Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-59-2019.pdf
PDF · 80.09 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/59/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a JUDr. Ladislava Révesa, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská Konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. F. XXX, H. M., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vladimír Kliniec, Exekútorský úrad so sídlom Hollého 417, 97101 Prievidza (zástupca Mgr. Viera Hurtišová), o vymoženie uloženej povinnosti 33,19 EUR a trov exekúcie, rozhodujúc o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 4Er/1027/2008-31 zo dňa 28. januára 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom exekúciu zastavil a II. výrokom oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 43,83 EUR. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný oprávnený doručil dňa 08.09.2008 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2785889 zo dňa 11.10.2007. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa 07.10.2008 poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného. Súdny exekútor dňa 12.11.2012 doručil okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu nemajetnosti povinného. Dňa 15.05.2013 oprávnený doručil súhlas so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Po preskúmaní súdneho spisu a predloženého vyúčtovania trov exekúcie dospel exekučný súd k záveru, že súdnemu exekútorovi možno priznať minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 EUR, navýšenú o DPH 20 % vo výške 6,64 EUR a hotové výdavky: 2x poštovné - preukázané z exekučného spisu - spolu vo výške 3,20 EUR a telekomunikačné výdavky v sume 0,80 EUR. Náhradu hotových výdavkov: za použitý administratívny materiál vo výške 8,77 EUR, okresný súd nemôže exekútorovi priznať, nakoľko exekučný súd má za to, že ich náhradu si súdny exekútor nemôže žiadať, nakoľko ide o bežný kancelársky materiál / kanc. papier, toner, obálky, spinky..../, ktorý by mal súdny exekútor v rámci výkonu svojej zárobkovej činnosti zabezpečiť na riadny chod svojej kancelárie a ktorých náhradu nemožno žiadať od povinného. Ďalšie poštovné výdavky vo výške 9,60 EUR súd nemá za preukázané z exekučného spisu a preto ich exekútorovi nepriznal. Pokiaľ sa týka uplatnenia si náhrady DPH z hotových výdavkov - z poštovného, v tomto smere okresný súd poznamenáva, že nie je prípustné uplatniť si jej náhradu, nakoľko podľa ust. § 28 zákona o dani z pridanej hodnoty sú univerzálne poštové služby zo zákona oslobodené od platenia DPH. Na základe uvedeného tunajší súd priznal súdnemu exekútorovi sumu 43,83 €, pričom na náhradu takto vzniknutých trov exekúcie zaviazal v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie včas podal odvolanie oprávnený, ktorý ho odôvodnil tým, že podáva odvolanie proti prvej a druhej výrokovej vete Uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4Er/1027/2008-31 zo dňa 28. januára 2019 v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v plnom rozsahu, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa právneho názoru oprávneného súd nemal v prvej výrokovej vete, exekučné konanie zastaviť v danej veci, s odkazom na ustanovenie § 57 ods. 1 h) Exekučného poriadku, ale mal sa zaoberať objektívnymi právnymi skutočnosťami, ktoré nastali ešte pred podaním návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti. V danej exekučnej veci oprávneného, kde exekučným titulom je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. k. AA2785889 zo dňa 11.10.2007, vykonateľný 26.10.2007 trojročná prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 uplynula v roku 2011. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich vykonanie. Podľa názoru oprávneného súd nemal rozhodnúť o zastavení exekúcie z dôvodu, že exekútor zistil že povinný je bezmajetný, ale mal sa zaoberať právnou skutočnosťou, ktorá nastala skôr a to tým, že predmetný exekučný titul bol v čase rozhodovania o zastavení exekúcie podľa Zákona o priestupkoch už prekludovaný (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 13/2011 zo dňa 12.12.2011; Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. n. 5 MCdo 2/2013 zo dňa 10.06.2014). V danom prípade však k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku uplynutia času. Je teda zrejmé, že exekúcia mala byť zastavená z dôvodu objektívnej právnej skutočnosti
- uplynutia času, ktorý oprávnený nemohol pri náležitej starostlivosti predvídať ani ovplyvniť. Pokiaľ teda oprávnený podá včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie za zastavenie exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), postupujúc podľa § 470 C.s.p., pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolací súd zistil, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 57 E.p., § 357 C.s.p.). Postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. á contrario), teda dospel k záveru, že odvolanie je potrebné podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa (§ 386 písm. c) C.s.p.).
4. V zmysle § 355 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
5. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
6. Podľa § 358 C.s.p. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
7. Z citovaného zákonného ustanovenia § 355 CSP platného a účinného v čase podania odvolania vyplýva zásada, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie zásadne nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Exekučný poriadok pritom s účinnosťou od 01.11.2013 odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku nepripúšťa.
8. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Odvolací súd odmietol odvolanie v zmysle § 386 písm. c) C.s.p. z dôvodu, že odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 C.s.p.). Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal § 58 ods. 5 Exekučného poriadku) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 bolo odvolanie prípustné. Avšak novelou Exekučného poriadku zákonom č. 299/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2013 zákonodarca prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku vylúčil.
10. Odvolací súd preto odvolanie oprávneného proti výrokom I. a II. odmietol, nakoľko odvolanie proti rozhodnutiu ani v časti odôvodnenia (výrok I. napadnutého uznesenia) ani v časti výroku o náhrade trov exekúcie (výrok II. napadnutého uznesenia) nie je prípustné.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol v zmysle § 386 písm. c) C.s.p. bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.
12. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).