Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_9Co-13-2019.pdf
PDF · 98.31 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/13/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: Miskolci Városgazda Nonprofit Kft., so sídlom Győri kapu 48-50., 3531 Miskolc, Maďarsko proti žalovanému: osoba, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV O. k 16.5.2018, o zaplatenie 83,94 eur, odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 23C/57/2018-29 z 5.11.2018
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením odmietol elektronické podanie žalobcu zo dňa 12.7.2018, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Košice I dňa 12.7.2018, doplnené elektronickým podaním zo dňa 21.8.2018, doručeným súdu 21.8.2018.
2. O odmietnutí podania rozhodol s poukazom na ust. § 129 ods. 1, 2, 3, 4, § 132 ods. 1, 2, 3, § 133 ods. 1, 2 C.s.p. z dôvodu, že žalobca na výzvu súdu zo dňa 17.8.2018 č.k. 23C/57/2018-14, ktorým mu bola uložená povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia doplnil písomné podanie zo dňa 12.7.2018 - upresnil označenie žalovaného v súlade s § 133 C.s.p., ktoré obsahovalo poučenie, že ak podanie v stanovenej lehote nebude doplnené alebo nebude opravené, pre uvedený nedostatok nebude možné v konaní pokračovať a súd konanie odmietne, v súdom určenej lehote neodstránil vady podania, neoznačil stranu sporu, proti ktorej žaloba smeruje spôsobom, ako to vyžaduje ust. § 133 C.s.p. K žiadosti žalobcu, aby zabezpečil údaje z evidencie vozidiel za účelom identifikácie osoby, ktorá bola držiteľom motorového vozidla EČV: O. XXX D. k 16.5.2018 uviedol, že jednou zo zásad, na ktorej je budovaný civilný spor v zmysle Civilného sporového poriadku je zásada kontradiktórnosti, kedy sa priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Medzi takéto povinnosti je potrebné považovať aj riadne označenie strán sporu, kedy za náležité vymedzenie okruhu strán a ich dostatočné označenie nesie procesnú zodpovednosť žalobca, pričom túto povinnosť nemožno prenášať na súd. Uzavrel, že súd ako štátny orgán môže konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť súdu poskytovať stranám sporu súčinnosť za účelom zistenia identifikačných údajov osôb, proti ktorým má žaloba smerovať. Naopak, je povinnosťou žalobcu zabezpečiť si údaje o osobe, ktorú mieni v konaní žalovať predtým, ako svoj nárok uplatní na súde. Pokiaľ by súd poskytoval jednej zo strán sporu súčinnosť nad rozsah vymedzený zákonom, mohol by sa dopustiť porušenia princípu rovnosti strán. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalovaný je označený nezameniteľným spôsobom, preto je súd povinný s ním konať. Poukazujúc na ust. § 127 ods. 1 a § 132 ods. 1 C.s.p. konštatoval, že civilné sporové konanie ovládané dispozičnou zásadou začína výlučne na základe žaloby, ktorá musí obsahovať všeobecné náležitosti. Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Presné označenie strán v spore je bezvýnimočnou požiadavkou individualizácie žaloby. Údaje, ktoré musí označenie strán v žalobe obsahovať upravuje ust. § 133 až § 136 C.s.p. Tieto náležitosti sú stanovené
obligatórne a ak v podaní vo veci samej absentujú, súd je povinný postarať sa o odstránenie takéhoto nedostatku postupom podľa § 129 ods. 1, 2 C.s.p. Žalobcovi sa v súdom stanovenej lehote nepodarilo odstrániť vady podania, ktoré bolo podľa obsahu žalobou, nakoľko ani po výzve súdu neoznačil stranu sporu, proti ktorej žaloba smeruje, túto svoju povinnosť žiadosťou preniesol na súd. Vzhľadom na tieto skutočnosti s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia, keďže žalobca nedoplnil podanie, neodstránil nedostatky, na ktoré bol vyzvaný a o následku nedoplnenia podania bol riadne poučený, jeho podanie vo veci samej trpí vadami, ktoré sú podstatné a bránia ďalšiemu postupu v konaní, súd podanie žalobcu odmietol.
3. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukazoval na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Košiciach vo veciach sp.zn. 3Co/372/2017, 9Co/411/2017, 11Co/395/2017, v ktorých obdobné uznesenia boli zrušené. Namietal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazujúc na to, že týmto uznesením mu súd odňal spravodlivosť a svojim formalistickým prístupom mu odmietol prístup k súdu. Bol toho názoru, že z práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR plynie „právo na súd“ a prístup k nemu, právo na prístup k súdu neplatí absolútne a je možné ho obmedziť. Obmedzenie práva na prístup k súdu však zodpovedá zárukám spravodlivého procesu len vtedy, ak vedie k legitímnemu cieľu a existuje tu primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Poukazoval na časť odôvodnenia nálezu Ústavného súdu ČR z 13.2.2018 sp.zn. I.ÚS 1981/2017, z ktorého vyplýva, že súdy musia skúmať, či obmedzenie na prístup k súdu nezasahuje do samotnej podstaty tohto práva. Súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť tak prehnanému formalizmu, aby zasahoval do zásad spravodlivého procesu. Mal za to, že disponuje údajmi o žalovanom, na základe ktorých je možné uskutočniť jednoduchú identifikáciu žalovaného, pričom štát mu neumožňuje získať bližšie údaje o žalovanom, ktoré súd formalisticky vyžaduje, aby mu umožnil prístup k súdu. Podľa neho prístup, ktorým súd dáva do popredia zásadu kontradiktórnosti konania touto zásadou odôvodňuje prístup k súdu, je zjavne nesprávny. Trval na tom, že žalovaného označil nezameniteľným spôsobom a to ako osobu, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV: O. XXX D. k 16.5.2018. Z objektívnych dôvodov nie je schopný bližšie špecifikovať žalovaného, keďže nemá o ňom žiadne bližšie údaje. Tieto údaje sú však uvedené v evidencii vozidiel podľa § 111 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ktorá však nie je verejne prístupná. I keď v niektorých prípadoch zákon umožňuje tretej osobe získať niektoré údaje z evidencie vozidiel, na základe uvedených ustanovení však nemá možnosť získať bližšie údaje o žalovanom. V minulosti sa opakovane snažil získať informácie z evidencie vozidiel aj v rámci výmeny informácií medzi členskými štátmi podľa § 113 ods. 1 zákona, ako aj dohovoru o cestnej premávke, jeho žiadostiam však nebolo vyhovené, keďže nešlo o porušenie pravidiel v zmysle smernice, ktorá bola implementovaná do tohto zákonného ustanovenia ani nešlo o závažné porušenie pravidiel v zmysle čl. 6 ods. 3 dohovoru o cestnej premávke. Z uvedených dôvodov v samotnej žalobe požiadal súd o vydanie údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie osoby, ktorej žiadosti súd nevyhovel. Namietal, že súd svojim postupom konal v rozpore s princípmi C.s.p., najmä s princípom vyjadreným v čl. 2 ods. 1 C.s.p. Zdôrazňoval, že sa nedomáhal ochrany voči nejakej neurčitej osobe, poukazoval na to, že súd má možnosť získať žiadané údaje v zmysle § 113 ods. 1 zákona. Navyše podľa § 190 C.s.p. každý je povinný na požiadanie súdu bezodkladne písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu. Považoval za neprípustné, aby štát neumožnil získať mu údaje o osobe, ktorá porušila jeho subjektívne práva, ak právna úprava neumožňuje získať takéto údaje o porušiteľovi. Je podľa neho povinnosťou štátu a jeho prostredníctvom povinnosťou súdu poskytnúť mu súdnu ochranu proti takejto osobe. Poukazujúc na ust. § 129 ods. 3 C.s.p. konštatoval, že označil žalovaného nezameniteľným spôsobom, osoba žalovaného je určiteľná, teda boli určené strany sporu v danom súdnom konaní, čo je základom súdneho konania. Zároveň uviedol, ako možno osobu žalovaného stotožniť. Vzhľadom na to aj keď jeho podanie neobsahuje požadované náležitosti, bol toho názoru, že nejde o nedostatok, pre ktorý by nebolo možné pokračovať v konaní. Poukazoval na to, že v zmysle § 133 ods. 1 C.s.p. nevyplýva povinnosť označiť fyzickú osobu ako stranu sporu, menom a priezviskom. Zo znenia § 133 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že fyzickú osobu možno označiť akýmkoľvek identifikačným údajom, pričom to nemusí byť len údaj typu uvedený pred spojkou alebo, podstatné je, aby identifikačné údaje nezameniteľným spôsobom identifikovali danú fyzickú osobu. Poukazoval na porušenie princípov C.s.p. v zmysle čl. 3, 4 C.s.p. Poukazoval na nález Ústavného súdu ČR z 26.3.2009 sp.zn. III.ÚS 1424/07, ktorý riešil obdobnú situáciu a konštatoval, že takýto postup súdov predstavuje odňatie spravodlivosti. Napokon poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12Co/13/2018 zo dňa 28.2.2018. Bol toho názoru, že požiadal súd, aby požiadal o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie osoby a tým, že súd prednostne nevykonal zabezpečenie dôkazov, odňal mu možnosť konať pred súdom.
