nenesie vydavateľstvo týždenníka zodpovednosť. Facebook je verejná sociálna sieť a každý má slobodu prejavu zaručenú SR. Podaním zo dňa 04.03.2019, po tom, čo súd prvej inštancie žalobu zamietol, vzal svoju žalobu žalobca v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť a rozhodnúť o trovách konania v zmysle ustanovení So späťvzatím žaloby žalovaná vyjadrila nesúhlas, ktorý odôvodnila tým, že pre žalovanú ako vydavateľa regionálneho týždenníka, ktorý informuje o témach verejného záujmu a ktorý je určený širokej verejnosti, je nevyhnutné, aby bolo v predmetnej veci meritórne rozhodnuté a potvrdené, že žalovaná do osobnostných práv žalobcu nezasiahla, pretože si svoju úlohu „strážneho psa“ splnila v súlade so všetkými právnymi normami.

9. Súd prvej inštancie zamietol žalobu ako nedôvodnú. Žalobca proti rozsudku vydanému súdom prvej inštancie nepodal odvolanie.

10. Za tohto stavu nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby žalobcom, ktorý žalovaná odôvodila tým, že cit.. „pre žalovaného ako vydavateľa regionálneho týždenníka, ktorý informuje o témach verejného záujmu, a ktorý je určený širokej verejnosti, je nevyhnutné, aby bolo v predmetnej veci meritórne rozhodnuté a potvrdené, že žalovaná do osobnostných práv žalobcu nezasiahla, pretože si svoju úlohu „strážneho psa“ splnila v súlade so všetkými právnymi normami,“ odvolací súd hodnotí ako nesúhlas so späťvzatím žaloby zo závažných dôvodov.

11. Z uvedených dôvodov, v súlade s ustanovením odvolací súd späťvzatie žaloby žalobcom nepripustil.

12. O nároku na náhradu trov konania o späťvzatí žaloby rozhodol súd podľa a , tak, že žalovanej, ktorá mala úspech v konaní priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o späťvzatí žaloby v plnom rozsahu.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).