Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/36/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Poprad, Ul. 1. mája 4053/24, Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému: KOVONA

- ROX, spol. s r.o., so sídlom Partizánska 2900, Poprad, IČO: 36 477 915, o vymoženie 61,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. -12 zo dňa 12.11.2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách exekúcie.

Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú.

2. Exekúciu zastavil.

3. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §; ods. 1 písm. g); ods. 2; ods. 1; h ods. 1 Exekučného poriadku, §; a ods. 2 , , §; 62 .

5. Konštatoval, že dňa 19.10.2018 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu s poukazom na výmaz povinného z Obchodného registra. Zároveň vyčíslil uplatňované trovy exekúcie.

6. Na základe údajov dostupných v Obchodnom registri súd prvej inštancie zistil, že povinný bol ku 02.10.2018 ex offo vymazaný z Obchodného registra. Zanikol bez právneho nástupcu.

7. S poukazom na vyššie mal súd prvej inštancie za dôvodné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú, keďže povinný, ako osoba proti ktorej sa vedie toto exekučné konanie, stratil procesnú spôsobilosť dňom výmazu z Obchodného registra. V danom prípade ide o neodstrániteľný nedostatok konania, nakoľko povinný zanikol, navyše bez právneho nástupcu, a teda niet voči komu koho vymáhať. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti a povahu konania, považoval súd prvej inštancie za opodstatnené rozhodnúť v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a predmetnú exekúciu zastaviť.

8. Súd prvej inštancie o neprípustnosti exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením majúc za to, že nakoľko ide o dva vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení exekúcie by odporoval hospodárnosti ako aj účelu exekučného konania.

9. Výrok o trovách exekúcie odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. §§ 196; 197 a 200 ods. 5 Exekučného poriadku.

10. Konštatoval, že v zmysle základnej zásady platí trovy exekúcie povinný, ale vzhľadom na jeho právnu neexistenciu nemohol byť zaviazaný k náhrade trov exekúcie. Zákon pozná výnimky (3), kedy povinnosť platiť trovy exekúcie prechádza na oprávneného. V zmysle § 203 EP sú nimi zavinenie zastavenia exekúcie oprávneným, nemajetnosť povinného a napokon vyhlásenie konkurzu na majetok povinného.

11. V tomto exekučnom konaní nemožno postupovať v zmysle žiadnej z uvedených výnimiek, keďže oprávnený svojim konaním nezavinil zastavenie exekúcie, exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného (pretože bola vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) EP) a na majetok povinného nebol vyhlásený konkurz.

12. Exekučné konanie sa začalo v roku 2012 a ku zániku povinného došlo až v roku 2018. Z uvedeného dôvodu nebolo možné od oprávneného očakávať predvídanie zániku povinného a následnú neúspešnosť vedenia exekúcie, a preto ho zaviazať k náhrade trov exekúcie (uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. -29 z 1.7.2011).

13. Prihliadnuc na uvedené dôvody súd prvej inštancie náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

14. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách exekúcie, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor.

15. V odvolaní namietal, že dňa 19.10.2018 zaslal Okresnému súdu v Kežmarku návrh na zastavenie exekúcie a to z dôvodu, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Prešov. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal oprávneného zaplatiť trovy exekúcie vo výške 53,99 Eur. V danom prípade sa exekúcie mala zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP a to s poukázaním na akruálnu judikatúru na, ktorú vo svojom podaní poukázal. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP a na základe tejto skutočnosti nepriznal súdnemu exekútorovi trovy konania.

16. Na základe uvedeného súdny exekútor žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie účinného od 01.07.2016, ďalej len „“), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

18. Podľa ustanovenia § 57 odsek 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

19. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

20. Podľa ustanovenia § 197 odsek 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

21. Podľa ustanovenia § 200 odsek 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

22. Podľa odseku 5, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

23. Podľa ustanovenia § 203 odsek 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

24. Podľa odseku 2, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

25. Podľa odseku 3, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený dňa 20.01.2012 doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bolo rozhodnutie oprávneného č. 700-3011723011-GC04/11 zo dňa 05.12.2011, právoplatný dňa 12.01.2012 a vykonateľný dňa 12.01.2012

27. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi poverenie dňa 16.02.2012.

28. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie podnet zo dňa 19.10.2018 na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že povinný bol vymazaný z obchodného registra Okresného súdu Prešov. Súdny exekútor si zároveň uplatnil nárok na trovy exekúcie. K podaniu pripojil výpis z obchodnéh registra povinného, z ktorého vyplýva, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo dňa 02.10.2018 bez právneho nástupcu.

29. V danej veci súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 57 odsek 1 písm. g) Exekučného poriadku, a to z dôvodu straty procesnej spôsobilosti povinného, teda v zmysle podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, ktorý však žiadal zastaviť exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

30. Súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko neboli splnené predpoklady uvedené v ustanovení § 203 Exekučného poriadku. S uvedeným záverom prvoinštančného súdu sa odvolací súd stotožňuje, nakoľko nie je možné klásť na ťarchu oprávnenému, že povinný zanikol bez právneho nástupcu. Dôvodom zastavenia exekúcie nebola nemajetnosť povinného, ale strata jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania.

31. Odvolací súd má za to, že súdny exekútor mal v časovom rozmedzí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie (16.02.2012), do výmazu povinného z Obchodného registra (02.10.2018) dostatok času, aby zistil nemajetnosť povinného a podal o tom správu oprávnenému, resp. súdu podnet na zastavenie exekúcie. (Pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.08.2013)

32. Ustanovenia § 196 a § 197 odsek 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 určoval zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 odsek 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 odsek 1 Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 06.10.2010)

33. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa .

Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. (Pozri )

34. Výklad a použitie ustanovenia § 203 Exekučného poriadku nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. (Pozri )

35. Z ustanovenia § 196 v spojení s ustanovením § 197 odsek 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 nepochybne vyplýva, že náklady spojené s výkonom exekučnej činnosti (odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času) uhrádza povinný. Oprávneného možno zaviazať na náhradu nevyhnutných trov exekúcie iba výnimočne. Ide jednak o prípad, keď zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, ako aj o prípad, keď majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti má uhradiť povinný. Správne taktiež skúmal, či je naplnená niektorá zo skutkových podstát zodpovednosti oprávneného za tieto náklady. Ani samotný odvolateľ nespochybnil záver prvoinštančného súdu, podľa ktorého oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil. (Pozri tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky -12 zo dňa 10.04.2008)

36. Pokiaľ ide o uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 24.11.2011 ako aj uznesenie sp. zn. zo dňa 09.02.2012, na ktoré poukázal súdny exekútor, odvolací súd konštatuje, že tieto sa týkali prípadu zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného, pričom v prejednávanom prípade súdny exekútor prípadnú nemajetnosť povinného (ešte pred jeho výmazom z Obchodného registra) žiadnym spôsobom neodôvodnil. Ani jedno z rozhodnutí, na ktoré odvolateľ poukazuje sa teda netýka prejednávanej veci.

37. Z obsahu spisu teda vyplýva, že exekúcia začala dôvodne, na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ale až v priebehu exekučného konania bol zistený dôvod na zastavenie exekúcie, o ktorom oprávnený nemohol mať v čase podania návrhu na začatie exekučného konania vedomosť. So zreteľom na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, ak náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

38. Preto odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti podľa ust. , ako vecne správne potvrdil.

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. tak, že oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený mal síce v odvolacom konaní plný úspech, ale žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.