Poukazoval na to, že požiadal o predĺženie lehoty vo svojom podaní z 21.8.2018, o ktorej súd nerozhodol do dnešného dňa.
4. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p. účinného od 1.7.2016) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
5. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
6. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p. v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
7. Z cit. zákonných ustanovení vyplýva pre súd ex offo (z úradnej moci) povinnosť vyzvať žalobcu k odstráneniu vád jeho podania v prípade, ak z podania nie je zrejmé, čoho sa týka, čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné. Uznesenie, ktorým súd vyzve žalobcu na odstránenie vád podania vo veci samej, musí obsahovať predovšetkým údaje o tom, v čom je podanie neúplné, či nezrozumiteľné alebo neurčité, či a akým nedostatkom trpí, konkrétne poučenie o tom, ako je potrebné opravu alebo doplnenie urobiť, určenie lehoty na odstránenie vád podania, a napokon poučenie o tom, že podanie bude odmietnuté, ak nebude včas opravené alebo doplnené.
8. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 23C/57/2018-14 zo 17.8.2018 uložil žalobcovi povinnosť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia doplniť písomné podanie - upresniť označenie žalovaného pod následkom odmietnutia podania s tým, že bol riadne a konkrétne poučený o tom, akým spôsobom má opravu (doplnenie) náležitostí podania v určenej lehote vykonať. Žalobca napriek výzve a poučeniu súdu vytýkané nedostatky podania neodstránil, ani podaním z 21.8.2018 doručeným súdu prvej inštancie 22.8.2018, ktorým žalobca nedoplnil označenie žalovaného v zmysle poučenia, ale iba požiadal súd, aby mu poskytol súčinnosť pri zisťovaní údajov o žalovanom. Nedostatok v označení žalovaného je aj podľa názoru odvolacieho súdu takou podstatnou vadou, ktorá neumožňuje súdu v konaní pokračovať, vo veci konať a rozhodnúť, preto správne súd prvej inštancie podanie žalobcu odmietol.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, na tieto dôvody poukazuje (§ 687 ods. 2 C.s.p.) a k odvolacím námietkam udáva:
10. Žalobcom uvádzané odvolacie námietky, ktorými namietal nesprávny procesný postup tvrdiac, že postup súdu prvej inštancie, ktorý mu neposkytol súčinnosť za účelom zistenia identifikačných znakov žalovaného pre prílišný formalizmus je odňatím práva na prístup k súdu, že ním označený žalovaný je označený nezameniteľným spôsobom, boli riešené aj rozhodnutím NS SR sp.zn. 8Cdo/68/2017 z 28.2.2019. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd SR konštatoval, že: „Právo na rovnosť v konaní je v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a prejavuje sa vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd (PL. ÚS 43/95). Meritum ústavnej zásady rovnosti účastníkov spočíva v tom, že všetci účastníci civilného procesu majú rovnaké procesné práva a povinnosti za rovnakých procesných podmienok, teda bez toho, že by bola jedna strana diskriminovaná alebo zvýhodňovaná. (Nález ÚS SR zo dňa 11. 4. 2002, sp. zn. II. ÚS 35/02). Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovností zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca (Komanický v. Slovenská republika, rozsudok zo 4. júna 2002, § 45). Posudzovaná vec je sporovým konaním, kde strana sporu je označená formálne ako žalobca a žalovaný (pričom nie je dôležité či strana je aj nositeľom hmotnoprávneho vzťahu), čím vyjadruje existenciu
dvoch kontradiktórnych protistrán, ktoré majú rozdielny záujem na výsledku konania. Pre posúdenie otázky právnej subjektivity však je potrebné, aby strany boli označené tak, aby z nich jednoznačne a nezameniteľne vyplývalo, či ide o fyzickú, právnickú osobu alebo štát.
Podľa § 133 ods. 1 a 2 C.s.p., fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
Podľa § 134 C.s.p., zahraničná právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla, prípadne iným identifikačným údajom.
Podľa § 135 ods. 1 a 2 C.s.p., ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. Ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje uvedením názvu tohto štátneho orgánu.
Ustanovenia § 133 až 135 C.s.p. konkrétne špecifikujú, akým spôsobom sa označuje fyzická, právnická osoba alebo štát tak, aby to umožňovalo presnú identifikáciu strany sporu a v prípade takéhoto nedostatku je potrebné, aby súd postupom podľa § 129 C.s.p. takúto vadu odstránil. Súd pri poučovaní musí dbať na to, aby neporušil zásadu rovnosti účastníkov a nemôže im poskytovať poučenia o ich hmotných právach.
