Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-46-2019.pdf
PDF · 105.1 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/46/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého Š. Y. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťa rodičov matky U. Y. nar. X.X.XXXX bývajúcej v F. na D. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Martinou Čelkovou advokátkou so sídlom v Humennom na Štefánikovej ul. č. 22 a otca Š. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v H. č. XXX v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 13.9.2018 č.k. 23P 235/2016-132 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre maloleté dieťa tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. Š. Y. 100 € mesačne od 14.7.2016 do budúcna, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Humenné z 20.3.2013 č.k. 19P 497/2012-31 vo výroku o výživnom.
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o dlžnom výživnom a jeho splatnosti.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť, ktorú je povinný platiť otec na mal. Š. Y., nar. X.X.XXXX zo sumy životného minima na sumu 100 € mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 14.7.2016 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 14.7.2016 do 30.9.2018 v celkovej výške 1.936,92 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 80 € spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatné celé dlžné výživné. Tým mení rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 19P 497/2012-31 zo dňa 20.3.2013. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak na základe návrhu matky podaného 14.7.2016, ktorým sa domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Š., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Humenné z 20.3.2013 č.k. 19P 497/2012-31 zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Nakoľko maloletý nechce byť u otca, vydrží u neho jeden až dva dni, žiadala, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého 150 € mesačne. Styk s otcom navrhla neupraviť. Otec s návrhom nesúhlasil, trval na striedavej osobnej starostlivosti a nesúhlasil ani s navrhovanou výškou výživného. Uviedol, že v jeho možnostiach je platiť výživné v sume 40 € mesačne.
3. Rozsudkom z 3.3.2017 č.k. 23P 235/2016-54 súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletým neupravil a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého v minimálnom rozsahu
od 14.7.2016 do budúcna. V dôsledku odvolania matky proti výroku o určení vyživovacej povinnosti, Krajský súd v Košiciach uznesením z 26.10.2017 č.k. 7CoP 136/2017-78 zrušil rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného, súvisiacom výroku o dlžnom výživnom, ako aj trovách konania účastníkov a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. V zmysle pokynov odvolacieho súdu prvej inštancie doplnil dokazovanie a spolu s dokazovaním, ktoré predchádzalo prvému rozhodnutiu vo veci samej zistil, že rozsudkom Okresného súdu Humenné z 20.3.2013 č.k. 19P 497/2012-31 bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloletý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v 15-dňových intervaloch. Výživné zo strany rodičov určené nebolo.
5. U maloletého sa striedavá starostlivosť už pred podaním návrhu nerealizovala, a to viac ako rok, v čase podania návrhu žil maloletý v domácnosti matky. Matka bola evidovaná ako nezamestnaná od 7.9.2015 do 3.1.2018, pričom v období od 1.10.2015 do marca 2018 poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 223,60 €. Od januára 2018 je zamestnaná s čistým priemerným príjmom 479 € mesačne. Matka s maloletým žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom. Nájomné za byt je 250 €, z toho matka platí polovicu, t.j. 125 €. Priateľovi prispieva na náklady na bývanie a stravu sumou 200 € mesačne, teda na stravu prispieva 75 €. Matka má náklady na pohonné hmoty 100 € a bežné náklady na ošatenie a hygienu. Spláca dve pôžičky vo výške 53 € a 20 €. Náklady na mal. Š. matka vyčíslila v sume 30 € oblečenie, obuv, hygiena, 14 € mobil, 13 € internet, 13 € splátka za tablet, 3 € futbalový krúžok, 10 € školské pomôcky, 300 € strava.
6. Otec do júla 2016 pracoval v spoločnosti FAMM a.s. Humenné s priemerným čistým príjmom 719 €. Pracovný pomer bol skončený dohodou. Otec dostal odstupné 2.414 €. Od 1.8.2016 do 31.1.2017 poberal dávku v nezamestnanosti v priemernej mesačnej výške 502 €. Od marca 2017 do mája 2018 poberal dávku v hmotnej núdzi v priemernej mesačnej výške 88 €. Súčasne od augusta 2017 do júla 2018 poberal od ÚPSVaR osobitný príspevok v súvislosti s tým, že sa zamestnal v priemernej mesačnej výške 94 €. Od marca 2017 do júna 2017 bol zamestnaný na dohodu s príjmom 70 € mesačne a od júla 2017 doposiaľ pracuje s čistým priemerným príjmom 404 € mesačne. Pravidelné mesačné náklady otca pozostávajú z úhrady internetu 10 €, televízie 6 €, mobilu 30 €, elektriny 40 €, splátky úveru 180 €, pričom spláca úver, ktorý použil na vyplatenie manželky za dom, v ktorom žije v rámci vyporiadania BSM. K rukám matky platí na výživu mal. Š. minimálne výživné 27,13 € mesačne, okrem toho sa inak na výžive dieťaťa nepodieľa. Otec poukázal na to, že maloletý trávi u neho každý víkend.
