Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-80-2019.pdf
PDF · 75.16 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/80/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/163/2012-19 z 12.2.2013
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil na účet súdu súdny poplatok vo výške 4.818,- eur.
2. Vychádzajúc z položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov zaviazal žalobcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 4.818,- eur, pretože do spoločného konania vedeného pod spisovou značkou 9C/163/2012 bolo spojených 73 žalôb, pričom v každej žalobca vzniesol námietku zaujatosti a preto súd prvej inštancie vyrubil poplatok za každú námietku zaujatosti po 66,- eur (73 x 66,- eur) vo výške 4.818,- eur.
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť bez náhrady. V odvolaní namietal, že nepodal námietku zaujatosti podľa ust. § 15a ods. 1 O.s.p. argumentujúc, že podanie, ktoré súd posúdil ako námietku zaujatosti, neobsahuje obligatórne náležitosti predpísané ust. § 15a ods. 3 O.s.p. pre námietku zaujatosti. Po obsahovej stránke preto nemohol súd prvej inštancie podanie žalobcu vyhodnotiť ako námietku zaujatosti. V žalobe uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania. Súd prvej inštancie mal preto podľa ust. § 12 ods. 1, 3 O.s.p. požiadať príslušný krajský súd, aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa. Vo veci nejde o vhodnosť, ale o nutnosť. Vec musí byť prikázaná inému súdu preto, aby konanie bolo spravodlivé a vo veci samej rozhodoval nestranný zákonný sudca. Nakoniec namietal, že aj keby mal súd za to, že vo veci je nutné uhradiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti, žalobcovi nie je možné uložiť povinnosť platiť súdne poplatky, pretože podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch je súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku oslobodené. Rovnako sa týka poplatkov za podané návrhy vo veci samej, za znalecké dokazovanie, či návrhy na vylúčenie sudcov. V zmysle tohto ustanovenia žalobca v konaní súdne poplatky neplatí.
4. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Podľa ust. § 18f zák. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom od 1.7.2016 z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. júna 2016 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, i keď sa stanú splatnými po 1. júli 2016.
6. V prejednávanom spore ide o vyrubenie súdneho poplatku za úkon - námietky zaujatosti podané do 30.6.2016, preto sa na vec vzťahuje zák. 71/1992 Zb. súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 30.6.2016.
7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 30.6.2016 súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“, ktorý tvorí prílohu tohto zákona).
8. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej len citovaný zákon), poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
9. Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. g/ citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním námietky zaujatosti účastníkom konania podľa osobitného predpisu.
10. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, t.j. správny je postup súdu prvej inštancie, keď vyrubil súdny poplatok za námietku zaujatosti v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. g/ zákona 71/1992 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016. Súdny poplatok vyrubil súd prvej inštancie v správnej výške, teda podľa pol. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov v sume 4.818,- eur (73 námietok zaujatosti x 66,- eur).
11. Z vyššie uvedených dôvodov je nenáležité tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie konal napriek tomu, že nebola podaná námietka zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p.
12. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na záver Najvyššieho súdu SR, vyslovený v uznesení z 11.03.2013, č.k. 3Cdo/102/2013, v zmysle ktorého v prípade osobitného finančno - právneho (poplatkového) vzťahu medzi poplatníkom a štátom nie je úlohou súdu prejednať určitú vec účastníkov konania, ale posúdiť, či nastala skutočnosť, s ktorou je zo zákona (ex lege) spojený vznik povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok. S týmto názorom sa stotožňuje aj odvolací súd.
13. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. k/ citovaného zákona nie je mu možné uložiť povinnosť platiť súdne poplatky, pretože konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je od poplatkov oslobodené.
14. Vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky podľa položky 17a sadzobníka súdnych poplatkov. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa § 138 O.s.p. (§ 254 C.s.p.). O tomto názore svedčí nielen nález Ústavného súdu SR zo dňa 30.3.2011 sp. zn. II. ÚS 124/2011, ale aj ustálená súdna prax Najvyššieho súdu SR (viď rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/31/2013 zo dňa 14.3.2013, sp. zn. 3Cdo/100/2013 zo dňa 11.3.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.3.2013 atď.). Ani odvolací súd nemal dôvod sa od takto ustálenej súdnej praxe v prejednávanej veci odchýliť.
15. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov s poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR sú odvolacie námietky žalobcu v preskúmavanej veci nedôvodné, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).