Z uvedeného vyplýva, že označenie žalovaného ako „osoba, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV XY k 6.10.2015“, neumožňuje identifikáciu osoby v súlade s § 133 až 135 C.s.p. tak, aby bolo nezameniteľné, či ide o fyzickú, právnickú osobu alebo štát, preto žalobcom uvedené identifikačné znaky nemôžu byť ani tzv. iným identifikačným údajom podľa § 133 a § 134 C.s.p. Vzhľadom na to súd postupoval správne, keď žalobcu vyzval na odstránenie takejto procesnej vady a jej nedoplnením postupom podľa § 129 ods. 3 C.s.p. podanie odmietol. Pokiaľ žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky z 26. marca 2009 sp. zn. III. ÚS 1424/07, v danej veci ide o odlišnú situáciu, pretože žalovaná strana bola označená menom, priezviskom a poznávacou značkou motorového vozidla, chýbal údaj o bydlisku tejto fyzickej osoby; iným údajom, ktorý umožňoval ďalšiu identifikácii fyzickej osoby ako žalovanej strany bola štátna poznávacia značka motorového vozidla.“
11. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcej sa jeho žiadosti o poskytnutie súčinnosti na odstránenie vád podania v označení žalovaného spôsobom uvedeným v § 133 až § 135 C.s.p. dovolací súd uviedol: „...súd nie je povinný žalobcovi poskytovať súčinnosť pri zisťovaní identifikačných údajov žalovaného. Práve opačný postup súdu by mohlo spôsobiť porušenie zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti. Súd nemôže podávať informácie žalobcovi, pri identifikácii subjektu, ktorý má vystupovať na strane žalovaného. Išlo by o preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej strany. Platná právna úprava neumožňuje priame poskytovanie údajov z evidencie vozidiel subjektom iným ako uvedeným v § 113 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a vymáhanie pokút od vodičov, ktorí jazdia bez zaplatenia po spoplatnených cestách neupravuje žiaden vnútroštátny predpis Slovenskej republiky. Z prílohy zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vyplýva, že v zozname preberaných právne záväzných aktov Európskej únie je okrem iného aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/413 z 11. marca 2015, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky (Ú.v. EÚ L 68, 13.3.2015). Táto smernica sa na tento prípad však nevzťahuje. Neoprávnené použitie spoplatnenej cesty nemožno podradiť ani pod jeden z ôsmich deliktov, ktoré sa týkajú bezpečnosti cestnej premávky. Využitie údajov zo systému cezhraničnej výmeny dát (EUCARIS) je v súčasnosti možné len v rozsahu deliktov uvedených v čl. 2 smernice (prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti; nepoužitie bezpečnostného pásu; nezastavenie na červený svetelný signál na svetelnom signalizačnom zariadení; vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu; vedenie vozidla pod vplyvom návykových látok; nepoužitie ochrannej prilby; nedovolené vedenie vozidla v jazdnom pruhu; nedovolené použitie mobilného telefónu alebo akéhokoľvek iného komunikačného zariadenia počas vedenia vozidla). Nakoľko iné právne riešenie neexistuje ani na úrovni Európskej únie, pretože smernica, ktorá bude upravovať mechanizmy na zistenie osobných údajov o subjektoch, ktoré neoprávnene používajú spoplatnenú cestu, je ešte len vo fáze legislatívneho procesu, bolo vecou žalobcu, aby si strážil svoje práva zmysle zásady „vigilantibus iura skripta sunt“. Ak žalobca pre porovnanie poukazuje
na právnu úpravu v Českej republike, ktorá umožňuje v § 5 ods. 7 zákona č. 56/2001 Sb. poskytnúť údaje z registra „silničních vozidel“ tomu, kto preukáže právny záujem, dovolací súd uvádza, že je vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu stanoviť procesné podmienky, ktoré majú zabezpečiť ochranu práv“.
12. Z cit. rozhodnutia NS SR sp.zn. 8Cdo/68/2017 z 28.2.2019 vyplýva záver, podľa ktorého povinnosťou žalobcu je označiť žalovaného tak, aby z označenia jednoznačne a nezameniteľne vyplývalo, či ide o fyzickú, právnickú osobu alebo štát.
13. Pokiaľ žalovaná strana je označená ako „osoba, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV O. XXX D. k 16.5.2018“, takéto označenie neumožňuje identifikáciou žalovaného v súlade s § 133 až § 135 C.s.p. tak, aby bolo nezameniteľné, či ide o fyzickú, právnickú osobu alebo štát.
14. Za takýchto okolností je potrebné mať za to, že podanie žalobcu nemalo náležitosti žaloby v označení žalovaného a žalobca napriek výzve súdu uvedený nedostatok neodstránil. Správne preto súd prvej inštancie jeho podanie odmietol.
15. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).