7. Rodičia majú okrem mal. Š. vyživovaciu povinnosť aj k plnoletej dcére O., nar. X.XX.XXXX, ktorá ako maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti otca rozsudkom Okresného súdu Humenné z 10.9.2014 sp.zn. 10P 176/2013. Matka aktuálne už na účet plnoletej dcéry platí minimálne výživné, pričom jej prispieva aj nad rámec tohto výživného, rozsah týchto plnení nepreukázala. O. už v rámci štúdia na strednej škole študovala v Košiciach, od nového školského roka pokračuje v štúdiu na vysokej škole v Košiciach. Mesačné náklady O. sú na internát 80 €, cestovné 20 €, vreckové 10 až 20 €, náklady na stravu, ošatenie a hygienu hradí otec.
8. Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa § 65 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že maloletý už v čase podania návrhu žil v spoločnej domácnosti s matkou, preto rozhodoval o vyživovacej povinnosti otca k maloletému od podania návrhu matky, teda od 14.7.2016. Príjem otca ustálil v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzal z jeho priemerného mesačného čistého príjmu, ktorý dosahoval u zamestnávateľa FAMM a.s. Humenné vo výške 719 €, nakoľko tento pracovný pomer ukončil dohodou, teda bez dôležitého dôvodu sa otec vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku. Pokiaľ ide o príjem matky, bral do úvahy jej príjem vo výške 479 €, a to za celé posudzované obdobie vychádzajúc z tohto príjmu ako z potencionálneho, ktorý mohla dosahovať. Matka bola dlhodobo nezamestnaná, poberala dávky v hmotnej núdzi, avšak neuviedla žiadne skutočnosti, pre ktoré bola nezamestnaná, a preto vychádzal aj u nej z potencionálneho príjmu, ktorý dosahuje od januára 2018. Za preukázané mal opodstatnené priemerné mesačné náklady mal. Š. vo výške 233 € pokiaľ ide o oblečenie, obuv, hygienu, mobil, internet, splátky za tablet, futbalový krúžok a školské pomôcky a pokiaľ ide o stravu, zahrnul do odôvodnených potrieb sumu 150 €. Nebral do úvahy matkou vyčíslené náklady na stravu maloletého vo výške 300 € ako reálne náklady s prihliadnutím na obvyklé náklady na stravu dieťaťa vo veku mal. Š. a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že počas víkendov je maloletý u otca, kde má zabezpečenú stravu, teda matka má náklady na stravu len počas pracovného týždňa. Zohľadnil aj skutočnosť, akým
spôsobom sa rodičia podieľajú na úhrade nákladov plnoletej dcéry O., u ktorej matka okrem platenia výživného v minimálnom rozsahu otcovi na potreby O. neprispieva, pričom opodstatnené priemerné mesačné náklady O. sú vo výške 250 €, ktoré okrem minimálneho výživného zo strany matky hradí v plnom rozsahu otec. Berúc do úvahy príjem otca, jeho priemerné mesačné náklady, náklady O., ako aj výšku nákladov mal. Š. dospel k záveru, že v možnostiach otca je prispievať na výživu maloletého sumou 100 € mesačne, pričom táto suma pokrýva tú časť nákladov, ktorú má platiť otec z titulu vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na príjem matky, jej mesačné náklady a vyživovaciu povinnosť k plnoletej O., ktorú si matka plní v minimálnom rozsahu je v možnostiach matky hradiť ostatnú časť nákladov mal. Š. vo výške 133 € titulom jej vyživovacej povinnosti.
9. Súd mal preukázané, že otec za celé rozhodné obdobie platil na výživu mal. Š. 27,13 € mesačne, ktorú sumu zohľadnil pri výpočte dlžného výživného. Od augusta 2016 do septembra 2018 otcovi teda vznikol dlh 26 mesiacov x 72,87 €, čo je 1.894,62 € a za 18 dní v mesiaci júl 2016 42,30 €, čo je spolu 1.936,92 €. Dlžné výživné súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 80 € spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky sa stane splatné celé dlžné výživné. Zaplatením dlžného výživného tak dôjde v priebehu 25 mesiacov.
10. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Navrhol, aby súd určil výživné pre mal. Š. 40 € mesačne, ktoré bude povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 14.7.2016 do budúcna. Zároveň navrhol, aby mu súd povolil splácať dlžné výživné od 14.7.2016 do rozhodnutia súdu v mesačných splátkach v určenej výške spolu s bežným výživným k rukám matky. Určené výživné spolu so splátkami dlžného výživného považoval za likvidačné, nakoľko tvorí takmer polovicu jeho aktuálneho čistého mesačného príjmu 404 € mesačne. Má za to, že súd takéto zvýšenie výživného riadne neodôvodnil a že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom. Rozhodnutie považuje za nespravodlivé. Domnieva sa, že súd nesprávne vyhodnotil spôsob ukončenia jeho predchádzajúceho pracovného pomeru ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania a zárobku, a preto bral do úvahy jeho predchádzajúci čistý mesačný príjem 719 €. K ukončeniu jeho pracovného pomeru v júli 2016 v spoločnosti FAMM a.s. Humenné došlo dohodou, avšak z dôvodu finančných problémov spoločnosti. V žiadnom prípade nešlo o vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania a zárobku z jeho strany. V spoločnosti pracoval viac ako 19 rokov, avšak pre finančné problémy, v ktorých sa spoločnosť ocitla, bolo vedenie spoločnosti nútené prepustiť drvivú väčšinu zamestnancov. Podľa jeho informácií toho času spoločnosť FAMM a.s. zamestnáva z pôvodných takmer 50 zamestnancov iba 5. Navrhuje, aby súd vykonal v tomto smere dokazovanie, a to na miestnom ÚPSVaR, resp. v Sociálnej poisťovni. V prílohe dokladá súdu internetové informácie o hospodárení tejto spoločnosti. Tak ako uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie je zamestnaný a jeho priemerný čistý príjem je 404 €. Táto suma mu ledva postačí na vykrytie základných životných potrieb, ktoré súdu zdokladoval v rámci konania. Z tohto príjmu uhrádza aj výdavky na plnoletú dcéru O., ktorá študuje na vysokej škole a ktorej matka platí iba minimálne výživné. Všetky ostatné výdavky dcéry znáša výlučne on, čo priemerne činí mesačne cca 250 €. S výdavkami mu pomáhajú rodičia. Čistý mesačný príjem matky je 479 €, teda je vyšší ako jeho, avšak matka toho času uhrádza výživné pre ich spoločnú plnoletú dcéru O. len 27,13 €. V porovnaní s tým, že zo svojho príjmu 404 € by mal platiť 100 € mesačné výživné spolu so zameškaným výživným ešte 80 € mesačne, vníma takéto rozhodnutie za nespravodlivé a nesprávne. Jeho momentálna finančná situácia mu nedovoľuje platiť vyššie výživné, než aké bolo určené v predošlom rozsudku z 3.3.2017, teda vo výške 30 % životného minima. Na pojednávaniach navrhoval výživné 40 až 50 €, keďže na starostlivosti o mal. Š. sa aj osobne podieľa. O mal. Š. sa vždy vzorne staral, má ho rád a vždy mali výborný vzťah. Aj napriek jeho vyjadreniu, že chce bývať teraz so svojou mamou, naďalej trávi u neho veľa času a fakticky sa veľa nezmenilo, pretože syn sa dožaduje tráviť čas s ním a tak sa o neho naďalej stará maximálne, ako mu to jeho možnosti, zamestnanie a finančná situácia dovoľuje. K odvolaniu pripojil internetové informácie o hospodárení spoločnosti FAMM a.s..
12. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
13. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Má za to, že rozsudok súdu je odôvodnený a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Nestotožňuje sa s názorom otca o nesprávnosti hodnotenia spôsobu ukončenia jeho predchádzajúceho pracovného pomeru. Súd postupoval správne a v zmysle Zákona o rodine, keďže
otec svoje tvrdenia ohľadom údajných dôvodov ukončenia pracovného pomeru v konaní nepreukázal. Tvrdenia otca o zabezpečovaní potrieb plnoletej dcéry O. nie sú pravdivé, nakoľko jej prispieva mesačne iba sumou 60 €, čo postačuje na úhradu nákladov za internát a stravu 40 €. Všetky ostatné výdavky si O. uhrádza sama z financií zarobených brigádami popri štúdiu, prispievajú jej aj starí rodičia z jej strany, ako aj ona. Z uvedeného je zrejmé, že zo svojho príjmu 479 € uhrádza výdavky pre seba, syna okrem výživného od otca, ktoré platí v minimálnom rozsahu, prispieva na výdavky svojej dcére O.. Naopak, otec zo svojho príjmu uhrádza iba svoje výdavky, minimálne výživné na syna a 100 € pre dcéru. Nie sú pravdivé ani tvrdenia otca o jeho výbornom vzťahu s maloletým synom. Z čestného prehlásenia mal. Š. vyplýva, že mu otec neprispieva žiadnymi finančnými prostriedkami okrem minimálneho výživného, nekupuje mu ani darčeky a jeho vzťah s otcom nie je dobrý, stretávajú sa iba občas. Vzhľadom na pomery oboch rodičov má za to, že výživné určené rozsudkom súdu prvej inštancie je v možnostiach a schopnostiach otca. Zároveň poukazuje na to, že otec uvádza, že nemá finančné prostriedky na úhradu výživného, ale tento víkend bol v Prahe s priateľkou, chodí lyžovať a v lete bol s deťmi v Chorvátsku a prispieva svojej priateľke a jej dieťaťu. K vyjadreniu pripojila čestné prehlásenie mal. Š. Y., ako aj čestné prehlásenie O. Y. o úhradách výživného zo strany otca.
14. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
15. Výrok rozsudku o trovách konania účastníkov nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní.
16. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom pre maloleté dieťa a súvisiacom výroku o dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, na ktorý aplikoval správne ustanovenia Zákona o rodine vzťahujúce sa na vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom a správne určil rozsah vyživovacej povinnosti otca k mal. Š., správne určil počiatok plnenia výživného a správne ustálil i dlh na výživnom zo strany otca pre maloletého a rozhodol o jeho splatnosti, avšak vo výroku rozsudku nesprávne uviedol, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na mal. Š. zo sumy životného minima na sumu 100 € mesačne s poukazom na to, že predmetom konania bola zmena rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Š., a to rozsudku Okresného súdu Humenné z 20.3.2013 č.k. 19P 497/2012-31, ktorým bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a výživné zo strany rodičov určené nebolo. Rozsudkom z 3.3.2017 súd prvej inštancie uvedený rozsudok zmenil tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, styk maloletého s otcom neupravil a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého minimálnym výživným od 14.7.2016, t.j. od podania návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Rozsudok vo výrokoch o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a úprave styku nadobudol právoplatnosť 27.4.2017, pričom výroky rozsudku o výživnom a dlžnom výživnom boli uznesením Krajského súdu v Košiciach z 26.10.2017 č.k. 7CoP 136/2017-78 zrušené spolu s výrokom o trovách konania účastníkov a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že otcovi vyživovacia povinnosť k mal. Š. doposiaľ nebola právoplatne určená rozhodnutím súdu, preto nebol dôvod rozhodovať o zvýšení výživného, ale bolo potrebné rozhodnúť o jeho určení. Na druhej strane ale právne posúdenie súdu prvej inštancie v súlade s § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine bolo správne, nakoľko súd rozhodoval o zmene rozsudku o výživnom, ktorým ani jeden z rodičov nebol zaviazaný prispievať na výživu maloletého (rozsudok Okresného súdu
Humenné č.k. 19P 497/2012-31 z 20.3.2013). Z uvedeného dôvodu musel odvolací súd výrok rozsudku o výživnom podľa § 388 CSP zmeniť.
20. Pokiaľ ide o určenie rozsahu výživného zo strany otca, je v prvom rade potrebné uviesť, že kritériami určovania rozsahu výživného rodičov k deťom vyplývajúcimi z ustanovení Zákona o rodine citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie sú jednak odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Potreby detí nevybočujúce z potrieb detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky je preto potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť, a preto dokazovať je potrebné len nadštandardné potreby dieťaťa, ak sú v konaní prezentované. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných osôb, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne, ale aj potencionálne možnosti a schopnosti, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Princíp potencionality možností, schopností a majetkových pomerov rodičov má prednosť pred princípom fakticity a je zdôraznením zákonnej povinnosti rodičov zabezpečiť svojim nezaopatrením deťom, teda deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, pokrytie ich odôvodnených potrieb. Z uvedeného dôvodu je teda povinnosťou rodičov usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie ich vyživovacej povinnosti k nezaopatreným deťom nebolo ohrozené. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne.
