Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Er-2089-2006.pdf
PDF · 71.84 KB
Case nature
Subarea
26Er/2089/2006
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: Y. U., nar. X.X.XXXX, bytom R. X, XXX XX V. o vymoženie 33,19 EUR a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Ul. Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou pod sp. zn. EX 766/2007, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. 26Er/2089/2006-13 zo dňa 11.4.2019 takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 17.3.2006 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 017678 * vydaného Okresným súdom Košice I dňa 15.5.2006 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Štefan Šviderský.
2. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Er/2089/2006-13 zo dňa 11.4.2019 exekúciu zastavil (I. výrok) podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 14,81 EUR do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia (II. výrok).
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal oprávnený v celom rozsahu sťažnosť a navrhol, aby súd sťažnosťou napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu zastavuje podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, nakoľko po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané a vzhľadom na to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 243j Exekučného poriadku, súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený uviedol, že súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesúhlasil s rozhodnutím vyššieho súdneho exekútora o zastavení exekúcie vyhlásením konkurzu. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 23.11.2011 č. I.ÚS 456/2011-19 a argumentoval, že súd prvej inštancie exekúciu zastavil iba na základe a zohľadňujúc výlučne návrh súdneho exekútora. Podľa názoru oprávneného nesplnenie povinnosti súdom ustanovenej v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a nesplnenie povinnosti súdnym exekútorom ustanovenej v § 57 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 je inou vadou, ktorá má za následok neprávne rozhodnutie vo veci. Oprávnený poukázal na to, že exekučný titul - blok na pokutu nezaplatenú na mieste sa stal vykonateľným 9.12.2003 a lehota na vykonanie exekúcie uplynula dňa 9.12.2006 a že z tejto skutočnosti muselo byť súdu zrejmé, že v konaní nemožno pokračovať z dôvodu, že uplynutím prekluzívnej lehoty právo zaniklo, čo vylučuje akékoľvek ďalšie konanie smerujúce k vymáhaniu predmetnej pohľadávky. Na základe uvedeného možno konštatovať, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený ďalej poukázal na ust. § 243j Exekučného poriadku, ktoré citoval a dôvodil, že keďže súdny exekútor nepostupoval v súlade so zákonom, nakoľko nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov a nepodal návrh na zastavenie
exekučného konania podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 sú splnené podmienky predpísané ustanovením § 243j Exekučného poriadku, t.j., že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie.
4. Súdny exekútor sa k podanej sťažnosti vyjadril a uviedol, že proti výroku o zastavení exekúcie odvolanie nie je prípustné, nakoľko v danom prípade odvolanie smeruje proti odôvodneniu napadnutého uznesenia a taktiež proti II. výroku o náhrade trov konania odvolanie prípustné nie je. Preto navrhol, aby odvolanie oprávneného voči predmetnému uzneseniu odvolací súd odmietol. Povinný sa k podanej sťažnosti nevyjadril.
5. Podľa § 239 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
6. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
7. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
8. Podľa § 243 CSP, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
9. Podľa § 244 CSP, rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
10. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona sudca súdu prvej inštancie po zistení, že sťažnosť podal oprávnený, v koho neprospech bolo uznesenie vydané ako oprávnená osoba proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného vyšším súdnym úradníkom, proti ktorému je sťažnosť prípustná a túto oprávnený podal v zákonnej lehote, sudca súdu prvej inštancie preskúmal podanú sťažnosť oprávneného a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
14. V predmetnej exekučnej veci sa exekučné konanie začalo dňa 17.3.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017. Vo vzťahu k sťažnosťou napadnutého I. výroku uznesenia o zastavení exekúcie oprávnený nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, teda z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. To znamená, že oprávnený podal sťažnosť aj proti dôvodom I. výroku uznesenia č.k. 26Er/2089/2006-13 zo dňa 11.4.2019 na základe ktorých súd exekúciu zastavil a podľa vyššie citovaného uznesenia § 239 ods. 2 CSP takáto sťažnosť prípustná nie je. Preto súd prvej inštancie oprávneným podanú sťažnosť proti I. výroku napadnutého uznesenia považoval za nedôvodnú, a preto ju zamietol.
15. Súd v predmetnej exekučnej veci poukazuje na to, že vyšší súdny úradník v odôvodnení uznesenia uviedol, že vec právne posúdil podľa § 167f ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa § 57 ods. 2, § 196, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a z Obchodného vestníka zistil, že na majetok úpadcu - povinného bol v konaní vedenom na OS KE I pod sp. zn. XXOdK/XXX/XXXX dňa 10.7.2018 vyhlásený konkurz, čím došlo k naplneniu dôvodu na zastavenie exekúcie a o trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 203 ods. 3 Exekučného poriadku
účinného do 31.3.2017, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený. Výšku trov exekúcie vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení posúdil podľa § 14, § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 14,81 EUR, ktoré pozostávajú z paušálnej odmeny 9,96 EUR, náhrady hotových výdavkov 2,38 EUR + 20% DPH 2,47 EUR.
16. Súd prvej inštancie vyššie už uviedol, z akého dôvodu považoval sťažnosť oprávneného podanú proti I. výroku napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie za nedôvodnú a túto zamietol. Z uvedeného preto vyplýva, že pokiaľ v danej exekučnej veci exekúcia bola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený v rámci oddlženia konkurz, v takomto prípade pri posúdení tej otázky, kto bude znášať trovy exekúcie, je potrebné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, z ktorého vyplýva, že nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto súd prvej inštancie nepovažoval za správnu interpretáciu ustanovenia § 243j Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017 oprávneným vo vzťahu k trovám exekúcie, ktoré na predmetnú exekučnú vec nie je možné aplikovať, keďže ako už bolo vyššie uvedené, exekúciu súd zastavil z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a v takomto prípade pri rozhodnutí o trovách exekúcie je potrebné aplikovať ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia preto považoval aj sťažnosť oprávneného proti II. výroku napadnutého uznesenia za nedôvodnú, a preto sťažnosť oprávneného aj proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 26Er/2089/2006-13 zo dňa 11.4.2019 zamietol.
17. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 357 CSP).