21. Odvolací súd sa stotožnil s ustálením opodstatnených mesačných nákladov na maloletého v rozsahu 233 € mesačne a rovnako nepovažoval za reálny výdavok matky na stravu maloletého 300 € mesačne. Rovnako sa stotožnil i s hodnotením možností, schopností a majetkových pomerov matky a pokiaľ ide o závery súdu prvej inštancie týkajúce sa skončenia pracovného pomeru otca v spoločnosti FAMM a.s. Humenné, dospel k odlišnému právnemu záveru a to, že k skončeniu pracovného pomeru otca došlo z objektívnych dôvodov aj napriek tomu, že pracovný pomer bol skončený dohodou, avšak z vykonaného dokazovania a to konkrétne správy bývalého zamestnávateľa otca FAMM a.s. Humenné, ako aj mzdového listu nepochybne vyplýva, že otcovi bolo vyplatené trojmesačné odstupné, na ktoré v súlade s § 76 ods. 2 Zákonníka práce vzniká nárok len v prípade, ak je dôvodom skončenia pracovného pomeru príčina na strane zamestnávateľa, teda jeho nemožnosť ďalej zamestnanca zamestnávať. Z uvedeného dôvodu teda nie je možné vychádzať len z príjmu otca, ktorý dosahoval v čase predchádzajúceho pracovného pomeru. Na druhej strane je však potrebné prihliadnuť na to, že od 1.8.2016 do 31.1.2017 otec poberal dávku v nezamestnanosti v priemernej mesačnej výške 502 €, následne od marca 2017 až do mája 2018 poberal dávku hmotnej núdzi v priemernej mesačnej výške 88 €, súčasne od augusta 2017 do júla 2018 poberal osobitný príspevok od úradu práce v súvislosti s tým, že sa zamestnal, a to v priemernej mesačnej výške 94 €. Zároveň od marca 2017 do júna 2017 bol zamestnaný na dohodu s príjmom 70 € mesačne a od júla 2017 doposiaľ pracuje s čistým priemerným mesačným príjmom 404 € mesačne. V období nezamestnanosti však disponoval i sumou z odstupného, ktorá dorovnávala jeho znížený príjem v období nezamestnanosti (v konečnom dôsledku práve na dorovnanie príjmov zamestnanca, ktorý musel ukončiť pracovný pomer z dôvodov na strane zamestnávateľa zákonodarca ukladá povinnosť zamestnávateľa poskytnúť odchádzajúcemu zamestnancovi odstupné v rozsahu odstupňovanom podľa odpracovaných rokov v zamestnaní). Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k dcére O. je potrebné uviesť, že táto je už plnoletá, pričom ani jeden z rodičov v tomto konaní týkajúcom sa výživného pre mal. Š. nepreukázal konkrétnu výšku nákladov dcéry, ktoré uhrádza. Samotné určenie výživného zo strany matky v čase maloletosti O., ktorá bola zverená do výlučnej starostlivosti otca takto nemôže byť smerodajná pre vyhodnotenie, v akom rozsahu ktorý z rodičov jej
potreby uspokojuje. Napokon ani otec nepoprel, že matka sa podieľa na úhradách potrieb O. nielen minimálnym výživným, avšak ich rozsah uviesť nevedel a rovnako úhrady potrieb dcéry O. otcom ostali len v rovine jeho tvrdení. V konečnom dôsledku dcéra O. ako plnoleté oprávnené dieťa si môže uplatniť výživné od toho ktorého z rodičov v rozsahu, ktorý sama zváži ako primeraný, pokiaľ rodičia na jej výživu neprispievajú dostatočne. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca pre mal. Š. preto odvolací súd vychádzal z rovnakého pomeru rodičov na uspokojovaní potrieb dcéry O..
22. S prihliadnutím na príjmy oboch rodičov ustálené súdom prvej inštancie, vyživovaciu povinnosť k dcére O., ich nevyhnutné životné náklady, za ktoré nie je možné považovať splátky úverov a pôžičiek v súlade s § 62 ods. 5 Zákona o rodine a na odôvodnené potreby mal. Š. dospel aj odvolací súd k záveru, že výživné v rozsahu 100 € mesačne zo strany otca zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Odvolací súd zároveň dodáva, že skutočný stav ustálený súdom prvej inštancie bol dostatočný pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, a preto nepovažoval za potrebné dopĺňať dokazovanie v odvolacom konaní v súlade s návrhmi účastníkov konania, keďže predložené listinné dôkazy nie sú pre uvedené rozhodnutie právne významné.
23. Pretože súd prvej inštancie zároveň správne ustálil dlh otca na výživnom s prihliadnutím na jeho dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti v rozsahu 27,13 € mesačne v rozhodnom období a správne rozhodol i o jeho splatnosti, odvolací súd v tejto časti rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov návrh na priznanie trov konania nepodal (§ 57 CMP).
25. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).